{"guid": "9f0cfdad-458a-4313-b605-a45407c8d664:7078a6bc-8d8b-41ef-9edb-2472cee220d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2018200186.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/38/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/38/2019 z 5. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2020, sp. zn. 6Sžfk/38/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200186.1", "identifikacne_cislo": "2018200186", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2020-08-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7078a6bc-8d8b-41ef-9edb-2472cee220d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200186.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200186.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200186.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/38/2019\n2018200186\n05. 08. 2020\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2020:2018200186.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:\nAlbín Lancz - ALINEX, miesto podnikania Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, IČO: 32 356 412,\nprávne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100877991/2018 zo dňa 03.05.2018, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/74/2018-207 zo dňa\n09.01.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100877991/2018\nzo dňa 03.05.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č.\n102432885/2017 zo dňa 21.11.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o\nspráve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\nporiadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie\nmáj 2014 v sume 3 485,- Eur. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 SSP tak, že žalovanému\nich náhradu nepriznal.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi\nkonania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1\ndaňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu.\nV tejto súvislosti správny súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena (sp.zn. 8Sžf/40/2015 zo dňa 28.09.2017, sp.zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010, sp.zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018).\n\n3. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu s poukazom na judikatúru SDEÚ vo vzťahu k jeho neprimeranému\nzaťaženiu dôkazným bremenom opieral predovšetkým o tvrdenie, že mu nemôže byť odopreté právo\nna odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, správny\nsúd tejto námietke ako irelevantnej neprisvedčil, pretože správca dane ani žalovaný nezaložili svoje\nrozhodnutia na tvrdení o vedomej účasti žalobcu na podvodnej účasti v obchodnom reťazci podvodných\nzdaniteľných plnení. V danom prípade bola podstatná skutočnosť, že k nepreukázaniu splnenia\npodmienok na priznanie práva na odpočítanie dane nedošlo u dodávateľa spoločnosti AP 22 s.r.o.,\nale samotné spochybnenie sa týkalo vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. Preto bolo\nplne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov týkajúcich sa deklarovaných\nplnení spoločnosťou AP 22 s.r.o., aby nebol vystavený dôkaznej núdzi. Z pohľadu správneho súdu\nžalobca skutočne nepreukázal relevantnými dôkazmi, že ručné výkopové, búracie, upratovacie práce,\núprava terénu a sprostredkovateľská činnosť boli vykonané spoločnosťou AP 22 s.r.o., čím vierohodne\nnepreukázal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr.\n4. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty pri výkone činností spojených s realizáciou\nstavieb správny súd poukázal na rozhodnutie zásadného právneho významu, a to rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016, publikovaný v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38.\n5. Správny súd prijal záver, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo\nvzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení. Obsahom\nadministratívneho spisu bolo preukázané, že vykonaným dokazovaním v rámci preverovania reálneho\nzákladu prijatých zdaniteľných služieb žalobcom bolo objektívne spochybnené jeho tvrdenie, že\nfakturované práce mala vykonať obchodná spoločnosť AP 22, s.r.o. Táto spoločnosť bola nekontaktná,\nnespolupracovala so správcom dane, dňa 12.10.2017 bola zrušená rozhodnutím konkurzného súdu o\nzastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, dňa 06.03.2018 bola ex offo vymazaná,\npričom posledné daňové priznanie k DPH podala za zdaňovacie obdobie december 2013. DPH zo\nsporných zdaniteľných obchodov nebola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu SR, pričom v\nkontrolovanom zdaňovacom období nemala spoločnosť žiadnych zamestnancov. Jej registrácia bola\nukončená podľa § 81 ods. 4 písm. b/ s účinnosťou od 15.08.2014.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n6. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej\nlen „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/\nSSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nSúčasne požadoval náhradu trov konania.\n7. V kasačnej sťažnosti konštatoval, že žalovaný ani krajský súd neuviedli, aké konkrétne dôkazy mal\nsťažovateľ predložiť. Podľa jeho názoru jednoznačne preukázal vykonanie prác (upratovacie a búracie\npráce), čo správca dane videl ohliadkou na mieste samom. V čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia\nbol dodávateľ plne kontaktný a sťažovateľ nemôže niesť zodpovednosť za jeho následný výmaz z\nobchodného registra. Plnenie, na ktoré sa dodávateľ zaviazal uskutočnil, žalobcom mu bola uhradená\nodmena na základe dodávateľskej faktúry a k plneniu došlo na území Slovenskej republiky.\n8. Krajský súd sa v odôvodnení odvolával aj na tú skutočnosť, že sťažovateľ údaje nemal príslušné\nbúracie povolenia, na čo sťažovateľ argumentoval tým, že existencia platného búracieho povolenia nie\nje zákonnou podmienkou priznania odpočtu DPH.\n9. Záverom žiadal kasačný súd, aby podanej kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím a ďalšími rozhodnutiami za ostatné mesiace potvrdil povinnosť sťažovateľa\nzaplatiť na účet správcu dane celkovo sumu 52 965,- Eur. Okamžitým výkonom týchto rozhodnutí hrozí\nzávažná ujma a vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v tom, že žalovaný môže viesť exekúciu\nna majetok sťažovateľa, čo by malo likvidačný dopad na majetkovú sféru sťažovateľa, zadlženie\nspoločnosti, ukončenie podnikateľskej činnosti, zrušenie pracovných miest zamestnancov a zánik\nsťažovateľa. Nezaplatením splatnej dane je vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný\n\nčin nezaplatenia dane. Súčasne dôvodil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným\nzáujmom.\n10. K argumentácii sťažovateľa sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.04.2019. Uviedol, že správca\ndane nie je povinný dokazovať nedodanie služby či tovaru osobou uvedenou v predkladanej faktúre\na správca dane nemal povinnosť sťažovateľovi napovedať akým spôsobom má preukázať pravdivosť\nsvojich tvrdení.\n11. Svedok C. D. poprel, že by mal niekedy nejakú firmu i to, že by bol podnikateľom. Poprel,\nže by niekedy spolupracoval so sťažovateľom a splnomocnený zástupca sťažovateľa prítomný pri\nvýsluchu nevyvrátil pravdivosť jeho výpovede. Správca dane nemohol za sťažovateľa zistiť, kto bol jeho\nskutočným dodávateľom.\n12. K záveru, že zdaniteľné obchody boli dodané deklarovanou spoločnosťou nepostačuje len existencia\nsporných faktúr, ktoré v danom prípade neobsahujú ani formálnoprávne náležitosti, či spochybnený popis\nprác a dodávok a ich náklady, či úhrada faktúr v hotovosti.\n13. Predmetom zdaniteľných obchodov mali byť i búracie práce v areáli, pričom bolo zistené, že podľa\nstavebnej agendy za roky 2012 - 2014 Obecný úrad Veľká Mača nevydal pre daňový subjekt búracie\npovolenie ani rozhodnutie o odstránení stavby, a teda nie je zrejmé kedy sa práce uskutočnili a či sa\nvôbec v deklarovaných zdaňovacích obdobiach uskutočnili.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/74/2018-207\nzo dňa 09.01.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 100877991/2018 zo dňa 03.05.2018 v spojení s rozhodnutím správcu dane\nč. 102432885/2017 zo dňa 21.11.2017.\n16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu\ndaňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 na základe oznámenia č. 20331742/2015 s\ndátumom začatia 29.06.2015.\n17. Daňový úrad Trnava kontrolu dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu ukončil protokolom č.\n104071364/2016 zo dňa 10.10.2016, v ktorom opísal priebeh daňovej kontroly. Správca dane doručil\ndaňovému subjektu protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndňa 28.10.2016. Nasledujúci deň začal správca dane vyrubovacie konanie. Daňový subjekt v lehote\nstanovenej správcom dane doručil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré\ndňa 16.11.2016 doplnil.\n18. Prvostupňovým rozhodnutím vyrubil správca dane sťažovateľovi rozdiel dane v sume 3 485,- Eur\nna základe vykonanej daňovej kontroly. Z odôvodnenia vyplývalo, že sťažovateľ si v zdaňovacom\nobdobí máj 2014 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených obchodnou\nspoločnosťou AP 22 s.r.o., pričom predmetom zdaniteľného obchodu mala byť úprava terénu bez\noznačenia miesta výkonu dodávaných služieb, bez označenia mesta či obce, bez označenia ulice a\nčísla, bez označenia mernej jednotky a množstva, bez jednotkovej ceny, bez odvolávky na akúkoľvek\nzmluvu, objednávku, cenovú ponuku, či odovzdávaní protokol, ďalej ručné výkopové a búracie práce\nako aj upratovacie práce, taktiež bez označenia miesta dodania prác a tiež sprostredkovateľské služby\nbez bližšej špecifikácie a tiež bez označenia miesta dodania prác, bez odvolávky na akúkoľvek zmluvu,\nobjednávku, cenovú ponuku, či odovzdávaní protokol.\n\n19. Keďže predmetom sporných faktúr a sporných zdaniteľných obchodov mali byť i búracie práce v\nareáli Veľká Mača, správca dane túto skutočnosť preveroval na Obecnom úrade Veľká Mača, kde bolo\nzistené, že podľa stavebnej agendy za roky 2012 až 2014 Obecný úrad Veľká Mača nevydal pre žalobcu\nbúracie povolenie ani rozhodnutie o odstránení stavby. Znamená to, že nedošlo k zisteniu, kedy sa mali\nbúracie práce asanácia budov uskutočniť a či sa vôbec v deklarovaných zdaňovacích obdobiach búracie\npráce asanácia budovy uskutočnili.\n20. Za účelom preverenia reálnosti dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AP 22\ns.r.o. správca dane opakovane zaslal predvolania na adresu sídla spoločnosti, tieto zásielky sa vrátili\ns poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. P. - vtedajší konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. sa na\npredvolanie zaslané na adresu jeho trvalého pobytu v Rumunsku nedostavil k správcovi dane za účelom\nposkytnutia svedeckej výpovede, pričom rumunská finančná správa v súvislosti s touto osobou uviedla,\nže na zaslané výzvy neodpovedá a na adrese trvalého pobytu sa s ním nie je možno skontaktovať,\nnakoľko sa tam nezdržuje.\n21. Posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť za zdaňovacie obdobie december 2013 a\nregistrácia pre DPH bola ukončená podľa § 81 ods. 4 písm. b/ s účinnosťou od 15.08.2014. Rozhodnutím\nkonkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka bola spoločnosť\nAP 22 s.r.o. dňa 12.10.2017 zrušená, dňa 06.03.2018 bola ex offo vymazaná.\n22. C. D., ktorý bol konateľom spoločnosti AA Trade, s.r.o. a v tom čase bol oprávnený konať aj\nza spoločnosť AP 22 s.r.o. zastupovanie akejkoľvek spoločnosti a spoluprácu s daňovým subjektom\npoprel, a to i za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu. Uviedol, že na adrese Š. XXX/X, XXX\nXX Z. nebýva už asi 10 rokov, nikdy nebol splnomocneným zástupcom žiadnych spoločností; daňový\nsubjekt nepozná a ani nikdy o ňom nepočul, faktúru nevie vystaviť. Bolo zistené, že svedok C. D. je\nbezdomovcom (podľa jeho vlastného vyjadrenia býva v sociálnom byte v Z., H. XXXX/XX). Kamarát\ndaňového subjektu K. F. (sused) mu zavolal, že chce s ním hovoriť daňový subjekt a že ho čaká pri\nSTAVEKU (býv. OSP); tam bol odvezený, stretli sa a išli do kancelárie, kde mu právnička dala podpísať\npapier, ktorý podpísal, doma si ho prečítal a zistil, že bol na neho urobený podvod. Ďalej uviedol, že\nnevie kto na neho napísal firmy, nikdy žiadnu firmu nemal a nebol nikdy ani podnikateľom, pričom nikdy\ns daňovým subjektom nespolupracoval, bol to daňový subjekt, ktorý ho vyhľadal.\n23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie bolo\npotvrdené.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n24. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n25. Správne súdu v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n\n27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n31. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona\na) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej\nforme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie\nfaktúry,\nb) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek\nelektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,\nc) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,\nd) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,\ne) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača\ns využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.\n32. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n33. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n34. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n35. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\n38. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\n40. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n41. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n42. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n43. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp.zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n44. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n45. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS\n78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona\nč. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\n\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený...“.\n46. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že\ndôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok\ntovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n47. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp.zn. I.ÚS\n377/2018-53).\n48. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n49. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o\nDPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/26/2014).\n50. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n51. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\n\nzdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n52. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.\nIde o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym\ntitulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej\ntransakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n53. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to je uvedené na predloženej faktúre. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n54. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že v daňovom\nkonaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane\ntieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná\nslužba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať\nnedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu\nosobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej\ndodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v\nuplatnení práva na odpočítanie.\n55. Vierohodnosť dokladov predložených sťažovateľom bola v konaní spochybnená, pričom sťažovateľ\npočas kontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil,\nnepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli\nskutočne dodané spoločnosťou AP 22, s.r.o., či iným platiteľom DPH. Z obsahu administratívneho\nvyplynulo, že reálne plnenie deklarovaným dodávateľom poprel aj C. D., ktorý bol v tom čase oprávnený\nkonať za spoločnosť AP 22 s.r.o.\n56. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n57. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje\npredmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovateľ namietal\nv konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský\nsúd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne\nrelevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\n58. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n\n59. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n60. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky osvojil záver, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave bol vydaný v súlade so zákon\na nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo potrebné, ako nedôvodnú,\nzamietnuť.\n61. Vzhľadom na meritórne rozhodnutie kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n62. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,\npreto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}