{"guid": "05a5f008-f6c9-4fd3-b6e2-d285dcc4baaa:8dc15507-55f9-4fd3-aa73-9350cbbc4e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2018200172.1", "spisova_znacka": "1Sžik/7/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžik/7/2019 z 27. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2020, sp. zn. 1Sžik/7/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200172.1", "identifikacne_cislo": "2018200172", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-5", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-7", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dc15507-55f9-4fd3-aa73-9350cbbc4e22", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200172.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200172.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200172.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžik/7/2019\n2018200172\n27. 07. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:2018200172.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej\nveci žalobkyne (v konaní sťažovateľka): A.. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XXX, XXX XX A.,\nzast. JUDr. Igorom Ribárom, advokátom, so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 50 544 837,\nproti žalovanému: starosta obce Madunice, P. O. Hviezdoslava 8/368, 922 42 Madunice, v konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.\njúla 2019 č. k. 20S/68/2018-59, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 188/2018-006 z 11.05.2018 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie\")\nobce Madunice ako príslušný odvolací orgán podľa 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zák. č. 211/2000 Z. z.\") v nadväznosti na § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok\") podľa ustanovení § 46, § 47 a §\n59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Obecného úradu Madunice\nzo 07.05.2018 sp. zn. 188/2018-003 potvrdil (ďalej len „obecný úrad\" resp. „prvostupňové rozhodnutie\"),\nnakoľko podľa obce Madunice bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Obecný úrad\nsa pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne riadil príslušnými ustanoveniami zák. č. 211/2000 Z. z. a dospel k\nzáveru, že požadovanou informáciou nedisponuje. Komunitný plán obce Madunice 2015-2020 na strane\n33 uvádza časový horizont jeho vyhodnocovania Obecným zastupiteľstvom obce Madunice (ďalej len\n„obecné zastupiteľstvo\") bez uvedenia zodpovednosti a zároveň uviedol, že obecný úrad nedisponuje\npožadovanou informáciou, ani žiadnym spisovým materiálom o dôvodoch nevyhodnotenia predmetného\nKomunitného plánu obce Madunice.\nII.\nKonanie na správnom súde\n2. Žalobou podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd\") sa žalobkyňa domáhala zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie\nz dôvodu nezákonnosti postupu obce Madunice a žalovaného.\n\n3. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal v rozsahu\nuplatnených žalobných bodov napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho\nkonania predchádzajúci ich vydaniu a postupom podľa § 107 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") v spojení s § 137 ods. 4 S.s.p. vec prejednal\nbez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto ju podľa § 190\nS.s.p. zamietol.\n4. Krajský súd úvodom uviedol, že vzhľadom na to, že požadovaná informácia sa týkala bezprostrednej\nčinnosti obecného zastupiteľstva, ktoré malo na svojich zasadnutiach prerokovať správy o sociálnej\nsituácii v obci za špecifikované roky (ďalej len „správa\" resp. „správy\"), pričom zák. č. 211/2000 Z. z.\nustanoveniami § 5 ods. 2 písm. b) v spojení s odsekom 8 citovaného ustanovenia zaraďuje zápisnice\nz verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva obcí k povinne zverejňovaným informáciám, uvedený\npostup obecného úradu, spočívajúci v odkaze na zverejnené listiny podľa § 7 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.\nz., krajský súd vyhodnotil ako zákonný a napĺňajúci účel sledovaný týmto zákonom.\n5. Z odpovede obecného úradu z 27.04.2018 nevyplýva, že požadované informácie tvoria obsah v\nzverejnených listinách, príp. že žalobkyňa o poskytnutie informácie tieto v zverejnených listinách nájde.\nRovnako obsahom odpovede nebolo tvrdenie obecného úradu, že správy boli v uplynulých rokoch\npredmetom prerokovania obecného zastupiteľstva. Z podstaty požadovanej informácie vyplýva, že\nmohla nastať situácia, kedy by žalobkyňa o informáciu v povinne zverejnených listinách našla úplné\nalebo len čiastočné odpovede na svoje otázky, pričom v danom prípade, kedy sa požadované informácie\nv zápisniciach z rokovania obecného zastupiteľstva nenachádzajú, je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo v\nprograme jednotlivých zasadnutí v rokoch 2015 až 2017 neschválilo taký program zasadnutia obecného\nzastupiteľstva (§ 12 ods. 5 zák. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov /ďalej\nlen „zák. č. 369/1990 Zb.\"/), ktorého predmetom malo byť prerokovanie správy. I táto informácia, ktorá\nsa dá získať z obsahu zverejnených zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, t. j. absencia\nprerokovania/neprerokovania určitej otázky verejného záujmu, či už dotýkajúceho sa samosprávy obce\nalebo preneseného výkonu štátnej správy obcou, má vypovedaciu hodnotu pre žiadateľa o poskytnutie\ninformácie, ktorý má záujem zákonným spôsobom participovať na kontrole a výkone správy vecí\nverejných orgánmi obce (§ 10 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb.).\n6. Krajský súd konštatoval, že obec Madunice vypracovala Komunitný plán sociálnych služieb obce\nMadunice 2015 - 2020 (ďalej len „Komunitný plán\") na základe pôsobnosti danej jej ustanovením §\n80 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.\n448/2008 Z. z.\"), pričom krajský súd poukázal aj na úlohu a možnosti miestnych obyvateľov vo vzťahu\nk vyhodnocovaniu koncepcie rozvoja sociálnych služieb. Podľa krajského súdu uvedeným možnostiam\núčasti obyvateľov obce na komunitnom plánovaní a jeho kontrole zodpovedajú aj oprávnenia obyvateľov\nobce voliť si svojich zástupcov do orgánov obce ako aj zúčastniť sa na verejnom rokovaní obecného\nzastupiteľstva s možnosťou udelenia slova.\n7. Okrem uvedených spôsobov vyhodnocovania koncepcie rozvoja sociálnych služieb Komunitný\nplán v bode 2.3. upravil časový horizont vyhodnocovania komunitného plánu na jeden rok: „Obecné\nzastupiteľstvo obce Madunice minimálne 1x ročne prerokuje Správu o sociálnej situácii v obci a podľa\nzistených skutočností bude aplikovať zistené požiadavky a návrhy do komunitného plánu obce.\", pričom\nkonkrétny subjekt spomedzi orgánov obce a orgánov zriadených zastupiteľstvom obce na predkladanie\nsprávy na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu neurčil, ako ani následky nedodržania uvedeného\npostupu, prípadne povinnosť evidovať dôvody nepredloženia predmetnej správy na prerokovanie.\n8. Otázka obsiahnutá v druhej žiadosti žalobkyne z 27.04.2018 smerovala k zisteniu dôvodov, pre\nktoré „...nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015, 2016 a 2017 na prerokovaní Obecného\nzastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa o sociálnej situácii v obci.\" V podstate išlo o\ninterpeláciu adresovanú na obecný úrad obce, ktorý mal vysvetliť dôvody, prečo nebol určitý bod\nprogramu navrhnutý obecnému zastupiteľstvu obce na prerokovanie v rámci jeho zasadnutí. Len\nna okraj krajský súd poznamenal, že žalobkyňa sa petitom žaloby domáhala, aby krajský súd\nzrušil rozhodnutie starostu obce Madunice o odvolaní proti rozhodnutiu obce Madunice o odmietnutí\nposkytnutia informácie, ako aj rozhodnutie obce Madunice o odmietnutí poskytnutia informácie na\n\nzáklade žiadosti žalobkyne zo dňa 26.04.2018, avšak napádané rozhodnutia sa týkali žiadosti o\nposkytnutie informácie zo dňa 27.04.2018, ktorá je svojím obsahom odlišná od prvej žiadosti, ktorú, ako\nuž krajský súd vyššie uviedol, obecný úrad vybavil v súlade so zák. č. 211/2000 Z. z.\n9. Hoci zák. č. 369/1990 Zb. výslovne zakotvuje povinnosť zverejnenia návrhu programu zasadnutia\nobecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím\nobecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb.) a obligatórne schválenie návrhu programu\nzasadnutia, príp. jeho zmeny, obecným zastupiteľstvom na začiatku zasadnutia (§ 12 ods. 5 a 6 zák. č.\n369/1990 Zb.), tento zákon expressis verbis neurčuje subjekty, ktorým prislúcha aktívna legitimácia na\npredkladanie návrhu programu obecného zastupiteľstva alebo obsah jeho jednotlivých bodov. Z podstaty\nkompetencií prislúchajúcich obecnému zastupiteľstvu (§ 11 ods. 4 v spojení s § 12 ods. 5 a 6 zák.\nč. 369/1990 Zb.) a starostovi obce vo vzťahu k obecnému zastupiteľstvu (§ 13 ods. 4 písm. a/ zák.\nč. 369/1990 Zb.) je zrejmé, že návrh jednotlivých bodov programu zasadnutí obecného zastupiteľstva\npredkladajú a reálne ovplyvňujú poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce, ktorý na základe\nzák. č. 369/1990 Zb. zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento\nzákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia. S prihliadnutím na príslušnú zákonnú úpravu nie\nje vylúčené, že prostredníctvom podnetov obyvateľov obce, či už písomných alebo ústnych v prípade\nudelenia slova obyvateľovi obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 9 zák. č. 369/1990\nZb.), môžu tvorbu návrhu jednotlivých bodov programu zasadnutia obecného zastupiteľstva ovplyvniť aj\nsamotní obyvatelia obce, napr. ak majú záujem zmysle bodu 2.3. Komunitného plánu aktívne sa podieľať\nna jeho monitorovaní a zabezpečovaní realizácie jeho cieľov.\n10. Pokiaľ ide o obecný úrad v postavení povinnej osoby v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z., jeho povinnosti\nposkytovať informácie podľa zák. č. 211/2000 Z. z. je potrebné posudzovať s prihliadnutím na účel, na\nktorý bol zák. č. 369/1990 Zb. inštitút obecného úradu kreovaný. Obecný úrad na rozdiel od obce (čl.\n65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1 veta druhá zák. č. 369/1990 Zb., § 18 ods. 2 písm. c/\nObčianskeho zákonníka), nie je právnickou osobou a zároveň nie je orgánom obce (§ 10 ods. 1 zák. č.\n369/1990 Zb.). V zmysle § 16 zák. č. 369/1990 Zb. obecný úrad predstavuje administratívno-technickú\npodporu orgánov obce, t. j. zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva\na starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, pričom zákonný výpočet jeho úloh na\nzabezpečenie uvedeného cieľa je demonštratívny. Avšak obecný úrad nie je v zmysle zák. č. 369/1990\nZb. subjektom, ktorý by mal sám osebe iniciatívu predkladať obecnému zastupiteľstvu na schválenie\nnávrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, pretože je len personálno-technický substrát na\nzabezpečenie úloh a činností orgánov obce a orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.\n11. Ohľadom realizácie zámerov zák. č. 448/2008 Zb., obecný úrad nie je pre účely tohto zákona\núčastníkom právnych vzťahov (§ 3 ods. 1 zák. č. 448/2008 Z. z.), nie je subjektom finančnej podpory\nposkytovania sociálnej služby (tým je v zmysle § 75 ods. 1 zák. č. 448/2008 Z. z. obec), ani nie\nje nositeľom pôsobnosti územnej samosprávy pri poskytovaní sociálnych služieb podľa § 80 zák. č.\n448/2008 Z. z., ktorým je obec.\n12. Vo vzťahu k obsahu požiadavky na poskytnutie informácie, prečo nebola správa prerokovaná na\nzasadnutí obecného zastupiteľstva, krajský súd konštatoval, že zo zák. č. 448/2008 Z. z. nevyplýva, že\nby v súvislosti s vyhotovením komunitného plánu podľa § 80 zák. č. 448/2008 Z. z. obec alebo obecný\núrad boli povinné osobitným spôsobom evidovať alebo zaznamenávať dôvody nedodržania zámerov\nupravených v komunitnom pláne obce. Išlo o informáciu, ktorú povinná osoba nemala k dispozícii a\nani takú informáciu nebola povinná mať k dispozícii. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka\nzakladajúca povinnosť povinnej osoby (povinnosť zodpovedajúcu právu fyzickej osoby na poskytnutie\ninformácie podľa § 3 ods. zák. č. 211/2000 Z. z.) na poskytnutie požadovanej informácie, resp. povinnosť\ntúto vytvoriť za účelom jej poskytnutia (§ 3 ods. 1 a contrario zák. č. 448/2008 Z. z.). V tomto ohľade\nrovnako nemožno konštatovať, že obecný úrad ako oslovená povinná osoba, riadená starostom obce,\ndisponuje požadovanými informáciami z dôvodu, že náplňou jeho činnosti (§ 16 zák. č. 369/1990 Zb.)\nje organizačná a administratívna podpora obecného zastupiteľstva a starostu, ktorou okrem iného\nzabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva.\n13. Keďže základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácie\nje, aby povinná osoba mala požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z.), možno\nza danej skutkovej situácie prvostupňové rozhodnutie, ktorým obecný úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne\n\no sprístupnenie informácie zo dňa 27.04.2018, vyhodnotiť ako súladné so zákonom o slobodnom\nprístupe k informáciám.\n14. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že starosta obce musí mať informáciu o tom, prečo správa nikdy nebola\nvypracovaná a predložená na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu a prečo nesplnil uznesenie\nobecného zastupiteľstva, bolo potrebné, aby túto žiadosť smerovala priamo na tento orgán obce. Avšak\nv takom prípade by nebolo možné uvedenú žiadosť podradiť pod typ informácie, ktorej poskytnutie\nje zabezpečované účelom zák. č. 211/2000 Z. z. Krajský súd uviedol, že požiadavka na poskytnutie\ninformácie, „... z akého dôvodu nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015, 2016 a\n2017 na prerokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa o sociálnej situácii\nv obci.\", je svojím charakterom interpeláciou na osobu starostu obce k dôvodom jeho žiadateľom\ntvrdenej nečinnosti, či už vo vzťahu k plneniu volebného programu (predvolebných sľubov) starostu,\nk plneniu jeho úloh pri zabezpečovaní správy vecí verejných v rámci výkonu samosprávy alebo v\nrámci preneseného výkonu štátnej správy, k plneniu úloh, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných\nnariadení alebo uznesení prijatých obecným zastupiteľstvom. K tejto forme kontroly činnosti orgánov\nobce obyvateľmi obce slúžia inštitúty účasti obyvateľov obce na verejných zasadnutiach obecného\nzastupiteľstva, v rámci ktorých môžu prostredníctvom písomných podnetov, prípadne žiadosťou o\nudelenie slova, vyjadriť svoje postoje a požiadavky súvisiace s otázkami verejného života obce alebo v\nneposlednom rade prostredníctvom priamej účasti obyvateľov obce v nasledujúcich voľbách do orgánov\nsamosprávy obce môžu vyjadriť svoju spokojnosť alebo nespokojnosť so správou vecí verejných.\n15. Na druhej strane krajský súd pripustil, že nič nebránilo starostovi obce, aby dal pokyn na\nvypracovanie odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie a vysvetlil jemu známe dôvody,\npre ktoré nebola v priebehu rokov 2015 až 2017 prerokovaná správa na zasadnutí obecného\nzastupiteľstva. Týmto postupom mohol prispieť k otvorenejším vzťahom a väčšej dôvere obyvateľky\nobce k spôsobu výkonu jeho funkcie ako aj k správe komunálnych záležitostí zvolenými orgánmi obce.\nAvšak takúto povinnosť starostovi obce zák. č. 211/2000 Z. z. neukladá.\n16. Zároveň krajský súd konštatoval, že nemožno prisvedčiť dôvodnosti žalobného bodu, napádajúceho\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie,\npretože obecný úrad nedodržal lehotu na vydanie tohto rozhodnutia, a teda išlo o fiktívne rozhodnutie.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa e- mailom odoslala žiadosť o informáciu dňa\n27.04.2018 o 16:23 hod., t. j. v piatok podvečer. Ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z.\nstanovuje povinnej osobe žiadosť o sprístupnenie informácie vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr\ndo ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti.\nIde o procesnú lehotu, do ktorej plynutia sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti zakladajúcej\nplynutie lehoty. Vzhľadom na osobitnú úpravu dĺžky lehoty podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. ,\nvyjadrenú slovami\",... najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti...\", do jej plynutia\nsa nezarátavajú dni pracovného pokoja a sviatky. Vzhľadom na uvedené okolnosti doručenia predmetnej\nžiadosti obecnému úradu a na znenie zákona možno konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie bolo\nvydané v zákonom stanovenej lehote, pretože posledný deň lehoty na vybavenie žiadosti žalobkyne\npripadol na 11.05.2018. Z uvedených dôvodov nemožno prvostupňové rozhodnutie považovať za\nfiktívne, a teda rovnako nemožno predmetnú žalobnú námietku vyhodnotiť ako opodstatnenú.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\nA)\n17. Rozsudok krajského súdu napadla žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka\") kasačnou sťažnosťou z\n22.10.2019 (č. l. 70), v ktorej uviedla ako dôvody kasačnej sťažnosti, že:\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.),\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n18. Sťažovateľka úvodom poukázala na obsah spisu a následne citovala znenie § 2 ods. 1, § 3 ods.\n1 a § 18 zák. č. 211/2000 Z. z. Podľa sťažovateľky krajský súd nesprávne posúdil, že z odpovede\nobecného úradu nevyplýva, že požadované informácie tvoria obsah vo zverejnených listinách, nakoľko\n\nz odpovede paradoxne takáto informácia vyplýva. Odôvodnenie krajského súdu je tak nutné označiť\nza zmätočné, z ktorého dôvodu nie je možné preskúmať správnosť danej časti rozhodnutia. Krajský\nsúd ďalej uviedol, že z uvedenej odpovede obecného úradu nevyplýva, že požadované informácie\ntvoria obsah vo zverejnených listinách, príp. že sťažovateľka tieto vo zverejnených listinách nájde, čím\nlen dotvoril zmätočnosť odôvodnenia. Snahou sťažovateľky bolo ako sme uviedli získať požadovanú\ninformáciu a zmyslom vybavenia žiadosti podľa zák. č. 211/2000 Z.z. je informáciu aj poskytnúť.\nŽalovaný v danom prípade odkázal sťažovateľku v zmysle § 7 zák. 211/2000 Z. z. s tým, že ide už\no zverejnenú informáciu. Krajský súd napokon ustálil, že daná informácia nie je obsahom zápisníc\nobecného zastupiteľstva, a preto informácia ktorú získala, a síce absencia prerokovania/neprerokovanie\nurčitej otázky, má podľa krajského súdu pre sťažovateľku (v kasačnej sťažnosti nesprávne označenú\nako „žalovanú\") vypovedaciu hodnotu. Ako správne krajský súd uviedol, žiadaná informácia o termíne\nprerokovania správy nebola zverejnená, preto nemožno postup žalovaného považovať za správny a\nzákonný.\n19. V konaní sťažovateľka upozornila, že obecný úrad viedol konanie ohľadom žiadosti/doplnenia\nžiadosti žalobkyne zo dna 26.04.2018 a 27.04.2018 pod jednou spisovou značkou, a síce sp. zn. č.\n188/2018. Ak obecný úrad vydal rozhodnutie č. 188/2018-003 dňa 07.05.2018, že žiadosti sťažovateľky\nnevyhovuje z dôvodu, že informáciou, prečo nebola Správa o sociálnej situácii v obci prerokovaná\nna zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Madunice nedisponuje, tak je nutné ustáliť, že došlo k\narbitrárnemu zúženiu obsahu žiadosti žalobkyne nakoľko obecný úrad si vybral len časť obsahu ku\nktorému sa vyjadrí, teda obecný úrad sa rozhodol neodpovedať na požadované údaje v kontexte žiadosti\nžalobkyne zo dňa 26.04.2018 a 27.04.2018 Ak by sme ustálili, že predmetom žiadosti žalobkyne, bolo len\npožadovanie sprístupnenia informácie „prečo nebola Správa o sociálnej situácii v obci prerokovaná na\nzasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Madunice\" je potrebné konštatovať, že vzhľadom na vyjadrenie\nobecného úradu z 27.04.2018, že informácia „kedy, v ktorom termíne v roku 2015, 2016 a 2017 bola\nna rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa o sociálnej situácii v obci\",\nkto správu vypracoval, aké návrhy a pripomienky boli prijaté a operatívne premietnuté do komunitného\nplánu obce\" je verejné dostupná, je postup žalovaného opätovne zmätočný a zavadzajúci.\n20. Krajský súd nesprávne posúdil, že sťažovateľka podala dve samostatné žiadosti, a to dna\n26.04.2018 a 27.04.2018, pričom predmetné žiadosti a postupy hodnotil samostatne a bez vzájomných\nsúvislosti, v dôsledku čoho opäť vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zdôvodnil. Podania\nsťažovateľky (v kasačnej sťažnosti nesprávne označenej ako „žalovanej\") zo dňa 26.04.2018 a\n27.04.2018 tvoria jeden celok, preto posudzovanie predmetných podaní ako samostatných žiadosti\n(aj napriek tomu, že súd to považoval nad rámec žalobného petitu) spôsobilo nemožnosť preskúmať\nodôvodnenie napadnutého rozsudku.\n21. Sťažovateľka dodala, že obecný úrad podľa § 16 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. ako aj v súlade s\nOrganizačným poriadkom obecného úradu z 01.11.2015, okrem iného, zabezpečuje písomnú agendu\nobce a orgánov obecného zastupiteľstva, zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie\nobecného zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že predkladá na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu aj\nsprávu v záujme smerovania, plánovania a rozvoja potrieb obyvateľov obce v sociálnej oblasti. Štátne\norgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde\no informácie podľa § 8 až §11. Sťažovateľka opätovne poukázala na znenie § 3 ods. 1 zák. č. 211/200\nZ.z. a uviedla, že povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale\naj tie informácie, ktoré musí mať k dispozícii. Ak ich v rozpore s právnymi predpismi k dispozícii nemá,\nmala by ich spracovať, resp. doplniť a sprístupniť žiadateľovi o informácie. Povinná osoba disponuje\npožadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti\npracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Podľa sťažovateľky všeobecné odôvodnenie, že informáciou\nnedisponuje, je nedostatočné, a to najmä v kontexte, že sa jedná o informáciu s ktorou pri svojej činnosti\npracuje.\n22. Sťažovateľka záverom uviedla, že akceptuje názor, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s\nočakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre\nzákonného rozhodnutia (§ 139 S.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné\notázky a námietky. Sťažovateľka poukázala na obsah práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo\nveci García Ruiz proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 115/03). Podľa sťažovateľky je napadané rozhodnutie zaťažené vadou, ktorá\nmá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný,\njeho odôvodnenie nezodpovedalo požiadavkám zakotveným v príslušných ustanoveniach Správneho\nsúdneho poriadku. Krajský súd svoje rozhodnutie v uvedenej časti neodôvodnil ústavne prijateľným\nspôsobom, čím odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom, čo v spojitosti s nesprávnym právnym\nposúdením veci naplnená dôvodnosť jej sťažnostnej argumentácie.\n23. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľka žiadala, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov kasačného konania.\nB)\n24. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 13.11.2019 (č. l. 98) žalovaný uviedol, že krajský súd správne\nprávne posúdil postup žalovaného pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o informáciu z 26.04.2018\nspočívajúcu v odkaze na zverejnenú informáciu podľa § 7 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. za zákonný a\nnapĺňajúci účel sledovaný zák. č. 211/2000 Z. z.\n25. Podľa žalovaného krajský súd správne uviedol, že aj táto informácia, ktorá sa dá získať z\nobsahu zverejnených zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, t.j. absencia prerokovania/\nneprerokovanie určitej otázky má výpovednú hodnotu pre žiadateľa, ktorý má záujem zákonným\nspôsobom participovať na kontrole a výkone správy vecí verejných orgánmi obce. Na podporu uvedenej\nargumentácie krajského súdu žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2\nSži 9/2012. Žalovaný uviedol, že nakoľko obecné zastupiteľstvo, ktoré je určeným orgánom samosprávy\nna prerokovanie správy a z ktorého zasadnutí sa povinne zverejňujú zápisnice, je poskytnutie informácie\nzo strany povinnej osoby na takto zverejnené zápisnice v súlade so zák. č. 211/2000 Z. z., nakoľko je\nmožné z ich obsahu zistiť, či správy o sociálnej situácii v obci boli alebo neboli prerokované. Z obsahu\nzverejnených zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva sa teda dá získať informácia, či bola alebo\nnebola prerokovaná určitá otázka.\n26. To, že žalovaný neposkytol sťažovateľke požadované informácie podľa jej predstáv, nemožno\nautomaticky vyhodnotiť tak, že žalovaný žiadosti nevyhovel, a preto podľa názoru žalovaného\nargumentácia sťažovateľky nemá zákonnú oporu a zakladá sa na čisto formalistickom hodnotení, ktorá\nmôže smerovať k zneužívaniu práva. Ak sťažovateľka tvrdí, že nedostala odpoveď na svoju otázku\nuvedenú v žiadosti z 26.04.2018, čo však výslovne odporuje následnej žiadosti žalobcu o informáciu\nz 27.04.2018, kde už na základe poskytnutej informácie žalovaným žiada zverejniť ďalšiu informáciu,\nvzniká otázka aký bol skutočný úmysel sťažovateľky pre získanie požadovaných informácií a aký je jej\nskutočný úmysel v tomto súdnom konaní. Žalovaný poukázal aj na princíp dobrej verejnej správy.\n27. Tvrdenie sťažovateľky o jednej spisovej značke sa javí žalovanému ako čisto účelové. Podľa názoru\nžalovaného je potrebné za správny považovať právny názor krajského súdu, ktorý výslovne uviedol,\nže sťažovateľkou napádané rozhodnutia sa týkali žiadosti zo dňa 27.04.2018, ktorou sťažovateľka\nžiadala o informáciu, z akého dôvodu nebola správa prerokovaná. Z výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia a jeho odôvodnenia, obsahu odvolania ako aj z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia\nje bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že predmetom konania bolo vybavenie žiadosti o informáciu\nz 27.04.2018. Krajský súd správne uviedol, že z § 80 zák. č. 448/2008 Z.z. nevyplýva pre obec alebo\nobecný úrad povinnosť evidovať alebo zaznamenávať dôvody nedodržania zámerov upravených v\nkomunitnom pláne obce. Išlo tak ako uvádza krajský súd o informáciu, ktorú povinná osoba nemala\nk dispozícii a ani takú informáciu nebola povinná mať k dispozícii. Z uvedeného dôvodu nebola\nsplnená podmienka zakladajúca povinnosť povinnej osoby na poskytnutie požadovanej informácie, resp.\npovinnosť túto vytvoriť za účelom jej poskytnutia. Zo zák. č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnosť, ktorá by\npovinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať\nalebo dokonca spracovávať materiály, požadované sťažovateľkou, ak sa v ich originálnej podobe v jeho\ndokumentácii nenachádzajú.\n28. Žalovaný na záver konštatoval, že podmienkou zrušenia rozhodnutia v správnom súdnictve nie\nje to, aby sa len formálne znova zopakoval proces a vydalo sa nové rozhodnutie, pričom nedôjde k\nžiadnej zmene vo vzťahu k príslušnému účastníkovi konania a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2002 sp. zn. 4 SŽ/98-102/2002.\n\n29. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho právneho názoru, že krajský súd sa v rozhodnutí\nvysporiadal so všetkým relevantnými argumentmi sťažovateľky, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil,\na preto ho nemožno považovať za zmätočné a nezákonné a procesný postup krajského súdu za\nnesprávny. Podľa žalovaného neboli naplnené kasačné dôvody kasačnej sťažnosti, a preto navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko nie je dôvodná a zároveň žiadal zaviazať sťažovateľku\nna náhradu trov konania.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd\") konajúci ako súd\nkasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4\nS.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po\njej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že je\nnedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli, ako aj na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. júla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania správneho súdu a\nnapadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.\n32. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti objasniť zákonným spôsobom,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§\n440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad\nrozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.\n33. Sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu, ktorým bola správna žaloba\nzamietnutá. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala nesprávny procesný postup krajského súdu\nvedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.\nTieto sťažnostné dôvody vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené.\nPodľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie\n(ďalej len „povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a\nfyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\nPodľa § 3 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o\nhospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku\nalebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného\nprostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.\nPodľa § 5 (Povinné zverejňovanie informácií) ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. každá povinná osoba podľa\n§ 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie:\na) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry,\n\nb) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť,\nnávrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,\nc) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia\npovinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,\nd) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných\npodaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,\ne) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná\na rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k\npovinnej osobe,\nf) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad\nza sprístupňovanie informácií.\nPodľa § 5 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky je povinná zverejniť\na) termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania,\nb) zápisnice z verejných schôdzí,\nc) texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady\nSlovenskej republiky,\nd) texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní,\ne) údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej\nvýborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,\nf) výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov\ntajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.\nPodľa § 5 ods. 8 zák. č. 211/2000 Z. z. ustanovenia odseku 2 sa primerane použijú na zverejňovanie\ninformácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a\nzastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.\nPodľa § 7 (Odkaz na zverejnenú listinu) ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ak predmetom žiadosti je získanie\ninformácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však\ndo piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré\numožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.\nPodľa § 7 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. , ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná\nosoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ\noznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.\n34. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka dňa 26.04.2018 podala na obecný úrad\nžiadosť o sprístupnenie informácie podľa § 14 zák. č. 211/2000 Z. z. Sťažovateľka v žiadosti požadovala\nsprístupnenie informácie „kedy, v ktorom termíne v roku 2015, 2016 a 2017 bola na rokovaní Obecného\nzastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa o sociálnej situácii v obci\", kto správu vypracoval,\naké návrhy a pripomienky boli prijaté a operatívne premietnuté do komunitného plánu obce.\"\n35. Obecný úrad v písomnej odpovedi zo dňa 27.04.2018 na žiadosť sťažovateľky (list č. 188/2018-002)\nuviedol, že predmetom žiadosti je sprístupnenie informácie, ktorá je verejne dostupná na stránke obce\nwww.madunice.sk <http://www.madunice.sk> - http//www.madunice.sk/zasadania-oz-pozvanky.html a\nhttp://www.madunice.sk/zasadania-oz.html. Zároveň sťažovateľku informoval, že v zápisniciach zo\nzasadnutí obecného zastupiteľstva za roky 2015, 2016 a 2017 si môže požadovanú informáciu vyhľadať.\n36. Sťažovateľka reagovala na predmetnú odpoveď podaním zo dňa 27.04.2018 (t.j. z rovnakého\ndňa) označenom ako Žiadosť o informáciu, v ktorom uviedla, že v zápisniciach z rokovaní obecného\nzastupiteľstva za roky 2015, 2016 a 2017 nie je záznam o prerokovaní. Sťažovateľka požiadala o\nposkytnutie informácie: „...z akého dôvodu nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015, 2016\na 2017 na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa o sociálnej situácii\nv obci.\"\n37. V nadväznosti na uvedený obsah žiadosti o poskytnutie informácie z 27.04.2018 obecný úrad vydal\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobkyne nevyhovel a požadovanú informáciu nesprístupnil,\nnakoľko informáciou o dôvode neprerokovania správy na rokovaní obecného zastupiteľstva nedisponuje.\n\nNa základe odvolania sťažovateľky, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, v ktorom odvolanie zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom rovnako zdôraznil, že žiadnym spisovým materiálom o\ndôvodoch nevyhodnotenia predmetného materiálu obecný úrad nedisponuje.\n38. Kasačný súd musí v prvom rade konštatovať, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uplatnila k meritu\nveci v rovnaké námietky, ktoré už boli uplatnené v správnej žalobe a kasačný súd má za to, že krajský\nsúd sa nimi v napadnutom rozsudku zaoberal, dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy\na vyvodil správne skutkové závery o tom, že postup obecného úradu a žalovaného týkajúci sa žiadosti\nsťažovateľky o sprístupnenie informácií bol zákonný. Podľa kasačného súdu preto neobstojí ani kasačná\nnámietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia krajského súdu. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu vytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku, pričom kasačný súd sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\n39. Pokiaľ sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, kasačný súd\npovažuje za potrebné uviesť, že v zmysle doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu nesprávne právne\nposúdenie veci, teda nesprávna aplikácia objektívneho práva (kasačný dôvod zakotvený v § 440 ods.\n1 písm. g/ S.s.p.) nastáva v prípade, ak správny súd na riadne zistený skutkový stav použil nesprávnu\nprávnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon\nprávnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.\n40. Sťažovateľka síce postavila svoju kasačnú sťažnosť aj na tomto kasačnom dôvode, avšak náležite\nneodôvodnila, v čom konkrétnom nesprávne právne posúdenie krajským súdom, so zreteľom na vyššie\nuvedené vymedzenie, spočíva. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka má povinnosť\npresne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom. Aj\nkeď sa tento prístup javí ako formalistický, nie je samoúčelný. Kasačný súd sa zaoberá (okrem zákonom\nstanovených prípadov) len dôvodmi, ktoré má povinnosť uviesť sťažovateľ obligatórne zastúpený\nprávnym zástupcom kvalifikovaným svojím vzdelaním a profesiou a nemá povinnosť dôvody prípustnosti\na dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku sám vyhľadávať.\n41. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd správne vyhodnotil, že žiadosť o poskytnutie informácie z\n26.04.2018 je samostatnou žiadosťou, ktorej vybavenie obecným úradom nebolo zo strany sťažovateľky\nv správnom konaní spochybnené, a preto nemohla byť predmetom súdneho prieskumu pred krajským\nsúdom, aj keď to tak nesprávne označila sťažovateľka v petite žaloby. Prvostupňovým rozhodnutím\nnebola sťažovateľke sprístupnená informácia o dôvodoch, pre ktoré neboli správy prerokované v\nobecnom zastupiteľstve, a to na základe jej žiadosti z 27.04.2018 a nie informácia o termínoch a\nobsahoch rokovaní obecného zastupiteľstva na základe žiadosti z 26.04.2018.\n42. Kasačný súd však rovnako ako krajský súd považuje za potrebné sa obsahom žiadosti z 26.04.2018\naspoň okrajovo zaoberať, aby bol možné ustáliť dôvody, pre ktoré bol postup obecného úradu a\nžalovaného zákonný. Z obsahu žiadosti z 26.04.2018 nepochybne vyplýva, že sťažovateľka žiadala\nposkytnutie informácie o termínoch a obsahu rokovaní obecného zastupiteľstva, a teda sprístupniť\npovinne zverejňované informácie v zmysle § 5 zák. č. 211/2000 Z. z. Preto pokiaľ obecný úrad v zmysle\n§ 7 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. oboznámil dňa 27.04.2018 sťažovateľku, kde si uvedené informácie\nohľadom termínu a obsahu rokovaní obecného zastupiteľstva môže vyhľadať, nepochybil.\n43. Podľa kasačného súdu je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka vo svojej žiadosti z 27.04.2018,\nktorou reagovala na odpoveď z 27.04.2018, žiadnym spôsobom nenamietala dôvod, pre ktorý\nneboli informácie o termíne a obsahu zasadnutí obecného zastupiteľstva zverejnené (ako povinne\nzverejňované informácie), ale len konštatovala, že o prerokovaní správy nie je v zápisniciach záznam a\nžiadala o poskytnutie ďalšej informácie. Kasačný súd preto rovnako ako krajský súd ustálil, že spôsob\nvybavenia žiadosti z 26.04.2018 nenamietala. Zároveň však z obsahu žiadosti z 27.04.2018 vyplýva, že\njej predmetom je nová žiadosť o poskytnutie informácie, týkajúca sa dôvodu neprerokovania správ na\nobecnom zastupiteľstve, ktorá bola aj predmetom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.\n44. Pre kasačný súd je preto nepochybné, že sťažovateľka v reakcii na získané informácie žiadala v\nžiadosti z 26.04.2018 o sprístupnenie iných informácií ako v žiadosti z 27.04.2018. Na uvedenom závere\nnemení nič ani skutočnosť, že obe žiadosti boli vedené u povinnej osoby pod jednou spisovou značkou,\n\nnakoľko je zrejmé, že ich obsah je odlišný a ako vyplýva z administratívneho spisu, sťažovateľka\nnesúhlasila so spôsobom vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie z 27.04.2018. Zo strany\nprvostupňového orgánu ani žalovaného nedošlo k arbitrárnemu zúženiu obsahu žiadosti o sprístupnenie\ninformácií. Kasačný súd preto považuje námietku týkajúcu sa nesprávneho záveru krajského súdu,\nkeď posúdil žiadosť z 26.04.2018 a žiadosť z 27.04.2018 ako dve samostatné žiadosti o sprístupnenie\ninformácií za neopodstatnenú.\n45. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že sama sťažovateľka v odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu uviedla, že žiadala sprístupniť informácie, z akého dôvodu nebola od schválenia\nkomunitného plánu v roku 2015, 2016 a 2017 na rokovaní obecného zastupiteľstva prerokovaná správa,\nčo bolo predmetom žiadosti z 27.04.2018. Vybavenie žiadosti z 26.04.2018 postupom podľa § 7 ods. 1\nzák. č. 211/2000 Z. z. v správnom konaní nespochybňovala, pritom kasačný súd poukazuje na znenie\n§ 7 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., v zmysle ktorého môže žiadateľ trvať na sprístupnení aj zverejnených\ninformácií, ak povinná osoba aplikuje postup podľa § 7 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., čo sťažovateľka\nneurobila a podala novú žiadosť o poskytnutie informácií.\n46. So zreteľom na vyššie uvedené nevyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú námietku ani týkajúcu sa\nobsahu odpovede obecného úradu na žiadosť z 26.04.2018. Krajský súd jasne ozrejmil dôvody, pre\nktoré vyhodnotil postup obecného úradu, spočívajúci v odkaze na zverejnené listiny podľa § 7 ods. 1 zák.\nč. 211/2000 Z. z. za zákonný a napĺňajúci účel sledovaný týmto zákonom a jeho odôvodnenie nemožno\npodľa názoru kasačného súdu vyhodnotiť ako zmätočné.\n47. Vo vzťahu k prvostupňovému a napadnutému rozhodnutiu, teda k spôsobu vybavenia žiadosti\no sprístupnenie informácie z 27.04.2018, sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že obecný\núrad musí disponovať požadovanou informáciou, nakoľko povinná osoba musí sprístupňovať nielen\ninformácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré musí mať k dispozícii, pričom ich má\nspracovať, resp. doplniť a sprístupniť žiadateľovi. Sťažovateľka zdôrazňovala aj úlohy obecného úradu,\nktorý zabezpečuje písomnú agendu obce a pripravuje podklady pre obecné zastupiteľstvo.\n48. Medzi účastníkmi je v uvedenej súvislosti sporné posúdenie dostupnosti požadovanej informácie o\ndôvodoch neprerokovania správ obecným zastupiteľstvom, resp. či požadované informácie má povinná\nosoba k dispozícii alebo ich musí mať k dispozícii, a to s poukazom na § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z.\n49. Kasačný súd si dovolí odkázať na rozsudok Najvyššieho súdu z 9. decembra 2010, sp. zn. 8 Sži\n2/2010, v zmysle ktorého:\n„Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie\núdajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva\nzo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych\núkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich\nrôznu právnu ochranu.\nRovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať,\nvyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály,\npožadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii\nnenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať\nna žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať\nšetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby\nmôžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k\ndispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba\nmusela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej\nosobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti\nzmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie\ninformácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby\nsa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým\nvýkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu\nverejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú.\"\n50. Kasačný súd dodáva, že z povahy práva na informácie a účelu zák. č. 211/2000 Z. z.\nvyplýva, že sprístupnenie informácie si môže vyžiadať určité vyhľadávanie, zber či spracovanie, avšak\nnemožno vytvárať informáciu novú. Podľa názoru kasačného súdu by sprístupnenie informácie o\n\ndôvode neprerokovania správy v obecnom zastupiteľstve nepochybne predstavovalo vytvorenie novej\ninformácie za účelom jej poskytnutia, čo nie je zmyslom zák. č. 211/2000 Z.z.\n51. Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd v odôvodnení rozsudku náležite zaoberal aj\npostavením a úlohami obecného úradu, povinnosťami obce a oprávneniami obyvateľov obce, ktoré\nmožno vyvodiť z Ústavy Slovenskej republiky, zák. č. 369/1990 Zb., ako aj s ohľadom na špecifickosť\npožadovanej informácie zo zák. č. 448/2008 Z. z., pričom dospel k správnemu právnemu záveru\no tom, že obecný úrad žiadanou informáciou nedisponuje. Ako správne konštatoval krajský súd v\nsúvislosti s vyhotovením komunitného plánu podľa § 80 zák. č. 448/2008 Z. z. obec alebo obecný\núrad neboli povinné osobitným spôsobom evidovať alebo zaznamenávať dôvody nedodržania zámerov\nupravených v komunitnom pláne obce. V tomto ohľade rovnako nemožno vyhodnotiť ako relevantnú\nani argumentáciu sťažovateľky, že obecný úrad ako povinná osoba, riadená starostom obce, disponuje\npožadovanými informáciami z dôvodu, že náplňou jeho práce je organizačná a administratívna podpora\nobecného zastupiteľstva a starostu, ktorou okrem iného zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti\nna rokovanie obecného zastupiteľstva.\n52. Možno preto len súhlasiť so záverom krajského súdu, že základným predpokladom úspešnosti\nžiadosti o sprístupnenie informácie je, aby povinná osoba mala požadované informácie k dispozícii,\npričom na základe skutkového stavu bolo rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti sťažovateľky o\nsprístupnenie informácie vydané v súlade so zák. č. 211/2000 Z. z. Sťažovateľka žiadala sprístupniť\ninformáciu, ktorú povinná osoba nemala k dispozícii a ani ju nebola povinná mať k dispozícii, a preto\nnebola splnená podmienka zakladajúca právo na sprístupnenie informácie v súlade s § 3 ods. 1 zák.\nč. 211/2000 Z.z.\n53. Kasačný súd nevyhodnotil ako naplnený ani sťažnostný dôvod týkajúci sa porušenia práva\nna spravodlivý proces. Podľa kasačného súdu sa krajský súd v odôvodnení rozsudku dostatočne\nzaoberal pre konanie relevantnými námietkami a argumentmi, a preto nemožno rozhodnutie, v ktorom\nkrajský súd nedal podrobnú odpoveď na sťažovateľkou nastolené otázky, bez ďalšieho považovať za\narbitrárne, nedostatočne odôvodnené či nezákonné. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu zodpovedá\npožiadavkám zakotveným v § 139 S.s.p.\n54. Porušenie práva na spravodlivý proces, teda naplnenie kasačného dôvodu v zmysle ustanovenia\n§ 440 písm. f) S.s.p., nie je možné konštatovať pri každom nesprávnom procesnom postupe správneho\nsúdu znemožňujúcom uskutočnenie určitého procesného práva účastníka, ale zásah do procesného\npráva musí dosahovať ústavnoprávnu intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. To platí aj\npre nedostatky odôvodnenia, ktoré musia byť natoľko zásadné, že z odôvodnenia nie je možné vyvodiť\nskutkový a právny základ rozhodnutia správneho súdu.\n55. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\n56. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, že krajský súd vec správne\nprávne posúdil, keď žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové\nnáležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového\nstavu, ktorý je v súlade so zákonom správne právne posúdený. Uvedené možno konštatovať aj o\nrozhodnutí krajského súdu, ktoré spĺňa atribúty rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces\na v konaní sa rozhodovaní krajského súdu nebolo zistené porušenie zákona (§ 440 S.s.p.).\n\n57. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že námietky a argumenty sťažovateľky\nuplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461\nS.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n58. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá\nv tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s.\np. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). Podľa názoru kasačného súdu žalovaný neozrejmil výnimočnosť\ndôvodu priznania náhrady trov kasačného konania.\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}