{"guid": "9f3215d5-2f71-48e9-98ef-0b39a34249d9:2569a0ae-2d2d-49be-8c5e-47efc1d3cd78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1", "spisova_znacka": "6Tdo/51/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/51/2019 z 10. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2020, sp. zn. 6Tdo/51/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1", "identifikacne_cislo": "1517010809", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Michálik", "sudca_id": 310, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-michalik-310", "datum_vydania": "2020-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 208 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 208 ods. 3 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-208.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-208", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2569a0ae-2d2d-49be-8c5e-47efc1d3cd78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/51/2019\n1517010809\n10. 06. 2020\nJUDr. Štefan Michálik\nECLI:SK:NSSR:2020:1517010809.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika,\nsudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom\n10. júna 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. V. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 5. apríla 2018, sp. zn. 2To/18/2018, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného Y. V. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 23. januára 2018, sp. zn. 3T/05/2017, bol obvinený Y. V.\nuznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.\na), ods. 3 písm. c) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že\nod presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017, v byte na T. ulici XX v A. W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou poškodenou D. V., jej spôsoboval psychické\nutrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obvinený Y. V., najmä po požití alkoholických nápojov,\npoškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú D. V. a súčasne jej\nvulgárne nadával, rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu\", vždy keď chodil\nokolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických\nnápojov slovami „Polámem ti nohy\" „Nakopem ťa do piče\", „Aj tak skapeš, aj tak ťa zničím\", opakovane\npoškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy\nz nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním a\nkonaním obvinený Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres\na strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie. Uvedeného konania sa obvinený Y. V.\ndopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/104/2013,\ndňa 20. novembra 2013, s tým istým dňom právoplatnosti, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia\nslobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z\nktorého výkonu bol dňa 13. októbra 2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava,\nsp. zn. 34/Pp/123/16.\nZa spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím\n§ 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému\nochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.\n\nProti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom, sp. zn. 2To/18/2018, z 5. apríla 2018 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu.\nPodľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a\nzverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe,\nže\nod presne nezisteného dňa mesiaca január 2017 až do dňa 13. júna 2017 s výnimkou dňa 13. februára\n2017 o 18.00 hod., ohľadom čoho bol za obdobný čin postihnutý v priestupkovom konaní, v byte na T. ulici\nXX v A. - W., kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou poškodenou D. V., jej spôsoboval\npsychické utrpenie tak, že pri hádkach, ktoré vyvolával obvinený Y. V., najmä po požití alkoholických\nnápojov, poškodenej D. V. vulgárne nadával, taktiež v spoločnom byte pľul na poškodenú D. V. a súčasne\njej vulgárne nadával, rovnako ju vyháňal z bytu slovami „Ťahaj do piče z tohto bytu\", vždy keď chodil\nokolo nej, tak ju buchol po nohe, aby ju zobudil, vyhrážal sa jej, predovšetkým po požití alkoholických\nnápojov slovami „Polámem ti nohy\", „Nakopem ťa do piče\", „Aj tak skapeš, aj tak ťa zničím\", opakovane\npoškodenú D. V. ponižoval sledovaním a kontrolovaním, či sa poškodená D. V. nachádza v práci a kedy\nz nej odchádza, odopieral jej spánok tým, že na ňu prskal počas spánku vodou, čím týmto správaním a\nkonaním obvinený Y. V. u poškodenej D. V. okrem obavy o svoj život a zdravie dlhodobo vyvolával stres\na strach, ponižoval ju, ohrozoval hlavne jej psychické zdravie, pričom uvedeného konania sa obvinený Y.\nV. dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/104/2013,\nzo dňa 20. novembra 2013, s tým istým dňom právoplatnosti, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona a iné na úhrnný trest odňatia\nslobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z\nktorého výkonu bol dňa 13. októbra 2016 podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava,\nsp. zn. 34/Pp/123/16.\nZa spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím\n§ 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému\nochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.\nDňa 17. mája 2019 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom\nustanovenej obhajkyne doplnené podaním z 18. septembra 2019 a smerujúce proti vyššie uvedenému\nrozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a písm.\ni) Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTr. por. je naplnený tým, že absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním, ktorého sa mal\ndopustiť a následkom, ktorý mal byť týmto konaním spôsobený, ďalej tým, že nie sú splnené podmienky\npreukázania jeho zavinenia (subjektívna stránka trestného činu), čim podľa obvineného neboli naplnené\npožiadavky podľa § 15 a nasl. Tr. zák. v spojení s § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. Z dôvodu\nabsencie tohto dôkazu považuje rozhodnutie odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, za nezákonné\na nepodložené relevantnými dôkazmi, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu. Dôvodil, že ak ho súd\nodsúdil za úmyselný trestný čin, pri ktorom nebolo preukázané, že sa ho skutočne dopustil a nezobral do\núvahy argumentáciu jeho obhajcu v tomto smere a relevantne sa s nimi nevysporiadal, ide jednoznačne\no porušenie jeho práva na obhajobu, ktoré napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nObvinený sa nestotožnil so zisteným skutkovým stavom a namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva,\nže u poškodenej, ktorej boli zistené znaleckým posudkom prejavy charakteristické pre týranú osobu, tieto\nčrty boli následkom jeho správania voči nej po tom, ako bol podmienečne prepustený z výkonu trestu\nodňatia slobody alebo či sú dôsledkom jeho správania voči poškodenej z predchádzajúceho obdobia, za\nktoré skutky bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V vo veci , sp. zn. 1T/104/2013, z 20.\nnovembra 2013. Podľa názoru obvineného, dôkazom o skutočnosti, že poškodená nebola týraná je aj\n\nfakt, že táto ho neustále navštevuje vo výkone trestu odňatia slobody a celá situácia ju mrzí. Spochybnil,\nže poškodená má následky vyplývajúce z konania, ktorého sa mal dopustiť.\nObvinený je toho názoru, že súd nesprávne posúdil konanie obvineného ako trestný čin týrania blízkej\nosoby a zverenej osoby, ale mal ho posúdiť ako trestný čin opilstva podľa § 363 Tr. zák. [dôvod dovolania\nuvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.], za ktorý zákon ustanovuje nižší trest odňatia slobody, a preto\nje podľa názoru obvineného naplnený aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. Ďalej\nnamietal, že trest, ktorý mu bol uložený, je neprimerane vysoký. Je toho názoru, že súd mohol a mal\nvyužiť postup podľa § 39 Tr. zák., keď je úplne zrejmé, že poškodenej fyzicky neublížil. V súvislosti s\ndovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. obvinený uviedol, že ak mal byť stíhaný\npre iný trestný čin, potom neboli dôkazy vykonané zákonným spôsobom, resp. úplne absentujú. Zároveň\ndal do pozornosti najvyššiemu súdu, že pri trestnom čine opilstva sa pre pokračovanie v trestnom stíhaní\nvyžaduje súhlas poškodeného, ktorý nebol v konaní zabezpečený.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby najvyšší súd postupom podľa § 386 ods. 1 Tr.\npor. vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok\nkrajského súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu\nprerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa nevyjadrila poškodená D. V. v súdom stanovenej lehote.\nOkresný prokurátor v Bratislava V sa k dovolaniu obvineného vyjadril podaním 3. júla 2019, v ktorom\nuviedol, že druh a výmera uloženého trestu zodpovedajú závažnosti protiprávneho konania a následku,\nktorý obvinený spôsobil. Rozsudok prvostupňového súdu považuje prokurátor v súlade s § 176 ods. 1\npísm. a) až e) Tr. por. veľmi podrobne odôvodnený. Argumenty obvineného považuje za nedôvodné.\nPodľa prokurátora je absolútne irelevantné, či poškodená chodí obvineného navštevovať do výkonu\ntrestu odňatia slobody, naopak jej konanie je „dozvukom\" prežitých udalostí v súvislosti s obvineným.\nVzhľadom na tieto skutočnosti je toho názoru, že vina obvineného bola dokazovaním bez akýchkoľvek\npochybností pred prvostupňovým súdom jednoznačne preukázaná, pričom toto si s malou úpravou\nskutkovej vety týkajúcou sa vypustenia dňa 13. februára 2017 o 18.00 hod, ohľadom čoho obvinený\nbol už za obdobný čin postihnutý v priestupkovom konaní, osvojil aj Krajský súd v Bratislave, keď v\nsúlade s § 322 ods. 3 Tr. por. akceptoval správnosť skutkových zistení a do výroku svojho rozsudku\nzahrnul aj právnu kvalifikáciu aj výrok o treste a ochrannom opatrení, ktoré uložil v rovnakej výške ako\nprvostupňový súd. Prokurátor poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa stotožnil.\nS poukazom na uvedené navrhol dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nobvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané\nproti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou\nosobou prostredníctvom obhajcu [§ 369 ods. 2 písm. b) a § 373 ods. 1 Tr. por.], v zákonnej lehote a\nna príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti\ndovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania\npodľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal\nriadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371\nTr. por. [§ 382 písm. c) Tr. por.].\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené\nprávo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa § 371 ods.1 písm. h) Tr. por., dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom\nustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný\nčin nepripúšťa.\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nV zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených\nprocesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu\nprávoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania\ndovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.\nK dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., treba zdôrazniť tú\nskutočnosť, že právo na obhajobu, ktoré sa vzťahuje na celé trestné konanie, vyjadruje požiadavku,\naby bola v trestnom konaní zaručená plná ochrana zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa\nvedie trestné konanie, pričom uvedený dovolací dôvod môže byť naplnený len v tom prípade, ak zistené\nporušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že prípadné porušenie práva na obhajobu, pokiaľ sa to zásadným spôsobom\nneprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné\nporušenie práva na obhajobu ide najmä v tom prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v\njeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní podaného dovolania na podklade predloženého\nspisu zistil, že k zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní pred rozhodujúcimi\nsúdmi nedošlo. Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený Y. V. mal v konaní pred súdom možnosť\nnavrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto\nnávrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením\npráva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne\nzabezpečené. Obvinenému bol opatrením sudcu pre prípravné konanie ustanovený obhajca z dôvodov\nuvedených v § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. (č. l. 33 vyšetrovacieho spisu), obvinený mal právo požadovať,\naby bol vypočúvaný za jeho účasti, radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v\ntrestnom konaní alebo súdom, ako aj žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na iných úkonoch prípravného\nkonania, nakoľko povinnosťou obhajcu je najmä poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na\nobhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone.\nNajvyšší súd teda konštatuje, že k zásadnému porušeniu práv obvineného na obhajobu v konaní\npred rozhodujúcimi súdmi nedošlo, a preto námietku obvineného, že rozhodnutie odvolacieho ako aj\nprvostupňového súdu je nezákonné a nepodložené relevantnými dôkazmi, považuje za bezpredmetnú.\nPokiaľ ide o všeobecnú výhradu obvineného spočívajúcu na tom, že rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, najvyšší súd zdôrazňuje, že, nemožno úspešne\npodať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu\nna vykonanie dôkazu nevyhovelo, alebo sa obvinený domnieva, že súd sa dostatočne nevysporiadal\ns jeho argumentáciou. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom\nskúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením\njednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky\nskutkového charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. z dovolacieho konania vylúčené.\nUvedené pritom rovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných dôkazov,\nktorých vykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval za potrebné z hľadiska náležitého zistenia\nskutkového stavu (v tomto smere viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra\n2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené pod R 21/2010). Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením\ndôkazov, resp. odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať tento dovolací\ndôvod. V tomto smere najvyšší súd považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom\nsúdu zvážiť akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a či\nurčitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.\n\nAk ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., obvinený namietal skutočnosť,\nže dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom, nakoľko mal byť trestne stíhaný pre iný trestný\nčin (trestný čin opilstva), pri ktorom sa v zmysle § 211 Tr. por. vyžaduje súhlas poškodeného pre\npokračovanie v trestnom stíhaní. Z dokazovania a hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorým sa\nstotožnil aj odvolací súd, však vyplýva, že súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa zásady voľného\nhodnotenia dôkazov a rozsah dokazovania považoval za dostatočný. Jednotlivé spôsoby konania\nobvineného vo vzťahu k jeho manželke vyplývajú z výpovede samotnej poškodenej D. V., svedkyne B. V.,\nsvedka V. T., zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.\na výpovede tohto znalca na hlavnom pojednávaní. Dovolací súd nezistil žiadne pochybenie pri vykonaní\ntýchto dôkazov, výpovede svedkov a poškodenej boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami\nTrestného poriadku, za prítomnosti obvineného i obhajcu, ktorí mali možnosť klásť svedkom otázky a\nvyjadrovať sa k ich výpovediam, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., dovolací súd skúmal, či\nskutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu\ntrestného činu upravenú v Trestnom zákone. Vo vzťahu k zistenému skutku, ktorým je dovolací súd\nviazaný, je možné namietať výlučne vady právne, a teda to, že skutok tak, ako bol súdom zistený,\nbol nesprávne právne kvalifikovaný. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom obvineného, že svojim\nkonaním nemohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej\nosoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. Nakoľko súd ustálil, že skutok sa stal tak,\nako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti druhostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna\nkvalifikácia, bez ohľadu na presvedčenie obvineného, že sa jedná o trestný čin opilstva. Dovolací súd\nv tejto súvislosti poznamenáva, že týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou vyznačujúce sa\nvyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.\nJe potrebné uviesť, že trvalosť konania páchateľa je potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého\nnakladania. V danom prípade bolo preukázané, že obvinený popísaným spôsobom týral poškodenú\nD. V. spôsobujúc jej psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, odopieraním\nspánku, vyvolávaním strachu a stresu. Skutočnosť, že poškodená neustále navštevuje obvineného vo\nvýkone trestu odňatia slobody nezbavuje obvineného zavinenia v prejednávanom prípade.\nV zmysle tohto dovolacieho dôvodu ďalej obvinený spochybňoval zistený skutkový stav veci, ako\naj nepreukázanie subjektívnej stránky. Vzhľadom k námietkam obvineného dovolací súd považoval\nza potrebné poukázať na stanovisko Tpj 39/2010, podľa ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého\na druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v\nkonaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje\nvnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len\nsprostredkovane, t. j. , ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej\nvety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. potom môže\nbyť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej\nsúdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie\nje možné akokoľvek dopĺňať a meniť.\nS poukázaním na uvedené námietky obvineného je potrebné uviesť, že sú neprípustné v dovolacom\nkonaní a ani nezakladajú namietaný dovolací dôvod.\nTak isto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pokiaľ obvinený namietal uloženie\nneprimerane prísneho trestu. Aj v tomto prípade obvinený spochybňuje skutkové zistenia súdov, keď\nv dovolaní uvádza, že súd mu uložil neprimerane vysoký trest a mal pritom zohľadniť postup podľa §\n39 Tr. zák. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. možno rozhodnutie\n(úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,\nalebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom\nprípade sa však o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje\nuložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného a tiež aj v rámci zákonom stanovenej\ntrestnej sadzby.\nVo vzťahu k (ne)aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zák. súdmi nižšieho stupňa najvyšší súd uvádza, že aj\ntáto problematika bola vyriešená stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky, sp. zn. Tpj 46/2010, prijatým 14. júna 2010, ktorým bol prijatý zjednocujúci záver, že „(...)\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený\ntrest za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil\nmoderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby,\nnemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin,\nz ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák., resp. § 40 Tr. zák. v\nznení účinnom do 1. januára 2006 nezakladá žiadny dovolací dôvod\".\nZ uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho prieskumu nemôže byť námietka neaplikácie\nustanovenia § 39 Tr. zák., nakoľko táto nespadá pod žiaden dovolací dôvod, teda ani pod § 371 ods. 1\npísm. h) Tr. por. v rámci uloženia nezákonného druhu alebo výmery trestu.\nNajvyšší súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. h) Tr. por.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto postupoval podľa § 382 písm. c) Tr. por. a dovolanie obvineného\nna neverejnom zasadnutí odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}