{"guid": "9e39478f-e5ac-4880-873f-3478410e7334:58b1516d-621f-4a91-909b-7ea92cb31223", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2015200422.2", "spisova_znacka": "1Sžk/32/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/32/2018 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 1Sžk/32/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:2015200422.2", "identifikacne_cislo": "2015200422", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/657", "nazov": "zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/657-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58b1516d-621f-4a91-909b-7ea92cb31223", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2015200422.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2015200422.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2015200422.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/32/2018\n2015200422\n26. 05. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:2015200422.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: MENERT\n- THERM, s.r.o., so sídlom Hlboká 3, 927 01 Šaľa, IČO: 31 420 991, právne zastúpený: advokátska\nkancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti\nžalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02\nTrnava, za účasti ďalšieho účastníka (v tomto konaní sťažovateľ): Spoločenstvo vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov J. Dalloša 37, 38, 39, so sídlom J. Dalloša 1353/39, 925 21 Sládkovičovo, právne\nzastúpený: Mgr. Ing. Eva Solčanová, advokátka, so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 42 119\n600, o všeobecnej správnej žalobe, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/96/2015-157 zo dňa 9. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.\nŽalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2015/006583/PaHo zo dňa 01.04.2015 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil rozhodnutie Mesta Sládkovičovo č.102/2010/08-HL zo dňa\n11.12.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol odvolanie žalobcu.\n2. Mesto Sládkovičovo prvostupňovým rozhodnutím nepriznalo žalobcovi postavenie účastníka konania\nv konaní o dodatočnom povolení stavby spojeným s kolaudačným konaním stavby „Plynová teplovodná\nkotolňa pre bytový dom ul. J. Dalloša 1353/37,38,39, 925 21 Sládkovičovo“ pre investora Spoločenstvo\nvlastníkov bytov a NP J. Dalloša 37, 38, 39, 925 21 Sládkovičovo, objekt č. 1.353, na parc. č. 994/1,\n994/2, 994/3 vedené na LV č. X.XXX, k. ú. W.P..\n3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie s odôvodnením, že nie je zrejmé akým spôsobom sú práva, resp. právom chránené záujmy\nalebo povinnosti žalobcu, dotknuté, keďže zmluvný vzťah s predmetným spoločenstvom vlastníkov bytov\na nebytových priestorov bol ukončený ku dňu 31.12.2010 uplynutím doby určitej, na ktorú bol zmluvný\nvzťah uzavretý. Správny orgán mal za preukázané, že žalobca v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku\nnie je účastníkom stavebného konania. Žalobca nie je v uvedenom konaní ani dotknutým orgánom v\n\nzmysle § 140a ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v zmysle postavenia dotknutého orgánu vyplývajúceho z osobitného zákona, ktorým\nje zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej\nlen „zákon o tepelnej energetike“). Zmena v zákone o energetike v § 12 ods. 10 priznáva s účinnosťou\nod 01.05.2014 dodávateľom tepla síce postavenie účastníka konania resp. dotknutého orgánu, ale\nvzhľadom na ukončenie právneho vzťahu medzi Spoločenstvom vlastníkov bytov a žalobcom, ktorý bol\nuzavretý na dobu určitú bol ukončený ku dňu 31.12.2010, sa novela zákona nemohla aplikovať na právny\nvzťah, pretože tento právny vzťah bol už ukončený.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\nX. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na S. súd v\nTrnave (ďalej len „krajský súd“) a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n5. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že\n- podľa ustanovenia § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike má dodávateľ tepla postavenie účastníka\nkonania vyplývajúce z osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo\njej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom;\n- zo strany Spoločenstva bytov neboli splnené podmienky platného odberu tepla, vyplývajúce z § 20\nods. 3 zákona o tepelnej energetike, a preto je žalobca jediným oprávneným dodávateľom tepla na\nvymedzenom území;\n- žalobca uzavrel so Spoločenstvom bytov zmluvu č. 10/2010/S (ďalej len ,,zmluva“) zo dňa 01.02.2010,\nna základe požiadavky Spoločenstva bytov bola uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2010;\n- zákon o tepelnej energetike neumožňuje uzavrieť zmluvu o dodávke a odbere tepla na dobu určitú;\n- dňa 23.12.2010 bolo žalobcovi doručené oznámenie Spoločenstva bytov zo dňa 21.12.2010, ktorým\nSpoločenstvo bytov oznamovalo skutočnosť, že dňa 31.12.2010 končí platnosť zmluvy a z toho vyplýva\naj skončenie dodávky tepla do bytového domu;\n- Spoločenstvo bytov nemalo zabezpečené alternatívny zdroj tepla v zmysle platných právnych\npredpisov, a preto nezastavil dodávku tepla do predmetného bytového domu k 31.12.2010, predmetná\ndodávka tepla sa realizovala od žalobcu až do dňa 04.01.2011 teda po uplynutí účinnosti zmluvy;\n- zákon o tepelnej energetike taxatívne v § 20 ods. 1 stanovuje podmienky kedy odberateľ tepla môže\nukončiť zmluvu o dodávke tepla, dané ukončenie je možné na základe zákona alebo dohodou zmluvných\nstrán;\n- zákon o tepelnej energetike neumožňuje skončiť odber tepla po uplynutí doby účinnosti zmluvy o\ndodávke a odbere tepla a nie je možné konštatovať, že k skončeniu odberu tepla zo strany spoločenstva\nbytov došlo na základe zákona;\n- záväzky medzi žalobcom a spoločenstvom trvajú, pretože platne neskončil odber tepla;\n- zákon o tepelnej energetike odo dňa 01.05.2014 vo svojom ustanovení § 12 ods. 10 určuje postavenie\ndodávateľa tepla ako účastníka stavebného konania, v ktorom sa povoľuje výstavba sústavy tepelných\nzariadení alebo jej časti z pohľadu, či sa táto sústava tepelných zariadení alebo jej časť nachádza na\nvymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.\n6. S. súd v Trnave dospel k záveru o tom, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že\n- s účinnosťou od 01.05.2014 nadobudlo platnosť ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike,\npodľa ktorého pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní\npodľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné a dodávateľ tepla má\nsúčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu ak sa povoľuje výstavba sústavy\ntepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom\nzásobovaní teplom;\n- žalobca dodával teplo predmetnému bytovému spoločenstvu a taktiež má aj povolenie na\nprevádzkovanie predmetnej činnosti;\n- novela § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike vylúčila akýkoľvek právny rozkol v tom či má byť\ndodávateľ zo zdroja tepla v postavení účastníka stavebného konania, nakoľko ustanovenie § 59 ods.\n\n1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., stanovuje, že účastníkom konania sú aj ďalšie osoby ktorým toto\npostavenie vyplýva z osobitného predpisu;\n- novela č. 100/2014 Z.z. vyjadrila úmysel zákonodarcu doplniť dodávateľa tepla zo zdroja tepla v\ncentralizovanom zásobovaní teplom medzi účastníkov konania o výstavbe sústavy tepelných zariadení a\ntaktiež aj dotknuté orgány z dôvodu uplatňovania si práva v postavení účastníka konania a posudzovania\nsúladu stavby postavenej bez stavebného povolenia s verejnými záujmami v postavení dotknutého\norgánu v konaní, v ktorom sa povoľuje daná stavba;\n- podľa uvedenej novely je nesporné, že dodávatelia sa stávajú dotknutými orgánmi a účastníkmi\nstavebných konaní pre všetky stavebné konania začaté po účinnosti novely, t.j. po 01.05.2014;\n- v právnych otázkach týkajúcich konaní začatých pred účinnosťou predmetnej novely je potrebné\nvychádzať z právnej skutočnosti, že novela zákona o tepelnej energetike neobsahuje žiadne prechodné\na záverečné ustanovenia, čo znamená potrebu akceptovať nový status dodávateľov aj v stavebných\nkonaniach, ktoré ešte prebiehajú a nie sú po dátume účinnosti t. j. 01.05. 2014 právoplatne skončené.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu\n7. Proti rozsudku krajského súdu podalo Spoločenstvo vlastníkov bytov (ďalej len „sťažovateľ“) včas\nkasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- krajský súd právnym posúdením veci v bode 17 napadnutého rozsudku nerešpektoval ust. § 97 ods.\n1 stavebného zákona, v ktorom je osobitne upravený okruh účastníkov konania o dodatočnom povolení\nstavby a žalobcovi priznal postavenie účastníka konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného\nzákona bez bližšieho odôvodnenia, prečo na daný vzťah aplikoval ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného\nzákona, a súčasne bez odôvodnenia, prečo zo strany krajského súdu došlo k vylúčeniu aplikácie ust.\n§ 97 ods. 1 stavebného zákona;\n- v konaní o dodatočnom povolení stavby je okruh účastníkov konania definovaný v ustanovení § 97\nods. 1 stavebného zákona špeciálne, a preto sa na účastníctvo v konaní o dodatočnom povolení stavby\nnemá použiť aplikácia ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pretože podľa ust. § 88a ods. 7\nstavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby vzťahujú ustanovenia § 58 až 66\nstavebného zákona iba primerane, t.j. ak existuje špeciálna právna úprava pri konaní o dodatočnom\npovolení stavby, všeobecná úprava obsiahnutá v § 58 až 66 stavebného zákona sa nepoužije;\n- v legislatívnom odkaze 13b) (v § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike) sa uvádza len § 59 ods. 1\npísm. c) stavebného zákona a absentuje v ňom odkaz na ust. § 97 ods. 1 z čoho jednoznačne vyplýva,\nže aplikácia § 12 ods. 10 Zákona o tepelnej energetike sa vzťahuje len na konania o vydanie stavebného\npovolenia a nie je prípustná v konaniach o dodatočnom povolení stavby začatých pred účinnosťou\nnovely;\n- krajský súd vec nesprávne právne posúdil aj tým, že ustanovenie § 12 ods. 10 zákona o tepelnej\nenergetike vykladal len vo vzťahu k zákonom vymedzenému pojmu \"vymedzené územie\" v § 2 písm. q)\nbez zohľadnenia ust. § 2 písm. d), e), i) a s), v ktorých sú obsiahnuté zákonné definície pojmov, a to:\ndodávateľ, odberateľ, dodávka tepla a koncový odberateľ;\n- ak podľa ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike má mať postavenie účastníka konania\npri výstavbe sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja\ntepla v centralizovanom zásobovaní teplom dodávateľ tepla, je nevyhnutné vychádzať zo zákonného\nvymedzenia pojmu \"dodávateľ tepla\", ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je nielen\ndržiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu\nvzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11, no zároveň táto osoba musí dodávať teplo odberateľovi;\n- je potrebné prihliadať na zákonnú definíciu pojmu „odberateľ“ a „koncový odberateľ“;\n- žalobca nespĺňa zákonnú definíciu pojmu „dodávateľ tepla“ vo vzťahu k sťažovateľovi, a súčasne\nsťažovateľ nie je odberateľom vo vzťahu k žalobcovi, a to z dôvodu absencie dodávky tepla;\n- žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal, či žalobca je dodávateľom tepla pre\nsťažovateľa v zmysle zákona o tepelnej energetike, pretože len takému dodávateľovi tepla, ktorý\nje držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla a dodáva teplo odberateľovi, prislúcha postavenie\n\núčastníka konania a dotknutého orgánu v stavebnom konaní podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného\nzákona;\n- ustanovenie § 12 ods. 10 bolo do zákona o tepelnej energetike doplnené s účinnosťou od 01.05.2014\na odber tepla od žalobcu sťažovateľ ukončil v januári 2011, preto sťažovateľovi nie je známe, akým\nspôsobom by mohli byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu dodatočným povolením\nstavby priamo dotknuté, z ktorého dôvodu žalobca nemá mať postavenie účastníka konania.\n9. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnej miere stotožnil s posúdením veci krajským\nsúdom. Nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého dodávateľ tepla je účastníkom konania o\nvydanie stavebného povolenia avšak nie konania o dodatočnom povolení stavby. Opačné tvrdenie (teda\nposúdenie veci podľa sťažovateľa) by bolo v rozpore s účelom novely zákona o tepelnej energetike.\nZároveň poukázal na dôvodovú správu k predmetnej novele, v zmysle ktorej niektoré stavby môžu\novplyvniť sústavu tepelno-technických zariadení dodávateľa tepla. Uvedené ďalej podporuje aj § 12\nods. 11 v zmysle ktorého sa ustanovenia odsekov 1 až 10 primerane vzťahujú aj na zmeny a úpravy v\nexistujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.\n10. Nesúhlasil ani s tvrdení sťažovateľa o tom, že je podstatnou okolnosť, že žalobca už nedodáva\nsťažovateľovi teplo, z ktorého dôvodu žalobca nie je dodávateľom podľa § 12 ods. 10. V tejto súvislosti\npoukázal na protest prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave, podľa ktorého je bezpredmetné riešenie\notázky existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a sťažovateľom, nakoľko žalobca je dodávateľom\ntepla na vymedzenom území (v rámci ktorého došlo k realizácii stavby- pozn. kasačného súdu).\n11. V prípade pripustenia argumentácie sťažovateľa by bola daná možnosť pre každému odberateľovi,\nstavbou vlastnej kotolne zablokovať účasť dodávateľa tepla na vymedzenom území v stavebnom konaní\niba tým, že sa od neho svojvoľne odpojí a tým pádom by pri absencii dodávky tepla nebol pre doterajšieho\ndodávateľa tepla splnený predpoklad pre jeho účastníctvo v súvisiacom stavebnom konaní. Z vyššie\nuvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\n13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n14. V preskúmavanej veci mesto Sládkovičovo rozhodlo prvostupňovým rozhodnutím, že žalobca nie je\núčastníkom konania o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným konaním stavby ,,Plynovej\nteplovodnej kotolne pre bytový dom ulica J. Dalloša 1353/37,38,39 v Sládkovičove“, pričom žalovaný\ntoto rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V priebehu konania pred krajským súdom\npodal prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava proti preskúmavanému rozhodnutiu protest pod č. Kd\n151/15/2200-7 zo dňa 30.07.2015, na základe ktorého Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja Slovenskej republiky, odbor Štátnej stavebnej správy vydalo rozhodnutie č. 21095/2015/B625SV/57419 Ra zo dňa v znení opravy zrejmej chyby č. 21095/2015/B625-SV/58559 zo dňa 23.09.2015,\no vyhovení protestu prokurátora a zrušilo preskúmavané rozhodnutie. Následne, na základe podaného\nrozkladu bolo rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,\nodbor Štátnej stavebnej správy zmenené rozhodnutím ministra č. 172/2015 č. 27650/2015/D220SLP/75591-M zo dňa 22.12.2015 tak, že podanému protestu prokurátora sa nevyhovuje.\n15. V prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca uzavrel so sťažovateľom Zmluvu o dodávke a odbere\ntepla č. 10/2010/S zo dňa 01.02.2010 na dobu určitú do 31.12.2010. Dňa 23.12.2010 bolo žalobcovi\ndoručené oznámenie sťažovateľa o ukončení platnosti Zmluvy, v zmysle čoho skončí uvedeným dňom\n\n31.12.2010 aj dodávka tepla, pričom zároveň požiadal žalobcu, aby si dňa 31.12.2010 demontoval\naj merače tepla ako aj ostatný materiál, nakoľko po 01.01.2011 mu už nebude umožnený vstup do\nsúkromných priestorov bytového domu. Z dôvodu, že sťažovateľ nemal zabezpečený alternatívny\nzdroj tepla v zmysle § 20 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, nezastavil žalobca dodávku tepla do\npredmetného bytového domu k 31.12.,2010 a ani neodmontoval merač tepla. Neprišlo k uzatvoreniu\nnovej zmluvy a sťažovateľ odoberal teplo až do 04.01.2011, kedy bez právoplatného stavebného\npovolenia dokončil výstavbu vlastnej plynovej kotolne.\n16. S. súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že stavebný úrad bol povinný konať so žalobcom ako\ns účastníkom konania, nakoľko je dodávateľom tepla na vymedzenom území. S. súd taktiež poukázal\nna rozhodnutie ministerstva zo dňa 18.09.2015, v zmysle ktorého má žalobca povolenie na podnikanie\nv tepelnej energetike vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví s prílohami o mieste podnikania.\nVymedzené územie nie je len všeobecný pojem zo zákona o tepelnej energetike, viaže sa na územie\nkonkrétneho mesta alebo obce, konkrétneho dodávateľa v meste a jeho povolenie na podnikanie v\ntepelnej energetike a miesto podnikania. V prílohe o mieste podnikania a technickom popise zariadení na\nvýrobu tepla pre spoločnosť MENERT-THERM, s. r. o. je uvedená kotolňa K-41 (CZT), J. Dalloša 1189,\nSládkovičovo a o mieste podnikania a technickom popise zariadení na rozvod tepla v položke 7 je B CZT\nK41, J. Dalloša 1189, Sládkovičovo a v položke 8 je uvedené SR TÚV CZT K41, Sládkovičovo, z ktorého\nvyplýva, že žalobca je dodávateľom zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom a účastníkom\nkonania, ak sa povoľuje sústava tepelných zariadení na vymedzenom území. Z uvedeného vyplýva, že\nžalobca ako dodávateľ tepla mal všetky zákonnom vyžadované technické povolenia na vykonávanie\nsvojej podnikateľskej činnosti, a preto spĺňa všetky podmienky aby bol účastníkom konania v konaní o\ndodatočnom povolení stavby.\n17. S. súd tak účastníctvo žalobcu v konaní o dodatočnom povolení stavby vyvodzoval z ustanovenia §\n12 ods. 10 vetá druhá zákona o tepelnej energetike, keď poukazoval na splnenie všetkých zákonných\npodmienok na priznanie postavenia účastníka t.j. že má postavenie dodávateľa tepla zo zdroja v\ncentralizovanom zásobovaní teplom ako aj to, že stavba tepelného zariadenia ktorá bola predmetom\nstavebného konania sa má realizovať na vymedzenom území dodávateľa (žalobcu).\nPodľa § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na\nvymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu 13) dotknutým orgánom, 13a)\nktorého stanovisko je záväzné. 12b) Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa\nosobitného predpisu, 13b) ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na\nvymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.\n18. Zákon o tepelnej energetike v poznámkach pod čiarou k predmetnému ustanoveniu uvádza: 13)\nZákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov; 13a) § 140a zákona 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov; 13b) § 59 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.\n19. Kasačný súd považoval argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú. Ustanovenie § 12 ods. 10 zákona\no tepelnej energetike obsahuje pojmy „dodávateľ“ a „vymedzené územie“. Zákon o tepelnej energetike\nvymedzuje pojem dodávateľ ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je držiteľom povolenia na\nvýrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia\npovinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi. Na základe tohto vymedzenia sťažovateľ\nodvodzuje záver o tom, že iba osobe aktuálne dodávajúcej teplo stavebníkovi (odberateľovi) prislúcha\npostavenie účastníka stavebného konania.\n20. Zo sporného ustanovenia pritom vyplýva, že účastníkom stavebného konania je aj dodávateľ, ak sa\npovoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území tohto dodávateľa.\nJe právne nevýznamné, kto je alebo bol dodávateľom tepla pre stavebníka ako odberateľa (sťažovateľ),\nnakoľko pre naplnenie pojmu dodávateľa podľa § 2 písm. d/ zákona o tepelnej energetike je rozhodujúce,\nči dodávateľ dodáva teplo akémukoľvek odberateľovi, t.j. akejkoľvek tretej osobe. Navyše, ustanovenie\n§ 12 ods. 10 ako podmienku pre priznanie účastníctva v stavebnom konaní nekladie minulý, resp.\naktuálny vzťah medzi dodávateľom tepla a stavebníkom. Z ustanovenia § 12 ods. 10 zákona o tepelnej\nenergetike vyplýva, že dodávateľ zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom sa stáva jednak\ndotknutým orgánom v stavebnom konaní a tiež účastníkom stavebného konania, a to vo vzťahu k tým\n\nstavbám sústavy tepelných zariadení, ktoré sa povoľujú na vymedzenom území takéhoto dodávateľa.\nUvedené ustanovenie sa tak vzťahuje na všetky stavby sústavy tepelných zariadení, ktoré sa povoľujú\nna vymedzenom území.\n21. Žalobca sa domáhal priznania postavenia účastníka konania o dodatočnom povolení stavby. Účelom\ntohto konania je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo\nstrany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby\nnie je v rozpore s verejnými záujmami.\nPodľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby, ktorým\ntoto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú\nustanovenia § 58 až 66.\nPodľa § 97 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické\nosoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n22. Vo vzťahu k právnej úprave účastníctva v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa stavebného\nzákona je treba poukázať na to, že pri vymedzovaní okruhu účastníkov konania stavebný úrad s\npoukazom na § 88a ods. 7 stavebného zákona aplikuje § 59 stavebného zákona, teda nie zúžený\nokruh účastníkov vymedzený v § 97 stavebného zákona. Ustanovenie § 88a ods. 7 stavebného zákona\nbolo prijaté neskôr zákonom č. 237/2000 Z.z. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva primeranosť postupu\nstavebného úradu ako v prípade stavebného konania, ak stavbu možno dodatočne povoliť. Vzťahuje\nsa to na žiadosť o vydanie dodatočného povolenia, na účastníkov konania, na postup v konaní, na\npredmet posúdenia, keďže stavebný úrad preskúma aj rozhodnutie o jej dodatočnom povolení. Právna\núprava konania o dodatočnom povolení stavby obsahuje v § 88a ods. 7 odkaz na primerané použitie\n(okrem iných aj) ustanovenia § 59, preto § 97 stavebného zákona (všeobecne) odkazujúci na ôsmy\noddiel stavebného zákona sa na toto konanie neaplikuje výlučne. Znenie poznámky pod čiarou (13b)\nv zákona o tepelnej energetike, ktorá odkazuje na úpravu účastníctva v stavebnom konaní (§59 ods. 1\npísm. c/ stavebného zákona), avšak nie na právnu úpravu konania o dodatočnom povolení stavby, nemá\nvplyv na správnosť záverov krajského súdu, nakoľko žalobcovi patrí postavenie účastníka konania o\ndodatočnom povolení stavby skrz primeranú aplikáciu ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona.\n23. Z porovnania § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike (v poznámke pod čiarou 13b odkazujúceho\nna § 59 ods. 1 c/) a § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona („Účastníkmi stavebného konania sú ďalšie\nosoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu“; v poznámke pod čiarou 1g odkazujúceho\nna § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z.) vyplýva, že informácia v poznámke pod čiarou nevyhnutne nemusí\nobsahovať taxatívny výpočet situácií, na ktoré sa dané ustanovenie vzťahuje. Pre posúdenie spornej\notázky je právne významné znenie zákonného ustanovenia a nie odkaz v poznámke pod čiarou.\n24. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na Legislatívne pravidlá tvorby zákonov schválené\nuznesením č. 519 Národnej rady Slovenskej republiky z 18. decembra 1996 a publikované pod č.\n19/1997 Z.z., konkrétne bod 47 prílohy č. 2: „Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú\nsúčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú\nnormatívnu povahu.“ Bez významu nie sú pritom ani závery Ústavného súdu Českej republiky v náleze\nsp. zn. II.ÚS 485/98 zo dňa 30.11.1999: „poznámky pod čiarou či vysvetlivky nie sú normatívnou,\npresnejšie záväznou súčasťou pravidla chovania. Preto rovnako ako iné časti právneho predpisu, ich\nposlaním je zlepšiť prehľadnosť predpisu a orientáciu v právnom poriadku (nadpis právneho predpisu,\noznačenie častí, hláv, dielov, oddielov, paragrafov), sú iba legislatívnou pomôckou, ktorá nemôže byť\nzáväzným pravidlom pre výklad právneho predpisu a stanovenie pravidiel chovania. Pokiaľ právny\npredpis neustanovuje také pravidlo priamo, musí odkázať na iný predpis alebo inú formu vyjadrenia\npravidiel chovania (obyčaj, zmluva, morálne pravidla, cudzie právne predpisy atd.)... Ak vzniknú v\ndôsledku použitia tejto svojráznej legislatívnej techniky výkladové problémy, je nutné riešiť ich tak, že\nrozhodujúce je vlastné pravidlo chovania, nie to, čo je stanovené v poznámke pod čiarou.“ Významným, z\nhľadiska výkladu § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, je preto pokračovanie sporného ustanovenia\nza poznámkou pod čiarou (13b): „ak sa povoľuje výstavba“. Uvedené je bez ďalších pochybností\n\nmožné vykladať ako príslušné administratívne konanie, ktorého želaným výsledkom je udelenie práva\nstavebníkovi na uskutočnenie stavby, t. j. aj konanie o dodatočnom povolení stavby (kedy faktický stav\npredbehol stav právny).\n25. Opačným výkladom ustanovenia § 12 ods. 10 v spojení s § 59 ods. 1 písm. c), § 97 a § 88a\nods. 7 stavebného zákona by sa tak pripustila možnosť vylúčiť určitú skupinu subjektov z účastníctva v\nstavebnom konaní výstavbou a následnou prevádzkou tepelných zariadení, s tým spojeným ukončením\ndodávateľsko-odberateľských vzťahov a namietaním ich absencie v následnom konaní o dodatočnom\npovolení stavby.\n26. V situácii riadneho chodu vecí by žalobca (dodávateľ tepla) nepochybne bol účastníkom stavebného\nkonania a ako vyplýva z obsahu spisu (najmä z rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a\nregionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2015) zrejme aj v počiatočnom štádiu\nadministratívneho konania aj ním bol. Pričinením stavebníka stavebné konanie nebolo riadne ukončené\nvydaním stavebného rozhodnutia pričom i napriek tomu stavebník zjavne stavbu zrealizoval a ukončil\nfakticky teplo odoberať (hoci právne pochybne, keďže ešte i po dátume uvedenom v zmluve s\ndodávateľom tepla teplo ešte niekoľko dní fakticky odoberal ).\n27. Preto v situácii následného konania o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným\nkonaním k už (neoprávnene) zrealizovanej stavebníkom bez stavebného povolenia (v priebehu ktorého\ndošlo k precizácii právnej úpravy postavenia dodávateľa tepla ako účastníka konania pri výstavbe\ntepelných zariadení vo vymedzenom území, v ktorom dodáva teplo - akým žalobca nepochybne je) sa\nstavebník nemôže (v dobrej viere) s úspechom domáhať (a správny orgán by mu nemal v tomto smere\nvyhovieť) vylúčenia dodávateľa tepla z postavenia účastníka v takomto konaní (hoci jeho pozícia je\nuž vzhľadom na plynutie času a najmä konanie stavebníka nerešpektujúce zákon oslabená), pretože\ninak by postup akého sa domáha stavebník v situácii, ktorú sám vyvolal (nepovoleným zrealizovaním\nstavby a následným svojvoľným odpojením sa od dodávateľa tepla) predstavoval obchádzanie zákona\nspôsobom znamenajúcim zníženie (resp. úplné vylúčenie) možnosť ochrany svojich práv dodávateľa\ntepla, ktorú by inak (v situácii riadneho chodu) mal, pričom nemožno opomenúť, že i v takomto konaní\nsú jeho práva resp. oprávnené záujmy naďalej určitým spôsobom dotknuté.\n28. Z obdobného argumentačného základu vychádzal i protest prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava\nproti preskúmavanému rozhodnutiu pod č. Kd 151/15/2200-7 zo dňa 30.07.2015, ministerský orgán I.\nstupňa v rozhodnutí zo dňa 18.09.2015, pričom obdobný záver o aplikácii § 12 ods. 10 druhej vety\nzákona o tepelnej energetike v konaní o dodatočnom povolení stavby zaujal Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ešte ako súd odvolací) už v rozhodnutí pod sp. zn. 5Sžo/15/2016 zo dňa 13.12.2017:\n„Z ustanovenia § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike vyplýva, že dodávateľ zo zdroja tepla v\ncentralizovanom zásobovaní teplom sa stáva jednak dotknutým orgánom v stavebnom konaní a tiež\núčastníkom stavebného konania, a to vo vzťahu k tým stavbám sústavy tepelných zariadení, ktoré sa\npovoľujú na vymedzenom území takéhoto dodávateľa, pričom zákon o tepelnej energetike podmieňuje\nsúhlasom dodávateľa akýkoľvek zásah do sústavy tepelných zariadení, ktoré dodávateľ prevádzkuje\n(§ 22 ods. 3) a nielen činnosti a práce v ochranných pásmach tepelných zariadení (§ 36 ods. 7).\nUvedené ustanovenie sa tak vzťahuje na všetky stavby sústavy tepelných zariadení, ktoré sa povoľujú\nna vymedzenom území a teda nielen na ochranné pásma, ktoré sú iba časťou vymedzeného územia za\núčelom riešenia bezpečnosti sústavy tepelných zariadení.“\n\nV.\n29. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnou\nžalobu napadnuté rozhodnutia zrušil, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust.\n§ 461 S.s.p zamietol.\n30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. za primeranej aplikácie\n§ 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v kasačnom konaní úspešný priznal nárok na úplnú\n\nnáhradu týchto trov voči sťažovateľovi. Podľa § 448 S.s.p. je účastníkom konania o kasačnej sťažnosti\nten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom\nbolo vydané napadnuté rozhodnutie. Sťažovateľ bol popri žalobcovi a žalovanom účastníkom konania\npred krajským súdom, ako ďalší účastník, pričom podľa § 442 ods. 1 S.s.p. bol aktívne legitimovaný\nna podanie kasačnej sťažnosti, pričom toto oprávnenie využil a inicioval konanie o kasačnej sťažnosti.\nLogickým dôsledkom podania kasačnej sťažnosti je (v súlade so zásadou úspechu vo veci), v prípade\nneúspechu, povinnosť sťažovateľa (ktorý disponuje predmetom tohto konania) uhradiť úspešnému\núčastníkovi trovy konania.\n31. Žalovaný, ktorý bol aj napriek pasivite v kasačnom konaní zjavne na strane sťažovateľa, bol rovnako\nneúspešný a preto mu kasačný súd právo na náhradu trov tohto konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/96/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}