{"guid": "8cd9faa7-9fa5-488a-8ab9-2a06e84e467d:10e18e6e-281c-4e74-b071-0d264caebf1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2113011674.1", "spisova_znacka": "4Ndt/28/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndt/28/2019 z 22. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. 4Ndt/28/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2113011674.1", "identifikacne_cislo": "2113011674", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Šišková", "sudca_id": 749, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-siskova-749", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-23", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10e18e6e-281c-4e74-b071-0d264caebf1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2113011674.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2113011674.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2113011674.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Ndt/28/2019\n2113011674\n22. 09. 2020\nJUDr. Alena Šišková\nECLI:SK:NSSR:2020:2113011674.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudkýň\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci odsúdeného C. T., pre zločin lúpeže\n§ 188 ods. 1 Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 3PP/122/2013 na\nneverejnom zasadnutí konanom 22. septembra 2020 v Bratislave, o návrhu odsúdeného na odňatie a\nprikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, takto\nrozhodol:\nPodľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, trestná vec odsúdeného C. T., vedená na Okresnom súde Trnava\npod sp. zn. 3PP/122/2013 sa tomuto súdu n e o d n í m a .\nodôvodnenie:\nNa Okresnom súde Trnava sa vedie pod sp. zn. 3PP/122/2013 trestné konanie proti odsúdenému C. T.\n(ďalej aj len „odsúdený\"), pre zločin lúpeže § 188 ods. 1 Trestného zákona. Pred verejným zasadnutím\nkonaným na Okresnom súde Trnava dňa 7. novembra 2019, kde sa malo rozhodovať o osvedčení,\nneosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, odsúdený predložil návrh na\nodňatie a prikázanie veci a všeobecnú námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného a Krajského\nsúdu Trnava.\nPredmetné podanie bolo Okresnému súdu Trnava doručené dňa 29. októbra 2019. V uvedenom\npodaní odsúdený žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd\") o lepšie zistenie\nskutkového stavu veci, dodržiavanie zásad trestného konania a nestranné, objektívne a spravodlivé\nrozhodnutie prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Taktiež namietal zaujatosť všetkých\nsudcov Okresného a Krajského súdu Trnava. Poukazoval na to, že dôležitými dôvodmi pre odňatie veci a\njej prikázanie inému súdu treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú nestranné a zákonné\nprejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ako aj uplatnenie\nvšetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na\nobžalovaného i na ostatných občanov, pričom všetky okolnosti majú zabezpečiť najmä dôveru občanov\nv nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe či v konkrétnej prejednávanej trestnej\nveci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu, nie je možné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či\nokolnosti, ale je treba zvažovať všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti.\nNásledne vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade tieto zásady neboli rešpektované.\nPoukázal aj na to, že vec môže byť delegovaná aj z dôležitých dôvodov. Nakoľko odsúdený má\ntrvalé bydlisko v F., navrhol delegovať vec Okresnému súdu Nitra. Zároveň žiadal, aby sudcovia\nOkresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave boli vylúčení z rozhodovania v danej veci. Podľa\nnázoru odsúdeného objektívna, ani subjektívna nestrannosť sudcov, ktorá sa viaže k ich osobnému\npresvedčeniu a ich vnútornej zaujatosti voči stranám, nie je dodržaná. Nakoniec konštatoval, že okresný\nsudca nedodržal zákonný postup, nakoľko neupovedomil odsúdeného na skutočnosť, že pojednávanie\nzo dňa 20. júna 2019 bolo odročené.\n\nDňa 20. novembra 2019 bolo najvyššiemu súdu predložené podanie odsúdeného C. T. o návrhu na\nodňatie a prikázanie veci a všeobecná námietka zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného a Krajského\nsúdu v Trnave (č. l. 73), ktoré sa obsahovo zhodovalo so spomínaným podaním. Nakoľko bol spisový\nmateriál najvyššiemu súdu predložený bez akýchkoľvek príslušných vyjadrení sudcov, bolo potrebné\nspis vrátiť ako predčasne predložený.\nDňa 17. septembra 2020 bol najvyššiemu súdu opätovne predložený spisový materiál, doplnený o\npríslušné vyjadrenia sudcov Okresného súdu Trnava (č. l. 80) a taktiež aj Krajského súdu v Trnave (č.\nl. 84, 85, 86 - 117), z ktorých vyplýva, že sa sudcovia necítia byť vo veci zaujatí.\nNajvyšší súd, ako súd príslušný podľa § 23 ods. 1 veta za bodkočiarkou Trestného poriadku na\nrozhodnutie o delegácii veci najbližšie spoločne nadriadený súd pre krajský a súd prvého stupňa,\npreskúmal predložený spisový materiál a zistil, že nie je daný zákonný dôvod na odňatie tejto trestnej\nveci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu.\nV zmysle § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá\na prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom\nsúdom najbližšie spoločne nadriadený.\nPodľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanovuje zákon. Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 1 poskytuje každému,\na teda aj odsúdenému právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Na rozhodnutie o odňatí veci, vecne\na miestne príslušnému súdu a jej prikázanie na ďalšie konanie inému súdu toho istého druhu a\nstupňa podľa § 23 Trestného poriadku musia vždy existovať dôležité dôvody, ktoré svojím významom a\nzávažnosťou odôvodňujú výnimku z ústavnej maximy - práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.\nMedzi dôležité dôvody, okrem iného, nepochybne patrí aj požiadavka zabezpečenia spravodlivého\nprocesu vykonaného nestranným súdom. Záruku, že vo veci bude konať nestranný súd, poskytuje\nodsúdenému článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z tohto článku okrem práva na určitú\nkvalitu spravodlivého procesu vyplýva aj právo na nestranného sudcu.\nNestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti. Nestrannosť je potrebné\nskúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné\nzistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti,\nt. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v\ndanom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do\npredloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna\nnestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa\nktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán.\nObjektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej\npochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je\nvykonaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsko\n- rozsudok ESĽP z roku 1994).\nV prípade ak sa vecnými a relevantnými argumentmi nepreukáže absencia predsudkov alebo\npredpojatosti procesne činných sudcov, potom nie je možné vysloviť, že sú u nich dané predpoklady na\nzaujaté konanie a rozhodovanie, a tým existencia dôvodu, či dôvodov na ich vylúčenie.\nPo ozrejmení všetkých príslušných zákonných ustanovení, ako aj judikatúry týkajúcej sa predmetnej\nproblematiky, venoval najvyšší súd osobitú pozornosť obsahovej stránke spisového materiálu. Zo\nspisového materiálu všeobecne a ani z podania odsúdeného osobitne však nevyplývajú skutočnosti\noprávňujúce odňatie veci Okresnému súdu Trnava a prikázanie inému súdu. Odsúdený vo svojom\npodaní neuviedol žiaden relevantný argument potvrdzujúci jeho tvrdenia o možnej zaujatosti sudcov\nOkresného a Krajského súdu v Trnave. Práve naopak, obsah podania tvoria všeobecné tvrdenia, ničím\nneopodstatňujúce odňatie veci. Okrem iného sa odsúdený vo svojom podaní zaoberal aj teoretickou\nmatériou, týkajúcou sa dôležitého dôvodu pre odňatie veci, ktorú zrejme prevzal z odbornej literatúry.\n\nOdsúdený svoj návrh na odňatie a prikázanie veci založil aj na skutočnosti, že má trvalé bydlisko v\nF., a preto sa dožadoval, aby bola predmetná trestná vec prikázaná konkrétne Okresnému súdu Nitra.\nK uvedenému je potrebné uviesť, že za určitých okolností môže nastať situácia, kedy by sa veľká\nvzdialenosť medzi miestom trvalého bydliska odsúdeného a miestom súdu, na ktorom prebieha konanie\nmohla javiť ako dôležitý dôvod pre odňatie a prikázanie veci. Nakoľko v takomto prípade by veľká\nvzdialenosť mohla vplývať na hospodárnosť konania a taktiež by mohla ovplyvniť dĺžku konania. Na tento\nprípad sa takáto situácia rozhodne nevzťahuje. Vzhľadom na to, že vzdialenosť medzi miestom trvalého\npobytu odsúdeného a príslušného Okresného súdu Trnava je iba o približne 25 kilometrov väčšia ako\nvzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu odsúdeného a požadovaného Okresného súdu Nitra. Z\nuvedeného je možné vydedukovať logický záver, že 25 kilometrov v prospech Okresného súdu Nitra\nnemôže odôvodňovať delegáciu veci tomuto súdu. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť,\nže ak by došlo k delegácii veci na iný okresný súd, ten by musel predmetnú vec nanovo naštudovať,\nčo by rozhodne predĺžilo dĺžku konania. Je teda možné konštatovať, že Okresný súd Trnava dokáže\nzabezpečiť rovnakú ochranu práv odsúdeného ako o 25 kilometrov bližší Okresný súd Nitra, ktorý by v\nprípade delegácie veci musel naštudovať spis, čoho následkom by bolo ovplyvnenie rýchlosti konania\na v neposlednom rade aj hospodárnosti konania.\nPokiaľ ide o námietku odsúdeného, že nebol dodržaný zákonný postup, nakoľko nebol upovedomený,\nže súd zo dňa 20. júna 2019 bol odročený. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že nie je možné\nvyvodiť zaujatosť sudcu z dôvodu, že odsúdenému nebolo doručené oznámenie o odročení verejného\nzasadnutia.\nNajvyšší súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu teda konštatuje, že neexistujú žiadne\ntaké skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu zo zaujatého konania, sudcov príslušných konať a\nrozhodovať v trestnej veci odsúdeného. A nezistil žiadne skutočnosti čo i len naznačujúce absenciu\nnestrannosti a predpojatosti týchto sudcov, pričom len predpokladaný subjektívny názor odsúdeného o\nmožnom narušení objektivity rozhodovania súdu, a to bez priliehavých relevantných argumentov, resp.\nvychádzajúc len zo subjektívneho pocitu odsúdeného, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcov z\nkonania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 31 Trestného poriadku, a teda ani dôležitým dôvodom na\nodňatie veci. Dôležitým dôvodom na odňatie veci nemôže byť ani skutočnosť, že súd, ktorý odsúdený\npožaduje je o 25 kilometrov bližšie od miesta jeho trvalého bydliska ako súd, na ktorom prebieha konanie.\nNa podklade týchto skutočností možno preto konštatovať, že najvyšší súd doposiaľ nezistil žiaden\ndôležitý dôvod, ktorý by odôvodňoval odňatie veci príslušnému súdu. Na základe vyššie uvedeného\nnajvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}