{"guid": "85ede244-4131-4fe3-958e-984b0ccac221:03112d65-8996-41c2-935f-94a3abe769ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1", "spisova_znacka": "7Cdo/170/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/170/2020 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. 7Cdo/170/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1", "identifikacne_cislo": "1315200304", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03112d65-8996-41c2-935f-94a3abe769ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/170/2020\n1315200304\n15. 12. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1\n\nUznesenie\nNajvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v pra´vnej veci starostlivosti o maloletého P. G. K., narodene´ho\nXX. január XXXX, bytom u matky, zastu´pene´ho kolíznym opatrovni´kom U´radom pra´ce, socia´lnych\nveci´ a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dietˇa rodicˇov matky I.. I. Q., bytom v H., W. S. 4, a otca N.\nLee K., bytom P XXXX U. X. H., XXXXX, S., U., G. D. Z., zastu´pene´ho JUDr. Hanou Kováčikovou,\nPhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, za účasti Okresnej prokuratúry\nBratislava III, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom su´de\nBratislava III pod sp. zn. 51P/7/2015, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajske´ho su´du v Bratislave zo\n14. januára 2020 sp. zn. 11CoP/476/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie\") zo 17. apríla 2018 č.k. 51P/7/2015-614\nzmenil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Konanie o návrh matky\no nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Vo zvyšku návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských\npráv a povinností voči maloletému zamietol. Súd prvej inštancie na základe vykonaného rozsiahleho\ndokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého syna nie\nje dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. K tomuto záveru dospel po dôkladnom zvážení a\nvyhodnotení všetkých založených dôkazov, kedy zistil, že o maloletého P., ktorý je na základe rozsudku\nzverený do osobnej starostlivosti matky a je naďalej v jej starostlivosti, je riadne postarané a neboli\nzistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloletého a protichodné tvrdenia otca neboli preukázané,\nboli spochybnené. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj znalecký posudok a\nvýpoveď súdneho znalca PhDr. Karola Kleinmanna, ktorý vypracoval 15. marca 2017, z ktorého vyplýva,\nže striedavá osobná starostlivosť je nevhodná a znalec odporučil zveriť maloletého do výlučnej osobnej\nstarostlivosti matky. Súd prvej inštancie konštatoval, že zamietol ďalší navrhovaný výsluch maloletého,\nnakoľko prostredníctvom kolíznej opatrovníčky bol vypočutý v priebehu konania a súdny znalec sám\nkonštatoval v znaleckom posudku, že je otázne, aký dopad budú mať všetky výsluchy na maloletého,\nktorý bol opakovane vypočúvaný a je otázne, do akej miery poškodili maloletého návštevy na policajných\noddeleniach, vyšetrenia u lekárov, resp. zásahy polície v jeho prítomnosti. Preto súd prvej inštancie\nupustil od jeho ďalšieho výsluchu, nakoľko dospel k záveru, že je to v záujme maloletého. Konanie v\nčasti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil pre späťvzatie návrhu matkou.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie otca rozsudkom zo 14. januára\n2020 sp. zn. 11CoP/476/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Odvolací\nsúd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vychádzal zo záverov znaleckého\ndokazovania a skutočností tam uvedených. V konaní nezistil žiadnu manipuláciu dôkazov, pričom\nodvolací návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď sa pôvodne\n\ndomáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, vyhodnotil ako nedôvodný, keď pre\nzverenie maloletého do striedavej starostlivosti neboli zistené dôvody. Pokiaľ ide o námietku otca\ntýkajúcu sa vypočutia maloletého, súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dôsledne zvážil vykonanie\nuvedeného dôkazu, čím sa zaoberal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom podľa odvolacieho\nsúdu treba súhlasiť so stanoviskom okresného prokurátora, že uvedené vypočutia a zisťovanie názorov\nmaloletého neprimerane zaťažujú maloletého a sú v rozpore s jeho záujmom. K dokazovaniu, ktoré\notec navrhol, a to vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie medzinárodných zmlúv, určenie\nnajlepšieho záujmu maloletého, či povinnosti súdu vypočuť maloletého, odvolací súd uvádza, že ide o\notázky, na ktoré nie je potrebné odborné posúdenie, je vecou súdu a posúdenia súdu ako vyhodnotí\nvykonané dokazovanie v záujme maloletého a potrebu zistenia jeho stanoviska v konaní.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z §\n420 písm. f/ CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namieta, že\nodvolací súd rozhodol bez pojednávania, nezabezpečil preklad rozsudku, čím mu skrátil 15 dňovú lehotu\nna odvolanie. Odvolací súd podľa neho pochybil aj v tom, že maloletý nebol vypočutý. Znalecký posudok\nje podľa otca nesprávny, pričom odvolací súd nevykonal ďalší znalecký posudok a chýba konfrontácia.\nNavrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.\n4. Matka sa k podanému dovolaniu otca nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je\nprípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje CMP. V zmysle § 2 ods. 1\nCMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie\nustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletého dieťaťa.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava\njeho prípustnosti. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. Zo samej (mimoriadnej, resp. výnimočnej) povahy dovolacieho konania vyplýva, že z hľadiska\njeho celkovej koncepcie, podmienok prípustnosti dovolania a jeho náležitostí je namieste nie rozširujúci\nvýklad ustanovení zákona, ale skôr zužujúci interpretačný prístup (porovnaj tiež 3Cdo/208/2014,\n1Cdo/348/2013, 8Cdo/73/2017). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014,\n3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).\n8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom\nkonaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí\ndo výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,\n8Cdo/73/2017).\n\n10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n11. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n12. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí),\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n14. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k vade\nzmätočnosti namietanej otcom.\n15. Po presku´mani´ veci dovolaci´ su´d dospel k za´veru, zˇe v danom pri´pade obsah spisu neda´va\nzˇiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktora´ predstavuje krajnu´ vy´nimku\nz prvej vety a ty´ka sa vy´lucˇne len celkom ojedinely´ch (extre´mnych) pri´padov, ktore´ maju´ znaky\nrelevantne´ aj podlˇa judikatu´ry Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va (pozri napri´klad Sutyazhnik proti\nRusku, rozsudok z roku 2009, pri´padne Ryabykh proti Rusku z roku 2003). Dovolani´m napa´dany´\nrozsudok odvolacieho su´du totizˇ uva´dza skutkovy´ stav, ktory´ povazˇoval odvolaci´ su´d za rozhoduju\n´ci, stanoviska´ stra´n sporu k preroku´vanej veci, obsah odvolania i pra´vne predpisy, z ktory´ch odvolaci\n´ su´d vyvodil svoje pra´vne na´zory vysvetlene´ v odo^vodneni´. Treba matˇ na pama¨ti tiezˇ to, zˇe\nkonanie pred su´dom prvej insˇtancie a pred odvolaci´m su´dom tvori´ jeden celok a urcˇuju´ca spa¨tostˇ\nrozsudku odvolacieho su´du s potvrdzovany´m rozsudkom vytva´ra ich organicku´ (kompletizuju´cu)\njednotu. Ak odvolaci´ su´d v plnom rozsahu odka´zˇe na do^vody rozhodnutia su´du prvej insˇtancie,\nstacˇi´, ak v odo^vodneni´ rozsudku iba pouka´zˇe na relevantne´ skutkove´ zistenia a strucˇne zhrnie\npra´vne posu´denie veci; rozhodnutie odvolacieho su´du v sebe tak zahr´nˇa po obsahovej stra´nke aj\nodo^vodnenie rozsudku su´du prvej insˇtancie. Odo^vodnenie su´dneho rozhodnutia v opravnom konani\n´ nemusi´ odpovedatˇ na kazˇdu´ na´mietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktore\n´ maju´ rozhoduju´ci vy´znam pre rozhodnutie o odvolani´ alebo su´ nevyhnutne´ na doplnenie do^vodov\nrozhodnutia, ktore´ sa presku´mava v odvolacom konani´ (II. U´S 78/05). Pra´vo na riadne odo^vodnenie\nsu´dneho rozhodnutia neznamena´, zˇe su´d musi´ datˇ podrobnu´ odpovedˇ na kazˇdy´ argument u\n´cˇastni´ka konania (II. U´S 76/07).\n16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil otcom maloletého tvrdenú procesnú vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah\npodstatných skutkových tvrdení účastníkov a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov\nvychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje\nprávne závery. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa náležite zaoberá so všetkými podstatnými odvolacími\n\nnámietkami otca týkajúcimi sa jeho potreby upraviť čo najširší styk s dieťaťom a zveriť mu dieťa do\nosobnej resp. striedavej starostlivosti. Myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne\nvysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,\nale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj rozsiahle\nodôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a tvorí s ním\nkontinuitu.\n17. Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f/ CSP vytýkal súdom nižšej inštancie nedostatky\nv procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie (napr. súdy nevykonali dostatočné\ndokazovanie za účelom objektívneho posúdenia najlepšieho záujmu maloletého, súdy nevykonali\ndovolateľom navrhovaný výsluch maloletého, konfrontáciu znalcov; súdy v konaní nesprávne vychádzali\nnajmä zo znaleckého posudku Kleinmanna), najvyšší súd uvádza, že (ani prípadné) nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,\n7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný\nsúd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Súdy navyše riadne odôvodnili,\nktoré rozhodné skutočnosti považovali za preukázané a prečo naopak niektoré návrhy na doplnenie\ndokazovania nepovažovali za opodstatnené. Okrem toho odvolací súd náležite vysvetlil v bode 13,\nže nové znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať aj vzhľadom na vypočutie znalkyne, ktorá\nodporučila pomalú rekonštrukciu vzťahu otca s dieťaťom.\n18. So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak\nsúd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom\ndôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom.\nPostup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania (1Cdo/126/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/12/2015, 4Cdo/191/2011, 5Cdo/43/2013, 6Cdo/95/2012, 7Cdo/179/2014, 8Cdo/346/2014). K\nprocesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz\nalebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný.\nRozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi\nkonania.Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre\nvec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej\nstrane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f/ CSP (3Cdo/26/2017).\n19. Len skutočnosť, že súdy neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené dovolateľom,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu\nochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa názoru dovolacieho súdu bolo\nmožné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného\ndôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu\nvychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním\nnavrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v\nkonaní (I. ÚS 350/08).\n20. Podlˇa na´zoru otca malolete´ho dosˇlo k porusˇeniu jeho pra´va na spravodlivy´ proces aj ty\n´m, zˇe odvolaci´ su´d na prejednanie odvolani´ rodicˇov malolete´ho nenariadil pojedna´vanie. Podlˇa\ndovolacieho su´du otec malolete´ho vyty´ka tu´to vadu konania neodo^vodnene.\n21. Aj v mimosporovy´ch konaniach je odvolaci´ su´d povinny´ nariaditˇ pojedna´vanie iba v pri´padoch\nuvedeny´ch v ustanoveni´ § 385 ods. 1 CSP (uznesenie dovolacieho su´du z 9. augusta 2017 sp. zn.\n5Cdo/47/2017, judika´t R 22/2018). Podlˇa uvedene´ho ustanovenia na prejednanie odvolania nariadi\nodvolaci´ su´d pojedna´vanie vzˇdy, ak je potrebne´ zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie alebo to\nvyzˇaduje do^lezˇity´ verejny´ za´ujem.\n22. Podlˇa § 68 CMP odvolaci´ su´d dokazovanie zopakuje alebo doplni´, ak to pre zistenie skutocˇne\n´ho stavu veci povazˇuje za potrebne´.\n23. O tom, cˇi je potrebne´ vo veci zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie na zistenie skutocˇne´ho stavu\nveci teda rozhoduje vy´hradne odvolaci´ su´d. V danom pri´pade sa odvolaci´ su´d stotozˇnil so skutkovy\n\n´mi za´vermi su´du prvej insˇtancie, preto je namieste za´ver, zˇe nemal do^vod dokazovanie zopakovatˇ\nalebo dopl´nˇatˇ a za ty´m u´cˇelom nariaditˇ pojedna´vanie (§ 384 ods. 1 CSP).\n24. Pokiaľ otec namieta, že mu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že súd\nprvej inštancie nezabezpečil preklad rozhodnutia, touto námietkou sa už zaoberal aj odvolací súd\nv napadnutom rozsudku, kde poukázal aj na rozsudok najvyššieho súdu, ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 579/2017. Dovolací súd rovnako ako odvolací súd dospel k záveru,\nže týmto postupom nedošlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces.\n25. Z týchto všetkých dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie otca nie je procesne prípustné,\na preto jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 451\nods. 3 CSP.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/476/2018", "guid": "d9300462-cb8a-45d0-91a4-63c1d1679971:64327a03-dbe9-4e2a-8cc9-93f2ac5d3a62", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}