{"guid": "15020225-ce31-4ba7-ac90-cce127b3bb11:d98fedec-0230-4b03-aa2f-e2fe67c9d23c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2017200179.1", "spisova_znacka": "4Sžk/13/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/13/2019 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 4Sžk/13/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2017200179.1", "identifikacne_cislo": "2017200179", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "nazov": "§ 39a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d98fedec-0230-4b03-aa2f-e2fe67c9d23c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200179.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200179.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200179.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/13/2019\n2017200179\n02. 07. 2020\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2020:2017200179.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\n(sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci\nžalobcu: N.. I. U., bytom V. X, XXX XX L., právne zastúpeného: Mgr. Juraj Trokan, advokát so sídlom\nVajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej\npolitiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1. T.. H.. L. T., bytom Š.\nXX, XXX XX I.H., 2. T.. T.É. T., bytom Š. XX, XXX XX I., 3. N.. T. U., bytom V. X, XXX XX L.Š., 4. T.Á.\nČ., bytom V. X, XXX XX L., 5. T. X., bytom G. XX, XXX XX L.. 6. Y. H., bytom G. XX, XXX XX L., 7.\nT. Š., bytom Š. XX, XXX XX L., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOVBP2-2017/012833/Ka zo dňa 15.mája 2017, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č.k. 20S/63/2017-128 zo dňa 23. mája 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 20S/63/2017187 zo dňa 13. marca 2019 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nč. k. 20S/63/2017-128 zo dňa 23. mája 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 20S/63/2017-187 zo\ndňa 13. marca 2019 z a m i e t a.\nNávrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nKasačnému sťažovateľovi a ďalším účastníkom 1-7 nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa\n15.05.2017, ktorým v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Piešťany č. k. 16996/48/2/2016Ty zo dňa 05.12.2016, ktorým stavebný úrad Mesto Piešťany v konaní o rozhodnutí o umiestnení stavby\npodľa ustanovenia § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) a ustanovenia § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.\n453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, umiestnil stavbu „Zmena\ndokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami na rodinný dom“ na pozemkoch\nreg. „C“ par. č. XXXX a č. XXXX v k. ú. L. v meste Piešťany, pre stavebníkov T.. H.. L. T. a T. T., obaja\nbytom Š. XX, XXXXX I..\n\n2. Krajský súd uznesením č.k. 20S/63/2017-92 zo dňa 24. novembra 2017 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej vedenej na Krajskom\nsúde v Trnave.\n3. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že územným rozhodnutím sa stavba priamo nerealizuje,\niba sa ním vytvára právny základ pre rozhodnutie o povolenie realizácie stavby, v rámci ktorého sa\npodľa § 62 stavebného zákona pri významne obnovovanej existujúcej budove posudzujú technické,\nfunkčné a ekonomické podmienky navrhnutej stavby, s využitím vhodných stavebných konštrukcií atď.\nZ uvedeného dôvodu je potrebné pri posúdení zákonnosti preskúmavaných územných rozhodnutí\nmať na zreteli účel sledovaný územným konaním podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona,\nktorým je predovšetkým posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby vo vzťahu k záväzným regulatívom\núzemného plánu obce alebo zóny a k aspektom uvedeným v § 37 ods. 2 citovaného zákona. V prípade,\nže sa v rámci stavebného konania o povolenie navrhovanej stavby preukážu technické nedostatky\nstavby a absencia zákonných podmienok na povolenie takejto stavby, stavebný úrad postupom podľa\n§ 62 ods. 4 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Preto bolo predčasné ničím\nnepodložené tvrdenie žalobcu o technicky nevyhovujúcich parametroch zachovaného múru pôvodnej\nstavby, ktoré smeruje predovšetkým k tomu, aby sa posudzovaná stavba ako novostavba mohla\numiestniť v žalobcom požadovanej vzdialenosti od hranice jeho pozemku. Krajský súd uviedol, že i v\ntakom prípade, ak by bolo potrebné na základe zmeny projektu posudzovať stavbu ako novostavbu, a\nnie prestavbu, nie je objektívne zaručené, že na základe posúdenia všetkých podmienok ovplyvňujúcich\numiestnenie stavby vo vzájomných súvislostiach s okolnosťami determinovanými záväznou časťou\núzemného plánu predmetnej zóny a jej urbanistickým charakterom, sa nová stavba umiestni vo\nvzdialenosti dvoch metrov od hranice pozemku žalobcu.\n4. Z preskúmavaných rozhodnutí krajskému súdu vyplývalo, že stavebné úrady oboch stupňov sa\nv uvedenom kontexte zaoberali aj podstatnou skutkovou okolnosťou, akou je zachovanie, resp.\nnenarušenie pohody bývania žalobcu umiestnením navrhovanej prestavby a stavby, pričom brali do\núvahy aj zachovanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a záujmami\nžalobcu ako vlastníka susedných pozemkov. Keďže žalobca svoje pozemky v susedstve užíval na účely\npríjazdovej cesty k prístrešku pre auto, žalovaný správne vyhodnotil, že vzhľadom na konkrétne okolnosti\nlokality a požiadavky územného plánu, umiestnením spornej stavby nedôjde k podstatnému zhoršeniu\nužívania susedného pozemku a nedôjde ani k násilnej zmene účelu jeho užívania.\n5. Žalobcom uvádzanými nezrovnalosťami v projektovej dokumentácii, predkladanej k prebiehajúcemu\nstavebnému konaniu, sa krajský súd z dôvodu jeho viazanosti žalobnými bodmi nezaoberal, ako i z\ndôvodu, že tieto námietky sa netýkali preskúmavaného administratívneho konania a námietky tohto\ncharakteru boli vznesené žalobcom po zákonnej lehote na doplnenie žaloby (§ 183 SSP).\n6. Ohľadom žalobcom namietanej výšky umiestňovanej stavby rodinného domu, presahujúcej existujúcu\nstavbu kôlne, krajský súd uviedol, že z projektovej dokumentácie tieto tvrdenia nevyplývali. Naopak,\nna prestavovanej budove sa zmení sklon pultovej strechy (smerovanej na pozemok stavebníkov) na\nveľmi plytký a výška hrebeňa pultovej strechy sa oproti jestvujúcemu stavu zníži, bude dosahovať 7,2\nmetra (oproti pôvodnej 7,3 m), pričom celková výška umiestňovanej stavby nepresiahne celkovú výšku\nexistujúcej stavby, ktorá je 8,1 m.\n7. Pokiaľ išlo o námietky napádajúce statické, technické a bezpečnostné nedostatky umiestňovanej\nstavby, tie podľa krajského súdu žalobca nijako nekonkretizoval, ich existenciu nepreukázal, pričom\nz obsahu podkladov predkladaných k územnému konaniu, ani z obsahu administratívneho spisu,\nžalobcom tvrdené nedostatky nevyplývali.\n8. Podľa krajského súdu žalovaný zistil dostatočne skutkový stav veci a pri jeho vyhodnotení ako i\npri hodnotení odvolacích námietok žalobcu správne prihliadol na urbanistický vzhľad predmetnej ulice\na stavebných pozemkov v dotknutej lokalite, ktoré majú veľkosť od 131 m2 do 231 m2. Vo vzťahu k\nodstupu od susednej stavby žalovaný správne vyhodnotil kritérium stiesnenosti na podmienky danej\nlokality v nadväznosti na regulatívy územného plánu, ktorý okrem iného neurčuje koeficient zastavanosti\nani index zelene pre danú zónu. Rovnako správne a s prihliadnutím na dodržanie zásady proporcionality\nmedzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov žalovaný vyhodnotil vplyv\numiestňovanej stavby na pohodu bývania žalobcu, na účel užívania jeho pozemkov a na výhľadovo do\nbudúcnosti plánované stavebné zámery žalobcu.\n\n2.\n9. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca (ďalej aj sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n20S/63/2017-128 zo dňa 23.05.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že by zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie\nsprávnemu orgánu. Žalobca navrhoval aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n10. V kasačnej sťažnosti uviedol, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnemu\nprocesnému postupu (neboli zohľadnené námietky žalobcu).\n11. K jednotlivým častiam rozsudku krajského súdu sa vyjadril nasledovne;\nK bodu 49 žalobca nesúhlasil s vyjadrením, že sa bezdôvodne, len s ohľadom na svoje stavebné zámery\na nerešpektujúc prípadné budúce oprávnené záujmy vlastníkov predmetnej nehnuteľnosť, nemohol\nspoliehať, že predmetná stavba bude odstránená, prípadne nebude prestavovaná. V žalobe v bode V.\nžalobca ponúkal ústretové riešenia, z ktorých vyplývalo, že by súhlasil aj s prestavbou. Žalobca poukázal\nna to, že nezastaval celú severnú hranicu pozemku, a tým umožnil susedovi zrealizovať okná a balkón na\nzápadnej strane domu. Žalobca akceptoval oprávnený záujem vlastníkov susedného pozemku. Krajský\nsúd vychádzal z nesprávneho údaju pretože po celej južnej hranici pozemku je murovaný plot a za ním\nrozľahlá záhrada. Ďalej žalobca nesúhlasil z tvrdením, že projekt zásadným spôsobom nezasahuje do\nurbanistického a architektonického riešenia okolitých stavieb. V žalobe v bode IV. sú uvedené dôvody,\nktoré neboli súdom posúdené. Staviteľ chce umiestniť svoju budúcu stavbu na svojom pozemku nad\nrámec možností tak husto zastavanej lokality. Žalobcov voľný pozemok je väčší ako pozemok staviteľa.\nAk staviteľ postaví stavbu podľa územného rozhodnutia, tak sa žalobca so svojou budúcou stavbou\ndostane do stiesnených podmienok (napriek tomu, že má väčší pozemok) a ako je uvedené v bode\nX žaloby, podmienky rovnocennosti nebudú splnené. Žalobca namietal, že predmetom žaloby nebolo\ntienenie žalobcovho domu. Predmetom žaloby sú voľné parcely, na ktorých má žalobca stavebné zámery\n(v súlade s textom bodu 24 rozsudku). Žalobca uviedol, že staviteľ nebral pri kúpe svojho pozemku\ndo úvahy žalobcove oprávnené záujmy tak, ako sa uvádza v bode X žaloby. Staviteľ pred kúpou ani\npred zadaním vypracovania projektu pre územné rozhodnutie nekomunikoval so žalobcom. Žalobcovi\npredostrel spracovaný návrh projektu a nebol ochotný akceptovať ani jeden oprávnený záujem žalobcu.\nSúd nezohľadnil či staviteľ vzal do úvahy oprávnené záujmy ostatných vlastníkov.\n12. K bodu 50 a 51 žalobca nesúhlasil, že žalobca nekonkretizoval nedostatky umiestňovanej stavby.\nNedostatky statiky a tepelnoizolačné vlastnosti boli uvedené v bode VI. žaloby, bezpečnostné nedostatky\nv bode VI. žaloby, stavba a údržba v bode VII. žaloby. Žalobca žiadal staviteľa o dopracovanie\ndokumentácie ohľadom vyššie uvedených nesúladov. Úrad však rozhodol bez spoľahlivého zistenia\nskutkového stavu veci.\n13. K bodu 52 sa žalobca vyjadril, že svoje pozemky využíva aj na záhradu a chce na nich umiestniť\nbudúcu stavbu. Nesprávne sa vyhodnotilo, že umiestnením spornej stavby nedôjde k podstatnému\nzhoršeniu užívania susedného pozemku a nedôjde k podstatnému zhoršeniu užívania susedného\npozemku a nedôjde k násilnej zmene účelu jeho užívania. Umiestnením stavby sa zo záhrady stane\nzatienené nádvorie. Neumožnia sa žalobcovi rovnocenné podmienky budúcej stavby, tak ako bolo\nuvedené v bode VII. žaloby, čím dochádza k násilnej zmene užívania.\n14. K bodu 53,54,55 sa žalobca vyjadril, že nesúhlasí s tvrdením, že vzniesol po zákonnej lehote\npripomienky k nezrovnalostiam v projektovej dokumentácii. Námietky boli žalobcom dané v procesnej\nlehote na vyjadrenie. Týmito námietkami žalobca len bližšie špecifikoval námietky uplatnené v žalobe\na v predchádzajúcom správnom konaní. Podľa žalobcu orgán verejnej správy zistil zle skutkový stav,\ntak ako uviedol aj v bode VIII a IX žaloby. Žalobca poukázal na nesprávne údaje výšky pôvodnej stavby\nv dokumentácii. Žalovaný a krajský súd vychádzal z nesprávneho údaju. Žalobca ďalej nesúhlasil s\nposúdením urbanistického vzhľadu danej ulice, pretože všetky domy na Holubyho ulici sú postavené na\nstavebnej čiare, ani jeden nestojí po úplne celej dĺžke susedovej hranice pozemku, a to v takej výške.\n15. Podľa žalobcu vznikol precedens, ktorý umožní vlastníkom malých pozemkov na základe\nvyhlásenia stiesnených podmienok obmedziť vlastnícke práva ich susedov. Krajský súd nesprávne\nvyhodnotil umiestnenie stavby, zásadu proporcionality a kritérium stiesnenosti. Porušením § 6 ods. 2\n\nvyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú\npodrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických\npožiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, boli\nporušené aj nadväzujúce ustanovenia Správneho poriadku a preto malo byť napadnuté správne\nrozhodnutie zrušené a nezákonné. V správnom konaní nebolo preukázané a odôvodnené použitie\nvýnimky na umiestnenie stavby na hranici pozemku podľa citovanej vyhlášky.\n3.\n16. Účastníci v 1/ a 2/ rade sa vyjadrili ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 29.10.2018 v ktorom\nuviedli, že nerešpektovaním rozhodnutí všetkých dotknutých inštitúcií, ktoré sa k stavebnému zámeru už\nvyjadrili je účelové a vychádza z neuspokojivej dlhoročnej ambície žalobcu predmetný pozemok získať\ndo svojho vlastníctva. Niekoľkokrát iniciované osobné stretnutia za účelom nájsť kompromis a situáciu\nvyriešiť nebola prijatá, nakoľko žalobca s manželkou trvali na akceptovaní všetkých námietok. Žalobca s\nmanželkou nehľadajú žiadny kompromis a vhodné riešenie pre obe strany, ale sledujú len svoje vlastné\nzáujmy. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu je jediným cieľom akýkoľvek stavebný zámer prekaziť. Účastníci\npovažovali kasačnú sťažnosť k žalobe za účelovú v snahe spôsobiť čo najdlhšie prieťahy v konaní\na odradiť investora od jeho stavebného zámeru. Kasačnú sťažnosť žiadali zrušiť ako bezdôvodnú a\nrozhodnutie žalovaného potvrdiť.\n17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n4.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu Trnave\nč. k. 20S/63/2017-128 zo dňa 23. mája 2018, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/012833/Ka zo dňa\n15.05.2017, ktorým v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Piešťany č. k. 16996/48/2/2016Ty zo dňa 05.12.2016, ktorým stavebný úrad Mesto Piešťany v konaní o rozhodnutí o umiestnení\nstavby podľa ustanovenia § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb.) a ustanovenia § 4 vyhlášky Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nstavebného zákona, umiestnil stavbu „Zmena dokončenej stavby kôlne prístavbou, nadstavbou a\nstavebnými úpravami na rodinný dom“ na pozemkoch reg. „C“ par. č. XXXX a č. XXXX v k. ú. L. v meste\nPiešťany, pre stavebníkov T.. H.. L. T. H. T. T., obaja bytom Š. XX, XXXXX I.. Krajský súd uznesením č.k.\n20S/63/2017-92 zo dňa 24. novembra 2017 priznal správnej žalobe odkladný účinok do právoplatného\nrozhodnutia správneho súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave.\n22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n\nPodľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\nPodľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nPodľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\nPodľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nPodľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány\nobcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\nPodľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z\nhľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\nPodľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\nPodľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1\naž 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1,\ns predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s\npredpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\nPodľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.\nz., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o\nvšeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“), pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia\nrešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné\nzáujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.\nPodľa § 4 ods. 2 vyhlášky umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú\nmieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách.\nUmiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a\npožiadavkám na zachovanie pohody bývania.\n\nPodľa § 6 ods. 1 vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,\narchitektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,\nochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie\na na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním\núzemia.\nPodľa § 6 ods. 2 vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude\ntrvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.\nPodľa § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi\nnimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie\nbyť menšia ako 2 m.\nPodľa § 6 ods. 4 vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými\ndomami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto\nprípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.\nPodľa § 6 ods. 5 vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3\na 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné\nvzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.\nPodľa § 6 ods. 6 vyhlášky vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť\nnajmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v\nstavebných medzerách radovej zástavby.\n23. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Trnave, potom ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku krajského súdu.\n24. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu zistil, že stavebníci T.. H.. L. T. H. T.. T. T. dňa\n26. augusta 2016 predložili stavebnému úradu návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.\nStavebný úrad oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom listom č. 16996/48/1/2016-Ty zo dňa\n22. septembra 2016 začatie územného konania o umiestnenie predmetnej stavby. Súčasne nariadil\nna prerokovanie návrhu ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa 3. novembra 2016.\nNavrhovateľ, L. T., predložil stavebnému úradu všetky potrebné doklady a povolenia, ako aj projektovú\ndokumentáciu. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa vyjadrili majitelia susedného pozemku\nN.. I. U. H. T. U..\n25. Najvyššiemu súdu bolo z administratívneho spisu známe, že na stavebnom pozemku par.č.\nXXXX je postavená stavba kôlne, ide o jednoduchú stavbu, ktorá pozostáva z prvého nadzemného\npodlažia a povaly. Navrhovaný rodinný dom je riešený ako zmena jestvujúceho hospodárskeho objektu\n(kôlne) formou jeho prístavby, nadstavby a stavebných úprav, pričom vychádza z jeho pôvodného\numiestnenia i hmotného riešenia nepresiahne pôvodnú výšku hospodárskeho objektu. Pre danú\nlokalitu nie je explicitne určený koeficient zastavanosti ani nie je stanovený index zelene aj vzhľadom\nna malé rozlohy stavebných pozemkov. Navrhovaný dom bude situovaný v území, ktorého je podľa\nÚzemného plánu mesta Piešťany definované ako plochy prímestského bývania, určené prioritne pre\nvšetky formy rodinného bývania s pridruženými záhradami. Vhodnou funkčnou náplňou v území sú\nzariadenia obchodu verejného stravovania, služby a drobné prevádzky slúžiace k uspokojovaniu dennej\npotreby obyvateľov, odstavné miesta a garáže slúžiace potrebe funkčného využitia, nevyhnutné plochy\ntechnického vybavenia, príslušné komunikácie a plošná líniová zeleň. Pre plochy prímestského bývania\nje stanovený max. výškový regulatív zástavby 2 nadzemné podlažia. V danom prípade je navrhovaný\nrodinný dom riešený ako zmena jestvujúceho hospodárskeho objektu (kôlne) formou jeho prístavby,\nnadstavby a stavebných úprav, pričom vychádza z jeho pôvodného umiestnenia i hmotového riešenia,\nnepresiahne pôvodnú výšku hospodárskeho objektu. Návrh rieši prístavbu prízemného priestoru garáže\n\nprepojenej s rodinným domom v uličnom fronte a prízemnú prístavbu pracovne (hosťovskej izby)\nv juhozápadnom rohu pozemku, nadstavbu podlažia, ktoré bude slúžiť pre obytné účely. Objekt\nbude zastrešený plytkou strechou, ktorá nahradí pôvodnú pultovú strechu so sklonom 35 stupňov s\nmaximálnou výškou hrebeňa plus 7,200 m, časť garáže bude zastrešená plytkou pultovou strechou s\nmaximálnou výškou hrebeňa 3,500 m. Parkovanie je riešené v garáži (1 stojisko) na vlastnom pozemku\n- na spevnenej ploche. V súčasnosti sa vpravo od objektu murovanej kôlne nachádza kôlňa drevená.\n26. Najvyšší súd k žalobcovej námietke o zatienení pozemku uvádza, že Stavebný zákon nepozná\nnormu a ani vyhlášku, ktorá by posudzovala alebo rozhodovala o tienení okolitých dvorov a záhrad.\nStavebný poriadok neuvádza žiadne obmedzenia ani postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na\nzáhrady. Za tienenie sa považuje tienenie susednej stavby a aj to iba obytných miestností; nie záhrady\n(dvora) ako namietal žalobca.\n27. Žalobcom namietané tvrdenie, že predložený návrh nie je zmenou dokončenej stavby ale stavbou\nnovou najvyšší súd uvádza, že stavebný úrad v územnom konaní posudzoval návrh stavebníka tak, ako\nbol predložený a to „Zmena dokončenej stavby kôlne s prístavbou, nadstavbou a stavebnými úpravami\nna rodinný dom“. Projektant svoj návrh zdôvodnil tým, že vychádzal z prestavby jestvujúcej stavby.\nRozhodnutie či ponechať určitú stavebnú konštrukciu ako súčasť novej stavby je na zodpovednom\nprojektantovi. Stavebný úrad nebol oprávnený určovať stavebníkovi alebo projektantovi stavebné\npostupy. Navrhovateľ doložil na stavebný úrad prepracovanú dokumentáciu, podľa ktorej by zachoval\nveľkú časť obvodných múrov pôvodnej stavby a z hľadiska stavebného úradu by išlo o zmenu\ndokončenej stavby. Projekt rešpektuje pôvodný objekt kôlne, jeho výšku a typ zastrešenia pultovou\nstrechovou. Mení sa len jej sklon, nakoľko je navrhované aj vybudovanie druhého nadzemného podlažia.\nPôvodná výška hrebeňa 7,300 mnm. sa zníži na 7,200 mnm.\n28. Najvyšší súd k žalobcovej námietke týkajúcej sa stiesnených podmienok vzhľadom na veľkosť\npredmetného pozemku, prijal záver, že v prípade umiestnenia stavby ide o stiesnené územné podmienky\nvzhľadom na veľkosť predmetného ako aj susedných pozemkov na západnej strane. Stavebné pozemky\nv tejto lokalite majú veľkosť od 131 m2 do 231 m2. Stavby situované na týchto pozemkoch sú určené\nprevažne na bývanie. Rodinné domy sú väčšinou jednopodlažné s obytným podkrovím a vzhľadom na\nmalú rozlohu pozemkov sú umiestnené na hraniciach pozemkov. Rodinný dom žalobcu je od hranice\npozemku a tým aj od navrhovanej stavby vzdialený viac ako 14 metrov, čím sú splnené podmienky\nna umiestnenie stavby predmetného rodinného domu na hranici pozemku ( § 6 vyhlášky č. 532/2002\nZ.z.). Žalovaný správne vyhodnotil kritérium stiesnenosti na podmienky v danej lokalite v nadväznosti\nna regulatívy územného plánu, ktorý okrem iného neurčuje koeficient zastavanosti ani index zelene\npre danú zónu. Žalovaný prihliadal na dodržanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami\nstavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov a rovnako správne vyhodnotil vplyv umiestňovanej\nstavby na pohodu bývania žalobcu, na účel užívania žalobcových pozemkov a na stavebné zámery\nžalobcu. Zastavanosť pozemku sa posudzuje ako stavba v stiesnených podmienkach a na pôvodnom\nmieste. To znamená, že podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sa v tomto prípade nevyžaduje\ndodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. V zmysel uvedenej vyhlášky je\nmožné stavbu umiestniť aj na hranice pozemku, ak jej umiestnenie nebude trvalo obmedzené užívanie\nsusedného pozemku na určený účel.\n29. Námietka týkajúca sa výšky umiesťovanej stavby rodinného domu, presahujúcej existujúcu stavbu\nkôlne, najvyšší súd dopĺňa, že stavba je zastrešená pultovou strechou so sklonom na pozemok žalobcu.\nHrebeň pultovej strechy sa oproti jestvujúcemu stavu zníži a bude dosahovať 7,2 m (oproti pôvodnej\n7,3 m) pričom celková výška umiestňovanej stavby nepresiahne výšku existujúcej, ktorá je 8,1 m. Nová\nstavba zachováva tvar a hmotu súčasnej stavby. Rozdiel je vo výške stavby oproti jestvujúcemu stavu\nv časti garáže, kde je výška hrebeňa pultovej strechy 3,5m podľa predloženej dokumentácie. Svoje\npozemky v susedstve odvolatelia užívajú na účely príjazdovej cesty k prístrešku na auto. Pri umiestnení\nstavby preto nehrozí zhoršenie užívania susedného pozemku na určený účel.\n30. Najvyšší súd k námietke žalobcu, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci a\nnezaobstaral si potrebné doklady na rozhodnutie a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci,\npoukazuje, že vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nie je v rozpore s regulatívmi stanovenými v ÚPN\nmesta Piešťany. Správne orgány si zabezpečili súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a organizácií\na pri splnení všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ustanovených stavebným zákonom\n\na osobitnými predpismi (Vyhláška Ministerstva ŽP SR č. 532/2002 Z.z.) a príslušných STN je vydané\nrozhodnutie o umiestnení stavby v súlade so zákonom.\n31. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že v žalobe konkretizoval nedostatky umiestňovanej\nstavby (nedostatky statiky a tepelnoizolačné vlastnosti boli uvedené v bode VI. žaloby, bezpečnostné\nnedostatky v bode VI. žaloby, stavba a údržba v bode VII žaloby). Najvyšší súd k predmetnej\nnámietke uvádza, že návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby bol doložený predpísanou\nprojektovou dokumentáciou, ku ktorej sa vyjadrili dotknuté orgány, organizácie a odborné úseky MsÚ\nPiešťany, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Súd má za to, že žalobca nijako nekonkretizoval\nani nepreukázal existenciu nedostatkov, pričom z obsahu administratívneho spisu žalobcom tvrdené\nnedostatky nevyplývajú.\n5.\n32. V predmetnej veci podal sťažovateľ návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nOdhliadnuc od toho, že tento návrh vôbec neodôvodnil, je potrebné ďalej uviesť, že inštitút odkladného\núčinku má primárne poskytovať ochranu žalobcovi pred výkonom napadnutého rozhodnutia, avšak v\nzáujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nie je možné\n„obrať“ o túto možnosť aj samotný správny orgán (§ 5 ods. 9 SSP).\n33. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a § 447 SSP s tým, že všeobecne platí\npravidlo, že pokiaľ Správny súdny poriadok neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.\nVýnimku predstavuje práve § 446 ods. 2 SSP. Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu\nrozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.\n1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“\nv rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku.\n34. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu\ntoho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy\nako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto\n„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok, alebo návrh zamietne.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa na odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nie je daný zákonný\ndôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ nepreukázal, že by mu v dôsledku\ntrvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší súd preto s poukazom\nna § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti zamietol.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré\nnamietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný\nsúd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n6.\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa\n§ 461 SSP zamietol.\n38. Najvyšší súd s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh žalobcu\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.\n39. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v\nkonaní a žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}