{"guid": "1d1f8881-ff73-40b7-ad0a-1568c5e778f1:0de00c71-ac8b-4f29-8625-f4449b7064b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2019200022.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/10/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/10/2020 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 3Sžfk/10/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2019200022.1", "identifikacne_cislo": "2019200022", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0de00c71-ac8b-4f29-8625-f4449b7064b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200022.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200022.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2019200022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/10/2020\n2019200022\n20. 05. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:2019200022.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): KRON SK, s.r.o., Dolné suroviny 996/1, Senica, IČO: 36 256 561,\nprávne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava,\nIČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102323690/2018 zo dňa 23.11.2018, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/11/2019-226\nzo dňa 02.10.2019 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 20S/11/2019-226 zo dňa 2. októbra 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok („SSP“) zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 102323690/2018 zo dňa\n23.11.2018, ktorým ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“)\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 100867146/2018 zo dňa\n02.05.2018, ktorým určil správca dane žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie február 2013 v sume 28 970,10,- euro.\n2. Správca dane nepriznal oslobodenia od dane v sume 186,50,- euro za intrakomunitárne dodanie\ntovaru podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon o DPH“) v\nznení účinnom do 31.12.2013 z dodávateľskej faktúry č. 5130020 vystavenej žalobcom pre obchodnú\nspoločnosť KRON SK- CZ, s.r.o., so sídlom v Českej republike, s dátumom dodania tovaru 05.02.2013\n(DTD-18 biela, dub, javor v objeme 179,68 m2, MDF 3 mm v objeme 34,78 m2, HR B.POD 575 bm,\nprac. dosky, tesniace lišty). V rámci daňovej kontroly nebolo bez pochybností preukázané dodanie\nfakturovaného tovaru na územie Českej republiky, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky podľa §\n43 zákona o DPH. Žalobca k uplatneniu oslobodenia predložil len faktúru, avšak nepredložil potvrdenie\no prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, nepredložil CMR (medzinárodný nákladný\nlist), ani žiaden iný doklad o preprave tovaru. Ďalším dôvodom bolo neuznanie žalobcom uplatneného\nodpočítania dane z dodávateľských faktúr č. 2013010 s dátumom dodania dňa 28.02.2013; č. 2013012\ns dátumom dodania dňa 28.02.2013; č. 2013014 s dátumom dodania dňa 28.02.2013; č. 2013018\ns dátumom dodania dňa 20.02.2013 a č. 2013019 s dátumom dodania dňa 26.02.2013 za dodanie\ntovaru - smrekového reziva, ktoré boli bližšie špecifikované v rozhodnutiach daňových orgánov. V tomto\n\nprípade bolo po vykonaní preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení spochybnené dodanie tovaru\ndeklarovaným dodávateľom - obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o., ktorá zanikla zlúčením\na jej právnym nástupcom je odo dňa 22.04.2015 obchodná spoločnosť Sport Life, Hlavná 326, Dunajská\nStreda, IČO: 46 024 247 (ďalej aj len ,,Sport Life“).\n3. Krajský súd neuznal námietku žalobcu vyčerpania jeho dôkazného bremena na účely dostatočného\npreukázania zdaniteľných plnení - dodanie smrekového reziva od deklarovaného dodávateľa, tým že\npredložil daňové doklady - faktúry s dodacími listami a evidenciu príjmu a výdaju na sklad z jeho\núčtovného programu, keďže vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov sa v rámci daňovej\nkontroly nepotvrdila. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva\nbezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení, pričom existuje pochybnosť najmä vo\nvzťahu k osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru. Zároveň sa nepotvrdila preprava\ndeklarovaného tovaru a ani sa nezistil jeho pôvod, keďže prostredníctvom výpisu z bankových\núčtov dodávateľa žalobcu neboli v roku 2013 zaregistrované platby za nákup predmetného tovaru\nsubdodávateľmi, ktorých označil svedok S.. Taktiež pokiaľ išlo o výpovede bývalej konateľky dodávateľa\na svedka S., na ktoré žalobca poukazoval, tieto si odporovali v podstatných okolnostiach ekonomickej\nčinnosti realizovanej dodávateľom v rozhodnom období. Bývalá konateľka nepotvrdila vystavovanie a\npodpisovanie sporných daňových dokladov, ani znalosť o prebiehajúcich obchodoch, o ktorých mala\nvedomosť len z počutia. Nezhodovali sa ani v množstve zamestnancov, v množstve motorových\nvozidiel vedených v hmotnom investičnom majetku dodávateľa. Nebolo preukázané ani, že svedok\nS. bol zamestnancom - výkonným riaditeľom dodávateľa resp. splnomocnený bývalou konateľkou na\nzastupovanie dodávateľa, pričom takéto plnomocenstvo príp. zmluva neboli predložené. Preukázanie\nuskutočnenia zdaniteľného plnenia stavebnými denníkmi a objednávkami, ktoré mal mať k dispozícii\nkonateľ žalobcu sa neuskutočnilo, keďže tieto nepredložil a nebolo ich možné overiť ani v účtovníctve\na dokladoch právneho nástupcu dodávateľa.\n4. Krajský súd odmietol aj námietku vo vzťahu k tomu, že skutočnosti ohľadom počtu zamestnancov\ndodávateľa a živnostníkov dodávajúcich sporné zdaniteľné plnenia, prípadne ohľadne počtu motorových\nvozidiel vo vlastníctve dodávateľa boli zabezpečované len zisteniami formálneho charakteru z evidencie\npríslušného správcu dane o evidencii a platbách preddavkov na daniach z príjmov zo závislej\nčinnosti a na dani z motorových vozidiel. Poukázal na to, že tieto v kontexte s výpoveďou bývalej\nkonateľky možno považovať za vierohodné. Poukázal aj na skutočnosť, že trasa pohybu deklarovaného\nmotorového vozidla, zodpovedajúca deklarovaným zdaniteľným plneniam, sa v relevantnom čase\nprostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej aj len ,,NDS“) nepotvrdila, pričom trasy\nnasnímané elektronickým mýtnym systémom sa nachádzali mimo trasy zdaniteľných plnení a rovnako\naj mimo prevádzok žalobcu. Zároveň v elektronickom mýtnom systéme NDS neexistuje záznam o\npohybe ani jedného z vozidiel na trase deklarovanej v kontrolovaných faktúrach alebo zápisniciach,\nani prejazd týchto vozidiel kontrolnými bránami na deklarovanej trase v období február 2013. Krajský\nsúd poukázal na to, že správca dane vyhovel požiadavke žalobcu aby vykonal opätovný výsluch\nsvedka S., pričom výsledkom bola výpoveď, ktorá bola v rozpore s jeho skoršou výpoveďou, kedy\nuviedol iný spôsob nadobudnutia tovaru od subdodávateľov, pričom tento taktiež nepreukázal dokladmi\na rozpor nevysvetlil. Bol objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi\ndeklarovaným dodávateľom a žalobcom, a nie len na predchádzajúcich odberateľsko-dodávateľských\nstupňoch zdaniteľných plnení, v dôsledku čoho nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho\núčasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné\nplnenia nespĺňajú podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.\n5. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu krajský súd uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2\npísm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti\ninej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Preto\nsa požaduje preukázanie ich existencie a ich splnenie. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom\nmnožstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch, a to práve osobou uvedenou\nna faktúre. Daňový subjekt má v tejto súvislosti povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto\nskutočnosti vzťahuje jeho dôkazná povinnosť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie\nnepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb\n\nnepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a\nsprávcom dane preverovaných skutočností. V danom prípade si žalobca musel byť vedomý následkov\nsvojho nie príliš zodpovedného konania vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi. Bez toho, aby mal\nk dispozícii splnomocnenie pre osobu oprávnenú konať v mene dodávateľskej obchodnej spoločnosti,\ns touto konal. Na účely preukázania zodpovedného prístupu by sa mal vo vlastnom záujme snažiť, v\nreálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii\nv budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. V tomto prípade bolo potrebné, aby žalobca\npreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho\npodnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú\nuvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené.\n6. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prejednávanej veci absentuje reálny základ,\nnajmä vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k\nsprávnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu a objektívnej pochybnosti\no vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom. Vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného\nskutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie\nzákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a\nsprávne, nevybočujúce z medzí správnej úvahy.\n7. K intrakomunitárnemu dodaniu tovaru vyplývajúcemu z faktúry č. 5130020 zo dňa 05.02.2013, ktoré\nna účely oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH nebolo uznané poukázal na koncentračnú\nzásadu, v zmysle ktorej nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a teda\npríčiny tohto neuznania skúmať nemohol. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia mohol skúmať výlučne\nv medziach a v rozsahu konkrétne uplatnených žalobných bodov.\n8. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane zruší a vec vráti\nsprávcovi dane na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Namieta dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Pridržal sa žalobných dôvodov,\npričom namieta najmä zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, z ktorého podľa jeho názoru nie je zrejmé,\nčo je dôvodom pre neuznanie odpočtu dane a odôvodnenie rozhodnutia správcu dane považuje za\nnezrozumiteľné a mätúce. Podľa správcu dane mal získať daňové zvýhodnenie, čo však neodôvodnil\ndostatočne a presvedčivo a nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH. Namieta\nprenos dôkazného bremena, ktoré malo v prípade preukazovania účasti na podvode zaťažovať správcu\ndane. Keďže mal porušiť ustanovenia zákona o DPH, nemohlo podľa jeho názoru dôjsť k zneužitiu práva,\npretože pri tomto nedochádza k takému porušeniu. Krajský súd sa s touto námietkou nevysporiadal,\nkeďže len konštatoval nesplnenie podmienok zákona o DPH. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva,\nakým spôsobom mal sťažovateľ zneužiť právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať. O zneužitie práva\nide vtedy, keď ekonomické činnosti nemôžu mať iné objektívne vysvetlenie ako dosiahnutie daňového\nzvýhodnenia. Sťažovateľ však namietal, že preukázal reálny výkon ekonomickej činnosti a ani materiálna\nexistencia tovaru nie je sporná. Všetky obchodné transakcie boli vykonané za účelom dosiahnutia\nprimeraného zisku, mali hospodárske opodstatnenie a nie je si vedomý, že by bol súčasťou reťazca,\nktorého cieľom by bolo získanie daňového zvýhodnenia.\n9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na argumentácii uvedenej v jeho rozhodnutí a\nrozhodnutí správcu dane, ako aj vo vyjadrení k žalobe. K námietke, že nie je zrejmé, čo bolo dôvodom\npre neuznanie odpočtu DPH uviedol, že správca dane zistil, že dodanie tovarov, deklarovaných na\nsporných faktúrach nebolo preukázané, pričom predmetné faktúry reálnosť dodania nepotvrdzujú. Tým,\nže sa reálnosť dodania nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť a preto ak bolo v tejto súvislosti\nuplatnené odpočítanie DPH došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH. Poukázal na bod 72 rozsudku\nkrajského súdu, podľa ktorého, v prípade ak bol objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného\nplnenia medzi deklarovaným dodávateľom a sťažovateľom, a nie len na predchádzajúcich odberateľskododávateľských stupňoch zdaniteľných plnení, nie je potrebné preukazovanie vedomosti sťažovateľa\no jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keď práve ním deklarované zdaniteľné\nplnenia nespĺňajú podmienky podľa zákona o DPH. Poukázal na bod 83 rozsudku krajského súdu\nnajmä v súvislosti s absenciou reálneho základu daňových dokladov, ktoré sťažovateľ predložil. Vo\nvzťahu k odôvodneniu porušenia podmienok zákona o DPH odkázal na bod 76 napadnutého rozsudku\n\na vo vzťahu k otázke spojenej s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru na bod 91 rozsudku\nkrajského súdu, s ktorými sa v plnej miere stotožnil.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovou otázkou pre posúdenie veci je preukázanie\nnaplnenia podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH a s tým súvisiace unesenie dôkazného bremena\nzo strany sťažovateľa, resp. jeho prípadný prenos na správcu dane. S poukazom na obsah spisu s týmto\nvšak bezprostredne súvisí aj čiastková otázka viažuca sa k tomu, či sťažovateľ prijal všetky rozumné\nopatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia\ntomu, aby bolo reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, tak ako sú deklarované prostredníctvom\ndaňových dokladov, spochybnené.\n12. Kasačný súd má za preukázaný skutkový stav zistený daňovými orgánmi. Z odôvodnení rozhodnutí\ndaňových orgánov je zrejmé, že vo vzťahu k odpočtu DPH sťažovateľ nepreukázal reálne dodanie\ntovaru deklarovaným dodávateľom - obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r. o., v dôsledku\nčoho nesplnil podmienky pre uplatnenie si nároku na odpočet DPH ustanovené zákonom o DPH. S\npoukazom na bod 76 rozsudku krajského súdu, s ktorým sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje,\ntreba zdôrazniť, že napriek tomu, že sťažovateľ predložil formálne doklady, tieto ešte samy o sebe\nnepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods.\n1 písm. a) zákona o DPH. Z citovaných ustanovení vyplýva, že daňový subjekt je povinný na jednej\nstrane predložiť formálne doklady, avšak zároveň je povinný a v tomto smere aj znáša dôkazné bremeno,\npreukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované predmetnými formálnymi dokladmi sa aj\nreálne uskutočnili. Reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v tomto prejednávanom prípade zahŕňa\nna jednej strane preukázanie reálneho dodania tovaru, (v stanovenom množstve, čase a stanoveným\nspôsobom) a na strane druhej preukázanie, že tento tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom.\n13. Z výpovedí svedkov, šetrenia daňových orgánov a ostatných skutočností v administratívnom spise\nvšak vyplynulo, že toho času-konateľka dodávateľa poprela vystavenie samotných formálnych dokladov,\nnepreukázalo sa, že p. S., ktorý jednal so sťažovateľom o obchode by bol oprávnený zastupovať\ndodávateľa, ďalej sa zistilo, že dodávateľ v rozhodnom čase nedisponoval zamestnancami alebo\nmotorovými vozidlami, ktoré mali byť využité na účely dodania tovaru. Nepreukázal sa ani pôvod tovaru,\nktorý dodávateľ mal dodať sťažovateľovi, keďže p. S. uviedol v rozpore so svojim skorším tvrdením\niných subdodávateľov, pričom k tomuto nepredložil žiadne dôkazy. Tvrdenia sťažovateľa nebolo možné\noveriť ani v účtovnej evidencii právneho nástupcu dodávateľa sťažovateľa, keďže tento bol nekontaktný.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu a teda bol\nobjektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom\na sťažovateľom.\n14. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky dôkazného bremena, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním\nkrajského súdu v bode 72 rozsudku, z ktorého vyplýva, že toto nesie sťažovateľ, keďže daňové orgány\npreverujú správnosť výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane, avšak\nnie je ich povinnosťou zisťovať a preukazovať, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti\nodohrali. Vo všeobecnosti dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje\npredovšetkým daňový subjekt, avšak v súvislosti s právom EÚ (vrátane judikatúry Súdneho dvora), tak\nako boli špecifikované aj v bodoch 79 a 80 rozsudku krajského súdu existujú situácie, kedy je potrebné\npreukazovanie vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva zo\nstrany daňového orgánu. V tejto súvislosti je však možné požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky\nrozumné opatrenia, ktoré možno od neho požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude\nviesť k jeho účasti na takomto konaní.\n15. V prejednávanej veci bol však na podklade šetrenia daňových orgánov spochybnený reálny\nzáklad zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a sťažovateľom, a to aj v rámci\n\nsubdodávateľských stupňov zdaniteľných plnení. V tomto smere sa tak možno v plnej miere stotožniť\ns bodom 72 rozsudku krajského súdu, že nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 49 ods. 2\npísm. a) zákona o DPH a teda nie je ďalej potrebné preukazovanie vedomosti sťažovateľa o jeho účasti\nna podvodnom konaní alebo na zneužití práva.\n16. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/11/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}