{"guid": "927668cf-6516-4ed4-b74e-e7d3de0867b9:805ea447-767b-4bb6-b734-00ca02c6779a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2018200086.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/39/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/39/2019 z 25. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. augusta 2020, sp. zn. 1Sžfk/39/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200086.1", "identifikacne_cislo": "2018200086", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/805ea447-767b-4bb6-b734-00ca02c6779a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200086.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200086.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200086.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/39/2019\n2018200086\n25. 08. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:2018200086.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu (v konaní sťažovateľ): G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX, zast. JUDr. Helenou\nČerešňovou, advokátkou, so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 12. decembra 2018 č. k. 14S/23/2018-140 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 100249073/2018 z 30.01.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\") žalovaný podľa\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Trnava (ďalej len „správca dane\") č. 102186998/2017 zo 16.10.2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu\nurčený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň\", resp. „DPH\") v sume 245.469,95 eura\nza zdaňovacie obdobie december 2009.\n2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004\nZ.z.\") za zdaňovacie obdobia január až december 2009, zachyteného v protokole z daňovej kontroly\nč. 9214401/5/4224621/2013/Vav zo 17.09.2013 (ďalej len „protokol\"). Správca dane konštatoval, že\nžalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 zák. č. 222/2004\nZ.z. z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami Jtrade s.r.o. v celkovej sume 593.684,33 eura\n(DPH vo výške 19 %: 94.789,93 eura), Ostwerke s.r.o. v celkovej sume 117.333, 45 eura (DPH vo výške\n19 %: 18.733,91 eura), GOLEM GROUP s.r.o. v celkovej sume 5.539,96 eura (DPH vo výške 19 %:\n884,53 eura). Predmetom nadobudnutia tovaru v zmysle faktúr bolo bravčové mäso, prevažne bravčové\npolovičky. Správca dane neuznal žalobcovi ani oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. z\nfaktúr vystavených pre českého odberateľa spoločnosť Lannes IMC s.r.o. za dodávku tovaru - mäsa v\nsume 92.303,93 eura (DPH vo výške 17.537,74 eura), keďže nebolo podľa správcu dane vierohodným\nspôsobom preukázané dodanie tovaru a správca dane považuje predmetné dodávky za dodanie tovaru\n\nv tuzemsku podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z.z., pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák.\nč. 222/2004 Z.z.\n3. Správca dane po vykonanom a doplnenom dokazovaní skonštatoval, že obchodné transakcie\ndeklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole za január - december 2009 sa\nneuskutočnili, a preto dodávateľom spoločnostiam Jtrade s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GOLEM GROUP s.r.o.\nnevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v súlade s § 19 zák. č. 222/2004 Z.z. a kontrolovanému\ndaňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov podľa §\n49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. doplniac, že cieľom\ntakýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia\nbolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov\ns bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Správca dane poukázal tiež na to,\nže žalobca vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti\no tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľmi uvedenými na faktúre. Uviedol, že\nnevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav, na reálnosť\nvecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obchody s\ntovarmi neboli reálne uskutočnené - išlo len o fiktívne fakturačné obchody. V tejto súvislosti poukázal na\nto, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - bravčového mäsa - polovičiek, vnútorností,\natď. medzi minimálne troma subjektmi, s dodaním mäsa sa viazala jedna preprava tovaru, dodávky\nsú idúce časovo po sebe a zakladajú fyzický pohyb tovaru, ktorý sa uskutočňuje priamo od prvého\ndodávateľa z EÚ (Českej republiky) k poslednému odberateľovi (žalobca), kde preprava končila. Z\nuvedeného dôvodu správca dane zastal názor, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom\nuplatnenia zneužitia výhody DPH a poukázal na § 3 ods. 6 Daňového poriadku, a preto daňovému\nsubjektu znížil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie december 2009.\n4. Správca dane na základe vykonaného dokazovania považoval obstaranie tovaru z Českej republiky,\nktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o., za nadobudnutie tovaru v zmysle\n§ 11 zák. č. 222/2004 Z.z. priamo žalobcom a keďže žalobca nepriznal nadobudnutie tovaru z iného\nčlenského štátu vo výške, aká bola zistená v priebehu daňovej kontroly, správca dane mu postupom\npodľa § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. uložil povinnosť odviesť DPH v sadzbe 19% z nadobudnutého\ntovaru podľa § 11 zák. č. 222/2004 Z.z. Správca dane súčasne nepriznal daňovému subjektu právo na\nodpočítanie dane a to s poukazom na § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona\no DPH, pretože nepreukázal, že má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a tiež nepreukázal,\nže by viedol podrobné záznamy o prijatých tovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného\nčlenského štátu v zmysle § 70 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.\n5. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom správcu dane založenom na\nzisteniach vykonaných počas daňovej kontroly, ako aj v ďalšom konaní nasledujúcom po rozsudku\nKrajského súdu v Trnave, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým\nsubjektom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili, dodávateľom daňového subjektu\n- spoločnostiam Jtrade s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GOLEM GROUP s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z\ntitulu dodania tovaru podľa § 19 zák. č. 222/2004 Z.z., a preto následne nevzniklo kontrolovanému\ndaňovému subjektu právo na odpočítanie dane z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.. Stotožnil sa tiež s názorom správcu\ndane, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru bez\nreálneho plnenia deklarovanými dodávateľmi bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie\nnadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie\nvýhody DPH. Za dôvodné vyhodnotil aj uloženie ďalšej daňovej povinnosti kontrolovanému daňovému\nsubjektu podľa § 69 ods. 1 a ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,\nnedostatočného zistenia skutkového stavu, skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom\n\nspise a tvoril základ rozhodnutia, podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n7. Krajský súd po oboznámení s obsahom administratívneho a súdneho spisu preskúmal v rozsahu\nuplatnených žalobných bodov napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúceho jeho vydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") zamietol.\n8. Krajský súd úvodom uviedol, že zohľadňoval len tie relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z\nvykonaného dokazovania a ktoré sa vzťahujú k uplatneným žalobným bodom, a to z dôvodu, že žalobca\nsíce podanou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, avšak dôvody žaloby\nsmerujú iba vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v\nspojení s § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. Správca dane a následne žalovaný však určili rozdiel\ndane aj s poukazom na § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zák. č. 222/2004 Z.z. a rovnako podľa § 69 ods. 1\nv spojení s § 43 zák. č. 222/2004 Z.z., pričom určenie dane v tomto smere žalobca nenamietal. Krajský\nsúd súčasne dodal, že aj keď nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa citovaných ustanovení zák.\nč. 222/2004 Z.z. v danom prípade úzko súvisí aj s určením dane podľa § 69 ods. 6 v spojení s § 11\nzák. č. 222/2004 Z.z., nemohol sa tejto otázke venovať a to s poukazom na základnú zásadu správneho\nsúdneho konania zakotvenú v § 134 ods. 1 S.s.p., ktorou je iudex ne eat ultra petita partium (sudca\nnech nejde nad návrhy strán). Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na dodania tovaru do iného členského\nštátu. Z uvedeného dôvodu krajský súd ani neuvádzal súvislosti týkajúce sa intrakomunitárneho dodania\nspoločnosti Lannes IMC s.r.o. do Českej republiky.\n9. Krajský súd opísal priebeh administratívneho konania, pričom poukázal na vydanie dodatočného\nplatobného výmeru správcom dane č. 9214401/5/4990547/2013/Vla z 07.11.2013, ktorým podľa § 44\nods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku bol\nvyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 245 469,95 eur na dani za zdaňovacie obdobie december\n2009. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.\n1100301/1/397604/2014/14003 zo dňa 08.09.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nKrajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 12.10.2016 č. k. 14S/235/2014-364 zrušil rozhodnutie\nžalovaného z 08.09.2014 aj rozhodnutie z 07.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nDôvodom zrušenia bola jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jednak potreba objasniť nezrovnalosti\nvo výpovediach svedkov, konkrétne P. P. (výpovede v súvislosti so spoločnosťou Lukus group s.r.o.)\nX. Q. a J. J. vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a ostatnými dodávateľmi z dôvodu\npotreby čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Krajský súd tiež uložil daňovým orgánom vykonať\nvýsluch svedka P.Í. B., a to v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti Tešínske Jatky s.r.o. žalobcovi.\n10. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že po vrátení veci na ďalšie konanie\nsprávca dane opakovane predvolal na výsluch svedka P. P. (k dodávateľovi Jtrade s.r.o., MEAT SK,\ns.r.o.), K. A. (k dodávateľovi Oswerke s.r.o., GIBALEX spol. s r.o.), X. Q. (k dodávateľovi Ostwerke s.r.o.),\nJ. J. (k dodávateľovi GIBALEX spol. s r.o.) a v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o\nadministratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH požiadal o výsluch svedka P. B., konateľa\nspoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (do 31.08.2009 MASOCENTRUM CZ, s.r.o.). Z administratívneho\nspisu vyplýva, že správca dane požiadal o predvedenie P. P.Á. (žiadosť č. 100383622/2017 zo dňa\n02.03.2017), X. Q. (žiadosť č. 100384945/2017 zo dňa 02.03.2017) a J. J. (žiadosť č. 100382722/2017\nzo dňa 02.03.2017), pričom predvedenia neboli úspešné z dôvodu, že X. Q. a J. J. sa na adrese\ntrvalého pobytu nezdržiavajú. Vo vzťahu k P. P. je potrebné tiež uviesť, že dňa 16.11.2016 mal\nodoprieť vypovedať, avšak obsahom administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že na základe\ndožiadaní správcu dane, bol P. P. opakovane predvolávaný aj po uvedenom dátume, jednak z adresy\ntrvaného pobytu a jednak z adresy O. Č.. XX, K., avšak sa ho predviesť pred správcu dane nepodarilo.\nPo vrátení veci na ďalšie konanie boli správcom dane vypočutí K. A. (dňa 30.09.2016 za prítomnosti\nžalobcu) a P. B. (dňa 29.11.2016 v prítomnosti žalobcu).\n11. Správca dane predvolal žalobcu na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 03.10.2017, pričom\nz predvolania vyplýva, že predmetom ústneho pojednávania malo byť oboznámenie s výsledkami\nďalšieho konania po odvolacom konaní. Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil, pričom svoju\nneúčasť písomne ospravedlnil. Následne správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie s výsledkami č.\n\n102089377/2017 zo dňa 03.10.2017, ktorým daňový subjekt oboznámil so zisteniami po vrátení veci na\nďalšie konanie krajským súdom. Následne vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému\npodal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.\n12. Krajský súd mal obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Jtrade\ns. r. o. preukázané, že konateľom tejto spoločnosti v rozhodnom období (december 2009) bol P. P. (od\n07.07.2009 do 26.02.2010, t. j. 8 mesiacov). Predchádzajúci konateľ tejto spoločnosti D. O. vykonával\nfunkciu konateľa od 04.10.2008 do 07.07.2009. Vo vzťahu k zodpovednosti daňového subjektu za\nsvoje obchodné vzťahy krajský súd konštatoval, že častá zmena na poste konateľa spoločnosti\nnesvedčí o dôveryhodnosti samotnej spoločnosti, pričom informácie o spoločnosti sú verejne dostupné\nprostredníctvom obchodného registra. P. P. vypovedal dňa 16.12.2011 pred Daňovým úradom Trenčín so\nzameraním na spoločnosť Jtrade, s. r. o, pričom uviedol, že vykonával činnosť v mene tejto spoločnosti,\nvystavoval a podpisoval doklady, spoločnosť mala jednu pečiatku, uviedol ďalej, že spoločnosť nemala\nvlastných zamestnancov, nepoveril inú osobu oprávnením konať v mene spoločnosti, účtovníctvo sa\nrobilo externe, doklady vystavoval osobne, nevedel kto robil účtovníctvo, podával v mene spoločnosti\ndaňové priznania, nevedel kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, vo vzťahu k odberateľom, ktorým\nmal v roku 2009 dodávať tovary alebo služby uviedol, že s nikým neobchodoval, vykonával iba jedinú\naktivitu - sprostredkovateľskú službu so spoločnosťou Aquamineral, s. r. o.\n13. Vo vzťahu k osobe G. E. uviedol, že ho pozná len osobne, poznajú sa asi rok a pol a nemali\nžiadne obchodné vzťahy, v roku 2009 nebola v jeho prospech vykonaná žiadna služba. Následne mu\nsprávca dane predložil zoznam faktúr, ku ktorým svedok uviedol, že v jeho mene neboli tieto faktúry\nvystavené a teda neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti. Uviedol tiež, že spoločnosť Jtrade s. r. o.\nsa nezaoberala chovom ošípaných, nevykonávala porážku ošípaných a ani ich rozrábku, spoločnosť\nnevlastnila automobil spĺňajúci požiadavky k preprave mäsa. Vo výpovedi uskutočnenej dňa 03.07.2012\nv súvislosti s dodávkami mäsa spoločnosťou Lukus group, s. r. o. (na ktorú sa odvoláva žalobca) P.\nP. uviedol, že pre spoločnosť Lukus group, s. r. o. zabezpečoval objednávky mäsa pre G. E., pričom\nto bol jediný obchod, ktorý pre túto spoločnosť robil. K uvedenému krajský súd uviedol, že predmetné\nzdaniteľné obdobie - december 2009 nespadá do obdobia, v ktorom mal P.J. P. spolupracovať so\nžalobcom. K tvrdeniu žalobcu o nedôveryhodnosti výpovedí P. P. krajský súd dodal, že skutočnosť, že P.\nP. zabezpečoval obchod s mäsom v danom zdaniteľnom období nepotvrdil ani P. B., ktorá mala bravčové\nmäso spoločnosti Jtrade s. r. o. dodávať, tento potvrdil, že za túto spoločnosť vystupoval F. A..\n14. Krajský súd poukázal aj na výpoveď svedka D. O., ktorý ako správne tvrdí žalobca, nebol konateľom\ntejto spoločnosti v rozhodnom zdaňovacom období - december 2009, avšak bol konateľom spoločnosti\nv období od 04.10.2008 do 07.07.2009, v ktorom, podľa faktúr predložených žalobcom, mala byť táto\nspoločnosť dodávateľom bravčového mäsa, konkrétne ide o obdobie od 23.04.2009 do 07.07.2009, v\nktorý deň mu zanikla funkcia konateľa. Túto skutočnosť má krajský súd preukázanú prostredníctvom\nfaktúr, ktoré boli v tomto období vystavené spoločnosťou Jtrade s.r.o. pre žalobcu, pričom vtedajší\nkonateľ tejto spoločnosti D. O. spoluprácu so žalobcom nepotvrdil. Svedok na ústnom pojednávaní\nkonanom dňa 16.12.2011 na Daňovom úrade Trenčín, ktorého sa žalobca, ani jeho splnomocnená\nzástupkyňa nezúčastnili, napriek tomu, že upovedomenie o výsluchu tohto svedka bolo splnomocnenej\nzástupkyni doručené dňa 30.11.2011 uviedol, že nevie, akú činnosť táto spoločnosť vykonávala, bol len\njej konateľom, nemal žiadnu pečiatku spoločnosti, nikoho nesplnomocnil, aby konal v mene spoločnosti,\npán P. ho požiadal o splnomocnenie, ale nikdy ho nepodpísal, nevedel, kto viedol účtovníctvo a kto\nvystavoval faktúry, on žiadne faktúry nevystavoval, nevedel, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti,\non ho nikdy nemal, mal len prehlásenie, že ho prevzal pán P., nevedel, aké konkrétne tovary a služby\ndodávala spoločnosti Jtrade s.r.o. v roku 2009, nepoznal G. E.Č., nikdy sa s ním nestretol a neuzatváral\nžiadne obchody, nevedel, kde sa nachádza prevádzka G. E., vo vzťahu k predloženým faktúram uviedol,\nže tieto nevystavoval, nevedel, či spoločnosť odviedla daň z predmetných faktúr. S poukazom na\nvýpovede P. P. a D. O., ktorí nepotvrdili spoluprácu so žalobcom a rovnako s odkazom na svedeckú\nvýpoveď P. B. (obsah výpovede v bode 93 odôvodnenia rozsudku) bolo spochybnenie dodania tovaru\nspoločnosťou Jtrade, s.r.o. žalobcovi dôvodné.\n15. Vo vzťahu k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Jtrade s.r.o. považoval krajský\nsúd za relevantnú tiež odpoveď žalobcu zo dňa 10.11.2011, v ktorej okrem iného uviedol, že jeho firmu\noslovil p. F. A., ktorý bol poverený firmou Jtrade s.r.o., aby uzatvoril dohodu o dodávke tovaru - bravčové\npolovičky, tovar firma Jtrade s.r.o. nikde neskladovala, nakoľko vozidlá dovážali tovar priamo z Čiech\n\ndo ich firmy, komunikoval s F. A. a P. P., faktúry boli odovzdávané osobne na H. X V. K. pánom P.,\nfaktúry boli uhrádzané v hotovosti p. P. (P. - poznámka krajského súdu) P.. Vo vzťahu k deklarovanému\ndodávateľovi žalobcu je, podľa názoru krajského súdu, relevantné tiež napríklad vyjadrenie žalobcu\nuvedené v písomnom vyjadrení k zápisnici č. 9214401/5/3521/2012 zo dňa 07.02.2012, kde uviedol,\nže spoločnosť Jtrade s.r.o. (rovnako ako spoločnosť MEAT SK, s.r.o. - poznámka krajského súdu) mu\npredala tovar, ktorý zakúpila od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., následne mu spoločnosť Jtrade\ns.r.o. predala tovar, pričom tento bol priamo dodaný do jeho prevádzky v Siladiciach spoločnosťou\nMASOCENTRUM CZ, s.r.o.\n16. Z vyjadrenia P. B. vyplýva, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. vystupoval F. A., pričom neskôr sa ukázalo,\nže osoba, ktorá sa vydávala za F. A., touto osobou v skutočnosti nebola. V súvislosti s výpoveďou P.\nB. sa krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že reálnosť deklarovaných dodávok bravčového\nmäsa spoločnosťou Jtrade s.r.o. je preukázaná tým, že podľa vyjadrenia svedka táto spoločnosť platila\nspoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. za dodaný tovar a tento bol následne dodaný žalobcovi, nakoľko\nzaplatenie kúpnej ceny samo osebe nepreukazuje reálnosť uskutočneného obchodu, nakoľko tento\nmusí byť preukázaný aj v subjekte a objekte, pričom v danom prípade, s poukazom na výsledky\ndokazovania, bolo dostatočne spochybnené, že subjektom dodávajúcim tovar žalobcovi bola práve\nspoločnosť Jtrade, s.r.o. Z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť Jtrade\ns.r.o. vystupovali p. A. a P. (napríklad výpoveď X. E.) alebo pán A. (výpoveď P. F., I. F., Q. B., U. A.).\nVýpovede zamestnancov žalobcu nie sú, a to nielen s poukazom na pracovnoprávny vzťah k žalobcovi,\nale najmä s poukazom na ich obsah, spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane. Krajský súd dodal, že\nniektorí zamestnanci potvrdili, že tovar bol dovážaný autami spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o.\n17. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi tovaru spoločnosti Ostwerke s.r.o. z administratívneho\nspisu vyplýva, že dňa 01.12.2011 bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti J. J., ktorý v\nsúvislosti s obchodnými transakciami medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a žalobcom uviedol, že pre\nžalobcu vystavil faktúry a dodacie listy v súvislosti s dodávkou bravčového mäsa, pričom z faktúr\nodviedli daň, ošípané nechovali, zaoberali sa len obchodnou a sprostredkovateľkou činnosťou, prepravu\nzabezpečovali dodávatelia. V rozhodnom období bol konateľom spoločnosti Ostwerke s.r.o. X. Q.,\npričom obsahom administratívneho spisu je preukázané, že túto osobu sa v priebehu daňovej kontroly\nnepodarilo predvolať pred správcu dane a ani predviesť, pričom správca dane žiadal o predvedenie tejto\nosoby niekoľkokrát. V súvislosti s iným konaním Daňový úrad Trenčín dňa 14.03.2013 predviedol X. Q.,\nktorý potvrdil že bol konateľom spoločnosti od 07.03.2008 do 28.06.2010 a vyjadril sa, že spoločnosť\nmäso kupovala len od dodávateľov z Českej republiky, mäso sa vozilo v chladiacich kamiónoch,\nprepravcov osobne nevybavoval, nevedel, kto ich vybavoval, nevedel, kde sa mäso vyložilo, bol pri\nnakládke a vykládke, spoločnosť neznášala náklady na prepravu, uviedol, že osobne uzatváral zmluvy k\ndodávke mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a jej dodávateľmi, nevedel však s kým ich uzatváral,\nnepamätal sa na nikoho. Spoločnosť Ostwerke s.r.o. zamestnávala jedného zamestnanca a to K. A. od\n04.07.2007 do 07.07.2010.\n18. Krajský súd konštatoval, že žalobca vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s. r. o. nekonal s konateľom\ntejto spoločnosti, ale oslovil ho p. Š., ktorý mal byť poverený konať za túto spoločnosť, avšak táto\nskutočnosť v konaní preukázaná nebola. Krajský súd k výpovedi K. A. konštatoval, že tento síce uviedol,\nže spoločnosť Ostwerke s. r. o. obchodovala so žalobcom, avšak jeho výpoveď ako celok spochybňuje\npravdivosť tvrdenia, že spoločnosť Ostwerke s. r. o. bola reálnym (skutočným) dodávateľom žalobcu.\nTento záver krajskému súdu vyplýva z vyjadrenia svedka, ktorý napriek tomu, že preukázateľne bol\nzamestnancom spoločnosti nevedel, kto ho prijímal do zamestnania, nepoznal konateľa spoločnosti (X.\nQ.), nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel, či F. Š., ktorý mal zabezpečovať obchod s mäsom bol\nzamestnancom spoločnosti (obsah výpovede v bode 92 odôvodnenia rozsudku).\n19. Z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi tovaru spoločnosti\nGOLEM GROUP s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktná.\nSprávca dane zaslal predvolanie konateľovi spoločnosti J. V., ktorý písomne oznámil správcovi dane,\nže bol podvedený a do firmy GOLEM GROUP s.r.o. prihlásený bez jeho vedomia, pričom v tomto smere\npodal trestné oznámenie. Správca dane ďalej predvolával bývalého konateľa tejto spoločnosti F. B.\n(konateľ spoločnosť od 24.06.2009 do 30.03.2010), tento bol opakovane predvolávaný (predvolanie\nna výsluch svedka prevzal dňa 25.11.2011). Dňa 09.12.2011 bolo správcovi dane doručené písomné\npodanie F. B., ktorý oznámil správcovi dane, že sa nachádza mimo územia SR, v Spolkovej republike\n\nNemecko, a že k zoznamu faktúr sa nevie vyjadriť, nakoľko nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti\ns tým, že počas výkonu jeho funkcie boli vystavené stovky faktúr, preto si nemôže pamätať detaily.\nRovnako vo vzťahu k uvedenej spoločnosti bolo zistené, že spoločnosťou nebolo v 4. štvrťroku 2009\npriznané v daňovom priznaní žiadne nadobudnutie tovaru.\n20. Krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k dodaniu tovaru\nžalobcovi reálne došlo. Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka, či tovar uvedený na faktúrach\ndodali žalobcovi deklarovaní dodávatelia t.j. spoločnosť Jtrade s.r.o., Ostwerke s.r.o. a GOLEM GROUP\ns.r.o. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\nako „Najvyšší súd\") zo dňa 03. júla 2017 sp. zn. 4Sžf/56/2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 20S/31/2014-106 zo dňa 14. marca 2016 o zamietnutí všeobecnej správnej žaloby G.\nE. (aj v danom konaní žalobcu) smerujúcej proti rozhodnutiu žalovaného č. 1100307/1/91396/2014/4884\nzo dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Trnava č. 9200402/5/2084414/2012/DEC zo dňa 03.08.2012 o nepriznaní nadmerného\nodpočtu a dovyrubení dane žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2010. Relevantnou skutočnosťou\nvo vzťahu k citovanému rozsudku Najvyššieho súdu je, že žalobca argumentoval totožne v tom smere,\nže preukázal všetky zákonné skutočnosti, ktoré majú podstatný a rozhodujúci vplyv na preukázanie, že\ntovar nakúpil od spoločnosti Lukus group, s.r.o. (jej dodávateľom bola spoločnosť Tešínske jatky, s.r.o.\na osobou, s ktorou mal žalobca konať bol P. P.), pričom rovnako ako v danom prípade citoval obdobnú\njudikatúru najvyššieho súdu a SD EÚ.\n21. Krajský súd považoval tiež za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu žalobcu, že tým, že správca dane\nnevypočul svedkov - P. P., X. Q. a J. J. neboli odstránené pochybnosti v danej veci v zmysle právneho\nnázoru krajského súdu, pričom túto vadu označil za neodstrániteľnú. Správca dane niekoľko krát\npredvolal tieto osoby a taktiež požiadal o ich predvedenie, ktoré však bolo neúspešné. Nie je preto\nnamieste vyčítať v tomto smere správcovi dane, že nevynaložil všetky dostupné prostriedky na to, aby\ntieto osoby k výsluchu dostal. Na strane druhej bol vypočutý konateľ spoločnosti Tešínske jatky, s.r.o. (do\n31.08.2009 MASOCENTRUM CZ, s.r.o.), ktorá bola dodávateľom nielen samotného žalobcu (obchodný\nvzťah bol v tomto prípade založený na vzájomných zápočtoch tovaru), ale aj spoločnosti Jtrade s.r.o.\na Ostwerke s.r.o., pričom z výpovedí tohto vyplýva, že modus operandi realizovaných obchodných\nvzťahov bol rovnaký vo všetkých prípadoch, pre ktoré bolo typické, že bravčové mäso sa vozilo z Českej\nrepubliky priamo do prevádzky žalobcu v Siladiciach, ktorú skutočnosť priamo niekoľko krát potvrdil\nnielen žalobca, ale aj jeho zamestnanci, ktorí uviedli, že tovar vozili autá s českou ŠPZ s označením\nTešínske jatky, s.r.o. (napríklad výpoveď P. F., I. F.). Tento záver nie je spôsobilé oslabiť ani tvrdenie P.\nB., že nevedel uviesť, kto bol objednávateľom tovaru, ale počul od svojich zamestnancov, že ním bol\nsamotný žalobca, nakoľko pokiaľ by aj nepotvrdili, že tovar objednával žalobca, na závery vyplývajúce z\nvykonaného dokazovania, by to nemohlo mať dosah. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane mal\nza účelom náležitého zistenia skutkového stavu vypočuť tých zamestnancov, ktorí mali mať vedomosť o\nobjednávaní tovaru zo strany žalobcu, ako D.. P. B. a zamestnancov spoločnosti Tešínske jatky, s. r. o.\nsprávny súd uviedol, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb\nnepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a\nsprávcom dane preverovaných skutočností.\n22. Krajský súd považuje dokazovanie doplnené správcom dane za dostatočné na prijatie záveru,\nže reálnosť dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi bola spochybnená. Výpovede vypočutých\nsvedkov potvrdzujú závery správcu dane a následne žalovaného, že obchody s tovarmi neboli reálne\nuskutočnené, išlo len o fiktívne fakturačné obchody, predmetom obchodu bolo dodanie toho istého\nbravčového mäsa, s dodaním ktorého sa viazala len jedna preprava, čo zakladá odôvodnený záver, že\npohyb tovaru sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ [Českej republiky - Tešínske jatky,\ns.r.o. (dodávateľ Jtrade s.r.o.), MAKOVEC a.s., Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Ostwerke s.r.o.),\npričom vo vzťahu k spoločnosti GOLEM GROUP s.r.o. ani nebol z dôvodu nedostupnosti účtovníctva tejto\nspoločnosti zistený dodávateľ] k žalobcovi, ako poslednému odberateľovi, kde preprava preukázateľne\nskončila, pričom túto skutočnosť tvrdil aj sám žalobca. Vychádzajúc z uvedeného preto správca dane\ndôvodne ustálil aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Aj podľa názoru správneho súdu\núčelom opísaných reťazových obchodov bolo získanie daňovej výhody, na ktorú by žalobca v prípade,\nak by mu tovar fakturovali dodávatelia z Českej republiky, nemal nárok.\n\n23. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom\numelo vytvorených obchodných reťazcov, jej podstatu v súvislosti s námietkami žalobcu daňové orgány\nv napadnutých rozhodnutiach ozrejmili. Tá inými slovami vo všeobecnosti spočívala v tom, že pokiaľ\nžalobca dovážal mäso priamo od dodávateľa z Českej republiky, ktorého intrakomunitárne dodanie\ntovaru do členského štátu EÚ bolo oslobodené od dane, bol povinný platiť daň správcovi dane pri\nnadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z., a to\nako platiteľ dane nadobúdajúci tovar v tuzemsku z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre\ndaň v inom členskom štáte (v danom prípade v Českej republike), pričom by si v tom istom zdaňovacom\nobdobí za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. uplatnil odpočítanie dane, čím\nby sa tieto dve položky vynulovali a zo štátneho rozpočtu by neinkasoval nič. Naproti tomu, pokiaľ sa\nžalobca na základe vytvoreného obchodného reťazca, v danom prípade bez naplnenia ekonomického\núčelu obchodných káuz (len formálneho bez reálneho obsahu), stal odberateľom toho istého tovaru v\ntuzemsku od dodávateľa registrovaného ako platcu DPH v Slovenskej republike, išlo o dodanie tovaru\nza protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, teda za nadobudnutie toho istého tovaru\nžalobca platil na vstupe DPH dodávateľovi, pričom za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zák. č.\n222/2004 Z.z., mal žalobca právo na uplatnenie odpočítania tejto zaplatenej dane.\n24. Podľa názoru krajského súdu žalobca si musí byť vedomý následkov svojho nie príliš zodpovedného\nkonania vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom. Obrana žalobcu spočíva v tom, že mal začať s\ndeklarovanými dodávateľmi obchodovať na základe toho, že bol nimi na spoluprácu oslovený, pričom\nišlo o enormné obchody, ktoré sa naviac vyznačovali platbou v hotovosti. Naviac žalobca bez toho, aby\nmal k dispozícii splnomocnenie oprávňujúce konať v mene spoločnosti mal s týmito osobami konať a za\ndodaný tovar im platiť v hotovosti. Krajský súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že plnomocenstvo nemusí\nmať písomnú formu, avšak týmto benevolentným prístupom si žalobca sám sťažil svoju dôkaznú situáciu.\nKrajský súd v uvedených súvislostiach poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu z 31. mája 2018 sp.\nzn. 5Sžf/66/2016.\n25. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný a správca dane\nnespochybnili pravosť predložených dokladov (napr. znaleckým dokazovaním) a preto je jeho nárok na\nodpočítanie dane oprávnený. Podľa zák. č. 222/2004 Z.z., odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je\nprávom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Na priznanie práva na odpočítanie\ndane z dodávateľskej faktúry sa vyžaduje, aby platiteľ preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne\nuskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zák. č. 222/2004 Z.z.) a to práve osobou uvedenou na faktúre,\npričom nestačí iba predloženie faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť,\nči údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu\nsp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). Krajský súd tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28.06.2012 konštatuje, že existencia podmienok pre nárok na odpočet\ndane musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, pričom v danom prípade sú dodávky tovaru\npostihnuté veľkým množstvom pochybností, ktoré majú podklad v administratívnom spise. Vo vzťahu k\nrozloženiu dôkazného bremena krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/4/2009\nz 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011\nz 23. februára 2011.\n26. Podľa názoru krajského súdu, správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav\nvyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania preverením listinných dôkazov, odpovedí dožiadaných\ndaňových orgánov, informácií získaných v rámci MVI, ako aj z výpovedí veľkého množstva svedkov,\nktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu\nk dodávateľským subjektom, následkom čoho nebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočtu\ndane za dodanie tovaru od uvedených dodávateľov. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného\nskutkového stavu, k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu a k námietke\nnedostatku subjektívnej stránky žalobcu k zistenej fiktívnosti deklarovaných zdaniteľných plnení,\nodvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák. č.\n222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a objektívne sa na ich bezpodmienečné splnenie viaže nárok\nna odpočet. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním\nuplatneného nároku na odpočítanie DPH v zdaňovacom období december 2009 za kúpu bravčových\npolovičiek a iného tovaru z bravčového mäsa od deklarovaných dodávateľov Jtrade s.r.o., Ostwerke\n\ns.r.o. a GOLEM GROUP s r.o. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z\npriamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods.\n2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického\na systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridanej hodnoty\npostavený.\n27. Rovnako daňové orgány v súlade so závermi relevantnej judikatúry Súdneho dvora, t. j. s ohľadom na\nobjektívne skutočnosti a prihliadnuc na vyššie popísané okolnosti prípadu, správne vyhodnotili potrebnú\nmieru odbornej starostlivosti žalobcu, ktorú mohol a aj mal vynaložiť na to, aby sa vyhol jeho objektívne\nsa javiacej účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, ktorý bol vytvorený za účelom získania\nneoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z premisy, že\npodnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy, do ktorých vstupuje, i v nadväznosti na\nadministratívnoprávne konsekvencie, ktoré z nich a z príslušných noriem verejného práva vyplývajú.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\n28. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnou sťažnosťou z\n06.03.2019, v ktorej uplatnil nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti:\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.)\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).\n29. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej len „Súdny dvor\"), na ktoré\npoukazoval v žalobe. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozsudky Súdneho dvora\nC-285/11, C-80/11-C-142/11, C-255/02.\n30. Sťažovateľ ďalej namietal, že v napadnutých rozhodnutiach pretrváva porušenie ustanovení\nhmotného práva. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/233/2014 zo dňa\n12.10.2016, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie žalovaného s odkazom na rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave sp. zn. 14S/231/2014 zo dňa 12.10.2016 v ktorom krajský súd uviedol, že „pokiaľ žalovaný\npri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti vo výpovediach svedkov P. P., X. Q. T. J. J., potom\nskutočnosti rozhodujúce pre stanovenia daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie\". Sťažovateľ\nnamieta, že tieto osoby vypočuté neboli, teda pretrváva porušenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku a\nkrajský súd porušil svoju povinnosť podľa § 139 ods. 2 S.s.p.\n31. Podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku krajského súdu pretrváva selektívny prístup k dôkazom,\nktorého sa dopustil aj žalovaný, keď neuznal ako dôkaz svedecké výpovede zamestnancov sťažovateľa,\nčím došlo k nesprávnej aplikácii § 24 ods. 4 Daňového poriadku a porušeniu § 3 ods. 3 Daňového\nporiadku, a teda súd vec nesprávne právne posúdil. Rovnako bola nesprávne právne posúdená aj\nsvedecká výpoveď P. B., na ktorej boli založené napadnuté rozhodnutia ako aj rozsudok krajského súdu\nnakoľko táto podľa sťažovateľa nebola spôsobilá prispieť k náležitému objasneniu veci, teda s poukazom\nna § 24 ods. 4 Daňového poriadku jeho výpoveď nie je dôkazom.\n32. Podľa sťažovateľa ďalej krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci čo sa týka dôkazného bremena sťažovateľa, keď nerešpektoval jeho zákonné možnosti čo do\nzískania dôkazu, s konkrétnou námietkou sťažovateľa sa podľa jeho názoru vysporiadal vágnym\na nepresvedčivým konštatovaním, že sťažovateľ mal zabezpečiť dostatočný počet dôkazov, aby\npredišiel dôkaznej núdzi, pričom nekonkretizoval, aké dôkazy má na mysli okrem tých, ktoré má v\nzmysle zákonných povinností sťažovateľ k dispozícii, čím porušil právo sťažovateľa na presvedčivé\nodôvodnenie rozsudku podľa § 139 ods. 2 S.s.p. Krajský súd pritom neprihliadol na judikatúru, z\nktorej jednoznačne vyplýva výklad ustanovení vnútroštátnej legislatívy ako úniového práva pre oblasť\nDPH, v zmysle ktorých nie je možné od sťažovateľa požadovať predkladanie dôkazov nad rámec jeho\nzákonných možností dôkaz obstarať.\n33. Podľa názoru sťažovateľa dodávatelia uvedení na faktúrach ako obchodníci dodali sťažovateľovi\ntovar, ku ktorému sa zaviazali kúpnou zmluvou, umožnili mu nakladať s tovarom ako vlastníkovi, čím\nbola naplnená podmienka dodania tovaru podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z.z. a ekonomického účelu\n\nobchodu podľa § 3 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. Zo žiadneho ustanovenia platnej legislatívy podľa\nsťažovateľa nevyplýva, že nárok na odpočet dane je determinovaný spôsobom prepravy tovaru, nie je\nsmerodajné, akým vozidlom bol tovar prepravený, a preto krajský súd vec nesprávne práve posúdil.\nKeďže krajský súd dospel k záveru, že obchod bol len fiktívny a to len preto, že tovar bol prepravený\nz Českej republiky jednou prepravou priamo k sťažovateľovi, potom súd ignoroval činnosť obchodníkov\nako hospodársku (ekonomickú) činnosť, ignoroval existenciu a naplnenie znakov klasickej kúpnej\nzmluvy a ako smerodajnú uviedol práve tú okolnosť, ktorá je pre posúdenie ekonomickej činnosti\nirelevantná (viď C-80/11 a 142/11) potom dospel krajský súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci. Krajský súd sa podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku sústredil výlučne na možnú daňovú\nvýhodu sťažovateľa. S poukazom na C-255/02 (Halifax) je však potrebné, aby súd preukázal, že hlavným\ncieľom a vôľou sťažovateľa bolo získanie daňovej výhody, nepostačuje len nepodložené konštatovanie.\nPodľa sťažovateľa bolo naopak preukázané, že zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH svojim dodávateľom\nuvedeným vo faktúrach a títo prijatú DPH neodviedli, čo však sťažovateľ nevedel a ani ho to nemuselo\nzaujímať. Preto zjavne v prejednávanej veci nejde o úmysel sťažovateľa získať daňovú výhodu, ale o\nnekalú činnosť neznámych tretích subjektov, ktoré neodviedli splatnú DPH a vybratú od sťažovateľa v\nrámci kúpnej ceny. Sťažovateľ však týmto nemôže byť dotknutý a to s poukazom na rozsudok C-285/11.\nPodľa názoru sťažovateľa jeho obozretnosť bola dostatočná a primeraná.\n34. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že krajský súd napriek sťažovateľovým tvrdeniam o tom, že\nv mene spoločnosti Jtrade, s. r. o. vystupoval P. P. (čo potvrdili viacerí svedkovia) sa obmedzil len\nna konštatovanie, že P. P. nebol konateľom a na základe uvedeného poprel relevanciu vzniknutých\nzáväzkových vzťahov. Uvedené však nemôže obstáť, a to vzhľadom na množstvo právnych dôvodov, na\nzáklade ktorých môže obchodnú spoločnosť zastupovať aj iná osoba ako konateľ, pričom titul takéhoto\nkonania nemusí mať písomnú formu. Toto platí aj pre osobu F. A., ktorý bol splnomocneným zástupcom\nspoločnosti Jtrade, s. r. o. Splnomocnenie mu udelil pán P. P. v čase kedy bol konateľom spoločnosti,\npričom splnomocnenie zánikom funkcie konateľa nezaniká. Krajský súd napriek tomu, že to sťažovateľ\nnamietal, sa žiadnym spôsobom nezaoberal tým, kto a za akú spoločnosť uhrádzal spoločnosti Tešínske\nJatky tovar dodávaný spoločnosti Jtrade, s. r. o. a zároveň je zrejmé, že Tešínske Jatky dostala za tovar\nriadne zaplatené, ale ani náznakom nebolo naznačené nieto ešte preukázané, že by tovar uhrádzal tejto\nspoločnosti sťažovateľ.\n35. Sťažovateľ ďalej uviedol, že bol preukázaný aj reálny obsah dodávateľsko - odberateľských\nvzťahov medzi Ostwerke s. r. o. a sťažovateľom, teda bolo preukázané dodanie tovaru, potvrdená\nosoba dodávajúceho aj odberateľa a zaplatenie kúpnej ceny. S poukazom na rozsudok C-255/02 bola\nspoločnosť Ostwerke s. r. o. obchodníkom vykonávajúcim hospodársku činnosť a teda je platiteľom\ndane. Závery krajského súdu v napadnutom rozsudku považuje sťažovateľ za nesprávne a sú výsledkom\nnesprávneho právneho posúdenia, pretože súd dospel k záveru, že dodávateľsko - odberateľský vzťah\nvznikol medzi Tešínskymi Jatkami a sťažovateľom.\n36. Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n37. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením\nv rozsudku krajského súdu a námietky sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti považuje za\nneopodstatnené a nedôvodné.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n38. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť\nje v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie\nuvedených právnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej\ntabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.\naugusta 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\n39. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania krajského súdu a\nnapadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.\n40. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti objasniť zákonným spôsobom,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§\n440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad\nrozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.\n41. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.\nSťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle §\n440 ods. 1 písm. h) S.s.p. Sporným medzi účastníkmi bol výklad ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. a\nDaňového poriadku v nadväznosti na to, či sťažovateľovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane\nza zdaňovacie obdobie december 2009.\n42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neoznačil kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.\n(nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), aj keď\nna viacerých miestach uvádza, že boli porušené procesné práva sťažovateľa v takej miere, že bolo\nporušené jeho právo na spravodlivý proces, a to najmä v súvislosti s vágnosťou a nepresvedčivosťou\nodôvodnenia napadnutého rozsudku a porušením princípu rovnosti strán.\n43. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, pričom dospel k záveru o nenaplnení dôvodov kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v cit. znení pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe\ndaní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nzistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 8 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\n\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,\nc) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej\nzmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.\nPodľa § 11 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru\nv tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným\nhmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom\nalebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa\npovažuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,\nak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného\nčlenského štátu s oslobodením od dane.\nPodľa § 11 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu je predmetom dane, ak\na) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá\nnie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom\nštáte, a\nb) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za\nprotihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a\nokrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať\ns tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania\nnehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do\nkatastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom\ndodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru\ndeň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v\ntuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49\nmôže platiteľ uplatniť, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného\nčlenského štátu.\nPodľa § 69 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\n44. Sťažovateľ ako jeden z kasačných dôvodov namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom, a to najmä čo sa týka neprimeraného prenesenia dôkazného bremena na sťažovateľa.\nSťažovateľ tiež namietal, že zo žiadneho ustanovenia platnej legislatívy nevyplýva, že nárok na\nodpočet dane je determinovaný spôsobom prepravy tovaru, nie je smerodajné, akým vozidlom bol tovar\nprepravený, a preto krajský súd vec nesprávne práve posúdil, keď nerešpektoval jeho zákonné možnosti\nčo do získania dôkazu. Kasačný súd nevyhodnotil tento sťažnostný dôvod za opodstatnený.\n45. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods.\n1 písm. g) S.s.p. tj. nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, na prvom\nmieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na\n\nriadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Krajský súd sa v\nnapadnutom rozsudku nedopustil ani jedného takéhoto pochybenia.\n46. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné\nso zákonom a sťažovateľ neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo potrebné dospieť k\nzáveru o nesprávnosti právneho posúdenia veci krajským súdom. Kasačný súd nezistil pri rozhodovaní\no merite sporu nedostatky právneho posúdenia a zhodne s názorom krajského súdu konštatuje, že v\nkonaní sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie\nDPH z posudzovaných faktúr, preto boli splnené zákonné podmienky na určenie daňovej povinnosti pre\nsťažovateľa rozhodnutím správcu dane a žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského\nsúdu vytvára dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, pričom\nkasačný súd vo svojom odôvodnení neopakoval v rozsudku krajského súdu rozsiahlo opísaný skutkový\nstav a obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré doplnil.\n47. Kasačný súd sa stotožňuje s odôvodením rozsudku krajského súdu, keď vo vzťahu k namietanému\nvyhodnoteniu zisteného skutkového stavu, k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena\nna žalobcu a k námietke nedostatku subjektívnej stránky žalobcu k zistenej fiktívnosti deklarovaných\nzdaniteľných plnení zdôraznil, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a v § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004\nZ.z. sú hmotnoprávnej povahy a objektívne sa na ich bezpodmienečné splnenie viaže nárok na odpočet.\nOdpočítanie dane nenastáva „ex lege\", ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie)\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č.\n222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj\nformálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe\nktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.\n48. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a\nteda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať\nza relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami týkajúcimi sa deklarovaného\ndodávateľa spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených\nfaktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako\naj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade ak považuje tieto tvrdenia\nza nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť\nplatiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo\nvzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť\nsvojich tvrdení (nie je povinný presne označiť dôkazy, ktorými má daňový subjekt oprávnenosť nároku\npreukazovať). Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. K\nnepriznaniu práva na odpočítanie dane na vstupe môže viesť už dôvodné spochybnenie skutočného\ndodania tovaru dodávateľom daňového subjektu deklarovaným v predložených faktúrach, spojené s\nnásledným nepredložením ďalších relevantných dôkazov a neunesením dôkazného bremena daňovým\nsubjektom.\n49. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09 v\nktorom vyslovil názor že, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť\ntvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré\nby hodnoverne potvrdili, že predmetný obchod s dodávateľmi nebol uskutočnený za účelom získania\ndaňovej výhody, čo v prejednávanom prípade nenastalo.\n50. Kasačný si dovolí v tejto súvislosti odkázať aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 26.\nfebruára 2019 sp. zn. 1Sžfk/17/2017:\n„Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní,\nktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\n\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom (sťažovateľom), ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že\ndodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi (dodávatelia 1 až 4), zaťažuje ho dôkazné\nbremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\"\n51. Z napadnutého rozsudku aj z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane\nako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania\npreverením listinných dôkazov, odpovedí dožiadaných daňových orgánov, informácií získaných v rámci\nMVI, ako aj z výpovedí veľkého množstva svedkov, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepotvrdili\nreálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení vo vzťahu k dodávateľským subjektom, následkom čoho\nnebola preukázaná oprávnenosť uplatneného odpočítania dane za dodanie tovaru od deklarovaných\ndodávateľov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažovateľ nepreukázal, že ním tvrdené\nskutočnosti existujú na materiálnom základe, tak ako boli deklarované na faktúrach, z ktorých si\nuplatnil právo na odpočítanie dane. Kasačný súd je toho názoru, že žalovaný, ako aj správca dane pri\nvýkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\n52. V predmetnej právnej veci sťažovateľ predložil správcovi dane základné účtovné dokumenty, čím\nsi splnil svoju základnú dôkaznú povinnosť, uvedené doklady však boli správcom dane, ako správne\nkonštatoval krajský súd, kvalifikovane spochybnené. Neobstojí preto námietka sťažovateľa, že na\nuznanie práva na odpočítanie dane postačí, ak mu bol tovar dodaný a bolo umožnené nakladať s\ntovarom ako vlastníkovi, čím bola naplnená podmienka dodania tovaru podľa § 8 zák. č. 222/2004\nZ.z. a ekonomického účelu obchodu podľa § 3 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. Predložené doklady boli\nsprávcom dane spochybnené uskutočneným preverovaním, a práve z toho dôvodu bolo vykonávané\nsprávcom dane ďalšie dokazovanie, týkajúce sa napríklad aj spôsobu prepravy tovaru, ktoré neviedlo\nk preukázaniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom\npreveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav\nveci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane\nnevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach.\n53. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne\npokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom,\nale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov\ndôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie\nďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017,\n4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia sťažovateľom citovaného rozhodnutia vo veci\nsp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, v\nzmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie\npráva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Podľa kasačného súdu preto nie je\nopodstatnený sťažnostný dôvod odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.\n54. Ako vyplýva taktiež z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 11. júla 2018 sp. zn. 5Sžf/50/2016:\n„Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane\nsúčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať,\nže faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so\nskutočne realizovanými plneniami.\"\n55. Podľa kasačného súdu krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísal vzťah\nsťažovateľa a dodávateľa Jtrade s.r.o. v bodoch 95 až 103, pričom kasačný súd sa stotožňuje so závermi\nkrajského súdu, že ani z výpovede svedkov P. B. a zamestnancov sťažovateľa nebolo preukázané reálne\ndodanie tovaru spoločnosťou Jtrade s.r.o. vo vzťahu k sťažovateľovi.\n\n56. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd poprel relevanciu vzniknutých záväzkových vzťahov\nnapriek sťažovateľovým tvrdeniam o tom, že obchodnú spoločnosť môže zastupovať aj iná osoba ako\nkonateľ, pričom titul takéhoto konania nemusí mať písomnú formu, nepovažuje kasačný súd za dôvodnú.\nKasačný súd rovnako ako krajský súd nepopiera, že plnomocenstvo musí mať písomnú formu (resp.\nmôže byť udelené aj ústne), avšak týmto prístupom si sťažovateľ sám sťažil svoju dôkaznú situáciu a\ndostal sa do dôkaznej núdze vo vzťahu k preukazovaniu oprávnenosti konania iných osôb (nie konateľov)\npri uzatváraní zmlúv za dodávateľa.\n57. Vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. k nevypočutiu svedka J. J. a X. Q. mal kasačný súd\nrovnako ako aj krajský súd za preukázané, že týchto sa nepodarilo opätovne vypočuť napriek tomu, že na\nvypočutie boli vynaložené všetky zákonom dostupné prostriedky. Vzťah sťažovateľa a tohto dodávateľa\nkrajský súd podrobne opísal v bodoch 104 až 110 odôvodnenia rozsudku a kasačný súd dospel k\nzáveru o ich správnosti. Nevypočutie svedkov po vynaložení všetkých zákonných možností správcu\ndane a žalovaného na ich predvolanie či predvedenie nemôže ísť na ťarchu daňových orgánov, ktoré\nrelevantne spochybnili uplatnenie práva na odpočítanie dane, a to aj prípade, ak to prispelo k dôkaznej\nnúdzi sťažovateľa. Ako už bolo vyššie zdôraznené, je to v prvom rade daňový subjekt (sťažovateľ),\nktorý preukazuje oprávnenosť nároku na odpočítanie dane. Ani námietku sťažovateľa o pretrvávajúcom\nporušení hmotného práva nemožno s poukazom na vyššie uvedené závery krajského aj kasačného\nsúdu vyhodnotiť ako dôvodnú.\n58. Vzťah deklarovaného dodávateľa GOLEM GROUP s.r.o. a sťažovateľa rovnako podrobne rozviedol\nkrajský súd v bodoch 111 a 112 odôvodnenia rozsudku, z ktorého je zrejmé, že správcovi dane vznikli\ndôvodné pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcii medzi sťažovateľom a uvedeným\ndodávateľom. Kasačný súd dodáva, že v kasačnej sťažnosti sťažovateľ právne posúdenie veci týkajúce\nsa dodávok tovaru od spoločnosti GOLEM GROUP s.r.o. výslovne nenamietal.\n59. Kasačný súd v súvislosti s vykonávaním dokazovania správcom dane a dôkazným bremenom\ndaňového subjektu (sťažovateľa) poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 21. apríla 2020 sp.\nzn. 6Sžfk/35/2019, ktorý sa týkal tých istých účastníkov a na ktorého závery odkazuje:\n„70. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n71. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n72. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n73. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n74. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť\nsprávcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia\ndaňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných\nskutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane\nvykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní,\nakú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania\nz nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré\nuž má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\"\n\n60. V prejednávanej veci je potrebné upozorniť aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu z 18. júna 2020\nsp. zn. 8Sžfk/33/2019, ktorý sa týkal tých istých účastníkov:\n„72. V prejednávanej veci mal najvyšší súd za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri\nvýkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti,\nrozhodujúce pre správne určenie dane, v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť\ndeklarovaných obchodov.\n73. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonaných niekoľko ústnych pojednávaní, v rámci ktorých\nvypovedali viacerí svedkovia, predovšetkým K. A., P. B., P. P., D. O.. Kasačný súd preskúmal jednotlivé\nsvedecké výpovede a dospel k rovnakému záveru ako krajský súd či daňové orgány, a teda, že\njednotlivé svedecké výpovede sú nejednotné a predovšetkým nepreukazujú, že k obchodom, ktoré sú\npredmetom faktúr za zdaňovacie obdobie október 2009, skutočne došlo. Predmetné svedecké výpovede\nsú dostatočne podrobne zhrnuté ako v rozhodnutiach daňových orgánov, tak aj v rozsudku krajského\nsúdu.\n74. Kasačný súd dodáva, že niektorí konatelia spoločností, ktoré v r. 2009 figurovali ako dodávatelia\nkontrolovaného daňového subjektu popreli vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti v roku 2009,\nrovnako popreli, že poznajú sťažovateľa. V spoločnostiach často dochádzalo k prevodu obchodných\npodielov, k zmene spoločníkov, konateľov. Mnohé spoločnosti, ktoré si v reťazci navzájom predávali\nmäso sú nekontaktné, konateľov nebolo možné predviesť ani prostredníctvom orgánov Policajného\nzboru. Spoločnosti v reťazci nezamestnávali zamestnancov, nevlastnili majetok, dopravné prostriedky,\nskladové či výrobné priestory čím nepreukázali, že mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie\nekonomickej činnosti s mäsom.\"\n61. Kasačný súd sa s vyššie uvedenými závermi kasačného súdu stotožňuje a má za to, že jednotlivé\nsvedecké výpovede (K. A., P. B., P. P., D. O.) nepreukazujú, že k zdaniteľným obchodom, ktoré sú\npredmetom faktúr za zdaňovacie obdobie december 2009, skutočne došlo. Kasačný súd vzhľadom na\nvšetky uvedené skutočnosti uzavrel, že krajský súd došiel k správnym právnym záverom, že obchody\ns uvedenými tovarmi neboli reálne uskutočnené, tak ako to uzavrel a náležite odôvodnil v napadnutom\nrozsudku (body 118 až 120).\n62. Kasačný súd k námietke sťažovateľa o selektívnom prístupe k dôkazom a neuznaní svedeckých\nvýpovedí ako dôkazu odkazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenú v § 3 ods. 3 Daňového\nporiadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo\nnajavo. Tak pristupovali daňové orgány aj k dôkazom vo vzťahu k oprávnenosti nároku sťažovateľa\nna odpočítanie dane. Kasačný súd zároveň dodáva, že nie je pravdou, tak ako tvrdí sťažovateľ, že\nvýpovede zamestnancov nie sú s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazom. Správca\ndane, žalovaný ani krajský súd nespochybnili, že nejde o dôkazy. Výpovede svedkov sú nepochybne v\ndaňovom konaní dôkazom, avšak tieto neboli dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia sťažovateľa a neprispeli\nk náležitému objasneniu veci. Správcom dane však boli preukázateľne ako dôkazy hodnotené, a to\nnavzájom a s inými dôkazmi vo vzájomných súvislostiach. Vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia\ndôkazov a nutnosti vykonania výsluchu tretích osôb bez návrhu (ako to namietal sťažovateľ) kasačný\nsúd uvádza, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nemusí vykonať ďalšie dôkazy (nenavrhnuté\ndaňovým subjektom), pokiaľ ich nepovažuje vo veci za relevantné. V uvedenom smere správca dane\nani žalovaný nepochybil, čo uzavrel správne aj krajský súd.\n63. Kasačný súd zdôrazňuje, že bolo nesporne povinnosťou sťažovateľa predložiť dôkazy preukazujúce\noprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane. Existencia faktúry nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje\nnárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Sťažovateľ počas daňovej kontroly neposkytol požadované\ninformácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku reálnej existencie dokladov, čím nesplnil\npovinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a nepreukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní a na preukázanie\nktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Za stavu, že žalobca nepreukázal\nskutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a doklady, ktoré predložil\nnemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení\ndeklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §\n\n49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ jednoznačne neuniesol\ndôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných\nzdaniteľných plnení. Neobstojí preto kasačná námietka sťažovateľa, že bol preukázaný reálny obsah\nzáväzkovo-odberateľských vzťahov.\n64. Vo vyššie zmienenom rozsudku Najvyššieho súdu z 21. apríla 2020 sp. zn. 6Sžfk/35/2019, kasačný\nsúd v tejto spojitosti tiež uviedol, že:\n„82. Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými\nhmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem\niného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať\nprostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového\nkonania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu\nDPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných\nprocesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a\npreverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené\nvrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej rozhodnutiu o\nuplatnenom nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy\nvo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi\ndane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo\ndaňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný\nhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom vyhodnotenie zistených\nskutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných\nzákonných ustanovení\".\n65. Kasačný súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku, že sa krajský súd neriadil pri svojom\nrozhodovaní judikatúrou Súdneho dvora prípadne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti\nkasačného súdu, najmä týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu\ndane. Krajský súd sa dostatočným a náležitým spôsobom vysporiadal aj s odkazom na vo veci relevantnú\njudikatúru, prečo zaťažuje dôkazné bremeno v konaní sťažovateľa ako daňový subjekt a nie správcu\ndane. Kasačný súd navyše zdôrazňuje, že prípad sťažovateľa nebol posudzovaný z hľadiska daňového\npodvodu, a preto neobstoja ani námietky a argumenty sťažovateľa v tomto smere. V uvedenej súvislosti\nmusí kasačný súd tiež uviesť, že hoci sťažovateľ a rovnako aj žalovaný argumentoval rozhodovacou\nčinnosťou Súdneho dvora, ktorá je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla, tak pre\nsprávne posúdenie veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné, koľko „judikátov\" ten ktorý\núčastník cituje, ale rozhodujúce je, k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti\nprípadu a relevantnú právnu úpravu krajský súd v tam riešenom prípade dospel.\n66. Aj keď sťažovateľ výslovne neuplatnil sťažnostný dôvod týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý\nproces, tento vyplýva z obsahu, a preto kasačný súd uvádza, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku\ndostatočne zaoberal pre konanie relevantnými námietkami a argumentmi, a preto nemožno rozhodnutie,\nv ktorom krajský súd nedal podrobnú odpoveď na všetky sťažovateľom nastolené otázky, bez ďalšieho\npovažovať za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené či vágne. Porušenie práva na spravodlivý proces,\nteda naplnenie kasačného dôvodu v zmysle ustanovenia § 440 písm. f) S.s.p., nie je možné konštatovať\npri každom nesprávnom procesnom postupe správneho súdu znemožňujúcom uskutočnenie určitého\nprocesného práva účastníka, ale zásah do procesného práva musí dosahovať ústavnoprávnu intenzitu\nzásahu do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. To platí aj pre nedostatky odôvodnenia, ktoré musia\nbyť natoľko zásadné, že z odôvodnenia nie je možné vyvodiť skutkový a právny základ rozhodnutia\nsprávneho súdu.\n67. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\n\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje,\nnemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\n68. Podľa kasačného súdu odôvodnenie rozsudku krajského súdu zodpovedá požiadavkám zakotveným\nv § 139 S.s.p. Rovnako kasačný súd nezistil v postupe krajského súdu či jeho rozhodnutí porušenie\nprincípu rovnosti účastníkov konania ani že by krajský súd nekonal v súlade s účelom správneho\nsúdnictva, ktorým je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Procesným postupom\nkrajského súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n69. Kasačný súd záverom poukazuje aj na zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu\npri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie\nso zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase\nrealizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane (viď napríklad § 135a\nObchodného zákonníka v spojení s § 24 ods. 1 Daňového poriadku), čo napríklad prostredníctvom\nrozsudku sp. zn. 5 Sžf 97/2009 z 06.07.2009 vymedzil Najvyšší súd Slovenskej republiky nasledovne:\n„Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva,\na to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre\nriadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať\nvedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky\npojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými\ntak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v\ndanom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka\nprávnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom\nsú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené. \"\n70. Podľa kasačného súdu bolo teda potrebné, aby sám sťažovateľ preukázal, že vynaložil a prijal všetky\nrozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie\núčelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa dostal do dôkaznej núdze pri preukazovaní\nnároku na odpočítanie dane v súlade so zásadou neutrality DPH. Výkon práva, v rámci obchodných\nvzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.\n71. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, že krajský súd vec\nsprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku,\npričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a v súlade\nso zákonom riadne právne posúdený. Uvedené možno konštatovať aj o rozhodnutí krajského súdu,\nktoré spĺňa atribúty rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces a v konaní sa rozhodovaní\nkrajského súdu nebolo zistené porušenie zákona (§ 440 S.s.p.).\nKasačný súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich\nkonaniach o tom, že sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane.\n72. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne\nnové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci svojho\nkonania nezaoberal. Námietky sťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. To platí aj pre judikatúru, na\nktorú sťažovateľ odkazoval, a preto sa ňou kasačný súd v rozsudku bližšie nezaoberal. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky teda dospel k záveru o nutnosti zamietnutia kasačnej sťažnosti podľa § 461 S.s.p.\nako nedôvodnej.\nPodľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n73. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nsťažovateľa a vyjadrenia žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté svojej staršej judikatúry\n(čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1Sžfk/17/2017, 6Sžfk/35/2019 a\n8Sžfk/33/2019, pri ktorých kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a\nvyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 20 a contrario § 22 ods. 1 S.s.p. spolu s čl. 144\nods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty ako aj svojej úlohy zjednocovateľa súdnej\n\njudikatúry (§ 20 S.s.p.) odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného\nskutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých\nrozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až\n34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s\noznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n74. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p.\na analogicky podľa § 168 S. s. p.).\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/23/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}