{"guid": "65622510-f935-4ef0-b502-71aff4c7ceb7:b0b0627e-fca8-4897-ae97-1d7894130bcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1", "spisova_znacka": "5Sžk/38/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/38/2018 z 27. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2020, sp. zn. 5Sžk/38/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1", "identifikacne_cislo": "2016200059", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2020-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0b0627e-fca8-4897-ae97-1d7894130bcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/38/2018\n2016200059\n27. 02. 2020\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2020:2016200059.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci sťažovateľa\n(pôvodne žalobcu): NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr.\nJánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 za účasti účastníčky Ing. S. O., bytom B. XX, Z.,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/11/2016-58 z 8. novembra\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/11/2016-58 z 8. novembra\n2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015\na rozhodnutie Mesta Galanta č. OSP 565/4749-1/2015-ABB zo 16. júla 2015 z r u š u j e a vec v r\na c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania, ako aj na náhradu trov konania\npred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 20S/11/2016-58 z 8.\nnovembra 2017 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 postupom podľa § 190 v spojení\ns § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol. O trovách\nkonania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne\ntrovy nevznikli, preto náhradu trov nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - mesta Galanty č. OSP 565/4749-1/2015-ABB zo 16.\njúla 2015 vo veci dodatočného povolenia obojstrannej reklamnej stavby na pozemku registra „C“, parc.\nč. 5072/1 v kat. úz. Q. na dobu určitú do 30. júna 2016.\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že za splnenia procesných podmienok súd\nprejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu,\nvrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti\nžaloby. Ing. S. O., vlastníčka pozemku parc. č. 5072/1 pre kat. úz. Q., ktorú súd pribral do konania\nuznesením zo 6. júla 2017, sa k veci napriek výzve súdu nevyjadrila.\n\n4. Právomoc stavebného úradu rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby na dobu určitú nebola v konaní\nžalobcom spochybnená. Primárne namietal nedostatok podkladov rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru\nvychádza iba z doposiaľ neexistujúceho dokumentu, a v súvislosti s tým aj nemožnosť oboznámenia sa\ns obsahom tohto dokumentu, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nedostatky odôvodnenia\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spôsobujúce ich nepreskúmateľnosť.\n5. V rozpore s názorom žalobcu podľa zistenia súdu bolo dokazovanie vo veci vykonané v dostatočnom\nrozsahu (žalobca sám neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by v konaní pred správnym orgánom nebol\nvykonaný napriek jeho návrhu, ani dôkaz, ktorý by prípadne podľa neho mal správny orgán vykonať bez\nnávrhu) a preskúmavané rozhodnutie žalovaného vo svojom odôvodnení obsahuje všetky náležitosti\nupravené ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, jasne a zrozumiteľne identifikuje dôvody\nstanovenia časového obmedzenia povolenia stavby a vysporadúva sa so všetkými námietkami\núčastníka konania.\n6. Nemožnosť oboznámiť sa s iba pripravovanou koncepciou na povoľovanie reklamných stavieb\nje logická a nepredstavuje porušenie procesných práv žalobcu nakoľko podkladom rozhodnutia o\ndočasnom povolení stavby nie je obsah koncepcie, ale samotná skutočnosť jej prípravy.\n7. Súd mal za to, že ochrana pred tzv. vizuálnym smogom, ktorý reklamné zariadenia predstavujú,\nje legitímnou súčasťou právomoci samosprávnych orgánov, preto aktivita mesta Galanta v tomto\nsmere, spočívajúca vo vykonaní inventarizácie reklamných stavieb na jeho území a príprave koncepcie\npovoľovania tohto druhu stavieb (bez ohľadu na jej predpokladanú právnu formu), je skutočnosťou,\nktorú pri povoľovaní reklamnej stavby na území mesta stavebný úrad zohľadnil logickým a zákonu\nneodporujúcim spôsobom - povolením stavby na určitú dobu.\nII.\n8. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol aby kasačný súd rozsudok správneho sudu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta Galanta zrušuje a vec vracia Mestu Galanta na ďalšie\nkonania a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia\nv plnom rozsahu.\n9. Sťažovateľ uviedol, že nerozumie konštatovaniu správneho súdu, že „žalobca sám neoznačil žiaden\ndôkaz, ktorý by v konaní pred správnym orgánom nebol vykonaný napriek jeho návrhu, ani dôkaz, ktorý\nby prípadne podľa neho mal správny orgán vykonať bez návrhu ...“. Podľa sťažovateľa je zo žaloby\nzrejmé, že žalovaný, ako aj správny orgán odkazovali na nevedno či dokument, či činnosť alebo úsilie,\nktoré nevedno či existuje, a ak áno aký je jeho obsah, či podoba. Je teda z dôvodov žaloby zrejmé, že\ndôkaz, ktorý nebol vykonaný, resp. v spise nie je zanesený, či akýmkoľvek spôsobom prenesený do úvah\nsprávneho orgánu je práve podklad, ktorý žalovaný označil ako „pripravovaná koncepcia na povoľovanie\nreklamných stavieb“ Absencia takého podkladu robí akékoľvek úvahy správneho orgánu a žalovaného\nnepreskúmateľnými. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, keď naďalej zostáva priemernému adresátovi, ktorým je žalobca, upretá možnosť\npochopiť právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo\nvýrokovej časti rozhodnutí.\n10. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení\nz 20. júla 2017. Sťažovateľ pritom vo vyjadrení uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré je podľa jeho\nnázoru regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne neprípustná a bez podkladu v\nzákonných oprávneniach obcí. Rovnako potom úvahy v smere významnosti takejto koncepcie zahŕňajúc\naj skutočnosť prípravy, nemôžu byť správne. Rozhodnutie správneho súdu je takto nepreskúmateľné s\npriamym zásahom do práva žalobcu na spravodlivý proces.\n11. Záverom uviedol sťažovateľ, že sám je súčasťou Asociácie vonkajšej reklamy a podieľa sa na\nodstraňovaní nepovolených reklamných stavieb. Často sú ako dôvody nepovolenia reklamnej stavby, či\nnepredĺženia doby jej trvania, resp. povolenia len do nejakého dátumu, uvádzané dôvody nespĺňajúce\nzákonnú kvalitu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zo žalobných dôvodov je zrejmé, že práve takýto\n\nprípad nastal, keď celkom bez akéhokoľvek podkladu a preskúmateľného odôvodnenia, ktoré by malo\npodklad v administratívnom spise, bol svojvoľne určený dátum obmedzujúci dobu trvania reklamnej\nstavby, pričom potvrdením pravdivosti doterajšej argumentácie sťažovateľa je aj súčasný stav, keď ku\ndňu podania kasačnej sťažnosti žiadna koncepcia neexistuje, žiaden územný plán obce nebol prijatý a\nto bez ohľadu na neprípustnosť regulácie umietňovania reklamných stavieb územným plánom, s ktorými\nnámietkami v súvislosti s argumentáciou o irelevantnosti pripravovania „koncepcie“ sa správny súd\nžiadnym spôsobom nevysporiadal, čím zasiahol do procesných práv žalobcu v podobe práva oboznámiť\nsa s presvedčivými a pochopiteľnými dôvodmi rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nžalobcu na spravodlivý proces.\nIII.\n12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, napriek výzve správneho súdu, nevyjadril.\nIV.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa §\n492 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods.\n2 SSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia a to 27. február 2020 bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu (§ 137 ods. 2 SSP).\n14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok č.k. 20S/11/2016-58 z 8. novembra 2017,\nktorým správny súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/029132/Ma z 13. novembra 2015 postupom podľa § 190 v spojení\ns § 491 ods. 1 SSP zamietol.\n15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n18. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n19. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n20. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 (Stavebný zákon), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n21. Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)\n\n(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné\nchrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne\nvyžadovať plnenie ich povinností.\n(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\nzúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu.\n(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo\npoužívať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených\nosobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány\npodľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.\n(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom\nkonania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú\nk správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej\nzmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\n(6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak\nho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o\nzačatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o\nktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy\núčastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná\nverejnosti.\n(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú\naj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.\n22. Podľa § 32 Správneho poriadku\n(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\n(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\n(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a\nprávnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\n23. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n25. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu absencie\npodkladu, kasačný súd zhodne so sťažovateľom uvádza, že neexistencia podkladu robí samotný proces\nhodnotenia dôkazov bez preskúmateľného základu, na ktorý však žalovaný odkazuje domnelým a\nsvojvoľným.\n26. Najvyšší súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad rozhodnutie 5Sž 37/2006)\nviackrát zdôraznil, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu na jednej strane sťažuje\nobranu účastníka proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, lebo mu je odňatá možnosť poukázať na\nnesprávnosť záverov konajúceho orgánu štátnej moci, a na strane druhej sa vytvára prekážka pre\nsúdny prieskum napadnutého rozhodnutia, lebo konajúci súd v dôsledku neexistencie alebo nedostatku\n\núsudkov a logických väzieb medzi nimi a deklarovanými právnymi závermi nemôže posúdiť ich\nzákonnosť a preto je treba prisvedčiť aj sťažnostnému bodu týkajúcemu sa namietaného zásahu do\nspravodlivého konania.\n27. Kasačný súd je toho názoru, že ak absentuje v administratívnom spise, resp. v čase rozhodovania\nvôbec neexistuje podklad - pripravovaná koncepcia na povoľovanie reklamných stavieb, ktorej obsah\nje neznámy a z uvedeného dôvodu ani nemohla byť podkladom na rozhodnutie, tak vzhľadom na\nuvedené logicky absentuje aj jasná odpoveď na to, prečo a aké úvahy viedli žalovaného pri prijímaní\nsvojho potvrdzujúceho rozhodnutia. Kasačný súd poukazuje, že v predmetnom odôvodnení rozhodnutia\nžalovaného takéto závery, ktoré by boli vyvodené z reálne existujúceho a teda aj preskúmateľného\npodkladu absentovali a ich celkový rozsah nebolo možné zistiť ani z pripojeného administratívneho spisu.\nPreto kasačný súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.\n28. Neexistencia podkladu, v čase rozhodovania, na ktorý správny orgán v odôvodnení rozhodnutia\nodkazuje ako na hlavný dôvod, z ktorého výrok rozhodnutia vychádza, je takou vadou, vzhľadom na\nktorú sa nedajú skutkovo ani právne objasniť názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej\nčasti rozhodnutia a teda ani aplikácia príslušnej právnej normy. Tento stav absencie podkladu, žiaľ,\nvedie účastníka konania a následne aj správny súd k nemožnosti pochopenia rozhodovacích dôvodov\nsprávneho orgánu ako aj k nemožnosti vyvodenia základu samotného rozhodnutia.\n29. Kasačný súd vzhľadom na dôvody kasačnej sťažnosti uplatnenej sťažovateľom uvádza, že sa\nnestotožňuje s právnym posúdením obsiahnutým v napadnutom rozsudku.\n30. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí správny súd,\npretože úsudok správnych orgánov v danej veci nepovažuje za správny.\n31. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa za relevantné a dôvodné na\nvyhovenie kasačnej sťažnosti.\n32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení\nnámietok sťažovateľa rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n33. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec\nv medziach podaného odvolania, následne sa dôsledne vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu,\na to aj vrátane námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie\naj riadne a presvedčivo odôvodniť.\n34. O náhrade trov konania na správnom súde a náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal\n(§ 467 ods. 1 a 2 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1\na 2 SSP a analogicky podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/11/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}