{"guid": "ac1c2ed6-5c47-4a00-bc14-67c06c42583e:83b05400-1dc8-4007-96c6-892c3b80c970", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2016200409.1", "spisova_znacka": "6Asan/10/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/10/2018 z 21. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2020, sp. zn. 6Asan/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:2016200409.1", "identifikacne_cislo": "2016200409", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2020-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-94.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 94 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-94.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-94", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83b05400-1dc8-4007-96c6-892c3b80c970", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200409.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200409.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200409.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/10/2018\n2016200409\n21. 04. 2020\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2020:2016200409.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého\na členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:\nH. M., bytom D. K. XXX, právne zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna\n14, Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. SK/0714/99/2015 zo dňa 21. apríla 2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/65/2016-63 zo dňa 4. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII.\n\nŽalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0714/99/2015 zo\ndňa 21. apríla 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania\nv celom rozsahu.\n2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia vyššie uvedeného\nrozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný čiastočne zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. EN/0245/02/2015 z 10. septembra 2015\no uložení pokuty podľa § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) vo výške 1 850,- Eur za neoprávnený\nodber plynu zadokumentovaný v Protokole o výsledku kontroly z 23. júna 2015, nakoľko u odberateľa\nplynu v domácnosti bol zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, keďže pri\nkontrole vykonanej dňa 23. júna 2015 na Inšpektoráte SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj bolo pri\nprešetrovaní podnetu č. 692/2014 zistené tak, že nahradil časť výroku v znení, cit.: „účastník konania\nna odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa D. K. XX, v presne nezistenom čase od 19. marca\n2013 do 5. februára 2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej\na zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXX-XXX-XX tým spôsobom, že poškodil - odstránil\njeden zaisťovací prvok plomby“, výrokom, cit.: „na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa D. K.\nXX, v presne nezistenom čase od 19. marca 2013 do 5. februára 2014 bol vykonaný neoprávnený\n\nzásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXX-XXX-XX tým spôsobom, že\nbol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby.“ V ostatnej časti ponechal rozhodnutie bez\nzmeny.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod\nna zmenu prvoinštančného rozhodnutia, preto v novom rozhodnutí odstránil nedostatok týkajúci sa\nurčitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, pričom nezistil dôvod na zmenu právnej kvalifikácie,\nzrušenie napadnutého rozhodnutia ani prehodnotenie výšky uloženej pokuty. Konštatoval, že v danej\nveci bol skutkový stav dostatočne zistený a tento bol správne právne posúdený. U žalobcu bolo\npreukázané, že odoberal plyn meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, pričom žalovaný poukázal na záver znalca, ktorý „optickým skúmaním\npovrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby“. Žalovaný\npoukázal na to, že pre porušenie § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike postačuje samotný odber plynu\nmeraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bez\nohľadu na to, kto toto zabezpečenie porušil. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za adekvátnu\nzistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na rozdiel od názoru žalobcu nezistil relevantnosť\nspotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ - dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním\ncharakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu v správnom konaní. Postup a\nrozhodovanie správneho orgánu v konaní o správnom delikte sa riadi výlučne ustanoveniami verejného\npráva, výklad ktorých nie je možné prispôsobovať všeobecnej požiadavke ochrany spotrebiteľa v\nzmluvných vzťahoch.\n5. Krajský súd sa však stotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\na nedostatočného zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi. Uviedol, že žalovaný nevysvetlil, v\nčom konkrétne spočívala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorú v\nodôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval. Taktiež poukázal na to, že správne orgány oboch stupňov\ndôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona o energetike upravujúcich neoprávnený odber\nplynu a jeho následky.\n6. Krajský súd upriamil pozornosť na to, že ustanovenie § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona o energetike\nupravuje uloženie pokuty vo výške od 100,- Eur do 30 000,- Eur okrem iného za porušenie povinnosti\npodľa § 82 tohto zákona. Samotné ustanovenie § 82 cit. zákona však upravuje a odberateľovi ukladá\niba povinnosť uvedenú v jeho odseku 2 (povinnosť uhradiť dodávateľovi, prípadne iným subjektom\nšpecifikovaným v ustanovení, skutočne vzniknutú škodu, ak pri neoprávnenom odbere vznikla). Krajský\nsúd dodal, že v súvislosti s neoprávneným odberom odberateľovi zákon neukladá žiadne povinnosti,\npričom tieto ako porušené žalobcom neidentifikujú vo výroku rozhodnutia ani správne orgány. Podľa\nkrajského súdu z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za neoprávnený odber plynu nie je zrejmé, či\nsprávny orgán napriek zneniu výrokovej časti rozhodnutia sankciu uložil za porušenie určitej povinnosti,\nalebo naopak, napriek zneniu ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona o energetike upravujúceho\npokutu za porušenie povinnosti, sankciu uložil za konanie, ktoré ako porušenie povinnosti zákonom nie je\ndefinované. Rovnako tak nie je zrejmé, akým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravoval.\n7. Konštatoval, že skutočnosť, že ide o administratívne trestanie spravujúce sa primerane špecifickému\ncharakteru tohto konania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie zvýšené požiadavky\nnielen na identifikáciu sankcionovaného konania (nekonania) vo výrokovej časti rozhodnutia a\npresvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie\npráve uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej rozhodujúci orgán podľa § 91 ods. 5\nzákona o energetike prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia\npovinnosti.\n8. Uviedol, že správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním o výške\npokuty zrozumiteľne identifikovali iba spôsob porušenia povinnosti, ktorý zohľadňovali, hoci aj tento\nje v ich rozhodnutiach rozdielny (v prípade žalovaného ide o konštatovanie, že došlo k poškodeniu\n- odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby, v prípade prvostupňového orgánu, že účastník konania\nsám alebo za pomoci iných osôb porušil pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii odstránil jeden zaisťovací prvok plomby). Navyše, aj keď oba správne orgány konštatovali zohľadnenie\n\naj závažnosti protiprávneho konania a jeho možný následok, neuviedli, aký stupeň závažnosti, z akých\nokolností a na základe akých úvah hodnotili, a v prípade následku iba žalovaný konštatoval, že ním je\nškoda spôsobená vlastníkovi a prevádzkovateľovi distribučnej siete, rozsah a charakter ktorej neuviedol.\nPreto nie je zrejmé, či mali na mysli škodu na meradle, hodnotu neoprávnene odobratého plynu (a v\nakej výške ) alebo niečo iné.\n9. Súčasne vyslovil, že aj v prípade, že zodpovednosť žalobcu by bola objektívna, stupeň závažnosti\nporušenia povinnosti bez akýchkoľvek pochybností ovplyvňuje skutočnosť, či k neoprávnenému odberu\nplynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, s čím sa správne orgány žiadnym\nspôsobom nevysporiadali.\n10. Dodal, že samotný záver správneho orgánu o neoprávnenom odbere plynu je z dôvodu nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci minimálne predčasný. Vychádza zo záverov znaleckého posudku č.\n120/PL-2014, podľa ktorých znalec optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie\njedného zaisťovacieho prvku plomby. Podľa textu posudku toto poškodenie - odstránenie zaisťovacieho\nprvku plomby umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. Zdôraznil, že zákon o energetike\nbližšie nešpecifikuje, čo považuje za porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii,\nktoré je možné považovať za neoprávnený odber, je však logické, že za takéto porušenie v súvislosti s\n„neoprávneným odberom“ je dôvodné považovať iba porušenie, ktoré smeruje k odstráneniu prekážky\nv prístupe do technológie meradla a umožneniu ovplyvňovania zaznamenávania (merania) spotreby\nplynu, ako to súdnou praxou bolo ustálené aj v súvislosti s posudzovaním nárokov dodávateľa na\nnáhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Za takéto by podľa názoru krajského súdu\nnemalo byť považované napr. porušenie drobné, nemajúce akýkoľvek vplyv na funkčnosť plomby,\nodberateľom aj pri zachovaní patričnej ostražitosti ťažko rozpoznateľné, ktoré môže byť prípadne aj\nnásledkom nesprávnej inštalácie plomby a pod.\n11. Záverom poukázal na stručnosť znaleckého posudku, ktorý v danom prípade neumožňuje\njednoznačné zodpovedanie všetkých otázok majúcich vplyv na zodpovednosť žalobcu a vytvorenie\núsudku o tom, aký zaisťovací prvok plomby bol odstránený, kde sa nachádzal, jeden z koľkých\nzaisťovacích prvkov, či jeho odstránenie bez ďalšieho umožňuje nepozorovateľné odstránenie plomby\na tým aj vstup do meradla a ovplyvnenie jeho činnosti, či išlo o nedostatok plomby viditeľný bez použitia\nšpeciálnych prostriedkov pozorovania, aký mohol byť mechanizmus odstránenia zaisťovacieho prvku\nplomby, či tento jej nedostatok mal znaky úmyselného zásahu, alebo môže byť následkom nesprávnej\ninštalácie plomby, či dokonca následkom výrobnej vady, ktorá sa prejavila až po inštalácii a podobne.\n12. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nespĺňajúceho z tohoto dôvodu požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku, ako aj z nedostatkov zistenia skutkového stavu veci krajský súd primárne\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p. zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho\norgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za dôvodné navrhované\nzrušenie rozhodnutia zo dňa 10. septembra 2015.\n13. Právo na plnú náhradu trov konania priznal krajský súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167\nods. 1 S.s.p. s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného\n14. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/\nS.s.p.) a tiež tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm.\nh/ S.s.p.).\n15. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že krajský súd vydal v skutkovo obdobných prípadoch\n(neoprávnený odber plynu) čo do výroku rozhodnutia totožné rozhodnutia, avšak s rôznymi\n\nodôvodneniami. V predmetnom prípade krajský súd nepovažoval za hlavný dôvod na zrušenie\nrozhodnutia a vrátenie veci sťažovateľovi na ďalšie konanie možnú subjektívnu zodpovednosť\núčastníkov konania, ktorú sťažovateľ napádal vo svojich predchádzajúcich kasačných sťažnostiach, ale\nnamietal najmä skutočnosť, že rovnako ako prvostupňový správny orgán, tak aj odvolací orgán uložili\npokutu účastníkovi konania na základe § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, pričom podľa názoru\nkrajského súdu uvedený paragraf neukladá povinnosť účastníkovi konania neodoberať neoprávnene\nplyn. Ďalej podľa jeho názoru správne orgány neuviedli, ako dospeli k uvedenému uloženiu povinnosti,\nakým výkladom ustanovení a akými úvahami sa pritom spravovali, a teda dôsledne neozrejmili spôsob\naplikácie ustanovení zákona upravujúcich neoprávnený odber plynu a jeho následky.\n16. K tomu sťažovateľ dodal, že krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodovali v minulosti\npodľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, teda pred platnosťou a účinnosťou\nzákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pričom nebola otázna objektívna zodpovednosť účastníkov\nkonania. Sťažovateľ poukázal na to, že zmenou zákona sa zmenilo len číslo paragrafového znenia\nustanovenia z § 59 ods. 1 písm. d/ na § 82 ods. 1 písm. d/, pričom nedošlo k žiadnej zmene v uvedenom\nustanovení, a taktiež nedošlo k zmene celkovej podstaty uvedeného paragrafu (zmena nastala len v\nprípade výpočtu výšky škody dodávateľovi, t. j. zmena vo vzťahu dodávateľ - odberateľ). Sťažovateľovi\npreto nebolo zrejmé, kedy, akým spôsobom a na základe akých skutočností nastal zlom v ustálenej\nrozhodovacej praxi krajských súdov (rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa\nsťažovateľovi aj naďalej javí konštantná a logicky a právne odôvodnená).\n17. Sťažovateľ k argumentácii krajského súdu ohľadne neexistencie povinnosti v ustanovení § 82\nods. 1 písm. d/ zákona o energetike uviedol, že § 91 ods. 1 písm. d/ cit. zákona taxatívne uvádza\n§ 82 cit. zákona, pričom na rozdiel od ostatných, striktne vyňatých sankčných ustanovení neuvádza\nkonkrétne odseky, resp. písmená, ktoré je možné postihovať, ale uvádza celý paragraf, čo podľa názoru\nsťažovateľa značí, že uvedený paragraf obsahuje viacero povinností a oprávnení, nad ktorými má\ndodržiavať dozor sťažovateľ.\n18. Sťažovateľ sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že správny orgán rozhodol o porušení\n§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike len z toho titulu, že neprejavil vôľu dostatočným spôsobom\nzisťovať skutkový stav veci, t. j. aj zavinenie odberateľa, ako zodpovednostný prvok, resp., že\ns okolnosťou zodpovednosti sa správne orgány v obsahu svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom\nnevysporiadali. Sťažovateľ k tomu uviedol, že v šetrenej veci nebolo sporné, či meradlo zaznamenáva\nsprávne, alebo či vôbec zaznamenáva spotrebu plynu; podstatnou otázkou bolo vyriešiť, či bol alebo\nnebol poškodený zabezpečovací prvok plomby určeného meradla, pričom už správny orgán na prvom\nstupni mal skutkový stav za preukázaný práve na základe vykonaného znaleckého skúmania Z.. R.\nS., ktorý zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby určeného meradla, v\ndôsledku čoho bola overovacia/zabezpečovacia značka mechanicky poškodená. Za takto zisteného\nskutkového stavu sťažovateľ, ani správny orgán na prvom stupni neboli povinní skúmať zavinenie\npáchateľa správneho deliktu - žalobcu, nakoľko sa tu uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti.\n19. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že v zmysle jednotnosti konania platí upravený výrok odvolacieho\norgánu, a to: „že došlo k poškodeniu - odstráneniu zaisťovacieho prvku plomby“, pričom k uvedenej\nzmene odvolací orgán pristúpil práve v dôsledku otázky zodpovednosti, keď sa odvolaciemu orgánu,\nrovnako ako prvostupňovému správnemu orgánu a orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo\npreukázať subjektívnu zodpovednosť účastníka konania a odvolací orgán len pristúpil k zosúladeniu\nzisteného skutkového stavu s výrokom vydaného rozhodnutia.\n20. Sťažovateľ konštatoval, že pri odôvodňovaní výšky sankcie zohľadnil spôsob spáchania iného\nsprávneho deliktu (v rámci dostupných možností), čas trvania porušenia povinnosti, závažnosť a\nmožný následok porušenia povinnosti (aspoň v určitom rozsahu); tiež poukázal na objektívny charakter\nkonštrukcie zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt a samotné zjavné nedodržanie zákazu\nustanovené v cit. zákone. Zároveň pri zdôvodňovaní výšky postihu pri tomto druhu iného správneho\ndeliktu mal za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že jeho skutková podstata umožňuje pod predmetné\nustanovenie zákona subsumovať viacero druhov konaní, avšak presný priebeh a charakter skutku je\nčasto nezistiteľný z objektívnych príčin. Tak tomu bolo aj v šetrenom prípade, keď správny orgán na\nprvom stupni, ani sám sťažovateľ nedisponovali presným priebehom skutku, ktorým došlo k naplneniu\nskutkovej podstaty § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike.\n\n21. Sťažovateľ uviedol, že aj napriek prekážkam spočívajúcim v objektívnych dôvodoch a nie v\nnedbalosti a zanedbaní povinnosti presne zistiť skutkový stav veci, zotrváva na svojom názore, že\nžalobca sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, a preto musí\nniesť za takéto porušenie povinnosti následky. Predmetný zákon sa pritom riadi princípom, na základe\nktorého sťažovateľ uloží pokutu v každom prípade porušenia povinnosti. Preto sťažovateľ poukázal na\nmožnosť krajského súdu využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.\n22. Na základe uvedených skutočností, vyjadril sťažovateľ názor, že kasačnou sťažnosťou napadnutý\nrozsudok krajského súdu bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, v dôsledku čoho sú\nopodstatnené dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ a h/ S.s.p, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a\nvrátil mu vec na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti\n23. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú vymedzené\nv súlade s § 440 ods. 2 S.s.p., pretože z nej nie je možné zistiť, v čom spočíva nesprávnosť právneho\nposúdenia správneho súdu. Kasačná sťažnosť tiež nie je žiadnym spôsobom odôvodnená v tom smere,\nprečo by malo dôjsť podľa sťažovateľa k nesprávnemu právnemu posúdeniu § 191 ods. 1 písm. d/ a e/\nS.s.p. zo strany správneho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považoval za správne, a to aj\nvo výroku a aj v jeho odôvodnení. Konštatoval, že správny súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa z dôvodov\nuvedených v § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p., pričom žalobca mal za to, že tieto dôvody sú dané, a\nsprávny súd správne právne posúdil tak § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p., ako aj súvisiace ustanovenia,\nktoré v tejto súvislosti posudzoval.\n24. Žalobca mal za to, že záver o nemožnosti sankcionovať odberateľov za nejasné a neurčité povinnosti\npodporuje aj čl. 2 ods. 3, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a podporne odkázal aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 1. júla 2010 sp. zn. 8Sžp/1/2010, podľa ktorého nejasné a neurčité\nprávne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu\ntvorcu právnej normy.\n25. Žalobca sa stotožnil s názorom správneho súdu, že § 82 ods. 1 zákona o energetike definuje\nneoprávnený odber plynu a písm. d/ pokrýva výsledok konania, nie konanie samotné. Len v prípade,\nak by toto ustanovenie pokrývalo samotné konanie, ktoré by bolo týmto ustanovením zakázané,\nlen v tom prípade by bolo možné hovoriť o tom, že došlo k porušeniu takéhoto zákazu a tým k\nporušeniu povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu. Samotné konanie porušujúce zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii je zakázané a tým protiprávne, avšak nie § 82 ods. 1 písm. d/ ale ustanovením\n§ 76 ods. 11 zákona o energetike, v ktorom je uvedený jasný zákaz akéhokoľvek zásahu odberateľa do\nmeradla, pričom porušením tohto zákazu je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 91\nods. 1 písm. c/ zákona o energetike.\n26. Všeobecnosť právnej úpravy - uvedenie len § 82 bez konkrétnych odsekov v § 91 ods. 1. písm.\nd/ bod 5 zákona o energetike musí byť podľa žalobcu dôvodom pre reštriktívny výklad zabraňujúci\nsvojvôli správneho orgánu. Tvrdil, že predmetné ustanovenie možno vykladať a aplikovať len v spojení s\nkonkrétnym odsekom a písmenom § 82, ktorý obsahuje jasnú a zrozumiteľnú povinnosť a to nie implicitnú\nale explicitnú, lebo len tak je zabezpečený princíp právnej istoty a predvídateľnosti postupu a rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\n27. Žalobca ďalej uviedol, že poškodenie plomby zistil znalec až po jej demontáži, bez jej demontáže\nnebolo možné zistiť stav zabezpečovacích prvkov, a teda ani splniť povinnosť, ktorú uvádza sťažovateľ.\nNapokon podľa žalobcu ani skutok nie je formulovaný smerom k odberu, spotreby plynu, ale smerom\nk zásahu do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru, teda odlišnému konaniu. Preto ak\nsťažovateľ tvrdí, že §82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike zakazuje odberateľom odoberať plyn\nmeradlom, ktoré má porušené zabezpečenie, tak skutok nemohol takto právne posúdiť, pretože skutok\ntaké konanie, ktoré podľa sťažovateľa definuje § 82 ods. 1 písm. d/ neobsahuje. Výklad sťažovateľa\nnerozlišuje medzi konaním - odberom plynu a odlišným konaním - porušujúcim zabezpečenie proti\n\nneoprávnenej manipulácii. Prístupom sťažovateľa by sa odberateľom zakazoval odber plynu, ktorý\nrealizujú na základe zmluvy o dodávke plynu. V tomto smere možno podľa žalobcu žiadať, aby\nodberatelia neporušovali zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a nie aby neodoberali plyn\nnapriek tomu, že na túto činnosť majú právny dôvod.\n28. Podľa názoru žalobcu, označenie konkrétneho subjektu musí byť uvedené v opise skutku vo výroku\nrozhodnutia, pretože tento opis skutku musí obsahovať všetky znaky skutkovej podstaty správneho\ndeliktu. Pokiaľ sťažovateľ vypustil označenie žalobcu v opise skutku a v tomto smere zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, touto zmenou došlo k odstráneniu subjektu a subjektívnej stránky z\nopisu skutku a tým k porušeniu totožnosti skutku. Je otázkou právneho posúdenia, či konanie porušujúce\nzabezpečenie je priestupkom podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o\npriestupkoch“) alebo je správnym deliktom podľa § 91 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 76 ods. 11 zákona o\nenergetike. Uplatňovanie princípu objektívnej zodpovednosti, ako navrhuje sťažovateľ, by podľa žalobcu\nspôsobilo neprijateľné dôsledky spočívajúce v rozdielnom zaobchádzaní. Ak by sa uvedeného konania\ndopustil odberateľ, správny orgán by neskúmal zavinenie, keďže ide o správny delikt. Avšak ak by sa\ntoho istého konania dopustila iná osoba, správny orgán by bol povinný skúmať zavinenie, nakoľko by\nišlo o priestupok. Zároveň poukázal žalobca na skutočnosť, že meradlá sú často umiestnené na verejne\ndostupných miestach a za tohto stavu je neprijateľné, aby odberatelia objektívne zodpovedali za niečo,\nčo sa nachádza mimo ich zodpovednostnej sféry.\n29. Konštatoval, že zmenou prvostupňového rozhodnutia, ktorú vykonal sťažovateľ, pričom túto zmenu\nnijakým spôsobom nezohľadnil vo výške pokuty, došlo k porušeniu totožnosti skutku. Zdôraznil, že z\nformulácie skutku musí byť zrejmé naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu.\n30. Žalobca vyjadril súhlas so záverom správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ nedostatočne zistil\nskutkový stav veci. Svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - znalecký posudok č. 120/PL-2014, ktorý\nnebol vypracovaný znalcom ustanoveným sťažovateľom podľa § 36 Správneho poriadku, ale jedná sa o\nznalecký posudok objednaný (ešte pred správnym konaním) obchodnou spoločnosťou SPP - distribúcia,\na.s. pre jej interné potreby. Žalobca nemal možnosť participovať na znaleckom dokazovaní, nemal\nmožno klásť znalcovi otázky, a rovnako aj sťažovateľ žiadnym spôsobom neparticipoval na znaleckom\ndokazovaní. Sťažovateľ však závery znalca uvedené v znaleckom posudku nekriticky bez ďalšieho\nprevzal, a postavil na nich svoje rozhodnutie.\n31. Uviedol, že trvá na tom, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty postupoval v rozpore s § 91 ods. 5\nzákona o energetike, pretože výšku pokuty smerom ku kritériám uvedeným v tomto ustanovení riadne\nneodôvodnil. Absencia odôvodnenia uvedených kritérií pre výšku uloženej pokuty v prípade, keď zákon\npripúšťa rozpätie sankcie, je podľa žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu pre\njeho nepreskúmateľnosť. Žalobca dodal, že ak by sa pripustil svojvoľný a arbitrárny prístup sťažovateľa,\npodľa ktorého adresátovi rozhodnutia nemusia byť presne známe dôvody uloženia konkrétnej výšky\npokuty, popreli by sa princípy právneho štátu a rezignovalo by sa na povinnosť vyžadovať od správneho\norgánu plnenie jeho základných povinností vyplývajúcich z jeho postavenia.\n32. Taktiež mal za to, že nie je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., a to najmä\nz dôvodu, že ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu tykajúca sa znakov správneho deliktu podľa\n§ 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 v spojení s § 82 zákona o energetike neexistuje, a preto sa od nej správny\nsúd ani nemohol odkloniť.\n33. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby kasačnú sťažnosť\nzamietol a priznal žalobcovi voči sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nIV.\nPrávna úprava a právne názory kasačného súdu\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho\nvyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§\n443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\n\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť\nje potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n35. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa,\nktorým sťažovateľ v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy\nprvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n36. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný\nurčeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo\nurčeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.\n37. Podľa § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona o energetike, inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia\nalebo inej osobe vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b/\naž h/, § 36 ods. 2 písm. a/ až e/, § 39, 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b/, d/, e/, § 71 ods. 2 písm. b/, d/, §\n72, § 77 ods. 1, 3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e/ a § 96 ods. 24 a 27.\n38. Kasačný súd z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu sťažovateľa zistil, že dňa\n25. septembra 2014 bol orgánu verejnej správy prvej inštancie postúpený spisový materiál Obvodného\noddelenia Policajného zboru v Trstíne ČVS: ORP-1669/TR-TT-2014 dokumentujúci správny delikt podľa\n§ 91 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Na podklade uvedeného vykonal prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy dňa 23. júna 2015 kontrolu dodržiavania zákona o energetike, ktorej výsledok je zaznamenaný v\nProtokole o výsledku kontroly zo dňa 23. júna 2015, v zmysle ktorého inšpektori ustálili, že kontrolovaný\nsubjekt porušil cit. zákon, nakoľko v presne nezistenom čase od 19. marca 2013 do 5. februára\n2014 došlo k poškodeniu overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXX-XXX-XX na\nodbernom mieste č. XXXXXXXXXX. Oznámením o začatí správneho konania č. EN/0245/02/2015 zo\ndňa 28. júla 2015 bol žalobca oboznámený o začatí správneho konania o uložení pokuty podľa § 91 ods.\n1 písm. d/ zákona o energetike z dôvodu zistenia neoprávneného odberu plynu odberateľom (žalobcom)\nv domácnosti, čím došlo k porušeniu § 82 ods. 1 písm. d/ cit. zákona. Výsledkom správneho konania\nbolo prvoinštančné správne rozhodnutie č. EN/0245/02/2015 zo dňa 10. septembra 2015, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 1 850,- Eur za neoprávnený odber plynu, zadokumentovaný v\nProtokole o výsledku kontroly zo dňa 23. júna 2015, nakoľko bol u odberateľa plynu v domácnosti zistený\nodber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, keďže pri kontrole vykonanej dňa 23.\njúna 2015 Inšpektorátom SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj bolo pri prešetrovaní podnetu č.\n692/2014 zistené, že účastník konania na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX v presne nezistenom\nčase 19. marca 2013 do 5. februára 2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah\ndo overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXX-XXX-XX. V odôvodnení rozhodnutia\norgán verejnej správy prvej inštancie vyjadril názor, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný\ns tým, že pri určení výšky pokuty prihliadal najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky\nporušenia povinnosti.\n39. O podanom odvolaní rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím č. SK/0714/99/2015 zo dňa\n21. apríla 2016 tak, že prvoinštančné správne rozhodnutie v časti zmenil tak, že časť výroku „účastník\nkonania na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, G. D. K. XX, v presne nezistenom čase od 19. marca\n2013 do 05. februára 2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej\na zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXX-XXX-XX tým spôsobom, že poškodil - odstránil\njeden zaisťovací prvok plomby“ nahradil znením „na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa D. K.\nXX, v presne nezistenom čase od 19. marca 2013 do 05. februára 2014 bol vykonaný neoprávnený\nzásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č. XXXXXXX-XXX-XX tým spôsobom, že bol\npoškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby.“ Ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie,\nostala bez zmeny. Rozhodnutie odôvodnil sťažovateľ tým, že v odvolacom konaní bol zistený dôvod\n\nna zmenu napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, preto sťažovateľ v novom rozhodnutí odstránil\nnedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia, pričom sťažovateľ nezistil dôvod na\nzmenu právnej kvalifikácie, zrušenie napadnutého rozhodnutia ani prehodnotenie výšky uloženej pokuty.\n40. O podanej žalobe rozhodol krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom, ktorým\nrozhodnutie sťažovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že správne orgány\noboch inštancií dôsledne neozrejmili spôsob aplikácie ustanovení zákona o energetike upravujúcich\nneoprávnený odber plynu a jeho následky. V ďalšom konštatoval obsahové nedostatky odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia neumožňujúceho posúdiť, či uloženie pokuty a práve v stanovenej výške\nje v súlade s účelom a zmyslom aplikovaných ustanovení cit. zákona, ako aj nedostatočne zistený\nskutkový stav veci.\n41. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že z ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/\nzákona o energetike vyplýva objektívna zodpovednosť účastníkov konania. Mal za jednoznačné, že v\nzmysle ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ cit. zákona má sťažovateľ vykonávať dozor nad dodržiavaním\npovinností a oprávnení vyplývajúcich z celého ustanovenia § 82 cit. zákona. S poukazom na stanovenú\nobjektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchaný správny delikt mal za to, že nebol povinný skúmať\nzavinenie. Odôvodnenie výšky pokuty mal za dostatočné s tým, že pokiaľ považoval krajský súd\nodôvodnenie výšky pokuty za nedostatočné vo vzťahu k zákonným kritériám pre určenie jej výšky, mal\nmožnosť využiť moderačné právo v zmysle § 198 ods. 1 písm. a/ S.s.p.\n42. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia\nkrajského súdu, aj keď sa s dôvodmi jeho rozhodnutia nestotožnil v celom rozsahu.\n43. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že z ustanovenia § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5 zákona\no energetike vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe (v\ndanom prípade žalobcovi) za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených ustanovení\ncitovaného zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ustanoveniu § 82 tohto zákona. Z predmetného\nustanovenia § 82 ods. 1 cit. zákona vyplývajú zasa definície neoprávneného odberu, z ktorých je\nmožné vyvodiť, o aký odber musí ísť, aby bol neoprávnený. V ods. 1 písm. d/ je ďalej uvedené, že\nneoprávneným odberom plynu je odber, ktorý musí spĺňať dve podmienky, prvou je odber meraný\nurčeným meradlom a druhou je, že pôjde o meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii. Na sankcionovanie tohto neoprávneného odberu stačí splnenie týchto dvoch\npodmienok s tým, že zodpovednosť nesie odberateľ (žalobca), pričom zákon nevyžaduje priamo jeho\nzavinenie. Sťažovateľ tak správne vyhodnotil, že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, nie\nsubjektívnu zodpovednosť, preto nie je podstatné, či došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla\númyselným alebo nedbanlivostným konaním, resp. kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie;\nzodpovednosť nesie odberateľ plynu. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. marca 2015, sp.zn.\n3Cdo 99/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Asan 19/2017). Na základe\nvyššie uvedeného nemohol kasačný súd prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že orgány verejnej správy\npostupovali nesprávne, keď sa nezaoberali skutočnosťou, či k neoprávnenému odberu malo dôjsť\númyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, keď v prípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie\nneskúma. K uvedenému však kasačný súd uvádza, že skutočnosť kto, kedy a akým spôsobom porušil\nzabezpečovaciu značku plynomeru, resp. ako došlo k danému porušeniu je nutné vziať do úvahy pri\nurčovaní výšky pokuty.\n44. Kasačný súd zároveň nesúhlasí s tou časťou odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej krajský\nsúd konštatoval, že sťažovateľ tak ako aj prvoinštančný orgán verejnej správy neozrejmili spôsob\naplikácie ustanovení zákona o energetike - § 82 ods. 1 písm. d/ a § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5. V nastolenej\notázke kasačný súd ustálil, že ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať aj ustanovenie § 82\nods. 1 zákona, ale výlučne len ustanovenie § 82 ods. 2 tohto zákona, bol by to výslovne vymedzil v\nustanovení § 91 ods. 1 písm. d/ bod 5. Súčasne má kasačný súd za to, že vylúčenie možnosti sťažovateľa\nsankcionovať páchateľov správnych deliktov len z dôvodu, že ustanovenie § 82 ods. 1 tohto zákona\nnie je výslovne formulované ako povinnosť by odporovalo zásadám právneho štátu, v ktorom nie je\nmožné akceptovať a ponechať bez trestu protispoločenské konanie, akým neoprávnený odber plynu\nbez pochýb je.\n\n45. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty, ktorú považuje sťažovateľ za dostatočne odôvodnenú v\nrámci toho, že nie je možné presne uviesť priebeh skutku, musí kasačný súd vyzdvihnúť právny názor\nkrajského súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd dospel k\njednoznačnému záveru, že z obsahu prvoinštančného a druhoinštančného správneho rozhodnutia nie\nje možné dostatočne vyvodiť, prečo bola žalobcovi uložená práve pokuta vo výške 1 850,- Eur, prečo\nnie menej, resp. viac.\n46. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených Správnym súdnym poriadkom s tým, že nie sú dotknuté ustanovenia o sankčnej\nmoderácii. Avšak neznamená to, že orgán verejnej správy by nemal dostatočne odôvodniť použitú\nsprávnu úvahu pri ukladaní výšky sankcie, najmä, ak ukladá sankciu v určitom zákonom stanovenom\nrozpätí, v danom prípade od 100,- Eur do 30 000,- Eur. Zároveň musí byť z rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy zrejmá jeho správna úvaha pri aplikácii právnych predpisov (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).\n47. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu rovnako dospel k záveru o nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutia sťažovateľa a prvoinštančného správneho rozhodnutia v súvislosti s výškou\nuloženej sankcie, keď konajúce orgány verejnej správy síce tvrdili, že pri určovaní výšky pokuty\nzohľadnili závažnosť protiprávneho konania a jeho následok, ktorým bola spôsobená škoda vlastníkovi\na prevádzkovateľovi distribučnej siete, a preto žalobcovi uložili pokutu na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sadzby, no súčasne výšku uloženej pokuty stanovili na sumu 1 850,- Eur zo zákonnom\nstanoveného rozpätia od 100,- Eur do 30 000,- Eur. Kasačnému súdu nie je zrejmé, prečo sa orgány\nverejnej správy domnievali, že uložená pokuta predstavuje dolnú hranicu zo zákonnom stanovenej\nsadzby, keď uložená pokuta 18,5-násobne prevyšuje skutočnú dolnú hranicu (100,- Eur). Rovnako\nzostalo pre kasačný súd neznáme, ako mohli orgány verejnej správy uložiť žalobcovi pokutu vo výške\n1 850,- Eur, keď sami uviedli, že pri určení výšky pokuty prihliadali v zmysle ustanovenia § 91 ods. 5\nzákona o energetike najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností,\nteda museli prihliadnuť okrem iného na skutočnosti, že\n- orgán verejnej správy prvej inštancie rovnako ako sťažovateľ a ako orgány činné v trestnom konaní\nnepreukázali, že práve žalobca bol osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah do overovacej a\nzabezpečovacej značky plynomeru č. 9785536-021-97 tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený\njeden zaisťovací prvok plomby;\n- k porušeniu plomby určeného meradla mohlo vzhľadom na bod 1 dôjsť aj konaním inej osoby ako osoby\nžalobcu, pričom nebolo vylúčené, že porušenie mohlo byť spôsobené aj inými vplyvmi ako napríklad\nvplyvom počasia, plynutím času či inou okolnosťou;\n- nebol preukázaný vznik škody prevádzkovateľovi distribučnej siete spojený s neoprávneným odberom\nplynu;\n- predmetné meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste.\n48. Vzhľadom na uvedené nemohol kasačný súd postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým\nkrajským súdom v napadnutom rozhodnutí o nedostatku odôvodnenia výšky uloženej pokuty s tým,\nže napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení s prvoinštančným rozhodnutím je aj podľa názoru\nkasačného súdu v uvedenom smere v rozpore so zákonom.\n49. Krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne\nposúdenie veci. Kasačný súd sa stotožňuje s uvedeným tvrdením krajského súdu v tom smere, že\nsamotný sťažovateľ uviedol, že nebolo možné zistiť, ako presne prebiehal skutok, čo malo vplyv na\nodôvodnenie výšky pokuty a svoju úvahu oprel len o znalecký posudok, ktorý bol spochybňovaný\nžalobcom. Aj napriek tomu, že v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť, pokiaľ sa nepreukáže,\nže zabezpečenie meradla plynu bolo poškodené žalobcom, bude úlohou orgánu verejnej správy zvážiť\nuloženie sankcie skutočne na spodnej hranici sankčného rozpätia určeného zákonodarcom.\n50. Na základe vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení\ndospel kasačný súd k záveru, že je potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť (§ 461 S.s.p.), nakoľko v\nrozhodnutí sťažovateľa došlo k takým pochybeniam, ktoré odôvodňujú záver krajského súdu o potrebe\njeho zrušenia, a na ktoré musel kasačný súd prihliadať.\n\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi\nvzhľadom na jeho úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1\nS.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.).\n52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/65/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}