{"guid": "4837add2-0fed-424c-8741-ddbe60d255c4:f85277ea-eb89-4bb1-9790-fcdd47840ed7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/28/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/28/2019 z 27. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. 9Sžsk/28/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1", "identifikacne_cislo": "2017200255", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f85277ea-eb89-4bb1-9790-fcdd47840ed7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/28/2019\n2017200255\n27. 05. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:2017200255.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne J.\nŠ., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, R., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,\nso sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. UPS/\nUS1/SSVOPPKPC1/ SOC/2017/7125 z 19.06.2017 a č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126\nz 19.06.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.\n45Sa/22/2017-51 z 20.09.2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy kasačného konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 45Sa/22/2017-51 z 20.09.2018 zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7125 z 19.06.2017 (ďalej len „Rozhodnutie I“) a\nč. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/7126 z 19.06.2017 (ďalej len „Rozhodnutie II“) (ďalej spolu aj\n„preskúmavané rozhodnutia“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím I žalovaný zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. PN2/\nOPPnKaPČ/SOC/2017/32901-3 z 07.04.2017, ktorým úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie\nparkovacieho preukazu. Rozhodnutím II žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. PN2/OPPnKaPČ/SOC/2017/32900-2 z 10.04.2017,\nktorým úrad nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím so sprievodcom.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že keďže obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného\nboli výsledkom dvoch paralelne prebiehajúcich administratívnych konaní, ktoré vychádzali z rovnakých\nlekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne a rovnakých lekárskych posudkov a\nzáverov vypracovaných pre účely určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podľa zákona č. 447/2008\nZ. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „kompenzačný zákon“) v oboch stupňoch administratívneho konania,\nkrajský súd vyhodnotil zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí spoločným odôvodnením vzťahujúcim\nsa k obom rozhodnutiam žalovaného.\n3. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí krajský súd zistil,\nže okrem žalobkyňou tvrdeného nesprávneho vyhodnoteného skutkového stavu veci, boli porušené i\nprocesné práva žalobkyne, a to byť prítomná na základe jej žiadosti zo dňa 02.03.2017 pri posúdení jej\nzdravotného stavu posudkovým lekárom v odvolacom konaní a taktiež, že preskúmavané rozhodnutia\n\nnie sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, predovšetkým vo vzťahu k odlišnej klasifikácii miery\nfunkčného postihnutia srdca podľa schopnosti žalobkyne znášať fyzickú záťaž, nazývané NYHA.\nTúto klasifikáciu posudkový lekár žalovanej v odvolacom konaní bez odôvodnenia posúdil ako\nNYHA I, čo bola odlišná klasifikácia oproti nálezu z kardiologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa\n09.11.2016 (kardiológom konštatovaná klasifikácia NYHA II), ktoré bolo podkladom na vypracovanie\nlekárskeho posudku miery funkčnej poruchy žalobkyne pre účely rozhodnutia o predmetných žiadostiach\nžalobkyne o vydanie preukazu a parkovacieho preukazu. Záverečné konštatovanie posudkového\nlekára žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu srdcového zlyhávania NYHA I a na to nadväzujúce\nposúdenie diagnostikovanej choroby srdca žalobkyne bolo dôvodom, pre ktorý posudkový lekár toto\nochorenie pre účely určenia miery funkčnej poruchy žalobkyne podradil pod písm. a/ časti VIII - A\nbod 1 prílohy č. 3 kompenzačného zákona, podľa ktorého stanovil MFP na 20 %. Uvedený postup\nposudkového lekára žalovaného v spojení s absenciou dostatočného vysvetlenia dôvodov takéhoto\nodklonu od záverov vyplývajúcich z odborného lekárskeho kardiologického nálezu v lekárskom posudku,\nako aj v rozhodnutí vo veci samej, nie je v súlade so zákonom, a o to viac, že posudkový lekár\nsprávneho orgánu druhého stupňa v rámci odvolacieho konania nevyšetril žalobkyňu, ani ju k vykonaniu\nposúdenia MFP neprizval. Takéto procesné pochybenie nie je možné zhojiť ani dodatočne podaným\npísomným vysvetlením učineným posudkovým lekárom žalovaného (zo dňa 09.11.2017) v priebehu\nsúdneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí vo vyjadrení k obsahu správnej žaloby zo\ndňa 15.11.2017, adresovanému súdu. Dôvody určenia miery funkčnej poruchy a jej percentuálneho\nvyjadrenia podľa zaradenia jednotlivých diagnostikovaných zdravotných postihnutí žalobkyne pod\npríslušné položky prílohy č. 3 kompenzačného zákona uvádzané v predmetnom vyjadrení posudkového\nlekára žalovaného mali tvoriť obsah preskúmavaných rozhodnutí, vrátane odôvodnenia odklonu\nvyhodnotenia konštatovanej klasifikácie NYHA I v rozpore s kardiologickým nálezom, ktorý zrejme nie\nlen na základe ukazovateľa EF ĽK 60 % stanovil funkčné postihnutie na klasifikačnú hodnotu NYHA II.\n4. Krajský súd zároveň dodal, že posudkový lekár v rámci vyhodnotenia miery funkčnej poruchy\núčastníka konania nie je oprávnený diagnostické objektívne závery, obsiahnuté v predkladaných\nnálezoch z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu dotknutého účastníka konania, meniť bez\npredchádzajúcej konzultácie s príslušným odborným lekárom alebo bez predchádzajúceho odborného\nlekárskeho vyšetrenia realizovaného v spolupráci s odborným lekárom v rámci výkonu posudkovej\nčinnosti, prípadne bez predvolania fyzickej osoby na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má\npochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu\n(postupom podľa § 11 ods. 9 kompenzačného zákona). Odhliadnuc od uvedeného posudkový lekár\ntaktiež nepostupoval pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne v súlade s ustanovením § 9 ods. 10\nkompenzačného zákona, keď ju za týmto účelom neprizval na základe žiadosti žalobkyne (zo dňa\n02.03.2017), aby bola prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu pre účely posúdenia jej žiadosti\no vydanie preukazu a parkovacieho preukazu, hoci to výslovne takto neformulovala, ale úmysel\nžalobkyne je zrejmý. Hoci uvedená žiadosť žalobkyne bola podaná v rámci prvostupňových správnych\nkonaní, túto je možné bez ďalšieho považovať za záväzný prejav vôle, ktorý sa vzhľadom na jednotu\nadministratívneho konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t. j. v rámci oboch stupňov\nadministratívnych konaní, vzťahuje aj na odvolacie administratívne konanie, pokiaľ účastník konania\nneprejaví opak.\n5. Rovnako v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje dostatočné, pre účastníka konania a pre\nlaickú verejnosť zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie záveru, že jednotlivé diagnózy sa navzájom\nneovplyvňujú s následkom násobenia ich vzájomných nepriaznivých účinkov tak, aby boli splnené\npodmienky navýšenia MFP o 10 % podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona. Len samotné\nkonštatovanie o vzájomnom neovplyvňovaní sa zistených diagnostikovaných zdravotných postihnutí\nžalobkyne, bez uvedenia presvedčivej a logickej úvahy, nepostačuje a nezodpovedá zákonnej\npožiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n6. Krajský súd ďalej konštatoval, že správne orgány oboch stupňov sa pri znalosti určitých obmedzení\nsamostatného bežného pohybu žalobkyne - jej premiestňovania sa za účelom absolvovania početných\nlekárskych vyšetrení, nevysporiadali s otázkou posúdenia jej reálnej schopnosti na rovnakom základe\ns ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu\nverejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť (pokiaľ prichádza do\núvahy také cestovanie za vyššie uvedeným účelom), taktiež sa nezaoberali schopnosťou žalobkyne pri\nrešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do\n\nprostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej\ndopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy. S prihliadnutím na opis pohybu žalobkyne vyplývajúci\nz jednotlivých lekárskych správ a na možnosti straty rovnováhy aj pri použití opory francúzskej barly, ako\naj vo vyššie uvedenom kontexte požiadaviek zákona, neznie presvedčivo konštatovanie posudkového\nlekára vo vyjadrení zo dňa 09.11.2017, že instabilita žalobkyne pri chôdzi je vhodne korigovaná\nfrancúzskymi barlami, pričom pri zhoršení mobility pomôžu aj ďalšie ortopedické kompenzačné pomôcky\nako chodítko alebo štvorkolka.\n7. Vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky napadnutých rozhodnutí a na procesné pochybenia v\npriebehu konaní predchádzajúcich ich vydaniu, krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia\npostrádajú riadne odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože vo vzťahu k vyššie\nuvádzaným skutočnostiam neobsahujú vysvetlenie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení\ndôkazov a ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, sledujúc účel predmetnej právnej\núpravy, t. j. napomôcť pri začlenení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti\nza jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených\nkompenzačným zákonom. V tomto ohľade nepostačuje len vymenovanie diagnostických záverov\nvyplývajúcich z predložených lekárskych správ a konštatovanie, že tieto sa vzájomne neovplyvňujú.\n8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ), ktorú\nodôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 440\nods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok „SSP“). Sťažovateľ uvádza, že\nžalobkyňa vo svojej žiadosti doručenej správnemu orgánu 07.03.2017 žiadala, aby mohla byť osobne\nprítomná pri prejednávaní svojej žiadosti o preukaz ZŤP a parkovací preukaz a tejto jej žiadosti bolo\nvyhovené, keď sa dňa 21.03.2017 osobne v sprievode svojho syna stretla s posudkovým lekárom MUDr.\nT. J..\n9. K odlišnej klasifikácii NYHA sťažovateľ uviedol, že časti VIII.A.1.a. (Srdce a obehové ústrojenstvo.\nPostihnutie srdca. Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie veľkých srdcových ciev,\nischemická choroba srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické choroby srdca,\nkardiomyopatie, stavy po myokarditídach a pod. s miernym znížením výkonnosti: nijaké prejavy srdcovej\na koronárnej nedostatočnosti ako dýchavičnosť, anginózne bolesti i pri silnejšom telesnom zaťažení\n(napríklad rýchla chôdza 7km/hod., námahová telesná práca, záťaž viac ako 100 W, MET nad 7).\nEF ľavej komory 55 - 80 %.) zodpovedá rozpätie miery funkčnej poruchy 10 - 20 %. Časti VIII.A.1.b.\n(Srdce a obehové ústrojenstvo. Postihnutie srdca Vrodené alebo získané srdcové chyby a postihnutie\nveľkých srdcových ciev, ischemická choroba srdca, stavy po infarkte myokardu, chronické reumatické\nchoroby srdca, kardiomyopatie, stavy po myokarditídach a pod. Stavy zodpovedajúce NYHA II, stupeň\npostihnutia zodpovedá poklesu výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení (napríklad chôdza 5km/hod.,\nťažkosti pri stredne ťažkej telesnej práci a rekreačných aktivitách, maximálna záťaž 75 W, MET 4-6,6).\nEF ľavej komory 45 - 55 %.) zodpovedá rozpätie miery funkčnej poruchy 30 - 40 %. Na základe EF\nľavej komory 60 % podľa predloženého lekárskeho nálezu zaradil posudkový lekár žalovaného ďalšie\npostihnutie menovanej podľa časti VIII.A.1.a s určením miery funkčnej poruchy 20 %. Posudkový lekár\nžalovaného na základe podaného odvolanie vydal dňa 05.06.2017 lekársky posudok, podľa ktorého určil\nmieru funkčnej poruchy 40 % podľa kompenzačného zákona prílohy č. 3 časti IV.4b. Nakoľko nemal\npochybnosti o správnosti diagnostického záveru, vykonal posúdenie bez prítomnosti žalobkyne.\n10. K záveru krajského súdu, že v súvislosti s nepriznaním zvýšenia miery funkčnej poruchy o 10%\nabsentuje dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie sťažovateľ uviedol, že posudkový\nlekár sa s možnosťou zvýšenia miery funkčnej poruchy zaoberal v súvislosti s podaným odvolaním.\nV lekárskom posudku uviedol, že námietke o zvýšení nie je možné vyhovieť, nakoľko základné\nochorenie (depresívnu poruchu) ďalšie ochorenia (obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu a choroba\nsrdca) neovplyvňujú tak, že spôsobujú znevýhodnenia. Jednotlivé druhy zdravotného postihnutia sa\nnavzájom neovplyvňujú tak, aby bola miera funkčnej poruchy zvýšená o 10 %. Podľa prílohy č. 2\nku kompenzačnému zákonu má posudkový lekár odôvodniť určené percento miery funkčnej poruchy,\npri percentuálnom rozpätí uviesť dôvod vybraného percenta miery funkčnej poruchy a uviesť dôvody\nzvýšenia (nie nezvýšenia). K posúdeniu pohybu žalobkyne sťažovateľ uviedol, že vzhľadom k tomu, že\nžalobkyňa nedosiahla podľa lekárskeho posudku 50 % miery funkčnej poruchy nebola osobou ťažko\nzdravotne postihnutou, a preto sa neuvádzali závery k jednotlivým druhom odkázanosti podľa § 14\nkompenzačného zákona.\n\n11. Záverom sťažovateľ uviedol, že skutkový stav veci bol správne vyhodnotený, v odvolacom konaní\nposudzoval odvolanie posudkový lekár s príslušnou kvalifikáciou, ktorý riadne odôvodnil určené\npercento miery funkčnej poruchy a uviedol dôvod vybraného percenta. Neboli porušené procesné práva\nžalobkyne, nakoľko jej žiadosti o osobné posúdenie bolo vyhovené. Žiadal rozsudok krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v prvostupňovom konaní bola\nprítomná pri posúdení zdravotného stavu, ale v rámci odvolacieho konania prizvaná nebola. Uviedla, že\nposudkový lekár nie je oprávnený meniť diagnostické odborné závery v nálezoch z odborných lekárskych\nvyšetrení ani ich popierať bez predchádzajúcej konzultácie s príslušným odborným lekárom. Skutočnosť,\nže sa môže pohybovať iba vďaka barliam alebo chodítku s kolieskami, čo jej nedovoľuje cestovať ani\nhromadnou dopravou, podľa posudkového lekára nemá žiadny vplyv na jej srdce a v neposlednom\nrade na jej psychiku. Zdravotný stav sa žalobkyni naďalej zhoršuje, pričom ako dôkaz prikladá nález z\nposledného CT. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n14. Podľa § 53 ods. 1 kompenzačného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o\npreukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s\nodchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Podľa § 53 ods. 2 kompenzačného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až\n68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na\nkonanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.\n16. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n18. Spornou otázkou v tomto prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a určenie miery\nfunkčnej poruchy. Vzhľadom k tomu, že ide o posúdenie otázok medicínskeho charakteru a súd\nnemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť.\nLen posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného\nstavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku\no rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže\nbyť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri\nrozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp.\nzn. 10So/22/2017). Uvedené je potrebné aplikovať aj v prípade posudzovania zdravotného stavu na\núčely konania o žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu a preukazu ZŤP so sprievodcom.\n19. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, že lekársky posudok, na základe ktorého žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutia uvedené\nkritéria nespĺňa.\n20. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne\nzdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby\nsprávny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako\naj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho\n\norgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po\nobsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych\nzáverov samotného správneho orgánu. S požiadavkou úplnosti zdôvodnenia záverov uvedených v\nposudku je spojené aj zdôvodnenie zvýšenia resp. nezvýšenia miery funkčnej poruchy s prihliadnutím na\nďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením\ntak, že spôsobujú znevýhodnenie podľa § 12 ods. 3 kompenzačného zákona predovšetkým s poukazom\nna to, že v rámci odvolacieho konania sa žalobkyňa zvýšenia vyslovene dožadovala. Záver posudkového\nlekára o tom, prečo ďalšie ochorenia žalobkyne nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy, je\nv lekárskom posudku vyjadrený iba všeobecnou formuláciou, že rôzne diagnózy žalobkyne sa vzájomne\nneumocňujú a neznásobujú obmedzenia.\n21. Kasačný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej rozhodnutie správneho orgánu je\nnepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci\ndôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie\nje zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre\nostatných účastníkov konania. (R 33/2006).\n22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nesúhlasil s tým, že pochybil, keď žalobkyňu neprizval k posúdeniu\njej zdravotného stavu, vzhľadom k tomu, že bola prítomná dňa 21.03.2017. Z odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu je zrejmé, že vytýkal žalovanému posúdenie zdravotného stavu v rámci odvolacieho\nkonania, ktorý posudkový lekár vykonal bez prítomnosti žalobkyne. Kasačný súd sa stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, že z písomnej žiadosti žalobkyne, aby bola prítomná pri prejednávaní jej\nžiadosti, je možné vyvodiť požiadavku byť prítomná aj v rámci odvolacieho konania. Okrem uvedeného\nje kasačný súd toho názoru, že pokiaľ mal posudkový lekár pochybnosť o správnosti diagnostického\nzáveru NYHA II s poukazom na ust. § 11 ods. 9 kompenzačného zákona, mal prizvať žalobkyňu na\nposúdenie jej zdravotného stavu. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nemal\npochybnosť o diagnostickom závere, vzhľadom na to, že posúdil zdravotný stav odlišne ako kardiológ v\nlekárskej správe z 09.11.2016 a aj posudkový lekár prvého stupňa v lekárskom posudku č. 2017/32901/\nVM z 28.03.2017.\n23. Kasačný súd súhlasí s tým, že žalovaný vzhľadom na určenie miery funkčnej poruchy 40 %\nneuvádzal závery k jednotlivým druhom odkázanosti, to ho však nezbavuje povinnosti svoje závery o\nmiere funkčnej poruchy dostatočne a presvedčivo zdôvodniť.\n24. Na rozhodnutie správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1\nSSP). Novšie lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu kasačného konania, preto kasačný\nsúd nemohol vziať do úvahy.\n25. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie\nje dôvodná, a preto je podľa § 461 SSP zamietol.\n26. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, tak že úspešnej\nžalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45Sa/22/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "cbc126bf-d0b2-453a-a79a-a6c418b58247:787dbb9a-c9c9-4bd5-a9cb-233de30741ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2015200839.1", "spisova_znacka": "10So/22/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/22/2017 z 28. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200839.1"}], "citovane_v": []}