{"guid": "7c84f3f4-2e59-45c4-852a-5d54c67299ba:3f833082-d228-4b5b-9cfc-8ed446c8cf3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/43/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/43/2020 z 25. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. 1Sžfk/43/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1", "identifikacne_cislo": "2019200317", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-162", "nazov": "§ 162 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-162"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-162"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f833082-d228-4b5b-9cfc-8ed446c8cf3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/43/2020\n2019200317\n25. 08. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:2019200317.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľa):\nBaF TRADING s.r.o., so sídlom Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 45 378 771, zastúpený:\nVGD Legal s.r.o., so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 51 019 957, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní\no všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101909924/2019 zo dňa 09.08.2019, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 14S/110/2019-172 zo dňa\n16. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\n- zamieta v časti smerujúcej proti výroku rozhodnutia, ktorým krajský súd zamietol žiadosť žalobcu o\nodpustenie zmeškania lehoty,\n- odmieta v časti smerujúcej proti výroku rozhodnutia, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť proti\nuzneseniu sp. zn. 14S/110/2019-153 zo dňa 06. novembra 2019.\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd\") domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 101909924/2019 zo dňa\n09.08.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava\nč. 100981303/2019 zo dňa 26.04.2019 vydané podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku o určení rozdielu\ndane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške 789 319,58 eur.\n2. Krajský súd uznesením č. k. 14S/110/2019-153 zo dňa 06. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie\nsúdneho úradníka\") konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok splatný podaním\nžaloby ani v lehote určenej súdom na jeho zaplatenie a to napriek poučeniu o právnych následkoch\nspojených s jeho nezaplatením.\n3. Krajský súd uznesením č. k. 14S/11/2019-172 zo dňa 16. decembra 2019 (ďalej aj „uznesenie\")\nzamietol sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ako aj žiadosť žalobcu o odpustenie\nzmeškania lehoty. V odôvodnení uviedol, že k zastaveniu konania došlo v súlade so zákonom, pretože\nžalobca ani na výzvu súdu nezaplatil súdny poplatok aj napriek skutočnosti, že bol poučený o následkoch\njeho nezaplatenia. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty poukazoval na\nskutočnosť, že zákon síce umožňuje odpustiť zmeškanie lehoty, avšak z ospravedlniteľných dôvodov na\nzáklade objektívnych skutočností, nezávislých od vôle účastníka konania. Krajský súd konštatoval, že\n\nomyl spôsobený právnym zástupcom žalobcu pri preposielaní výziev na zaplatenie súdneho poplatku\nžalobcovi nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia\nA)\n4. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. g/, h/, f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") a navrhol zrušiť\nuznesenie krajského súdu v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n5. Krajskému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď nezohľadnil suspenzívny účinok\nsťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka, ktorý sa podľa jeho názoru vzťahuje aj na zastavenie\nkonania z dôvodu nezaplateného súdneho poplatku. Keďže súdny poplatok uhradil 08.11.2019,\nteda v čase kedy rozhodnutie súdneho úradníka nebolo právoplatné, mal krajský súd prihliadnuť\nna dodatočné odpadnutie dôvodu pre zastavenie konania. V tejto súvislosti namietal aj odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe, poukazujúc na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Cdo/52/2017 a sp. zn. 2Cdo/204/2016, ktorý videl v tom, že krajský súd aj napriek skutočnosti, že došlo\nk splneniu poplatkovej povinnosti pred rozhodnutím o sťažnosti, nezrušil rozhodnutie súdneho úradníka.\n6. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd nesprávne posúdil aj jeho žiadosť o odpustenie zmeškanej\nlehoty, pretože neakceptoval dôvody, ktoré nespočívali v úmysle zdržiavať konanie alebo mariť činnosť\nsúdu. Omyl v komunikácii, ktorý opísal v žiadosti zo dňa 25.11.2019, považoval za objektívny dôvod pre\nodpustenie zmeškanej lehoty.\n7. Opierajúc sa o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky videl sťažovateľ nesprávnosť\nprocesného postupu v tom, že krajský súd neakceptoval jeho dôvody na odpustenie zmeškanej lehoty\nna splnenie poplatkovej povinnosti a nezákonne zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu súdneho úradníka.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd svojim procesným postupom porušil sťažovateľovo právo na\nspravodlivý súdny proces.\nB)\n8. Žalovaný sa nestotožnil s dôvodmi na podanie kasačnej sťažnosti a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že\nrozhodnutie predsedu senátu alebo sudcu správneho súdu o sťažnosti je konečným rozhodnutím, proti\nktorému nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.\n9. Podľa názoru žalovaného krajský súd prijal správny záver, pretože omyl v komunikácii medzi právnym\nzástupcom a sťažovateľom nie je ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškanej lehoty.\nC)\n10. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného v plnom rozsahu zotrval na kasačnej sťažnosti.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\") ako súd kasačný\npreskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1\npísm. c/, ods. 2 S.s.p.), postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia a dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je nutné v časti smerujúcej proti výroku, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu\nsúdneho úradníka, odmietnuť podľa § 459 písm. c) S.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná a v časti smerujúcej proti výroku, ktorým krajský súd žiadosť\nsťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty zamietol, Najvyšší sud dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n\n12. Procesný inštitút odpustenia zmeškanej lehoty umožňuje, aby správny súd za kumulatívneho\nsplnenia zákonných podmienok vecne prejednal oneskorene urobený procesný úkon účastníka konania,\nktorý nebol vykonaný včas z ospravedlniteľného dôvodu.\n13. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 8Sžp/7/2013 z 23.04.2013, publikovanom v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod sp. zn. R 107/2013 konštatoval,\nže: „Odpustenie zmeškanej lehoty predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt. Zákon\nnestanovuje, aké dôvody je potrebné považovať za ospravedlniteľné, aby bolo možné odpustiť\nzmeškanú lehotu, posúdenie tejto ospravedlniteľnosti patrí konajúcemu súdu. Je len na úvahe súdu,\nakým spôsobom vyhodnotí účastníkmi uvádzané skutočnosti, pričom táto úvaha musí rešpektovať\nzákonné limity a byť náležite odôvodnená.\"\n14. Zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie\nsúdneho poplatku za podanie správnej žaloby odôvodňoval tým, že došlo k omylu pri zasielaní výzvy\nsťažovateľovi, ktorý v dôsledku konania právneho zástupcu nemal vedomosť o výzve na uhradenie\nsúdneho poplatku z podanej správnej žaloby.\n15. Podľa názoru kasačného súd krajský súd správne konštatoval, že sťažovateľom uvádzané\nskutočnosti nie sú ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškanej lehoty. Dôvod na odpustenie\nzmeškanej lehoty, ktorý uvádzal sťažovateľ vo svojej žiadosti, nemal povahu takej prekážky, ktorá by\nmu objektívne znemožňovala vyrubený súdny poplatok zaplatiť v stanovenej lehote. Uvedené procesné\nsprávanie sťažovateľa je navyše podľa názoru kasačného súdu v rozpore s princípom procesnej\ndiligencie účastníkov správneho súdneho konania, keďže je predovšetkým v záujme sťažovateľa, aby\nriadne a včas splnil poplatkovú povinnosť, ktorá vznikla už podaním správnej žaloby.\n16. Najvyšší súd sa vecne nezaoberal ostatnými sťažnostnými bodmi, ktorými sťažovateľ napádal\nrozhodnutie krajského súdu v časti zamietnutia sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka, a to\nz dôvodu, že proti rozhodnutiu krajského súdu o sťažnosti zákon nepripúšťa opravný prostriedok (§\n162 S.s.p.). Keďže kasačná sťažnosť je v S.s.p. zaradená v piatej časti tohto zákona, ktorá upravuje\nopravné prostriedky, je zrejmé, že proti uzneseniu o sťažnosti nemožno pripustiť ani kasačnú sťažnosť.\nIde teda o osobitne upravenú výnimku z pravidla o prípustnosti kasačnej sťažnosti proti každému\nprávoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 439 ods. 1 S.s.p.), ktoré sú inak ustanovené § 439 ods.\n2 S.s.p. Rozhodnutie krajského súdu v časti o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka\nje preto v súlade s deklarovaným princípom procesnej ekonómie konečným rozhodnutím.\n17. V kontexte uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že aj keby sťažovateľom uvádzané skutočnosti\npredstavovali ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškanej lehoty, nemalo by to relevantný vplyv\nna výrok rozhodnutia krajského súdu o sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka.\n18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/110/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}