{"guid": "a6f0de90-25b9-41c1-9a15-473b39201add:d326e5a8-fa05-4c5a-9662-2c411c58ebd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1", "spisova_znacka": "10Sžk/33/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/33/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžk/33/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1", "identifikacne_cislo": "2019200099", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1", "nazov": "§ 98 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d326e5a8-fa05-4c5a-9662-2c411c58ebd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/33/2019\n2019200099\n28. 04. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:2019200099.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Peter Rokyčák - ROKYSTAV,\ns miestom podnikania Svrčinovec 637, Svrčinovec, IČO: 43 968 716, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce\nTrnava, so sídlom ul. Jána Bottu č. 4, Trnava, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č.\nITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 v znení dodatku č. 1 z 8. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/57/2019-90 z 11. júna 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/57/2019-90 z 11. júna 2019 podľa § 98 ods. 1 písm.\nd) Správneho súdneho poriadku odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\npostupu a protokolu žalovaného č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 v znení dodatku č. 1 z 8.\nnovembra 2018, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a doručiť žalovanému\ninformáciu o prijatých opatreniach. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 170\npísm. a) Správneho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava\nbolo žalobcovi doručované do vlastných rúk a podľa doručenky ho prevzal dňa 6. decembra 2018.\nSprávnu žalobu podpísanú zaručeným elektronickým podpisom podal žalobca dňa 9. apríla 2019, teda\npo uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v podanej\nžalobe uviedol, že priebeh inšpekcie práce nepovažoval za ukončený, nakoľko dodatok č. 1 k protokolu\nneobsahoval žiadne poučenie o možných prostriedkoch nápravy, a preto reagoval až na oznámenie o\nzačatí konania o uložení pokuty z 20. marca 2019. Krajský súd vyslovil záver, že konanie o uložení pokuty\nnie je možné považovať za konanie totožné s podanou správnou žalobou a s petitom v nej uvedeným.\n3. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f) Správneho súdneho poriadku) a podanie žalobcu bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1\npísm. j) Správneho súdneho poriadku).\n4. Sťažovateľ uviedol, že správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. Krajský súd nielen že nezrušil žalobou\nnapadnuté opatrenie žalovaného, ale ani sa v odôvodnení uznesenia riadne nezaoberal žalobnými\ndôvodmi. Zdôraznil, že dodatok č. 1 k protokolu mu bol doručený dňa 6. decembra 2018, nakoľko\n\nvšak tento dodatok neobsahoval žiadne poučenie o možnosti prostriedkoch nápravy alebo opravných\nprostriedkoch, vrátane možnosti podania správnej žaloby, ako aj o príslušných lehotách na ich podanie,\nnepovažoval priebeh inšpekcie práce za ukončený. Poukázal pritom na § 47 ods. 4 Správneho poriadku,\npodľa ktorého náležitosťou rozhodnutia je aj poučenie, ktoré obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno\npreskúmať súdom. Nakoľko dodatok č. 1 k protokolu takéto poučenie neobsahoval a tiež neobsahoval\nani skutočnosti stanovené v § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a doplnení zákona č.\n82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), sťažovateľ nepovažoval tento dodatok\na tvrdenia žalovaného v ňom uvedené až do doručenia oznámenie o začatí konania o uložení pokuty\nza konečné.\n5. Sťažovateľ tiež namietal, že oznámenie o začatí konania o uložení pokuty mu bolo doručené s viac\nako trojmesačným odstupom. V priebehu inšpekcie práce pritom žalovaný bežne doručoval listiny s\ndvojmesačným odstupom. Preto nemôže byť na ťarchu sťažovateľa, že nepodal správnu žalobu v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia dodatku č. 1 k protokolu, keďže z tejto listiny nebolo zrejmé, že ide o\nriadne ukončenie inšpekcie. Žalovaný iba stroho negoval argument sťažovateľa bez toho, aby jeho\nargumentácia vyznela ako konečné uzavretie vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu. Žalovaný len\nkonštatoval, že nebolo použité kolektívne ochranné opatrenie, no ďalej neuvádza, ako konkrétne toto\nkolektívne ochranné opatrenie malo byť použité a tiež neuvádza, že tým považuje priebeh inšpekcie za\nskončený a nedáva možnosť sťažovateľovi na vyjadrenie a prerokovanie záverov uvedených v dodatku.\nDodatok č. 1 neuvádza, že jeho obsah bol riadne prerokovaný a neobsahuje ani konštatovanie, že\npriebeh inšpekcie je zo strany žalovaného považovaný za skončený.\n6. Právo vyjadriť sa k protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu predstavuje jediný prostriedok\nobrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam inšpekcie. Sťažovateľ poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/7/2017 z 21. septembra 2017, podľa ktorého dodatok k\nprotokolu je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom. Sťažovateľ pritom nemal možnosť\nvyjadriť sa k dodatku č. 1 k protokolu. Zastáva preto názor, že lehota na podanie správnej žaloby\nnezačala plynúť doručením dodatku č. 1, pretože ak by bol tento riadne prerokovaný, tak až následný\ndokument (napr. dodatok č. 2) by sa mohol považovať za konečný a až momentom doručenia takéhoto\ndokumentu (a uvedenia, že sa považuje za riadne prerokovaný v zmysle § 14 zákona o inšpekcii a\npriebeh inšpekcie sa považuje za ukončený) by začala plynúť lehota na podanie správnej žaloby.\n7. Podľa sťažovateľa je neprípustné, aby bol účastník konania nútený podať správnu žalobu voči\nkaždému dokumentu s charakterom rozhodnutia v rámci jedného konania. Vyslovil záver, že lehota\nna podanie správnej žaloby je zachovaná, nakoľko dvojmesačná lehota začala najskôr plynúť dňa 20.\nmarca 2019 (doručením oznámenia o začatí konania o uložení pokuty), keď sa sťažovateľ skutočne\ndozvedel o ukončení výkonu inšpekcie práce.\n8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku),\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku), postupom bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 Správneho súdneho poriadku) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná.\n10. Podľa § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba musí\nsprávnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n11. Podľa § 69 ods. 4 Správneho súdneho poriadku lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov\nsa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v\nktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí\nsa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.\n\n12. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nje inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním\npovereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.\nInšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené\nalebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.\n13. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <.. Ak bolo\nzistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj\nčas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n14. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa\n§ 12 ods. 2 písm. a) <., uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) <. a uloží povinnosť\nkontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je\nzamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n15. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce po posúdení písomného\nvyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu,\nv ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,\n16. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak\nsa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho\nnepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.\n17. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e) <., § 6 ods. 1 písm. b) <.,\nd) a e) <., § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s) <., ods. 8 písm. b) <. a ods. 9 <., § 12 ods. 2 písm. d) až f)\n<., § 19 a 20 <. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nVšeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia\na povolenia podľa tohto zákona.\n18. V prejednávanej veci sa sťažovateľ v postavení žalobcu domáhal na Krajskom súde v Trnave\npreskúmania zákonnosti protokolu žalovaného č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 v znení\ndodatku č. 1 z 8. novembra 2018 o prešetrení pracovného úrazu, v ktorom žalovaný nariadil\nsťažovateľovi odstrániť nedostatky zistené inšpekciou práce a následne doručiť žalovanému informáciu\no vykonaných a prijatých opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.\n19. Úlohou kasačného súdu bolo vo svetle námietok sťažovateľa posúdiť správnosť záverov krajského\nsúdu, podľa názoru ktorého sťažovateľ podal správnu žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.\nPo oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel najvyšší súd k záveru, že námietky sťažovateľa nie\nsú dôvodné a rozhodnutie krajského súdu je v súlade so zákonom.\n\n20. Správnu žalobu o preskúmanie protokolu žalovaného (v spojení s dodatkom č. 1 k protokolu) podal\nsťažovateľ na Krajskom súde v Trnave dňa 9. apríla 2019. Pre posúdenie, či bola žaloba podaná\nna krajskom súde včas, bolo podstatné ustáliť, kedy bolo napadnuté opatrenie (protokol v spojení s\ndodatkom č. 1) doručené sťažovateľovi (v konaní na krajskom súde v postavení žalobcu).\n21. Napadnutý protokol Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018 o\nvýsledku inšpekcie práce bol v súlade s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce so sťažovateľom\nprerokovaný 30. augusta 2018 a v tento deň sťažovateľ protokol osobne prevzal. Zároveň bola\nsťažovateľovi daná možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole v lehote desiatich dní\nod jeho prevzatia. Sťažovateľ podal vyjadrenie k protokolu dňa 14. septembra 2018. V súlade s § 14\nods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce vyhotovil dňa 8. novembra 2018 dodatok č.\n1 k protokolu č. ITA-73-34-2.2/P-J2-18 z 30. augusta 2018, v ktorom zaujal stanovisko k vyjadreniu\nsťažovateľa a rovnako ako v protokole nariadil sťažovateľovi odstrániť zistené nedostatky a doručiť\nžalovanému informáciu o vykonaných a prijatých opatreniach.\n22. Nakoľko dodatok k protokolu je v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce súčasťou\nprotokolu, až od momentu doručenia dodatku k protokolu kontrolovanému subjektu (sťažovateľovi)\nje na účely posúdenia včasnosti podania žaloby v prejednávanej veci potrebné považovať protokol\nza doručený. Vo veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dodatok č. 1 k protokolu bol\nsťažovateľovi doručený dňa 6. decembra 2018. Dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby\nsťažovateľovi uplynula 6. februára 2019. Nakoľko správnu žalobu o preskúmanie protokolu žalovaného\npodal sťažovateľ na Krajskom súde v Trnave dňa 9. apríla 2019, krajský súd správne uzavrel, že žaloba\nbola podaná po uplynutí zákonnej lehoty.\n23. Argumentáciu sťažovateľa, že doručením dodatku č. 1 k protokolu nepovažoval priebeh inšpekcie\npráce za ukončený, nakoľko dodatok neobsahoval poučenie o opravných prostriedkoch, vrátane\nmožnosti podania správnej žaloby, považuje kasačný súd za irelevantnú. Protokol o inšpekcii práce (ako\naj dodatok k protokolu) nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy a na jeho obsahové náležitosti sa\nnevzťahuje § 47 Správneho poriadku, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Náležitosťou protokolu (§ 14\nods. 1 zákona o inšpekcii práce) preto nie je ani poučenie o možných prostriedkoch nápravy.\n24. Pokiaľ sťažovateľ uvádzal, že žalovaný v dodatku len stroho negoval jeho argumenty, a teda\nargumentácia žalovaného nevyznela ako konečné uzavretie vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu,\nnajvyšší súd k tomu uvádza, že z citovaných ustanovení zákona o inšpekcii práce (§ 13 ods. 2, § 14\nods. 1 a 3) je zrejmé, že v prípade zistenia nedostatkov počas inšpekcie práce vypracuje inšpektor\npráce protokol, prerokuje ho s kontrolovaným subjektom, pričom v prípade písomného vyjadrenia\nkontrolovaného subjektu ku skutočnostiam uvedeným v protokole vyhotoví inšpektor práce dodatok k\nprotokolu, v ktorom uvedie svoje stanovisko k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Z uvedenej právnej\núpravy nevyplýva, že by inšpektor práce a kontrolovaný subjekt mali v reťaziacom sa rade podávať\nvzájomné vyjadrenia k vyjadreniam a prípadne dospieť k nejakému konsenzu ohľadne kontrolných\nzistení, ako by sa bolo možné domnievať z argumentácie sťažovateľa. Zákon o inšpekcii práce hovorí\njasne, že k vyjadreniu kontrolovaného subjektu zaujme inšpektor práce stanovisko, ktoré uvedie v\ndodatku k protokolu. Pokiaľ kontrolovaný subjekt považuje uložené opatrenia za neodôvodnený zásah\ndo svojich práv, môže sa súdnou cestou za splnenia zákonných podmienok domáhať preskúmania\nuložených opatrení.\n25. Otázka, či aj dodatok č. 1 k protokolu mal byť prerokovaný s kontrolovaným subjektom, ako to\nnamieta sťažovateľ, by bola predmetom posúdenia pri meritórnom prejednaní žaloby správnym súdom\n(ako namietaný nedostatok napadnutého opatrenia), avšak tento tvrdený nedostatok nemôže ovplyvniť\nsamotné posúdenie dodržania lehoty na podanie žaloby. Znamená to teda, že určité opatrenie alebo\nrozhodnutie orgánu verejnej správy je potrebné napadnúť na správnom súde v prvom rade dostatočne\nvčas, aby sa vôbec správny súd mohol zaoberať konkrétnymi námietkami, ktoré vznesie dotknutá fyzická\nči právnická osoba proti napadnutému opatreniu či rozhodnutiu.\n26. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd sa v odôvodnení uznesenia riadne\nnezaoberal žalobnými dôvodmi, najvyšší súd k tomu uvádza, že predtým, ako správny súd pristúpi k\nvecnému prejednaniu žaloby, je povinný skúmať splnenie zákonom stanovených procesných podmienok\n\nna jej riadne prejednanie. V situácii, keď správny súd ustáli, že niektorá z procesných podmienok konania\nnie je splnená (v prejednávanej veci lehota na podanie žaloby), nie je už možné zaoberať sa konkrétnymi\nžalobnými námietkami, o ktoré žalobca opiera svoje presvedčenie o nezákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nsťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nespôsobilé vyvrátiť správnosť právnych záverov\nkrajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku\nzamietol.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto\nkonaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu\nzákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku).\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}