{"guid": "9ea8ae62-4786-4f85-ba7c-9be4ea84b5a1:87879fbd-277e-4344-b042-8f12b2812afa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2017200043.1", "spisova_znacka": "10Sžk/10/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/10/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžk/10/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2017200043.1", "identifikacne_cislo": "2017200043", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-1", "nazov": "§ 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87879fbd-277e-4344-b042-8f12b2812afa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200043.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200043.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2017200043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/10/2019\n2017200043\n28. 04. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:2017200043.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Mgr. Z. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Y., právne zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Mgr. Radovan Hrádek - advokát, Drieňová 3, Bratislava, proti žalovanému:\nOkresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ STYLART\nSLOVAKIA, s.r.o., IČO: 45 599 696, Grősslingova 2499/52, Bratislava - Staré Mesto, 2/ G. H., bytom\nČ. Č.. XXX, 3/ Ing. Z. I., bytom Ľ.. Q. XXXX/X, G., 4/ Ing. G. G., bytom U. XX, H., 5/ G. R., bytom C.\nO.. XX, U., 6/ J. B., bytom O.. G. XX, T. S., 7/ I. R., bytom O.. XX. B. XXXX/XX, U., 8/ MUDr. N. Z.,\nbytom C. XXX/X, H., 9/ N. I., bytom Y. - Y.T. Č.. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-TT-OVBP2-2017/002379/Do, OU-TT-OVBP2-2016/037120/Do zo dňa 11.01.2017, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/14/2017-139 zo\ndňa 11.07.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/14/2017-139 zo dňa 11.\njúla 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného\nč. OU-TT-OVBP2-2017/002379/Do, OU-TTOVBP2-2016/037120/Do zo dňa 11.01.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Obec Kútniky, stavebný úrad, ako prvoinštančný orgán verejnej správy, rozhodnutím č. 850/2015-003\nzo dňa 15.07.2016 nariadil žalobcovi ako stavebníkovi stavieb „Senník a sklad obilia o zast. ploche 203,0\nm2, sklad o zast. ploche 29,6 m2, senník o zast. ploche 36,99 m2, prístrešok o zast. ploche 18,9 m2 a\nunimo bunka o zast. ploche 12,12 m2,“ postavených na pozemku parc. č. 151/104 v katastrálnom území\nH. obce Kútniky ich odstránenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)\nz dôvodu, že stavebník nepredložil v stanovenej lehote požadované doklady. Pre odstránenie stanovil\nžalobcovi 12 podmienok.\n2. Žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2017/002379/Do, OU-TTOVBP2-2016/037120/Do zo dňa 11.01.2017 odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie zamietol a odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil dôvodiac\npreukázateľný rozpor nepovolených stavieb s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.\nII. Konanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S. s. p.“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného, zamietol ako nedôvodnú. Náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal,\nkeď tento sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že v rozpore s právnym názorom\nžalobcu stavebný zákon už v čase tvrdenej realizácie stavby (v r. 2005) v ustanovení § 43 obsahoval\ndefiníciu stavby, ktorá je prakticky totožná s definíciou stavby v čase rozhodovania stavebného úradu\no odstránení stavby obsiahnutou v ustanovení § 43 ods. 1, pričom objekty žalobcu nepochybne už\nv čase ich realizácie náležitosti stavby ako stavebnej konštrukcie postavenej stavebnými prácami\nzo stavebných výrobkov, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, spĺňali (objekty umiestnené na\nbetónových paneloch). Súčasne napĺňajú podmienky posudzovania aj ako konštrukcie pevne spojenej\nso zemou v zmysle § 43 písm. d) zákona (ide o objekty napojené na sieť nízkeho napätia).\n5. Zdôraznil, že stavebný zákon v znení účinnom v čase tvrdenej realizácie stavieb tieto nezaraďoval\nmedzi stavby, pri ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu. Dodal,\nže v konečnom dôsledku nie je relevantné, či žalobca v čase realizácie objektov vedel alebo nevedel o\ntom, že ide o stavbu vyžadujúcu stavebné povolenie alebo oznámenie stavebnému úradu, pretože tieto\nokolnosti by mohli byť významné pri posudzovaní priestupkovej zodpovednosti žalobcu.\n6. Súhlasil so žalobcom, že zásadnou otázkou z hľadiska posúdenia správnosti a zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného bola otázka, či stavby (už skutočnosť, že sám požiadal o dodatočné stavebné povolenie\nnaznačuje, že v otázke posúdenia objektov ako stavby vyžadujúcej stavebné povolenie došlo medzi\núčastníkmi k zosúladeniu stanovísk), sú alebo nie sú v rozpore s verejnými záujmami.\n7. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že územný plán obce Kútniky za hlavnú funkciu\núzemia, na ktorom sa stavba nachádza, určil poľnohospodársku činnosť, a že v rámci doplnkového\nfunkčného využitia pripúšťa aj nevyhnutné prevádzkové vybavenie.\n8. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 139a ods.10 stavebného zákona, ktorý vymenúva, čo\npovažuje za verejné dopravné a technické vybavenie územia, v súvislosti s nevyhnutným prevádzkovým\nvybavením však právnu úpravu neobsahuje, z čoho krajský súd vyvodil záver, že je to nepochybne preto,\nže prevádzkové zariadenie nie je samostatným inštitútom stavebného práva. K tomu uviedol svoj názor,\nže pojem prevádzkové vybavenie naznačuje, že ide o vybavenie prevádzky umožňujúce vykonávanie\nurčitej činnosti, obdobne ako pri technickom vybavení územia, napojenia na zariadenia ktorého je síce\nv zmysle § 43 ods. 1 písm. d) stavebného zákona súčasťou definície stavby, logicky však nie samotnou\nstavbou - budovou.\n9. Podľa správneho súdu v prípade poľnohospodárskej činnosti nevyhnutným prevádzkovým vybavením\nmôže byť napr. sieť závlah na pozemkoch určených na poľnohospodársku činnosť, umiestnenie stavby\nbudovy na takýchto pozemkoch však za nevyhnutné nepovažoval s poukazom na skutočnosť, že\núzemný plán obce Kútniky pre dané územie neobsahuje regulatívy súvisiace so zástavbou, ktoré\nsú podľa § 12 vyhl. č. 55/2001 Z. z. obsahovou súčasťou územného plánu obce, s tým, že ak\nzástavbu neupravuje tak ju neumožňuje. Preto sa krajský súd v otázke súladu predmetnej stavby\ns územnoplánovacou dokumentáciou obce Kútniky stotožnil s právnym názorom a argumentáciou\nžalovaného.\n10. Záverom uviedol, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúcom potupe\nsprávnych orgánov nezistil pochybenia tvrdené žalobcom a súčasne odôvodňujúce navrhované zrušenie\npreskúmavaného rozhodnutia.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n11. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa\nustanovenia § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S. s. p.\n12. Sťažnostné body opísal sťažovateľ nasledovne:\n1. Prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného - právny zástupca žalobcu uviedol, že počas 35 ročnej\nadvokátskej praxe sa nestalo, aby neprevzal dokumentáciu určenú na adresu ktorýmkoľvek súdom, resp.\nštátnym orgánom, nikdy by neignoroval požiadavky a informácie súdu a v prípade, že by sa pojednávania\nnemohol zúčastniť z dôležitých dôvodov, patrične by som ospravedlnil. Dodal, že podstata obrany\nžalobcu proti žalovaného spočíva práve v inštitúte pojednávania, predvolania a vypočutia svedkov, ktorí\nby potvrdili skutočné fakty a stav veci. Títo nemali možnosť sa vyjadriť, preto pojednávanie nemohlo\njednoznačne posúdiť skutočný stav veci, nesprávnosť a nepodloženosť administratívneho rozhodnutia\nžalovaného. Súd bez vypočutia žalobcu a ďalších svedkov navrhnutých žalobcom jednoznačne nemohol\nvykonať dôsledne dôkazy a spravodlivo rozhodnúť. Mal za to, že krajský súd opísaným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, kedy žalobca nemohol výsluchom dôležitých svedkov obhájiť\nsvoje právo a vykonať dostatočnú a efektívnu obranu proti žalovanému a jeho administratívnemu\nrozhodnutiu.\n2. Stotožnenie sa a argumentmi žalovaného ohľadom súladu stavby s platnou územnoplánovacou\ndokumentáciou - žalobca namietal konštatovanie súdu, že posudzované stavby nespĺňajú hlavnú funkciu\nvyužitia ani prípustné funkcie využitia poľnohospodárskej pôdy. Dodal, že žalobca z celkovej plochy\npozemku parc. č. 151/104 obhospodaruje až 98,53 %, čo je vysoko nad zákonom predpísanú výmeru\n(80 %). Mal za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n3. Nesprávne posúdenie snáh žalobcu ohľadom jeho dodatočnej snahy legalizovať stavbu, aby bol\nv konformite so zákonmi - uviedol, že žalobca urobil všetko, čo bolo v jeho silách preto, aby stavbu\ndodatočne legalizoval. Doplnil všetky požadované dokumenty, niektoré síce po termíne stanovenom\nstavebným úradom, no bolo to z dôvodu vyťaženosti dotknutých orgánov. V ďalšom namietal, že obec\nKútniky vydala navzájom si odporujúce rozhodnutia a stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore s platnými\nzákonmi Slovenskej republiky. Poukázal na neprimerané a neodôvodnené požiadavky obce Kútniky na\nžalobcu, kde od neho obec žiadala aj doklady a dokumenty, ktoré sú pre tento prípad neaplikovateľné.\nMal za to, že konajúci súd na základe nesprávneho posúdenia veci riadne nepreskúmal faktickú históriu\nsporu, nevzal do úvahy skutočnú snahu žalobcu vysporiadať veci v súlade s platným zákonom, nevzal\ndo úvahy ani značné finančné prostriedky, ktoré musel žalobca vynaložiť, nezaoberal sa protichodnými\npožiadavkami požadovanými od žalobcu stavebným úradom, nepreskúmal postup stavebného úradu,\nktorý začal neprimerané konanie z politického dôvodu. Vyslovil názor, že konanie je šikanóznej povahy a\nmohlo byť vysporiadané bez nevyhnutnosti prijať takéto závažné opatrenia na strane stavebného úradu.\n4. Nesprávne posúdenie začatia konania stavebným úradom až po 10 rokoch odo dňa umiestnenia\nstavby a nesprávne posúdenie definície stavby v čase jej umiestnenia - žalobca namietal odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu vo veci posúdenie začatia konania stavebným úradom až po 10 rokoch\nodo dňa umiestnenia stavby ako aj ohľadom posúdenia predmetných objektov ako stavieb v čase ich\numiestnenia. Mal za to, že krajský súd postupoval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n13. Záverom poznamenal, že rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodne\ngarantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej\nspravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípu riadneho a spravodlivého procesu,\nprincípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Uviedol, že v konaní pred správnym\norgánom a súdom boli porušené aj základné princípy a zásady správneho konania a to najmä princíp\nmateriálnej pravdy, voľného hodnotenia dôkazov, výchovného pôsobenia, ústnosti konania a zásada\nzákonnosti.\n14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, prípade zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal\nžalobcovi náhradu trov konania.\n15. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyjadrili.\nIII. Právny názor NS SR\n\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa\n§ 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.04.2020, (§ 137 ods. 4 v spojení s\n§ 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/002379/\nDo, OU-TT-OVBP2-2016/037120/Do zo dňa 11.01.2017, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a\npotvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. 850/2015-003 zo dňa 15.07.2016, ktorým\nbolo sťažovateľovi nariadené, aby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona odstránil stavbu „Senník\na sklad obilia o zast. ploche 203,0 m2, sklad o zast. ploche 29,6 m2, senník o zast. ploche 36,99\nm2, prístrešok o zast. ploche 18,9 m2 a unimo bunka o zast. ploche 12,12 m2,“ na pozemku parc. č.\n151/104 v katastrálnom území H. obce Kútniky. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\na orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami\nzo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu\npodkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými\nsúčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami\ns kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,\ne) umiestnenie pod zemou.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby\nodstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez\npísomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/1976/50/20191001> pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v\nprípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.\nPodľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v\nurčenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami\nchránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.\nAk bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad\nposúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20191001> a podkladov predložených v stavebnom\nkonaní.\nPodľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej\nlehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi\nodstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor\ns verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom\npovolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.\nPodľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane\nvzťahujú ustanovenia § 58 až 66 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20191001>.\n\n18. Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že sťažovateľ dňa\n07.12.2015 podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou stavby pre stavbu\n- poľnohospodárska budova (hlavná stavba, sklad, senník, prístrešok a unimo bunka), ktoré slúžia na\nskladovanie, postavenej na pozemku par. č. 151/135-139 v katastrálnom území Y. - H.. Sťažovateľ\nk žiadosti o dodatočné povolenie stavby doložil výpis z katastra nehnuteľností, kópiu katastrálnej\nmapy, Vyjadrenie Regionálnej a potravinovej správy Dunajská Streda zo dňa 28.10.2015, Vyjadrenie\nOkresného úradu Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 02.11.2015 z hľadiska\nochrany prírody a krajiny; zo dňa 19.10.2015 z hľadiska záujmov odpadového hospodárstva; zo dňa\n05.11.2015 z hľadiska ochrany vodných pomerov, Vyjadrenie Západoslovenskej distribučnej, a. s. zo dňa\n21.10.2015 a Projektovú dokumentáciu z mája 2015. Rozhodnutím č. 850/2015-001 zo dňa 18.12.2015\nvyzval stavebný úrad sťažovateľa, aby v lehote do 60 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť o doklady,\nktoré stavebný úrad bližšie uviedol vo výzve. Dňa 04.02.2016 vydal stavebný úrad záväzné stanovisko\npodľa § 140b stavebného úradu, kde vyjadril nesúhlas s vydaním dodatočného stavebného povolenia\npre posudzované stavby.\n19. Výzvou č. 850/2015-002 zo dňa 15.02.2016 stavebný úrad na základe skutočností zistených\nštátnym stavebným dohľadom dňa 02.06.2015, kedy zistil, že na pozemku par. č. 151/104 v kat. úz.\nH. sú uskutočnené a užívané stavby, ktoré boli uskutočnené bez náležitého povolenia a užívajú sa\nbez kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu, vyzval sťažovateľa, aby v lehote 90 dní odo dňa\ndoručenia výzvy predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie posudzovaných stavieb nie je v\nrozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Zároveň sťažovateľa poučil, že ak\npožadované doklady v určenej lehote nepredloží, alebo sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s\nverejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Dňa 08.04.2016 bola stavebnému úradu\ndoručená územnoplánovacia informácia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky zo\ndňa 04.04.2016.\n20. Stavebný úrad, ako orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutím č. 850/2015-003 zo dňa\n15.07.2016 nariadil sťažovateľovi v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného\nzákona odstránenie nepovolených stavieb - „Senník a sklad obilia o zast. ploche 203,0 m2, sklad o zast.\nploche 29,6 m2, senník o zast. ploche 36,99 m2, prístrešok o zast. ploche 18,9 m2 a unimo bunka o zast.\nploche 12,12 m2,“ postavených na pozemku parc. č. 151/104 v katastrálnom území H. obce Kútniky v\nsúlade s 12 podmienkami, ktoré mu v rozhodnutí uložil. Stavebný úrad odôvodnil svoje rozhodnutie tým,\nže stanovená lehota na predloženie dokladov uplynula dňa 23.05.2016 berúc do úvahy aj skutočnosť,\nže sťažovateľ nepreukázal súlad so zámermi a cieľmi územného plánovania.\n21. Do administratívneho spisu stavebného úradu bolo následne doložené Vyjadrenie Krajského\npamiatkového úradu Trnava zo dňa 11.07.2016, Východzia správa o odbornej prehliadke a skúške\nel. zariadenia zo dňa 30.03.2016, Vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. zo dňa\n29.06.2016, Vyjadrenie spoločnosti Slovak Telekom, a. s. zo dňa 28.06.2016, Vyjadrenie SSP-D zo dňa\n29.06.2016 , Vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Dunajskej Strede\nzo dňa 04.07.2016 a Prehlásenie stavebného dozoru zo dňa 02.08.2016 .\n22. Dňa 22.08.2016 bolo stavebnému úradu doručené odvolanie sťažovateľa zo dňa 16.08.2016 proti\nrozhodnutiu, ktorým mu bolo nariadené odstránenie stavieb. Dňa 11.01.2017 vydal Okresný úrad Trnava,\nodbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania stanovisko - posúdenie súladu s\núzemnoplánovacou dokumentáciou obce Kútniky.\n23. O odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TTOVBP2-2017/002379/Do, OU-TT-OVBP2-2016/037120/Do zo dňa 11.01.2017, ktorým odvolanie\nsťažovateľa zamietol a napadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil dôvodiac, že navrhovaná stavba\nje v rozpore s Územným plánom obce Kútniky. Žalovaný dodal, že stavebný úrad nariadil odstránenie\nnepovolených stavieb a uvedenie dotknutého územia do pôvodného stavu, nakoľko je preukázateľný\nrozpor nepovolených stavieb s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.\n24. Právny názor krajského súdu vyjadrený v rozsudku, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa na\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného sa zhoduje s tým, ktorý vyjadril žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí. Krajský súd konštatoval, že v otázke súladu predmetnej stavby s územnoplánovacou\n\ndokumentáciou obce Kútniky sa stotožnil s právnym názorom a argumentáciou žalovaného. Mal za to,\nže posudzované stavby spĺňajú náležitosti stavby v zmysle ustanovenia § 43 stavebného zákona. S\npoukazom na Územný plán obce Kútniky poznamenal, že v prípade poľnohospodárskej činnosti nepatrí\nmedzi nevyhnutné prevádzkové vybavenie umiestnenie stavby budov na takýchto pozemkoch.\n25. Naproti tomu sťažovateľ, už v správnej žalobe a následne aj v kasačnej sťažnosti namietal, že\nposudzované stavby nemohli byť definované a považované za stavbu v zmysle stavebného zákona.\nPosudzované stavby súčasne považoval za nevyhnutné prevádzkové vybavenie, nakoľko slúžia na\nriadne obhospodarovanie pozemku, preto namietal rozpor stavby s verejnými záujmami. V ďalšom\nvyjadril námietku s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.\n26. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a\npre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka\nsúladu posudzovaných stavieb s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi\na zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.\n27. Termín „verejný záujem“ nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky vôbec definovaný, čo\nspôsobuje v praxi nezriedka nejasnosti, o to viac, že ide o neurčitý pojem. Ide teda o slová, resp.\nslovné spojenie použité v texte právneho predpisu na formálne vyjadrenie všeobecnejších, bližšie\nnešpecifikovaných javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. To zároveň\nkladie zvýšené nároky na orgány verejnej správy a súdnej moci, ktoré tieto zákony aplikujú a interpretujú.\nV prípade, že sa tak nedeje, tento právny pojem neplní svoj účel, naopak, môže vytvoriť priestor pre\narbitrárne rozhodovanie orgánov verejnej správy a súdnej moci.\n28. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkami týkajúcimi sa verejného záujmu, a to\nvo viacerých svojich rozhodnutiach. Napríklad v rozsudku sp. zn. 6Sžo/395/2009 zo dňa 28.09.2010\nsa pomerne rozsiahlo vyslovil k pojmu verejný záujem a k spôsobu jeho posudzovania v konaní\no dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona. V tomto konaní sa stavebný úrad\nvýslovne musí zaoberať otázkou verejného záujmu, lebo základnou podmienkou dodatočného povolenia\n„čiernej“ stavby je jej súlad s verejným záujmom. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom\nrozhodnutí uviedol: „Verejný záujem je pojem neurčitý. Stavebný zákon ani žiaden iný zákon neobsahuje\njeho legálnu definíciu. I keď ním všeobecne možno chápať záujem prospešný väčšiemu počtu osôb a nie\niba jedincovi, nemožno ho chápať ako bezpodmienečný záujem obce. Nie je možné v mene verejného\nzáujmu ohrozovať zdravie osôb, či životné prostredie. .... V tejto súvislosti sa verejným záujmom\nrozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami,\nzáväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný\nprvostupňový orgán štátnej správy.“\n29. Z uvedeného vyplýva, že príslušný stavebný úrad musí posúdiť najmä súlad s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a\nregulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov od stavebníka však nie je taxatívne\nvymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného\nzákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký\ndruh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba\numiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.\n30. V danom prípade stavebný úrad rozhodol o nariadení odstránenia stavieb v zmysle ustanovení\nstavebného zákona o dodatočnom povolení stavby z dôvodu, že sťažovateľ ako stavebník nepredložil v\nstanovenej lehote požadované doklady, a teda nepreukázal súlad posudzovaných stavieb so zámermi a\ncieľmi územného plánovania. K rovnakému záveru dospel aj žalovaný v správnou žalobou napadnutom\nrozhodnutí, v ktorom žalovaný konštatoval, že navrhované stavby sú v rozpore Územným plánom obce\nKútniky.\n31. Oba konajúce orgány verejnej správy pri rozhodovaní vychádzali predovšetkým zo stanovísk\nOkresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.04.2016 a zo dňa 11.01.2017,\nktoré v zásade obsahujú totožné informácie, a to, že podľa uloženého „Územného plánu obce Kútniky“\nschváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. 35 zo dňa 26.10.2007 sa uvedená stavba nachádza\nv regulačnom bloku „PP“ - poľnohospodárska pôda. Hlavná funkcia je poľnohospodárska činnosť na\n\npoľnohospodárskej pôde (min. 80 % z regulačného bloku). Ďalej je možné aj doplnkové, prípustné\nfunkčné využitie, ako sú trvalé trávne porasty, vrátane trávnych neužitkov a neobhospodarovanej\npoľnohospodárskej pôdy, lesy a nelesná drevinová vegetácia, vodné plochy a toky, nevyhnutné\nprevádzkové vybavenie, poľné hnojiská, verejné dopravné a technické vybavenie. Územný plán\nobsahuje regulatívy priestorového usporiadania maximálnu výšku objektov, intenzitu využitia plôch,\npodiel ozelenenia plôch atď., ktoré sa vzťahujú na plochy s predpokladom lokalizácie zástavby a\nexistujúce zastavané územie. Pre plochy regulačného bloku „PP“ nie sú stanovené žiadne priestorové\nregulatívy z čoho vyplýva, že sa nepredpokladá umiestňovanie stavieb v území okrem poľných hnojísk a\nverejného dopravného a technického vybavenia. Senníky a sklady uvedeného rozsahu funkčne spadajú\ndo kategórie poľnohospodárska výroba a sklady. Z uvedeného vyvodil, že navrhovaná stavba je v\nrozpore s Územným plánom obce Kútniky.\n32. S poukazom na vyššie uvedené považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že povinnosti\nposúdiť súlad posudzovaných stavieb s verejným záujmom sa konajúce orgány verejnej správy\nnemôžu vyhnúť odkazom, resp. stotožnením sa so stanoviskom dotknutých orgánov. Preto pokiaľ zo\nstanoviska dotknutého orgánu vyplynulo, že medzi doplnkové prípustné funkčné využitie pozemku\npatrí nevyhnutné prevádzkové vybavenie a sťažovateľ v odvolaní voči prvoinštančnému rozhodnutiu\ntvrdil, že posudzované stavby slúžia na riadne obhospodarovanie pozemku, a teda podľa názoru\nsťažovateľa predstavujú nevyhnutné prevádzkové vybavenie, bolo povinnosťou žalovaného sa s\nuvedenou námietkou náležite vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný vo svojom\nodôvodnení len skonštatoval, že „predmetné stavby nemožno dodatočne povoliť. Nakoľko nepovolené\nstavby nie sú v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Zo záväznej časti územného plánu\nobce Kútniky vyplýva, že zrealizované stavby sú v rozpore s Územným plánom obce Kútniky a v\nnadväznosti na to sú v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania definovanými v príslušnej\nplatnej územnoplánovacej dokumentácii a tým sú aj v rozpore s verejnými záujmami chránenými\nstavebným zákonom.“\n33. Takéto odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 140 stavebného zákona, ktoré zakotvuje zásadu zákonnosti\na zásadu materiálnej pravdy. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho\nporiadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj\npredpisy hmotnoprávne. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Zásada\nmateriálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná\nv ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať\nspolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku),\nktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný\nzistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia\nskutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného\nhmotnoprávneho predpisu právne významné. Požiadavka súladu s verejným záujmom je v danej\nprávnej veci nepochybne takouto skutočnosťou. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným\npredpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Podľa § 47 ods. 3 správneho\nporiadku správny orgán v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n34. Podľa názoru kasačného súdu sa však žalovaný nedostatočne venoval tejto hmotnoprávnej zákonnej\npožiadavke, ktorá tvorí podstatu celého konania o vydaní dodatočného stavebného povolenia, preto\nrozhodnutie, ktoré vydal, nemôže byť v súlade so zákonom.\n35. Vyššie uvedený názor kasačného súdu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžp/76/2009 zo dňa 27.04.2010: „II. Ak v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentovali\nakékoľvek podrobnosti o podkladoch nevyhnutných a potrebných pre vyhotovenie tohto rozhodnutia,\nt. j. žalovaný nevyhodnotil, aké doklady žalobca ako stavebník predložil a menovite, ktoré podklady\nmal predložiť a prečo; ak absentovalo presvedčivé zdôvodnenie rozporu stavby s verejným záujmom,\nčo je nejasný pojem, a jeho výkladové vymedzenie kladie na správny orgán mimoriadne nároky alebo\nžalovaný vôbec neuviedol, aký zistený skutkový stav bol podkladom pre jeho vydanie, je rozhodnutie\nnepreskúmateľné.“\n\n36. Kasačný súd na základe uvedeného ustálil, že ak orgány verejnej správy napriek uvedenému ustálili\nsplnenie predpokladov na postup v zmysle ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona, nemožno\ntakýto ich postup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak kasačný súd dospel k záveru, že\nžalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol\nzákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním sťažovateľa. Rovnako pochybil\nkrajský súd, ak považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom.\n37. V súvislosti s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu kasačný súd uvádza, že úlohou súdu\nv správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené\nzákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim\nvyjadrením orgánu verejnej správy a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú\nmieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty orgánu verejnej správy nahrádzať svojimi úvahami a\nvyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť orgán verejnej správy, ktorého postup a úvahy mali\nbyť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej\nprávomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie orgánu verejnej správy v agende vymedzenej\nzákonom.\n38. Záverom dáva kasačný súd do pozornosti, že nevidí dôvod pre konštatovanie, že posudzované\nstavby nemožno subsumovať pod doplnkové prípustné funkčné využitie poľnohospodárskej pôdy\npredovšetkým vzhľadom na to, že podľa Územného plánu obce Kútniky je hlavnou funkciou v\nregulačnom bloku „PP“ - poľnohospodárska pôda, práve poľnohospodárska činnosť v minimálnom\nrozsahu 80 % z regulačného bloku. Poľnohospodárska pôda predstavuje vzácny prírodný zdroj, preto\nje vlastník povinný chrániť jej vlastnosti a funkcie a za tým účelom vykonávať trvalo udržateľné\nobhospodarovania či už vykonávaním agrotechnických opatrení alebo voľbou správnych osevných\npostupov ako aj správnym používaním poľnohospodárskej techniky. S ohľadom na rozlohu pozemku\nv prejednávanom prípade (viac ako 20 000 m2) sa kasačnému súdu zdá logické, že sťažovateľ\nneobhospodaruje poľnohospodársku pôdu holými rukami, ale využíva na to rôzne náradie a techniku.\nObjekty, ktoré slúžia na uskladnenie poľnohospodárskej techniky, náradia, prípadne na uskladnenie\nsena, obilia či posekanej trávy tak podľa názoru kasačného súdu, s prihliadnutím na osobitosti\nposudzovaného územia, v tomto konkrétnom prípade môžu byť chápané ako nevyhnutné prevádzkové\nzariadenie. Na dôvažok kasačný súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že\nposudzované objekty slúžia práve na žalobcom tvrdený účel, a to uskladnenie náradia a techniky\nvyužívajúcej na poľnohospodársku činnosť.\n39. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd,\npretože úsudok orgánov verejnej správy v danej veci nepovažuje za vecne správny. Ďalšími námietkami\nsťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody vyhodnotil kasačný\nsúd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zmeny rozsudku krajského\nsúdu.\n40. Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených právnych skutočností rozhodol kasačný súd\ntak, že rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n41. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec\nv medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami sťažovateľa, vrátane\nnámietok uvedených v kasačnej sťažnosti, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a\npresvedčivo odôvodniť najmä v otázke súladu posudzovaných stavieb s verejnými záujmami, a to s\nprihliadnutím na právny názor vyslovený kasačným súdom.\n42. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p.\nv spojení s § 167 ods. 1 S.s.p a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal voči\nneúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.\n\n43. Žalovanému kasačný súd nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde podľa\n§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p. a § 175 ods. 1 S.s.p. vzhľadom na neúspech v konaní\nnepriznal.\n44. Kasačný súd vzhľadom na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal ďalším\núčastníkom nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde (§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p.\nv spojení s § 169 S.s.p. a § 175 ods. 1 S.s.p.).\n45. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa ustanovenia §\n467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n46. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}