{"guid": "f4c48717-b7eb-4bbe-a1bf-d41a20e0b65b:920ac80b-f9db-4802-876a-8ee71ffeeb2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2020200137.1", "spisova_znacka": "8Ndz/3/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Ndz/3/2020 z 10. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. novembra 2020, sp. zn. 8Ndz/3/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2020200137.1", "identifikacne_cislo": "2020200137", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-87.odsek-1", "nazov": "§ 87 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-87.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-87", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/920ac80b-f9db-4802-876a-8ee71ffeeb2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2020200137.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2020200137.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2020200137.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Ndz/3/2020\n2020200137\n10. 11. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:2020200137.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: A. E., F.. XX. Z.\nXXXX, Q. T. E. XXXX/XX, XXX XX C. J., právne zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o, Nám. SNP\n3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. apríla 2020, číslo\n100751005/2020, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom voči predsedníčke senátu 20 S - sudkyni\nMgr. Monike Kadlicovej z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod\nsp. zn. 20S/80/2020, takto\nrozhodol:\nSudkyňa Krajského súdu v Trnave Mgr. Monika Kadlicová nie je vylúčená z prejednávania a\nrozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/80/2020.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Podaním zo dňa 30. októbra 2020 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni Krajského súdu v\nTrnave a predsedníčke senátu 20 S - Mgr. Monike Kadlicovej. Dôvodom majú byť objektívne pochybnosti\no nezaujatosti sudkyne pre jej pomer k žalovanému spôsobený pracovnou skúsenosťou sudkyne.\n2. Žalobca pri tom poukázal na verejne prístupný motivačný list a životopis zo dňa 30. novembra 2016.\nZ týchto vyplýva, že sudkyňa Mgr. Monika Kadlicová pracovala v pozícii „exekútor, právnik“ zamestnaná\nu zamestnávateľa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Trnava odo dňa 1. mája 1998\ndo dňa 30. septembra 1999 a u totožného zamestnávateľa v pozícii „metodik oddelenia daňového\nexekučného konania“ vo funkcii odborného radcu v štátnej službe odo dňa 1. októbra 1999 do dňa\n15. mája 2004. Podľa žalobcu uvedený zamestnávateľ Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je\nuniverzálnym právnym predchodcom žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n3. O tvrdenej zaujatosti sudkyne má svedčať aj skutočnosť, že nevyhovela prevažnej väčšine žalôb\nsmerujúcich proti žalovanému. Naopak správnym žalobám smerujúcim proti iným orgánom verejnej\nsprávy bolo vyhovené v podstatne väčšej miere. Odkázal pri tom aj na štatistiku vyplývajúcu z verejne\nprístupných rozhodnutí sudkyne na službe SLOV-LEX.\n4. Napokon žalobca poukázal na tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne\nnestranný, ale sa musí ako taký javiť aj objektívne v očiach účastníkov konania. Vo vzťahu k tejto\nobjektívnej stránke nezávislosti a nestrannosti sudcu poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre\nľudské práva („ďalej len ESĽP“) veci Piersack proti Belgicku ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3 Ndt 8/2015.\n\n5. Vo vyjadrení zo dňa 5. novembra 2020 sudkyňa Mgr. Monika Kadlicová vo vzťahu k objektívne javiacej\nsa zaujatosti uviedla, že sídlo Finančnej správy Slovenskej republiky je v Banskej Bystrici, pričom s jeho\nzamestnancami sa nepozná a nemá s nimi ani žiaden osobitný vzťah. Rovnaké platí aj o pôvodných\nzamestnancoch Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pobočka Trnava. V justícii pôsobí už 16\nrokov.\n6. V žiadnej z vecí vedených na správnom súde, v ktorých vystupuje na strane žalovaného Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, nevydala rozhodnutie ako zamestnanec orgánu verejnej správy a ani\nsa nepodieľala na príprave takéhoto rozhodnutia.\n7. Poukázala tiež na skutočnosť, že vo veciach senátneho rozhodovania sa vždy hlasovalo pomerom\nhlasov 3:0 a k žiadnemu z rozhodnutí sa nepripojilo odlišné stanovisko.\n8. Vo vzťahu k uvedenej štatistike žalobcu o úspešnosti žalobcov v závislosti od žalovaného orgánu\nverejnej správy sudkyňa uviedla, že si takúto štatistiku nevedie a poukázala aj na úskalia vedenia si\ntakejto štatistiky, ktorá by mohla viesť vo svojich dôsledkoch k tomu, že by vyrovnať nepriaznivý pomer\nrozhodovala podľa pomyselného takto sledovaného skóre v snahe a nie podľa skutkových a právnych\nokolností prípadov.\n9. Podľa § 87 ods. 1 S.s.p. sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak\nso zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným\nna konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo\nveci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.\n10. Podľa § 87 ods. 3 S.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n11. Podľa § 90 ods. 1 S.s.p. účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku\nzaujatosti.\n12. Podľa § 90 ods. 2 S.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania\nuvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania\npodávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých\npovaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa\nnáležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému\nsprávnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.\n13. Podľa § 91 ods. 1 S.s.p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,\nodkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na\nneskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému\nsprávnemu súdu nepredkladá.\n14. Podľa § 91 ods. 3 S.s.p. ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd\nna námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.\n15. Podľa § 92 ods. 1 S. s. p. správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému\nsprávnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posúdil námietku zaujatosti vznesenú\nvoči sudkyni Krajského súdu v Trnave a predsedníčke senátu 20 - Mgr. Monike Kadlicovej vzhľadom\nna jej pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom, túto prejednal v intenciách právnej úpravy\n§ 87 a nasl. S.s.p. a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutej sudkyne.\n17. Účelom § 87 S.s.p. citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednávaniu sporu, k\nnezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným\nsúdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z\nďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie\n\nsporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n18. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich\nzástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a\nrozhodnutí mu pridelenej veci je na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru\no tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu\npostačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,\npochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných\nskutočností.\n19. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 až § 91 S.s.p. predstavuje výnimku\nz ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne\niba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom nezaujato a spravodlivo.\n20. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú\nustanoveniami S.s.p., ale tiež judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n21. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je\npotrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty\nnestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho\nosobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom.\nPri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný\nopak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej\nzaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia\nobjektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.\nUplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,\nale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako\ntaký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).\n22. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a\nprocesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám\nzúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného\nsudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku\nnestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.\nObjektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.\n23. V posudzovanom prípade by podľa žalobcu mala byť sudkyňa Mgr. Monika Kadlicová\nvylúčená pre pomer k účastníkovi konania - žalovanému. Dôvody možnej predpojatosti žalobca\nvyvodzuje predovšetkým z profesionálnej skúsenosti sudkyne, nakoľko v rokoch 1998 až 2004 bola\nzamestnankyňou Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky - orgánu verejnej správy v oblasti daní,\nktorá mala byť podľa žalobcu univerzálnym právnym predchodcom Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky.\n24. V zmysle citovaného § 87 ods. 1 S.s.p., dôvod vylúčenia sudcu správneho súdu z prejednávania\na rozhodovania veci je daný, aj ak tento rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej\nsprávy. Za kvalifikovaný pomer sudcu správneho súdu teda zákon považuje aj predchádzajúcu činnosť\nsudcu, ak konal či rozhodoval v danej administratívnej veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.\nVzhľadom na časový odstup 16 rokov, ktorý uplynul od času, kedy bola sudkyňa Mgr. Monika Kadlicová\nzamestnankyňou orgánu verejnej správy je zrejmé, že v konkrétnej veci nemohla konať, rozhodovať, no\nani len teoreticky s ňou prísť do styku. Žalobca napokon toto ani netvrdí.\n\n25. Najvyšší súd však pri citovanom ustanovení § 87 ods. 1 S.s.p. poukazuje na skutočnosť, že samotný\nzákonodarca predpokladá eventualitu, že sa zamestnanci orgánov verejnej správy stanú neskôr sudcami\nsprávnych súdov. Na uvedenej pracovnej skúsenosti sudkyne Mgr. Moniky Kadlicovej teda nie je\nnič neobvyklé, čo by mohlo samé o sebe vzbudiť legitímne pochybnosti o jej zaujatosti v prospech\nžalovaného. Práve skutočnosť, že personálny substrát súdu tvoria sudcovia s rôznou profesionálnou\nexpertízou získanou či už ako zamestnanci orgánov verejnej správy alebo hoc aj pri výkone advokátskej\nčinnosti, a nie len tzv. kariérni sudcovia, je skutočným bohatstvom každého súdu.\n26. Pokiaľ preto žalobca namieta zaujatosť sudkyne Mgr. Moniky Kadlicovej len na základe skutočnosti,\nže bola v minulosti zamestnankyňou už neexistujúceho Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky,\nnemožno ju považovať za dôvodnú. Žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu aj vo svetle jemu\nprezentovanej tzv. teórie zdania, ktorá by viedla k legitímnym pochybnostiam o nezaujatosti sudkyne\nMgr. Kadlicovej vo vzťahu k žalovanému spočívajúcej napríklad v skutočnosti, že by účastník jej bol\nosobou blízkou (§ 116 OZ), ďalej tiež jej priateľský alebo nepriateľský vzťah k účastníkovi konania a\nsamozrejme, nakoľko žalovaný je orgánom verejnej správy ani k jednotlivým jeho zamestnancom.\n27. Pokiaľ si žalobca pri svojej argumentácii smerujúcej k vykresleniu sudkyne Mgr. Moniky Kadlicovej\na jej rozhodovania v prospech žalovaného pomáha štatistikami o úspešnosti žalobcov pri správnych\nžalobách v závislosti od žalovaného orgánu verejnej správy, najvyšší súd uvádza, že žalobcom\nprezentovaná štatistika nemá žiadnu výpovednú hodnotu a možno jednoducho nájsť množstvo iných\nvysvetlení rozdielnej úspešnosti žalobcov v podaných žalobách spočívajúcich v náročnosti právnych\nsporov v oblasti daní, poplatkov a ciel alebo ad absurdum hoc aj len v kvalite právnych služieb\nposkytovaných advokátmi špecializujúcich sa na túto oblasť práva.\n28. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, konštantnej judikatúry a procesných zásad,\nnajvyšší súd v danej veci nemohol považovať dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietke zaujatosti zo dňa\n30. októbra 2020, za dôvody pre vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Trnave a predsedníčky senátu\n20 S, Mgr. Moniky Kadlicovej, z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v\nTrnave pod sp. zn. 20S/80/2020.\n29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}