{"guid": "2b9c0398-7d6c-488f-99f7-5029c017e0ba:d5a0765c-533a-4666-b620-3e7f9475f595", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2016200449.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/58/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/58/2019 z 28. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2020, sp. zn. 8Sžfk/58/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2016200449.1", "identifikacne_cislo": "2016200449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5a0765c-533a-4666-b620-3e7f9475f595", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/58/2019\n2016200449\n28. 05. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:2016200449.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: Sprácovská a\nreštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty\núpadcu SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION,s.r.o., v „konkurze\", Rudohorská 33, Banská\nBystrica 974 11, IČO: 46 356 495, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš\nSuchý, spol. s r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti žalovaného č.\n102863597/2016 zo dňa 04.04.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trnave č.k. 20S/81/2016-56 zo dňa 24. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Krajského\nsúdu Trnava č.k. 20S/81/2016-87 zo dňa 11.06.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č.k. 20S/81/2016-56 zo dňa 24. januára 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č.10863597/2016 zo dňa\n04.04.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ a e/\nSprávneho súdneho poriadku. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že daňový poriadok definuje\nzákladné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej\nrepubliky a medzinárodnej legislatívny pri aproximácii daňového práva SR a krajín Európskej únie. V\nzmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Daňový\nporiadok je procesným predpisom upravujúcim postupy pomocou ktorých správcovia daní realizujú\núlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a je zárukou zákonného\npostupu pri splnení úloh správcu dane ako aj zárukou zákonnej ochrany práva a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy daňového poriadku patrí zásada zákonnosti,\nktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti\n(ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti\ns daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad\ntzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, uvedená v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorej\n\nsprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z Daňového poriadku vyplýva,\nže dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti ktoré\nmajú vplyv na správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie\na záznamov ktoré je povinný viesť (ust. § 24 ods.1 Daňového poriadku). Pri realizovaní tejto činnosti\ndaňové orgány vychádzajú zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správca dane dbá, aby\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je\npritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ust. § 24 ods.2 Daňového poriadku), pričom využíva\nprostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti pre\nposúdenie či predmetná dodávka tovaru je alebo nie je oslobodená od dane a tieto vo svojom podmieňujú\nsprávnosť určenia dane. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi.\n2. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto\nzakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu\nzákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane\nalebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového\nsubjektu. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme\nrozhodnutia o právach a povinnostiach podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo\nnajúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a aby účastníkovi,\no ktorého vec - práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať\nsvoje práva. Toto platí osobitne, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi,\nv danom prípade na kontrolovanom daňovom subjekte. Aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť\nzbraní, resp. rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný\nna preverenie a určenie dane.\n3. Za splnenia procesných podmienok správny súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, vypočul\npovereného zástupcu žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom vyjadrení vo\nveci a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného\nsprávneho orgánu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n4. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný pochybili v tom, že za okolností a situácie,\nktorá nastala v danom prípade, nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom\nrozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu (§ 24 ods. 1 daňového poriadku), napriek tomu, že\nv predmetnej veci išlo aj o posudzovanie vzťahov, ktoré sa týkali iného subjektu, a to obchodnej\nspoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. , ktorá predávala predmetné hnuteľné veci. Konštatoval,\nže výber druhu dôkazného prostriedku je síce na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba\nobjasniť, tiež je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových\nsubjektov, avšak práve v závislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné\ntvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci, sa zvyšuje miera\npotrebnej presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania\nnavrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Správcovi dane, resp. žalovanému\nje potrebné vytknúť, že v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti žalobcovi nevykonal úkony smerujúce k zisteniu, či\npožadované listinné doklady, týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2014, nie sú\nsúčasťou vyšetrovacieho spisu Národnej kriminálnej agentúry číslo ČVS: PPZ-128/NKA-FR-ST-2014,\nnapriek tomu, že správca dane mal vedomosť z písomných vyjadrení žalobcu o tom, že tieto doklady\nsa mali vo vyšetrovacom spise nachádzať. Tieto skutočnosti bolo potrebné zisťovať najmä za stavu,\nak konateľ žalobcu ako aj konateľka predávajúcej spoločnosti sa nachádzali vo vyšetrovacej väzbe.\nSprávnemu súdu sa nejaví logickým ani postup správcu dane realizovaný v súvislosti so zisťovaním, kde\nsa predané hnuteľné veci na základe vyššie spomínanej kúpnej zmluvy nachádzajú, keď existenciu vecí\nzisťoval dňa 6.11.2014 nezmyselne v prevádzke predávajúcej spoločnosti (SOVEREIGN SLOVAKIA,\ns.r.o. ). Za tohto stavu preto konštatoval, že ak daňové orgány nezistili v náležitom rozsahu skutkový\nstav veci, je záver žalovaného, že žalobca nemal nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty predčasný\n\na takéto nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž 198/00 z 30.5.2001). Ak mal správca dane\npochybnosti o realizácii zdaniteľného obchodu bolo takéto konštatovanie nutné podporiť relevantnými\ndôkazmi a za týmto účelom nevyhnutné vykonať aj ďalšie zisťovania (napr. dopyt na príslušnú Národnú\nkriminálnu agentúru, ktorá údajne mala zhabať listinné doklady ako aj iné hnuteľné veci požadované\nsprávcom dane od žalobcu). Takýmto postupom mohlo byť zistené, či v danom prípade došlo k realizácii\nsporného prevodu hnuteľných vecí, keď materiálne plnenie zrejme existovalo, pretože zo strany OR PZ\nv Dunajskej Strede došlo k prevodu držby vozidiel na žalobcu, čo vyplýva z jednotlivých evidenčných\nkariet toho ktorého vozidla, ktoré boli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2013 odpredané. Poukázal\ntiež na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v kúpnej zmluve mali byť uvedené všetky\nnáležitosti týkajúce sa tej ktorej faktúry, ktoré sú stanovené v ust.§ 74 zákona o DPH.\n5. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vznesené v súvislosti s jeho tvrdením, že konateľ žalobcu, resp.\nkonateľka predávajúcej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. sa počas daňového konania\nnachádzali vo väzbe, tak táto skutočnosť nepochybne znevýhodňuje daňový subjekt pri priamej\nkomunikácii s daňovými orgánmi a vykonaní procesných úkonov, žiadnym spôsobom však neobmedzuje\nprávo, a v súvislosti s účasťou na prerokovaní pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle\n§ 68 ods. 3 Daňového poriadku dokonca povinnosť daňového subjektu určiť si na tento účel zástupcu\nspôsobilého na komunikáciu so správcom dane. Pokiaľ žalobca toto právo z vlastnej vôle (bez ohľadu\nna to, že zastúpenie považuje za neefektívne alebo kontraproduktívne) nevyužil a zákonom stanovenú\npovinnosť nesplnil, nebol ukrátený na svojich právach postupom správneho orgánu, ktorý by bolo možné\noznačiť za odporujúci zákonu a ktorý by odôvodňoval zrušenie preskúmavaného rozhodnutia na základe\ntýchto námietok daňového subjektu.\n6. Za danej situácie mal správny súd za to, že v novom konaní je potrebné doplniť dokazovanie za\núčelom riadneho zistenia skutkového stavu v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude\nvo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5\nDaňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov. Keďže daňové orgány nezistili v náležitom rozsahu skutkový stav veci, je\nzáver žalovaného, že žalobca nemal nárok na odpočet DPH predčasný. Za tohto stavu (nedostatočné\nzistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov) správny súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP.\n\nI. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n7. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalovaný kasačnú sťažnosť a to z\ndôvodov podľa ustanovenia § 440 písm. g/ a h/ SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalovaný nesúhlasil so závermi uvedenými\nv dôvodoch rozsudku krajského súdu a to z nasledovných dôvodov:\n8. Správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2014 dňa 21.03.2014. Konateľ žalobcu p. S. W.\na konateľka dodávateľa, spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ktorá bola zároveň splnomocnenou\nzástupkyňou žalobcu p. X. Á. boli vzatí do väzby až v júni 2014. Doklady žalobcu boli zaistené Národnou\nkriminálnou agentúrou (ďalej len „NAKA\") taktiež až v júni 2014, t. z., že v čase začatia daňovej kontroly p.\nW. ani p. Á. vo väzbe neboli a disponovali všetkými dokladmi žalobcu. Zdôraznil skutočnosť, že doklady\nk daňovej kontrole boli predložené osobne p. Á. dňa 05.05.2014 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n9210401/5/1718047/2014 zo dňa 05.05.2014), t.j. v čase, keď p. W.B. ani p. Á. ešte neboli vo väzbe\na doklady žalobcu neboli zaistené. Z tohto dôvodu námietky žalobcu o tom, že nemohol predkladať\ndoklady z dôvodu väzby a zaistenia dokladov sú nepravdivé a zavádzajúce.\n9. Žalobca si v daňovom priznaní k DPH za preverované zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane\nv sume 36 456,79 eura. Uvedené odpočítanie vzniklo z dôvodu nákupu hnuteľných vecí - motorových\nvozidiel od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Ako dôkaz a doklad uplatneného odpočítania\nbola žalobcom predložená Kúpna zmluva uzavretá podľa ust. § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. zo\n\ndňa 30.12.2013. Samotný žalobca tak deklaroval uplatnenie odpočítania dane na základe predmetnej\nkúpnej zmluvy.\n\n10. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na účely tohto zákona, faktúrou je každý doklad alebo\noznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo\nzákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Takýmto dokladom nemusí\nbyť len list - doklad označený ako faktúra, ale môže ním byt' akýkoľvek doklad spĺňajúci zákonom\nstanovené náležitosti, t.j. aj kúpna zmluva. V právnom poriadku Slovenskej republiky nenájdeme\nvšeobecnú definíciu faktúry. V praxi faktúra plní funkciu dokladu, ktorým ten, kto uskutočnil plnenie\nžiada zaň od príjemcu finančné protiplnenie. Faktúra vyhotovená podnikateľom môže spĺňať požiadavky\n(náležitosti) viacerých zákonov a teda môže byt' dokumentom podľa Obchodného zákonníka, účtovným\ndokladom podľa zákona o účtovníctve zároveň aj daňovým dokladom. Z pohľadu zákona o DPH jej\nvýznam spočíva predovšetkým vo funkcii kontroly DPH, ktorú je dodávateľ povinný odviesť a DPH, ktorú\nje príjemca oprávnený odpočítať. Ak si teda platiteľ dane uplatňuje právo na odpočítanie dane z faktúry kúpnej zmluvy, príp. iného dokumentu, tento doklad musí spĺňať náležitosti stanovené zákonom o DPH.\n11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil kúpnu zmluvu ako doklad, na základe ktorého si\nv kontrolovanom zdaňovacom období január 2014 uplatnil odpočítanie dane za nákup motorových\nvozidiel, sám tak deklaroval, že predmetná kúpna zmluva sa má považovať za faktúru v zmysle § 71\nzákona o DPH. Z uvedeného dôvodu preto správca dane i žalovaný pristupovali k predmetnej kúpnej\nzmluve ako k faktúre podľa zákona o DPH.\n12. Zákon o DPH v § 49 - 51 stanovuje podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tieto\npodmienky musia byt' splnené kumulatívne, t.j. nedodržanie čo i len jednej z nich vylučuje právo na\nodpočítanie dane. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) právo na odpočítanie dane môže platiteľ uplatniť, ak pri\nodpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Faktúrou je\npodľa § 71 každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme\npodľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.\nNáležitosti faktúry sú stanovené v 74 zákona o DPH.\n13. Kúpna zmluva predložená žalobcom však neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. V\nkúpnej zmluve nie je uvedené - poradové číslo faktúry podľa písm. c), základ dane pre každú sadzbu\ndane, jednotková cena bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene podľa písm.\ng), uplatnená sadzba dane alebo oslobodenie od dane podľa písm. h), výška dane spolu v eurách, ktorá\nsa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66 podľa písm. i). Z dôvodu\nchýbajúcich zákonných náležitostí nebola naplnená podmienka ustanovená 51 ods. 1 písm. a) a preto\nžalobca nemal právo uplatniť si odpočítanie dane. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva je platná v\nzmysle Občianskeho zákonníka je irelevantná z dôvodu, že Občiansky zákonník stanovuje náležitosti\nzmluvy ako takej. Ak si žalobca chce na jej základe uplatniť právo na odpočítanie dane podľa zákona o\nDPH, musí predmetná kúpna zmluva spĺňať aj ustanovenia tohto zákona.\n14. V kontexte s uvedenými skutočnosťami je preto záver súdu o tom, že zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva, že by v kúpnej zmluve mali byt' uvedené všetky náležitosti týkajúce sa tej ktorej faktúry, ktoré\nsú stanovené v ustanovení 74 zákona o DPH jednoznačne nesprávny a v rozpore s ustanoveniami\nzákona o DPH. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami sú tvrdenia súdu o tom, že žalovaný\ni správca dane nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena a nevykonali úkony smerujúce k\nzisteniu, či požadované listinné doklady, týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2014\nnie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu NAKA, napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že tieto doklady\nsa mali vo vyšetrovacom spise nachádzať nepravdivé a v rozpore so skutkovým stavom.\n15. Osoby oprávnené konať za žalobcu - konateľ p. W. a p. Á. v čase začatia daňovej kontroly a\npredkladania dokladov neboli vo väzbe a doklady žalobcu neboli zaistené NAKA. Z toho je zrejmé, že\nsa u NAKA v relevantnom čase nenachádzali žiadne doklady.\nSprávca dane preto nepochybil, keď nehľadal doklady u NAKA, ktorá nimi v relevantnom čase vôbec\nnedisponovala a ktorá ich prevzala od žalobcu až o niekoľko mesiacov neskôr. Všetky doklady\n\nsa v danom čase nachádzali u žalobcu. V zmysle početnej judikatúry Najvyššieho súdu SR v\ndaňových konaniach platí zásada prejednávacia, nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať\nza daňový subjekt - žalobcu dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane, ale naopak\nje povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom\nvylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí uplatnil oprávnene. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné\nuniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za\nzákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania\nDPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje\nodôvodnene a za zákonom stanovených podmienok (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/136/2013, sp.\nzn. 5Sžf/63/2011).\n16. Správca dane riadne preveroval doklady a dôkazy predložené žalobcom k daňovej kontrole za\nzdaňovacie obdobie január 2014. Preverovaním bolo zistené, že kúpna zmluva, na základe ktorej si\nžalobca uplatnil odpočítanie dane nespĺňa náležitosti stanovené zákonom o DPH a preto nie sú splnené\nzákladné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n17. Žalobca sa počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ani odvolacieho konania nikdy nezmienil\no existencii iného dokladu, označeného ako faktúra na základe ktorého bolo uplatnené odpočítanie\ndane. Práve naopak, samotný žalobca predložil kúpnu zmluvu ako doklad, na základe ktorého si uplatnil\nodpočítanie dane. V zmysle vyššie citovaných rozsudkov NS SR preto správca dane ani žalovaný\nnepochybili, keď nevyhľadávali doklady o ktorých existencii sa žalobca nikdy nezmienil u inštitúcie, ktorá\ndokladmi žalobcu v relevantnom čase vôbec nedisponovala.\n18. V súlade s judikatúrou NS SR je nespochybniteľné, že správca dane ani žalovaný nemali povinnosť\nvyhľadávať dôkazy v prospech žalobcu daňového subjektu.\nV relevantnom čase žalobca disponoval všetkými svojimi dokladmi a preto bolo jeho povinnosťou\npredložiť také dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si\nodpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene. Žalobca tak neučinil, čím\nneuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno a z tohto dôvodu mu nebolo priznané právo na uplatnenie\nodpočítania dane v zdaňovacom období január 2014. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že súd\nuvedenými tvrdeniami rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a judikatúrou\nNS SR, keď preniesol zákonné dôkazné bremeno žalobcu na správcu dane a žalovaného, a to nad\nrámec ich zákonnej povinnosti, potvrdenou citovanými rozsudkami.\n19. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súdu zdá nelogické, že správca dane vykonal\npreverovanie u spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Predmetná spoločnosť je uvedená ako\ndodávateľ na predloženej kúpnej zmluve. Z tohto dôvodu správca dane vykonal preverovanie za účelom\nzistenia pravdivosti predložených dokladov a preverenia reálnosti deklarovaného zdaniteľného obchodu.\nZ odpovede dožiadaného Okresného riaditeľstva PZ Dunajská Streda č. ORPZ-DS-OD12-62-206/2014\nzo dňa 11.06.2014 vyplýva, že vozidlo Škoda Felícia, VIN: T. nie je evidované v informačnom\nsystéme PZ, čo vyvoláva odôvodnené pochybnosti o samotnej existencii vozidla a tým aj o pravdivosti,\nhodnovernosti a úplnosti predložených dokladov. V kontexte s uvedenými skutočnosťami bola potreba\nvykonanie preverenia deklarovaných skutočností u dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nesporná.\n20.\n\nŽalovaný zároveň považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žalobca a dodávateľská spoločnosť\nboli vzájomne prepojené v osobe p. X. Á., ktorá bola konateľkou spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA\ns.r.o. a zároveň splnomocnenou zástupkyňou žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období január\n2014.\n\n21. Z evidencie správcu dane vyplýva, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v podanom\ndaňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 vykázala základ dane z dodania tovaru a\nslužby podľa § 8 a 9 zákona o DPH (r. 3 daňového priznania na DPH) nižší ako je celková suma uvedená\nv kúpnej zmluve, t.j. 190 050,00 EUR a vykázaná daň z dodania tovaru a služby podľa § 8 a 9 zákona\no DPH (r. 4 daňového priznania na DPH) je nižšia, ako daň prislúchajúca celkovej hodnote dodaného\ntovaru podľa kúpnej zmluvy (190 010,00 EUR).\n22. Z uvedeného je evidentné, že dodávateľ nepriznal dodanie tovaru pre žalobcu na základe kúpnej\nzmluvy, daň nepriznal a neodviedol, čím nebola naplnená podmienka na odpočítanie dane podľa § 49\nods. 2 zákona o DPH a súčasne došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, ktorá je základnou zásadou\nDPH, potvrdená početnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Vzhľadom na vzájomnú personálnu\nprepojenosť žalobcu a dodávateľa, žalobca mal nespochybniteľne vedomosť o tom, že daňová povinnosť\nnie je uhradená, z čoho je jasný zámer žalobcu zneužiť právo na odpočítanie dane v zmysle zákona\no DPH, s cieľom získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu bez\ntoho, aby bola ekvivalentná daňová povinnosť do štátneho rozpočtu odvedená. Vzhľadom na uvedené,\nžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n23. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, nestotožnil sa s kasačnou\nsťažnosťou žalovaného.\nII. Konanie pred kasačným súdom\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nvčas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 2 písm. a/ S. s. p., bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453\nods. 1 S. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 28. mája 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).\n25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n26. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 49 ods. 1 a 2 pís. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ( zákon účinný do 30.9.2014 ) právo\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla\ndaňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú\nbyť platiteľovi dodané.\n28. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\n\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n29. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona\na) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej\nforme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie\nfaktúry,\nb) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek\nelektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,\nc) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby\nalebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,\nd) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,\ne) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača\ns využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.\n30. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH (zákon účinný do 31.01.2014), faktúra vyhotovená osobou podľa\n§ 72 musí obsahovať:\na) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta\npodnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné\nčíslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,\nb) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu\njeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\na jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná\nslužba,\nc) poradové číslo faktúry,\nd) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum\nmožno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,\ne) dátum vyhotovenia faktúry,\nf) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,\ng) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté\nv jednotkovej cene,\nh) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na\nustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia \"dodanie je oslobodené\nod dane\",\ni) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy\nv § 66,\nj) slovnú informáciu \"vyhotovenie faktúry odberateľom\", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo\nslužby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,\nk) slovnú informáciu \"prenesenie daňovej povinnosti\", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru\nalebo služby,\nl) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,\nm) slovnú informáciu \"úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie\", ak sa uplatní osobitná úprava\npodľa § 65,\nn) slovnú informáciu \"úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar\", \"úprava zdaňovania prirážky umelecké diela\" alebo \"úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti\", a to v\nzávislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.\n31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo\niných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č.\n431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších\npredpisov.\n\n32. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n34. Podľa § 63 ods. 1 -3 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto\nzákona, ak tento zákon neustanovuje inak.\n(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti\nustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný\npredpis 1)neustanovuje inak.\n(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo a dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá\npovinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o\nzahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú\nprávnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto\nprávnickú osobu,\nd) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o\nnáhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý\nmá byť suma zaplatená,\ne) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné\nodkladného účinku,\n\nvylúčenie\n\nf) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok\n35. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Trnave, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n37. Z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého\nvyplýva, že na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH za zdaňovacie\nobdobie január 2014 bolo vydané Daňovým úradom Trnava, pobočka Dunajská Streda ako príslušným\n\nsprávcom dane rozhodnutie č. 21484796/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým bol prvostupňovým správnym\norgánom podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 38 010\neur, ďalej nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 36 456,79 eur\na vyrubená vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 553,21 eur. Kontrolou\nbolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt si uplatnil odpočet dane na základe kúpnej zmluvy\nuzavretej podľa ust. § 588 a nasl. Obč. zákonníka zo dňa 30.12.2013, pričom kúpna zmluva bola\nuzavretá s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., pričom predmetom\nkúpy boli osobné motorové vozidlá, motocykle a nákladné prívesy v celkovej výške 190 050 eur bez\nDPH. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že po zhodnotení všetkých zistených skutočností správca\ndane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi\nnepreukázal, že dodanie hnuteľných vecí bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná kúpna zmluva\na že pri týchto dodávkach vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal\nsplnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na) a § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\n38. Ďalej bolo v rozhodnutí správnych orgánov uvedené, že iba formálna existencia dokladov nie\nje dôkazom, že tovar bol skutočne nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa uvedeného v kúpnej\nzmluve, pričom práve žalobca ako daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod\nbol reálne uskutočnený, a to práve od osoby uvedenej v kúpnej zmluve. V danom prípade žalobca\nako daňový subjekt nepredložil žiadne doklady o úhrade motorových vozidiel, ktoré by potvrdzovali ich\nnákup, pričom kúpna zmluva nie je relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil,\nže k dodaniu hnuteľných vecí uvedených na predmetnej kúpnej zmluve v skutočnosti došlo, a že u\ndodávateľa spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zák.č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Za tohto stavu správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt\nhodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie hnuteľných vecí bolo realizované\ntak ako to deklaruje sporná kúpna zmluva a že pri týchto dodávkach vznikla daňová povinnosť a právo\nna odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň\nuvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. .\n39. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný a to tak, že\nrozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím pod č. 102863597/2016 zo dňa 04.04.2016.\n40. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci posúdiť, či krajský súd správne rozhodol o zrušení\nrozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP, z dôvodu\nnedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť resp.\nnedostatok dôvodov rozhodnutia. Žalovaný kasačnou sťažnosťou namietal nesprávne právne posúdenie\nveci a odklon od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu ( § 440 ods. 1 pís.g) a h) SSP ).\n41. Správny súd založil nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nžalovaného pre nedostatok dôvodov na tom základe, že správcovi dane, resp. žalovanému vytkol, že v\nsúvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu\nalebo jeho časti žalobcovi nevykonal úkony smerujúce k zisteniu, či požadované listinné doklady, ktoré sa\ntýkajú kontrolovaného zdaňovacieho obdobia žalobcu a to január 2014 nie sú súčasťou vyšetrovacieho\nspisu Národnej kriminálnej agentúry č. ČVS: PPZ-128/NKA-FR-ST-2014 napriek tomu, že správca dane\nmal vedomosť z písomných vyjadrení žalobcu o tom, že tieto doklady sa mali vo vyšetrovacom spise\nnachádzať. Tieto skutočnosti bolo potrebné zisťovať za stavu keď konateľ žalobcu ako aj konateľka\npredávajúcej spoločnosti sa nachádzali vo vyšetrovacej väzbe.\n42. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca už v odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu správcu dane poukazoval na to, že všetky doklady daňového subjektu\nboli zabavené pri domovej prehliadke príslušníkmi policajného zboru, rovnako boli políciou zaistené a\nodňaté aj okrem iného všetky počítače a ďalšia elektronika a nosiče dát, kde boli zachytené aj účtovnícke\ndáta týkajúce sa spoločnosti žalobcu. Túto skutočnosť daňový subjekt oznamoval daňovému úradu v\npravidelných intervaloch, v súvislosti so zasielaním ďalších výziev spolu s upozornením, že tieto doklady\nsa nachádzajú na prezídiu Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej\npolície expozitúra Banská Bystrica ČVS: PPZ-128/NK-FP-St/2014.\n\n43. Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalovaného, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno\nna strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok daňového subjektu, dáva kasačný súd za pravdu žalovanému a nie je možné\nv tomto kontexte podľa kasačného súdu poukazovať na to, že správny súd dôkazné bremeno preniesol\nna žalovaného, resp. správcu dane. Aj podľa názoru kasačného súdu mohol žalovaný, resp. správca\ndane žiadať listinné dôkazy, ktoré sa týkali výkonu daňovej kontroly žalobcu na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2014, vzhľadom\nk tomu, že na tieto žalobca v rámci konania odkazoval. Tieto mohol žiadať od príslušných orgánov\ntak ako uviedol správny súd, vzhľadom k tomu, že týmito samotný žalobca nedisponoval. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti sa aj kasačnému súdu javí predčasný záver žalovaného, resp. správcu dane,\nže v danom prípade neboli splnené podmienky na odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi. Zdôvodnenie\nrozsudku správneho súdu v bode 10 vykazuje teda znaky správneho právneho posúdenia veci.\n44. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného a to, že správny súd sa odklonil od ustálenej judikatúry v\npredmetnej veci, pričom poukazuje na rozhodnutia 8 Sžf/136/2013 a 5 Sžf/63/2011, k tejto námietke\nkasačný súd udáva nasledovné :\n45. V predmetných rozhodnutiach najvyšší súd vykladá a zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom\ndodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovarov\na služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je\nnepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má\nvšetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Kasačný\nsúd poukazuje na to, že z rozhodnutia správneho súdu nevyplýva, že by sa tento odklonil od ustálenej\njudikatúry, vzhľadom na uvedené rozhodnutia, nakoľko tento sám v bode 8 odôvodnenia poukazuje na\nto, že dôkazná povinnosť v danom prípade v danej veci spočíva na kontrolovanom daňovom subjekte,\nzároveň však správny súd zdôrazňuje, že aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní,\nrespektíve rovnováha medzi povinnosťou správcu dane, čo najvýstižnejšie zistiť skutkový stav, ktorý je\npotrebný na preverenie a určenie dane. V tomto zmysle vyhodnotil kasačný súd aj námietku odklonu od\nustálenej judikatúry ako nedôvodnú.\n46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného s poukazom na §\n461 ods. 1 SSP zamietol.\n47. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči žalovanému s prihliadnutím na ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}