{"guid": "34d74a8d-12a3-4618-a5cc-4e44e8b70cdc:69eaacd4-fc8f-4f9f-826e-bae1e65e2a8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1", "spisova_znacka": "7Sk/42/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/42/2019 z 26. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2020, sp. zn. 7Sk/42/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1", "identifikacne_cislo": "2018200338", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69eaacd4-fc8f-4f9f-826e-bae1e65e2a8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/42/2019\n2018200338\n26. 08. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobkyne A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X/XX, X., zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom,\nso sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\n8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č.k. 20Sa 24/2018-40 zo dňa 21. júna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nč.k. 20Sa 24/2018-40 zo dňa 21. júna 2019 z a m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 20Sa\n24/2018-40 zo dňa 21. júna 2019 podľa § 191 ods. 1, písm. d/, zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 12.11.2018, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n15.12.2016 zamietla žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok. Na základe jej odvolania proti tomuto\nrozhodnutiu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2018\npodľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietol jej odvolanie a potvrdil\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán\nkonštatoval, okrem iného, že Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. 44Sa/15/2017-48 zo 6.8.2018 zrušil\nnapadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 20.3.2017, z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože\nzdôvodnenie neprípustnosti aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tak, ako to uviedol generálny\nriaditeľ Sociálnej poisťovne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je neakceptovateľné. Krajský súd\nv predmetnom rozsudku uviedol, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal so zásadnou námietkou účastníčky konania, teda nezapočítania zostatkovej doby služby\n294 dní manžela účastníčky konania, ktorá nebola zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku v\nosobitnom systéme dôchodkového poistenia a súčasne nebola započítaná ani vo všeobecnom systéme\n\ndôchodkového poistenia. Podľa názoru krajského súdu v predmetnom rozsudku uvedenom na strane\n6 v bode 18, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní musí riadne zdôvodniť svoj\npostup, a to najmä s ohľadom na stanovisko Sociálnej poisťovne, ústredie, že rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sú pre rozhodovanie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne neakceptovateľné, prípadne\ntoto svoje stanovisko podporiť príslušnou judikatúrou. Vo vyjadrení k správnej žalobe z 31.7.2017 sa\nSociálna poisťovňa, ústredie vysporiadala s námietkou účastníčky konania týkajúcou sa zhodnotenia\ndoby služby zomretého manžela v rozsahu 294 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia\ntak, že zostatkové dni z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli zomretému\nmanželovi účastníčky konania zhodnotené na výsluhový dôchodok, je možné zhodnotiť vo všeobecnom\nsystéme len pre nárok na starobný dôchodok, pričom vychádzala z rozsudkov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. 9So 84/2011 zo dňa 29.3.2012 a č. 4So11/2009, ktorý je zverejnený v\nzbierke rozhodnutí NS SR pod č. 59/2011 (judikát). Z obsahu dávkového spisu účastníčky konania\nvyplýva, že žiadosťou spísanou 27.9.2016 účastníčka konania požiadala o priznanie vdovského\ndôchodku po zomretom manželovi P. E., narodenom XX.XX.XXXX, zomretom XX.XX.XXXX. Účastníčke\nkonania bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava č. SPOUOSZ-42.937-11/2014-VZ zo 14.11.2014 podľa § 46 písm. c), § 49 a § 50 ods. 1 a ods. 2, v súlade\ns § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002\nZ.z.“) od 26.10.2014 priznaný vdovský výsluhový dôchodok. Pozostalostná dávka, ktorá bola priznaná\núčastníčke konania zohľadňuje obdobie výkonu základnej vojenskej služby zomretého manžela v\nrozsahu od 30.9.1980 do 28.9.1982 v II. kategórii funkcií a obdobie príslušníka Policajného zboru\nod 15.7.1988 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 30.4.2009 v III. kategórii funkcií.\nVzhľadom k tomu, že zomretý manžel nezískal ku dňu smrti, k 26.10.2014, potrebný počet rokov\nobdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom, neboli splnené podmienky nároku na\ninvalidný dôchodok zomretého manžela a z uvedeného dôvodu nevznikol ani účastníčke konania nárok\nna vdovský dôchodok. Námietka účastníčky konania, ktorou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR č. 9So 84/2011 z 29.3.2012, podľa ktorého ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo\nzhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené\nvo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, nie je dôvodná, nakoľko právny názor uvedený v\npredmetnom rozsudku nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax\nsúdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. A zároveň v danom prípade nejde\no priamy nárok účastníčky konania vo vzťahu k posúdeniu a zhodnoteniu nárokov z osobitného systému,\nako o tom pojednáva vyššie uvedená judikatúra, prostredníctvom rozhodovacej praxe. Vo vzťahu k\nnámietke účastníčky konania týkajúcej sa zhodnotenia doby služby zomretého manžela v rozsahu 294\ndní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, a jej nedôvodnosti, zároveň žalovaný uviedol,\nže nakoľko uvedené zostatkové dni z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli\nzomretému manželovi účastníčky konania zhodnotené na výsluhový dôchodok, je možné zhodnotiť vo\nvšeobecnom systéme len pre nárok na starobný dôchodok, a to aj s ohľadom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu, na ktorý účastníčka konania poukázala, nie však na nárok na invalidný dôchodok, ako to požaduje\núčastníčka konania. Účastníčke konania bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR priznaný vdovský\nvýsluhový dôchodok, z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Aj z uvedeného dôvodu jej\nnie je možné priznať nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému podľa zákona č. 461/2003\nZ.z. duplicitne, ako dôchodkovú dávku za tú istú sociálnu udalosť (t.j. za smrť manžela).\n3. Správny súd poukázal na to, že vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského\ndôchodku rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.12.2016 už správny súd\nrozhodoval rozsudkom č.k. 44Sa/15/2017, ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne zo dňa 20.3.2017 potvrdzujúce odvolaním žalobkyňou napadnuté rozhodnutie o zamietnutí jej\nžiadosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné, pričom konštatoval neakceptovateľnosť\nzdôvodnenia neprípustnosti aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR žalovaným a zotrval na názore,\nže doby nezhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia je potrebné zohľadniť vo\nvšeobecnom systéme poistenia.\n4. Správny súd konštatoval, že napriek tomu, že predchádzajúce rozhodnutie generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne vo veci bolo zrušené pre obsahové nedostatky jeho odôvodnenia, nové\nrozhodnutie, preskúmavané v tomto konaní, odôvodnil z hľadiska vysvetlenia nemožnosti zohľadnenia\ntzv. zostatkovej doby nezohľadnenej zomrelému manželovi žalobkyne v osobitnom systéme sociálneho\npoistenia, ani žalobkyni pri priznaní vdovského výsluhového dôchodku, prakticky totožným spôsobom\n\nneobsahujúcim zrozumiteľné odpovede na otázky, ktoré konkrétne ustanovenia zákona s použitím\nakého ich výkladu bránia tomu, aby doby poistenia nezohľadnené v osobitnom systéme poistenia boli\nzohľadnené vo všeobecnom systéme poistenia a aký je v tejto súvislosti rozdiel medzi invalidným a\nstarobným dôchodkom (žalovaný pripustil, že takéto zohľadnenie je možné, ale iba pre nárok na starobný\ndôchodok). Pokiaľ odôvodnenie svojho rozhodnutia obohatil o konštatovanie, že žalobkyni nie je možné\npriznať nárok na vdovský dôchodok zo všeobecného systému duplicitne, ako dôchodkovú dávku za tú\nistú sociálnu udalosť, vzhľadom na poberanie vdovského výsluhového dôchodku, opätovne neozrejmil,\nktoré konkrétne ustanovenie zákona a akým spôsobom aplikoval, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,\nže žalobkyňa sa zjavne nedomáha priznania vdovského dôchodku z dôb zohľadnených vo výpočte\nvdovského výsluhového dôchodku.\n5. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne logicky neozrejmuje úvahy rozhodujúceho orgánu a spôsob aplikácie relevantných\nustanovení zákona, neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky nastolené odvolaním žalobkyne,\nje nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nerešpektujúce právny názor súdu\nvyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci. Správny súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n6. V konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167\nods. 1 SSP s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej\n7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhovala, aby najvyšší súd rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave č.k. 20Sa 24/2018-40 zo dňa 21. júna 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7.1. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením a\nodôvodnením krajského súdu uvedeným v bodoch 11, 12 a 13 napadnutého rozhodnutia. Uviedla,\nže z obsahu dávkového spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala o priznanie vdovského dôchodku po\nneb. manželovi P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR bol\nžalobkyni priznaný vdovský výsluhový dôchodok, pozostalostná dávka, jej priznaná, zohľadňuje obdobie\nvýkonu základnej služby zomretého manžela a obdobie príslušníka Policajného zboru. Žalovaná citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 1, § 60 ods. 1, 3, § 255 ods. 6 a § 72 ods. 1, písm. g/ ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. v platnom znení. Trvala na tom, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti XX.XX.XXXX\nnezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom, neboli\nsplnené podmienky nároku na invalidný dôchodok zomretého manžela, a preto žalobkyni nevznikol\nnárok na vdovský dôchodok.\n7.2. Žalovaná k námietke žalobkyne, týkajúcej sa zhodnotenia zostatkovej doby služby jej zomretého\nmanžela v rozsahu 294 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, uviedla, že generálny\nriaditeľ v rozhodnutí, žalobou napadnutom, uvedenú námietku dostatočne odôvodnil. Zdôraznila, že\nkeďže zomretý manžel žalobkyne ku dňu smrti 26.10.2014 nebol poberateľom predčasného starobného\ndôchodku, starobného ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný\ndôchodok a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bolo potrebné zistiť,\nči získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok,\nčo nezískal. Tiež zdôraznila, že žiaden právny predpis žalovanej neukladá povinnosť zhodnotiť žalobkyni\nzostatkové dni služobného pomeru jej zomretého manžela - 294, poukazom na to, že zostatkové\ndni z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli zomretému manželovi žalobkyne\nzhodnotené na výsluhový dôchodok, by bolo možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok\nna starobný dôchodok, a to aj s ohľadom na rozsudky NS SR sp. zn. 4So/11/2009 a 9So/84/2011.\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n\n8. Kasačná sťažnosť žalovanej bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená dňa 17.9.2019.\nŽalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila tak, že navrhovala, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch vyjadrenia vyslovila názor, že krajský súd\nnapadnutým rozsudkom rozhodol vo veci na základe správneho posúdenia veci.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP), v rozsahu námietok žalovaného správneho orgánu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú\nsťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.\n10. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.\n20Sa 24/2018-40 zo dňa 21. júna 2019, ktorým krajský súd podľa § 191 ods. 1, písm. d/ SSP rozhodnutie\nGenerálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2018 zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n11. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n12. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 12.11.2018, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne\nzamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016.\nUvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobkyne o\nvdovský dôchodok z 27. septembra 2016 podľa § 74 ods. 1, § 60 ods. 3, § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003\nZ.z. v znení neskorších predpisov.\n13. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do\nktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva\nje teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a\nich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP) Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n14. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\n\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n15. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nvykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z., dospejúc k záveru, že\nrozhodnutie žalovaného trpí vadami nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného právneho predpisu\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd.\n16. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí\nadministratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení na vec sa vzťahujúcej,\nkasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či postup Sociálnej poisťovne\npri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne na priznanie vdovského dôchodku bol súladný so zákonom, keď\nžalobkyni pri rozhodovaní o jej žiadosti na priznanie vdovského dôchodku po nebohom manželovi\nSociálna poisťovňa nezohľadnila obdobie tzv. zostatkovej doby 294 dní služby, ktorá mu nebola\nzapočítaná pri priznaní výsluhového dôchodku.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n20. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\n\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n21. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n22. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného v čase žiadosti žalobkyne o priznanie vdovského\ndôchodku k 27.9.2016 vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti\nbol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný\ndôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov\ndôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania.\n23. V citovanej právnej norme zákonodarca ustanovuje podmienky, na základe ktorých je možné priznať\nvdovský dôchodok vdove po zomrelom manželovi. V písm. a/ citovanej právnej norme zákonodarca\nstanoví, že vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom\nstarobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ\nvdova nespĺňa podmienky pre priznanie vdovského dôchodku podľa písm. a/ uvedenej právnej normy,\nmá nárok na vdovský dôchodok za splnenia zákonných podmienok ustanovených v písmenách b/\n(nebohý manžel vdovy ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet\nrokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok ), alebo c/ (nebohý manžel vdovy zomrel\nv dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania) citovanej právnej úpravy.\n24. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci bolo preukázané, že žalobkyňa žiadosťou spísanou\ndňa 27.9.2016 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie vdovského dôchodku po zomretom manželovi\nP. E., narodenom XX.XX.XXXX, zomretom XX.XX.XXXX. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, č. SPOU-OSZ-42.937-11/2014-VZ zo 14.11.2014 podľa § 46 písm. c), § 49 a § 50 ods. 1 a\nods. 2, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon č. 328/2002\nZ.z.“) od 26.10.2014 bol žalobkyni priznaný vdovský výsluhový dôchodok. Pozostalostná dávka, ktorá jej\nbola priznaná, zohľadňuje obdobie výkonu základnej vojenskej služby zomretého manžela v rozsahu od\n30.9.1980 do 28.9.1982 v II. kategórii funkcií a obdobie príslušníka Policajného zboru od 15.7.1988 do\n31.12.1999 v II. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 30.4.2009 v III. kategórii funkcií. Zomrelému manželovi\nžalobkyne bol priznaný od 1.5.2009 výsluhový dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia\nmu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu vyššie uvedenom a na určenie sumy priznanej\ndávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 22 rokov a 294 dní. Vzhľadom k tomu, že\npri priznaní výsluhového dôchodku je možné zhodnotiť len celé roky služby, doba v rozsahu 294 dní\nzomrelému manželovi žalobkyne zhodnotená nebola.\n\n25. Základom posúdenia zákonnosti rozhodnutí žalovanej o nároku žalobkyne na priznanie vdovského\ndôchodku po zomrelom manželovi P. E., podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu splnenia\nzákonných podmienok v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo potrebné posúdiť, či zomrelý\nmanžel žalobkyne ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo\nmal nárok na predčasný starobný dôchodok, alebo ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný\ndôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo\nzomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Skutkové zistenia vyplývajúce zo\nspisu žalovanej potvrdzujú, že zomrelý manžel žalobkyne nebol ku dňu smrti poberateľom starobného\ndôchodku, invalidného dôchodku, ani nemal nárok na starobný dôchodok alebo predčasný starobný\ndôchodok, ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zomrelý manžel\nžalobkyne bol poberateľom výsluhového dôchodku priznaného v zmysle právnej úpravy zákona č.\n328/2002 Z.z., teda poberal dávku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,\nktorému pri priznaní dávky sociálneho zabezpečenia v starobe nebolo zhodnotené poistenie v celom\nrozsahu. Z uvedených dôvodov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na (ne)priznanie\nvdovského dôchodku žalobkyne bolo významné zistenie, či jej zomrelý manžel ku dňu smrti získal\npočet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Touto právnou skutočnosťou\nsa žalovaná doposiaľ náležite nezaoberala, keď len konštatovala, že zomrelý manžel žalobkyne ku\ndňu smrti nebol poberateľom starobného dôchodku, ani nemal nárok na starobný dôchodok a ani\nnezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a zostatkové dni z\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré mu neboli zhodnotené na výsluhový dôchodok,\nby bolo možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok na starobný dôchodok. Žalovaná vo\nvzťahu posudzovania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia zomrelého manžela žalobkyne\nna nárok na invalidný dôchodok tvrdila, že vzhľadom k tomu, že zomretý manžel nezískal ku dňu smrti,\nk XX.XX.XXXX, potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom,\na teda neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok zomretého manžela a z uvedeného\ndôvodu nevznikol ani žalobkyni nárok na vdovský dôchodok, pričom z odôvodnenia rozhodnutí Sociálnej\npoisťovne oboch stupňov nie je zrejmé, ako posudzovali obdobie dôchodkového poistenia a v akom\nrozsahu, ako aj, či a ako zohľadnili spornú zostatkovú dobu (294 dní).\n26. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že v danom\nprípade pri posudzovaní nároku žalobkyni na (ne)priznanie vdovského dôchodku po zomrelom\nmanželovi Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch nevenovala náležitú pozornosť, či zomrelý manžel\nžalobkyne ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, ako\nzákonnú podmienku pre vznik jej nároku na vdovský dôchodok zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia a za tým účelom je potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o\nsociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.\n27. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov\njednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003 Z.z.) a osobitný\nsystém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov - zákon č. 328/2002 Z.z.)\nsú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.\n28. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že kým zákon o sociálnom\npoistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je\nzabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím\nveku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné\nprávne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá\nzabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu\nvýkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov\nozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré\nby zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len\núpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov\na invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a\nvôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto\nskutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú\nvylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia\nv osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým\n\nsa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom\nrozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský\nalebo vdovecký dôchodok. Vychádzajúc z uvedeného doba poistenia, ktorá nebola zohľadnená pri\npriznaní dávky z osobitného systému (vojakovi, policajtovi podľa zákona č. 328/2002 Z.z.) musí byť\nzohľadnená pri posudzovaní nároku na sociálnu dávku zo všeobecného systému (zákon č. 461/2003\nZ.z.). Doba poistenia poistenca nezohľadnená v osobitnom systému sociálneho zabezpečenia nemôže\nostať nezohľadnená. Pokiaľ by poistenec, ktorému nebola zohľadnená celá doba poistenia ku dňu smrti,\nsplnil podmienky nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení celej doby poistenia, vznikol by po jeho\nsmrti jeho zomrelej manželke nárok na vdovský dôchodok i zo všeobecného systému. Zákonodarca\nvšak rovnako chráni aj vdovu po zomrelom manželovi, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku\nna starobný dôchodok, a to právnou úpravou ustanovenou v § 74 ods. 1, písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z.z., keď stanoví „alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný\ndôchodok“. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že tzv. zostatkovú dobu je\nmožné zohľadniť len v prípade nároku na starobný dôchodok. Doba poistenia nezohľadnená v osobitnom\nsystéme sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov sa teda nemôže prehliadnuť ani pri posudzovaní\nsplnenia zákonných podmienok na priznanie vdovského dôchodku.\n29. Z postupu žalovanej, ako aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či a akým\nspôsobom sa žalovaná zaoberala a vysporiadala s právnou skutočnosťou významnou pre rozhodnutie\no priznaní, resp. nepriznaní nároku žalobkyni na vdovský dôchodok, a to, či zomrelý manžel žalobkyne\nku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Z uvedených\ndôvodov v súlade s vyššie uvedeným neobstojí tvrdenie žalovanej, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu\nsmrti XX.XX.XXXX nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom\nzákonom, neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto žalobkyni nevznikol nárok na\nvdovský dôchodok. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí nijak nezdôvodnila, ako dospela k určeniu\ndoby dôchodkového poistenia zomrelého manžela žalobkyne v rozsahu 5.245 dní, t.j. 14 rokov a 135\ndní, pričom nie je ani zrejmé, či do uvedeného obdobia (ne)zohľadnila aj zostatkovú dobu v rozsahu 294\ndní. Z dôvodov uvedených vyššie nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovanej, že žiaden právny predpis\njej neukladá povinnosť zhodnotiť žalobkyni zostatkové dni služobného pomeru jej zomretého manžela 294, poukazom na to, že zostatkové dni z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli\nzomretému manželovi žalobkyne zhodnotené na výsluhový dôchodok, by bolo možné zhodnotiť vo\nvšeobecnom systéme len pre nárok na starobný dôchodok, a to aj s ohľadom na rozsudky NS SR sp.\nzn. 4So/11/2009 a 9So/84/2011.\n30. Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie a skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu kasačný súd námietku žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci\nkrajským súdom vyhodnotil ako nedôvodnú. Zhodne s názorom krajského súdu považoval postup\nSociálnej poisťovne v danom prípade za nesprávny, keď právnou skutočnosťou zakladajúcou splnenie\nzákonnej podmienky pre priznanie nároku žalobkyne na vdovský dôchodok, a to, či jej zomrelý manžel ku\ndňu smrti nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom,\nv intenciách vyššie uvedených sa vôbec nezaoberala.\n31. Kasačný súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalovanej vo vzťahu nedostatočného\nodôvodnenia rozhodnutia napadnutého žalobou. Taktiež podľa názoru kasačného súdu žalovaná\nnedala dostatočnú a zrozumiteľnú odpoveď na námietky žalobkyne vznesené v jej odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 15.12.2016.\n32. Podľa § 209 ods.1, 2, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\nRozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné,\nak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.\nV odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n\n33. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti\nnáležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr.\nv nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), ktorý vo svojej rozsiahlej judikatúre\nkonštatuje, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť\nsúdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 139 SSP (predtým § 157 OSP)\nznamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením\nsa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,\nvoči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedenou\nproblematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) - napr. v\nrozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30, v ktorom konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR\npritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument. Teda súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych\ngarancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril\nk esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec.\n34. Kasačný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej nielenže nespĺňa\nzákonné podmienky ustanovené v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ale súčasne nespĺňa aj\nkritéria nastolené judikatúrou vyššie uvedenou, z ktorých dôvodov v jeho podstatnej časti nie je súladné\ns právami zakotvenými v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\n35. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu\npoukazom na závery uvedené vyššie najvyšší súd považoval námietky žalovanej uvedené v kasačnej\nsťažnosti za nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu a jeho súladnosť so zákonom.\n36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovanej za dôvodnú,\na preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní\nmala úspech, priznal právo na ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/24/2018", "guid": "29c24392-278b-4723-936c-0e5a1f75ba3a:87b4ff3b-8e82-4289-9d37-9429d8b171cd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "7aa13c94-a8e6-41fc-b81f-bee0f669cab7:1c68b657-4d9f-4f0c-ba8a-9aa3f2fa32b5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:1017200674.3", "spisova_znacka": "44Sa/15/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sa/15/2017 z 5. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:1017200674.3"}], "citovane_v": [{"guid": "34d74a8d-12a3-4618-a5cc-4e44e8b70cdc:89759c99-d3ed-49bd-9ac6-1f7e483aab73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1", "spisova_znacka": "7Sk/42/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/42/2019 z 25. 8. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200338.1"}]}