{"guid": "2d9bdc5b-e3b2-49c8-86fc-d764a5d1b4fc:23c0544c-e16c-4c2c-b11a-b1206a066477", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1101899557.1", "spisova_znacka": "2Obdo/4/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/4/2019 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. 2Obdo/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1101899557.1", "identifikacne_cislo": "1101899557", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23c0544c-e16c-4c2c-b11a-b1206a066477", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1101899557.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1101899557.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1101899557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/4/2019\n1101899557\n30. 01. 2020\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2020:1101899557.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Jozefa Tudora, Záborské 130, 082 53 Petrovany,\nIČO: 30 290 864, zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom LL.D., advokátom so sídlom ul. Dubová 4,\n066 01 Humenné, proti žalovanému 1/ Tatra-Leasing, s.r.o., Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO:\n31 326 552, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova\n25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282; 2/ Motor-Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., Tuhovská 5, 831\n07 Bratislava, IČO: 35 828 153; 3/ Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava,\nIČO: 35 828 161, zastúpenému JUDr. Jánom Havlátom advokátom Advokátskej kancelárie HAVLÁT\n& PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o určenie, že právne úkony, a to leasingová\nzmluva č. XXXXXX zo dňa 06.08.1998, kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.05.1998 je neplatná,\na vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 20. januára 2015, č. k. 2Cob/166/2014-653, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 07.04.2014, č. k. 29Cb/258/2001-479, žalobu v celom\nrozsahu zamietol. V odôvodnení rozsudku s poukazom na § 261 ods. 1, § 269 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1,\n5 a 6, Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 a 3, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka uviedol, že žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v tomto konaní až\npodaním zo dňa 23.01.2008 doručeným súdu dňa 28.01.2008, súd dospel k záveru, že tento nárok je\npremlčaný, a preto sa jeho dôvodnosťou, čo do výšky i nároku ďalej nezaoberal. Námietka premlčania\nbola vznesená na pojednávaní dňa 13.04.2011.\n2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný z viacerých dôvodov. Žalobca v\nspore neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu\nalebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Okresný súd dodal, že naliehavý\nprávny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie\nžalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. K určeniu žalobcovho právneho záujmu postačí také\nchovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo mu spôsobiť\nujmu na jeho právnom postavení. Jedná sa teda o poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu\nskôr, než jeho postavenie bolo porušené. Ak už žalobcovo právo bolo porušené, stráca prevencia\nakýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať právny záujem na určení daného práva alebo právneho\nvzťahu. Z tohto dôvodu podľa okresného súdu žalobca taktiež neuniesol dôkazové bremeno spočívajúce\nv povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má\nnaliehavý právny záujem. Navyše platnosť tejto zmluvy bola vyriešená už v inom súdnom konaní.\n\n3. Okresný súd mal za to, že oprávnenie prokuristu, ako osobitného zástupcu podnikateľa je účinné\nzverejnením zápisu do obchodného registra v Obchodnom vestníku. S nedodržaním ustanovenia §\n14 ods. 5 Obchodného zákonníka nespája zákon sankciu neplatnosti právneho úkonu vykonaného v\nmene podnikateľa, teda nie je neplatný právny úkon urobený prokuristom zapísaným v obchodnom\nregistri za spoločnosť, ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, kto úkon uskutočnil a za koho\nbol právny úkon uskutočnený. Preto okresný súd uviedol, že v leasingovej zmluve, v jej článku I. sú\njasne a zrozumiteľne označené osoby, ktoré konajú za žalobcu - teda menom, priezviskom a funkciou\nje označený konateľ a prokurista žalobcu. Na poslednej strane zmluvy sú uvedené ich podpisy. Podľa\nnázoru súdu tak nie je dôvod pre vznik pochybností o tom, kto za žalobcu v tomto prípade konal.\n4. Na námietku žalobcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti leasingovej zmluvy, ako i kúpnej zmluvy z\ndôvodu ich neplatnosti, okresný súd konštatoval, že s ohľadom na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka\nje v leasingovej zmluve, ako i kúpnej zmluve medzi jej stranami dostatočne určite dohodnutý predmet\nzáväzkov zmluvy. S ohľadom na obsah leasingovej zmluvy, jej článkov I. až V. súd posúdil, že jej účastníci\nurčili obsah svojich záväzkov dostatočne určite a zrozumiteľne, keď sa dohodli na predmete zmluvy,\npredmete leasingu, dobe trvania zmluvy, výške a splatnosti leasingových splátok, leasingovej cene a v\nčlánku III. dojednali podrobne úpravu vzájomných práv a povinností.\n5. Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy\npre rozpor s colným zákonom, resp. pre obchádzanie zákona z dôvodu úmyselného a neoprávneného\núčtovania cla vo výške 10,26 % a dovoznej prirážky vo výške 3 % žalovanému. Okresný súd zistil, že\nstrany sporu, a to žalobca ako kupujúci, žalovaný ako konečný užívateľ a spoločnosť Wiesenthal &\nCo. spol. s r.o., uzatvorili dňa 06.08.1998 kúpnu zmluvu č. 103435/1, v ktorej sa jasne a zrozumiteľne\ndohodli a špecifikovali predmet kúpy - motorové vozidlo Mercedes - Benz ATEGO 1017/48, č. podvozku:\nWDB 970047 1K 348409, č. motora: 904911 00 053391 a kúpnu cenu vo výške 1.671.661,- Sk bez\nDPH a 2.056.143,00 Sk vrátane DPH. Uvedenú kúpnu cenu vo výške 2.056.143,- Sk vrátane DPH\nvyúčtovala spoločnosť Wiesenthal & Co. spol. s r.o. ako predávajúci žalovanému 1/, ako kupujúcemu\nfaktúrou č. 78-20580. Faktúra bola teda vystavená na peňažnú sumu vo výške, ktorú účastníci dojednali\nso spoločnosťou Wiesenthal & Co. spol. s r.o. ako kúpnu cenu za motorové vozidlo.\n6. Podľa okresného súdu je tiež nesporné tvrdenie žalovaného 1/, že motorové vozidlo ako predmet\nkúpy sa v čase predaja nachádzalo na území SR a z kúpnej zmluvy nevyplýva, že jej predmetom by\nmal byť dovoz tohto motorového vozidla do SR, s ktorým by bola spojená povinnosť úhrady cla a colnej\nprirážky. Kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve sa v prepočte na DEM kurzom dohodnutým v článku\nIV ods. 2 leasingovej zmluvy, t. j. kurzom 1 DEM = 19.599,- Sk (devíza predaj DEM Tatra banka zo\ndňa 4.8.1998) stala súčasťou leasingovej zmluvy v jej článku II. ako cena bez DPH: 85.293,20 DEM\na cena s DPH 104.910,60 DEM. Teda podľa okresného súdu sa žalobca a žalovaný dohodli na výške\nkúpnej ceny nielen v kúpnej zmluve, ale aj v leasingovej zmluve, a to totožne, len táto bola vyjadrená v\nzmluvách v rozdielnej mene, v slovenských korunách a v nemeckých markách. Zákon č. 18/1996 Z. z. o\ncenách v znení platnom v čase uzatvorenia kúpnej a leasingovej zmluvy, žiadnym spôsobom nereguloval\nstanovenie ceny tohto predmetu kúpy, teda účastníci sa mohli dohodnúť na ľubovoľnej výške kúpnej ceny\nmotorového vozidla, dohoda o kúpnej cene musela len spĺňať všeobecné požiadavky na jej určitosť, čo\nv prípade dojednania v kúpnej a leasingovej zmluve aj spĺňala. Strany sa v čl. III., bodu 4 leasingovej\nzmluvy dohodli, že dodacie podmienky a technickú špecifikáciu predmetu leasingu uskutoční výlučne\nprijímateľ leasingu s dodávateľom a poskytovateľ leasingu nepreberá voči prijímateľovi leasingu, ani\nvoči tretím osobám záruku za dodržanie dodacích podmienok dodávateľom. Na základe uvedeného\npodľa okresného súdu dohodu zmluvných strán v kúpnej zmluve a v leasingovej zmluve o výške kúpnej\nceny, ktorú uskutočnili strany v rámci svojej zmluvnej voľnosti preferovanej v obchodných záväzkových\nvzťahoch, nemôže súd posúdiť ako dohodu, ktorá by odporovala zákonu alebo tento obchádzala.\n7. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný, a preto žalobu v celom\nrozsahu zamietol. Súd uviedol, že o trovách konania rozhodne s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p. až\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým rozhodnutím zo\ndňa 20.01.2015, č. k. 2Cob/166/2014-163, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd sa v\nodôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na § 219 ods. 2 O. s. p. stotožnil s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie v plnom rozsahu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uviedol, že\n\nžalobca si uplatnil jednak určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O. s. p., ako aj žalobu na plnenie\npodľa § 80 písm. b/ O. s. p. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na plnenie, t. j.\nna vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 52.241,- Sk s príslušenstvom, správne prihliadol na\nnámietku premlčania, vznesenú žalovaným na pojednávaní dňa 13.04.2011 a správne v tejto časti žalobu\nzamietol, keďže tento nárok bol uplatnený na súde až dňa 28.01.2008, pričom bezdôvodné obohatenie,\ntak ako to vyplýva zo žaloby (z jej rozšírenia), malo vzniknúť už dňa 06.08.1999.\n9. Na vecnú správnosť rozsudku prvoinštančného súdu v tejto časti podľa odvolacieho súdu nemá vplyv\nani skutočnosť, že okresný súd posudzoval premlčanie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, hoci mal\nsprávne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v danej veci ide o vzťah obchodnoprávny.\nHoci právnu úpravu bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník obsahuje a táto sa aplikuje aj\nna obchodné vzťahy, na tieto vzťahy podľa odvolacieho súdu nemožno aplikovať aj právnu úpravu\npremlčania, t. j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia (§\n107 Občianskeho zákonníka). V danom prípade podľa odvolacieho súdu treba aplikovať ustanovenia\nObchodného zákonníka o premlčaní (§ 389 až 401), čo znamená, že aj právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka.\n10. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde až dňa\n28.01.2008, t. j. nielen po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka,\nale aj po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 391 a § 397 Obchodného zákonníka, právne\nposúdenie veci prvoinštančným súdom (v otázke premlčania) podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na\nvecnú správnosť zamietajúceho výroku v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietka\nžalobcu že, žalovaný 1/ získal bezdôvodné obohatenie až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 1.12.2011, č. k. 28Cb/62/2002-506, teda dňa 11.06.2013, a že jeho nárok nie je\npremlčaný, je podľa odvolacieho súdu nedôvodná, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nuplatnený v žalobe sa odvíja od kúpnej zmluvy č. 103345/1 zo dňa 06.08.1998, teda nárok sa premlčal\n07.08.2002. Navyše, právoplatne priznané plnenie v súdnom konaní 28Cb/62/2002 nepredstavuje\nbezdôvodné obohatenie žalovaného 1/.\n11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že postupom súdu prvej inštancie došlo\nk odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal všetky ním navrhnuté\ndôkazy a náležite nevyhodnotil ním predložené listinné dôkazy a Znalecký posudok č. 2/2012 zo dňa\n29.02.2012.\n12. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že v danom spore sa žalobca určovacou\nžalobou domáhal určenia neplatnosti leasingovej zmluvy a kúpnych zmlúv, označených v žalobe, resp.\nv rozšírení žaloby. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní\nnepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože otázka platnosti leasingovej\nzmluvy bola už vyriešená v inom súdnom konaní.\n13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný 1/ sa v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 28Cb/62/2002 domáhal finančného plnenia zaplatenia sumy 12.303,60 Eur\ns príslušenstvom, majúceho základ v leasingovej zmluve (a kúpnej zmluve), ktorej neplatnosti sa\nžalobca domáha určovacou žalobou. Otázka platnosti kúpnej a leasingovej zmluvy zo dňa 6.8.2001\nbola posudzovaná ako predbežná otázka pri rozhodovaní o uvedenej žalobe na plnenie. Dôkazom\nje rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.12.2011, č. k. 28Cb/62/2002-506 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.04.2013, č. k. 3Cob/106/2012-592. Z rozsudku\n3Cob/106/2012-592 navyše podľa odvolacieho súdu vyplýva, že samotný žalobca sa v konaní\n28Cb/62/2002 ako žalovaný vzájomnou žalobou doručenou dňa 25.02.2002 domáhal peňažného\nplnenia voči žalovanému 1/ (tam žalobcovi) vo výške 2.125.647,20 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady\nškody a na ušlom zisku si uplatnil sumu 2.300.000,- Sk s príslušenstvom, a to z dôvodu neplatnosti\nleasingovej zmluvy. Uvedený vzájomný návrh súd v konaní 28Cb/62/2002 vylúčil uznesením zo dňa\n31.01.2010 na samostatné konanie kde otázka platnosti leasingovej zmluvy je otázkou prejudiciálnou\npri posúdení práva na plnenie.\n14. Podľa odvolacieho súdu je preto nepochybné, že otázka platnosti zmlúv už bola vyriešená v inom\nkonaní, a ak by súd v tomto konaní riešil otázku platnosti kúpnej a leasingovej zmluvy, neznamenalo\nby to pre žalobcu odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších\n\nsporov o peňažné plnenie, hoci z iného právneho dôvodu. Výrok o neplatnosti leasingovej zmluvy\nby teda nespôsobil úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu. Odvolací súd preto dospel k\nzáveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto sa už nezaoberal\nsprávnosťou rozsudku súdu prvého stupňa v časti vecného prejednania žaloby. Podľa súdnej judikatúry,\nnedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia návrhu bez toho, aby sa posudzovala\njej vecná opodstatnenosť. Odvolací súd sa preto nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu, týkajúcimi\nsa nedostatočne vykonaného dokazovania a nevyhodnotenia všetkých dôkazov.\n15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie.\n16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Podľa žalobcu ďalej\nnapadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že konanie je postihnuté\ninou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca preto navrhol, aby dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu\nzrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie s tým, že mu prizná náhradu trov\ndovolacieho konania.\n17. Žalobca uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, sú svojvoľné,\narbitrárne a dostatočne neodôvodnené, nezrozumiteľné. Poukázal na to, že postupom konajúcich súdov\nmalo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko súdy nevykonali ním navrhované dôkazy\n- Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy č. 30290864/1 zo dňa 28.05.1998; Zmluvu s komisným č.\n1858000058 zo dňa 25.05.1998. Nakoľko uvedené dôkazy týkajúce sa rozhodných skutočností neboli\npredmetom dokazovania, podľa dovolateľa došlo k nesprávnym záverom súdov. Žalobca zdôraznil, že\nním navrhnutými a predloženými dôkazmi by boli preukázané také skutočnosti, ktoré sú z hľadiska\nposudzovania nároku právne významné. Vykonaním týchto dôkazov by sa preukázala dohoda ceny\npredmetu budúcej zmluvy o leasingovom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, ako aj by sa\npreukázal spôsob určenia ceny predmetu leasingu v súlade so zákonom o cenách. Podľa žalobcu je\ncenu potrebné dohodnúť v súlade so všeobecne záväznými predpismi, inak je zmluva neplatná podľa\n§ 40a Občianskeho zákonníka. Dovolateľ má za to, že oznámenie Motor-Car Wiesenthal & Co spol. s\nr.o. ako dovozcu a predávajúceho o výške obstarávacej ceny predmetu leasingu je v rozpore s colným\nzákonom a devízovým zákonom, z ktorého dôvodu je neplatná aj samotná leasingová zmluva. V ostatnej\nčasti dovolateľ podrobne poukazuje na kúpnu zmluvu pod číslom 1858000058 zo dňa 25.05.1998 na\nkúpu vozidla Mercedes-Benz 10107/48 ATEGO za cenníkovú cenu vo výške 75.177 DM.\n18. Ďalej žalobca v podanom dovolaní namietol, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd prvej inštancie pri\nsvojich záveroch nezobral do úvahy výsledky vykonaného dokazovania. Navyše sa oba konajúce súdy\nnevysporiadali so znaleckým posudkom č. 2/2012 zo dňa 29.02.2012, vypracovaným znalcom E.. V. Q.,\nako aj s jeho svedeckou výpoveďou na pojednávaní konanom dňa 07.04.2014. Rovnako sa konajúce\nsúdy nevysporiadali s mnohými listinnými dôkazmi, čím sú rozhodnutia súdov podľa názoru dovolateľa\nsvojvoľné, arbitrárne.\n19. Za nesprávny procesný postup odvolacieho súdu považuje dovolateľ aj taký postup, ktorým si tento\nsúd osvojil závery súdu prvej inštancie v celosti, t. j. okrem iného aj v časti premlčania nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia súdom posúdeného podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Dovolateľ má za\nto, že k bezdôvodnému obohateniu v danom prípade došlo až právoplatnosťou rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I zo dňa 01.12.2011, č. k. 28Cb/62/2002-506 a žalobca mohol tento nárok uplatniť\nv zmysle § 391 Obchodného zákonníka na súde najskôr až vtedy, keď sa dozvedel o bezdôvodnom\nobohatení a o jeho výške, t. j. dňa 28.01.2008. Týmto podľa názoru žalobcu jeho nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia nie je podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaný. V tejto\nsúvislosti dovolateľ zdôraznil, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vznikom práva so vznikom\nnároku a naopak, nakoľko je potrebné sa zaoberať posúdením, kedy sa dlh žalovaného stal splatným a\nkedy mohol žalobca svoje právo na súde uplatniť prvýkrát. Za nesprávny právny záver odvolacieho súdu\npovažuje dovolateľ napokon aj jeho konštatovanie, že v danom spore nepreukázal naliehavý právny\nzáujem na určení, že leasingová zmluva, ako aj s ňou súvisiace právne úkony, sú neplatnými.\n\n20. Ďalšou dovolateľom vytknutou vadou v konaní je námietka dôvodená podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O.\ns. p., kedy daný spor mal rozhodnúť vylúčený sudca. Túto vadu dovolateľ vzhliadol v tom, že sudkyňa\nJUDr. Andrea Hrneková rozhodovala zaujato, pričom svojím postupom a rozhodovaním odňala žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom, pretože žalobcom predložené listinné dôkazy buď to účelovo prispôsobila\nvýroku konajúceho súdu, alebo nevykonala vôbec.\n21. Podľa žalobcu ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci s tým,\nže konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.\n2 písm. b/ O. s. p.). K tejto námietke dovolateľ uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil\nna zhodnom tvrdení strán sporu, ale výlučne na tom, že si osvojil tvrdenia žalovaného 1/, aj keď sú jeho\ntvrdenia v rozpore s vykonaným dokazovaním a dôkazmi, ktoré sú založené v súdnom spise. Aj túto\nvadu konania dovolateľ dôvodil nevykonaním dokazovania ním predložených dôkazov s tým, že súd\nnesprávne vyhodnotil jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dotknutých listinných dôkazov.\nV tejto súvislosti dovolateľ podrobne rozoberá inštitút naliehavého právneho záujmu s konštatovaním,\nže rozhodnutia konajúcich súdov považuje v ich závere za nespravodlivé.\n22. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril iba žalovaný 3/, ktorý považuje dovolanie za nedôvodné a žiada ho\nzamietnuť spolu s priznaním trov dovolacieho konania.\n23. K námietke žalobcu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. žalovaný 3/ uviedol, že súd nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Spravidla sa jedná o dôkazy, ktoré sú pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia irelevantné. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ani sám žalobca neuvádza, čo\nby sa malo Zmluvou číslo 30290864/1 preukázať. Obdobne to platí aj pri Zmluve zo dňa 25.05.1998 vo\nvzťahu k predmetu sporu (aj vzhľadom na premlčanie hypotetického nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia), ktorá je podľa žalovaného 3/ irelevantná. Ďalej žalobca taktiež neuviedol k akým zisteniam\nby mal súd prvej inštancie, výsluchom štatutárnych orgánov žalovaného 2/ a žalovaného 3/, dospieť.\nUvedené závery platia podľa žalovaného 3/ aj k dovolacej námietke dôvodenej podľa § 241 ods. 2 písm.\nb/ O. s. p.\n24. Rozhodnutie sporu vylúčenou sudkyňou podľa žalovaného 3/ by ako dovolací dôvod mohol byť\nnaplnený, jedine vtedy, ak by táto bola z konania vylúčená. Nakoľko v predmetnom konaní absentuje\nplatné a účinné rozhodnutie nadriadeného súdu o vylúčení (§ 16 O. s. p.), táto dovolacia námietka je\npodľa žalovaného 3/ neopodstatnená.\n25. Argumentáciu žalobcu ohľadne vzniku a premlčania bezdôvodného obohatenia, považuje žalovaný\n3/ za účelovú a zmätočnú. Žalobca na strane 16 svojho dovolania uvádza, že k bezdôvodnému\nobohateniu došlo až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 28Cb/62/2002-506\nzo dňa 01.12.2011, a to dňa 11.06.2013, pričom žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia dňa 28.01.2008. Odhliadnuc od skutočnosti, že súdne rozhodnutia majú pri žalobách o\nsplnenie povinnosti iba deklaratórne a nie konštitutívne účinky vyplývajúc z argumentácie žalobcu,\nbol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený skôr ako vznikol, teda bez právneho titulu.\nNavyše právna argumentácia žalobcu je podľa žalovaného 3/ absolútne nesprávna a zavádzajúca,\nnakoľko sa v danom prípade nejedná o zmluvný záväzok, na ktorý by bolo možné aplikovať § 340\nods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie\nplnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu\ndošlo. V tejto súvislosti opätovne žalovaný 3/ zdôraznil, že žalobca ani len neuvádza, kedy ním malo\nbyť hypotetické plnenie bez právneho titulu poskytnuté.\n26. K žalobcom tvrdenej existencii naliehavého právneho záujmu žalovaný 3/ napokon dodal, že žalobca\nani nemôže mať naliehavý právny záujem na určení predmetných zmlúv za neplatné, nakoľko by sa aj\npri takom určení, jednalo o premlčané pohľadávky žalobcu a teda by sa žalobcov faktický stav nezmenil.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací\n[§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca\nzastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).\n\n28. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v\nzmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania\nposudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p.\n29. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane\ndovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.\ns. p. (I. ÚS 4/2011).\n30. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací\nsúd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov\nkonania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo\ndruhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad\nprávnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013).\n31. Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky\nsúdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti\nprávoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [§ 238 O. s. p. (pokiaľ ide\no rozsudok) a § 239 O. s. p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne\nvymenovaných závažných procesných vád (§ 237 O. s. p.) Dovolaním z dôvodov uvedených v ust.\n§ 237 ods. 1 O. s. p. je možné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu\nrozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237\nods. 1 O. s. p. nie je daná tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou\nz vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade\nprípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku\nktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu či rozhodnutie\nodvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 ods. 1 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen\nna podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ust. § 242 O. s. p.).\n32. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti rozsudku\nupravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu\nprvého stupňa vo veci samej zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho\nnázoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd\nvyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie\npo právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým\nsúd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.\n(odsek 3).\n33. Dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. uvádza, že dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje\nznaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 238 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení\nnemožno vyvodiť.\n34. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a\nv dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto\nz uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.\n35. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v zmysle\nktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\n36. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. sa rozumie taký\nvadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemožnenie realizácie\n\ntých procesných práv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom\nzabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\n37. Podľa dovolateľa odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie, svoje rozhodnutia dostatočne\nneodôvodnili, keďže sa nevysporiadali s mnohými listinnými dôkazmi. Za nesprávny procesný postup\nodvolacieho súdu považuje dovolateľ aj taký postup, ktorým si tento súd osvojil závery súdu prvej\ninštancie v celosti\n38. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej dohovor) a čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. II ÚS 383/06).\n39. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo strany sporu na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu.\n40. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05, II ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A. č.254B, s.49, § 30).\n41. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa\nktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré\nskutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami\nsa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav\npodľa príslušných ustanovení, ktoré použil.\n42. ,Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je\npovinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného\nvyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdov, pričom odôvodnenie je\nzároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany\npred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť,\nako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom\nrozhodovaní vo veci samej.\n43. Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument\nv opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné\nalebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v\nodvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí strany\nsporu jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti\nrozhodnutia musí odôvodnenie rozhodnutia slúžiť na objasnenie dôvodov konkrétneho rozhodnutia\nsúdu.\n44. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n45. Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako\naj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do\núvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho\n\niba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania\na nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane mimo limitov\npráva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nOdvolací súd preto v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie, sa v princípe môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19.\ndecembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - VIII).\n46. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade\na použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces.\n47. Dovolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie)\nzistil, že nedošlo k namietanej procesnej vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd\ndospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle\n§ 157 ods. 2 O. s. p., tak z formálneho, ako aj obsahového hľadiska, a preto ho nemožno považovať za\nnepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný).\n48. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery pritom dostatočne ozrejmil. Z odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\n49. Okresný súd Bratislava I primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, že nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia je premlčaný, keďže námietka premlčania bola vznesená na pojednávaní dňa\n13.04.2011 a nárok si žalobca uplatnil až podaním zo dňa 23.01.2008, doručeným súdu dňa 28.01.2008.\nSúd prvej inštancie k návrhu na určenie neplatnosti žalobcom namietnutých právnych úkonov dodal, že\ntento neuniesol dôkazové bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu\nalebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť\nleasingovej zmluvy, ako i kúpnej zmluvy z dôvodu ich neplatnosti, nie je podľa okresného súdu daná ani s\nohľadom na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože je v leasingovej zmluve, ako i kúpnej zmluve\nmedzi jej stranami dostatočne určite dohodnutý predmet záväzkov zmluvy s tým, že niet pochybností kto\nza dotknuté strany konal. Podľa záverov okresného súdu je napokon nesporné, že motorové vozidlo ako\npredmet kúpy sa v čase predaja nachádzalo na území SR a z kúpnej zmluvy nevyplýva, že jej predmetom\nby mal byť dovoz tohto motorového vozidla do SR, s ktorým by bola spojená povinnosť úhrady cla a\ncolnej prirážky. Preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.\n50. Odvolací súd sa plne stotožnil s týmto záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v priebehu\nkonania a následne vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými k veci sa vzťahujúcimi námietkami\nžalobcu, a venoval sa jednak určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O. s. p., ako aj žalobe na plnenie podľa\n§ 80 písm. b/ O. s. p. Na správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadom premlčania nároku na plnenie\nodvolací súd dodal, že tento mal byť správne posudzovaný podľa ustanovenia Obchodného zákonníka o\npremlčaní (§ 389 až 401), nie Občianskeho zákonníka. Čo znamená, že právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka. Odvolací\nsúd konštatoval, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol na súde uplatnený dňa\n28.01.2008, t. j. nielen po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho zákonníka,\nale aj po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 391 a § 397 Obchodného zákonníka s tým, že\nnárok žalobcu sa odvíja od kúpnej zmluvy č. 103345/1 zo dňa 06.08.1998, teda nárok sa premlčal\n07.08.2002. Napokon odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu\nzáveru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože\notázka platnosti leasingovej zmluvy bola už vyriešená v inom súdnom konaní, a ak by súd v tomto konaní\nriešil otázku platnosti kúpnej a leasingovej zmluvy, neznamenalo by to pre žalobcu odstránenie stavu\nprávnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci z iného\nprávneho dôvodu. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 219\n\nods. 1 O. s. p. jednohlasne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. sa v ostatných dôvodoch stotožnil s\nodôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu.\n51. Dovolací súd k aplikácii ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. dodáva, že v prípade, ak odvolací\nsúd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (úplný alebo čiastočný\nblanketový odkaz) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia\na stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po\nobsahovej stránke, aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tak tvorí jeden celok. Na\nzáklade uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,\nje potrebné považovať za jeden celok, ktorý vytvára komplexné zhodnotenie skutkovej a právnej stránky\nposudzovaného vzťahu medzi stranami sporu.\n52. Podľa názoru dovolacieho súdu, procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie\nprebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, žalobca mal možnosť zúčastniť\nsa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj\nurobil. Skutočnosť, že dovolateľ (žalobca) sa nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu,\nnemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia odvolacieho súdu.\nProcesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy znemožnili žalobcovi, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k odňatiu jeho možnosti konať\npred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).\n53. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR č. 2/2016 z 3. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., pričom len výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného\nustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu,\nčo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej\na podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného\nomylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované,\nskutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré spolu s\nodôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne\nneodôvodnené, arbitrárne a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva\nzaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie\npodľa predstáv žalobcu.\n54. K ostatnej dovolacej námietke žalobcu týkajúcej sa podľa jeho názoru nesprávneho vyhodnotenia\ndôkazov predložených v konaní, prípadne nevykonania niektorých dôkazov, dovolací súd pripomína,\nže uvedenú vadu nemožno považovať za nesprávny procesný postup, ktorým by sa znemožnilo strane\nuskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom a došlo tak ku porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodom znemožňujúcim realizáciu\nprocesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nie je nedostatočné zistenie\nrozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993).\n55. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal\nvšetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno\npovažovať za odňatie možnosti konať pred súdom.\n56. Dovolací súd zároveň zo spisu zisťuje, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy a náležite vyhodnotil\nžalobcom predložené listinné dôkazy vrátane Znaleckého posudku č. 2/2012 zo dňa 29.02.2012.\nDovolací súd dodáva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie okrem iných dôkazov aj na\nzáklade výsluchu znalca a ním predloženého znaleckého posudku. Ako aj s oboznámením sa s\n\npodaniami žalobcu zo dňa 08.03.2007, 23.01.2008, 24.01.2008, 29.01.2008, 24.12.2010, 08.04.2011,\n18.04.2011, 02.05.2011, v ktorých podaniach žalobca poukazuje na zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy\nč. 30290864/1 zo dňa 28.05.1998; zmluvu s komisným č. 1858000058 zo dňa 25.05.1998.\n57. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 237 ods. 1\npísm. g/ O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát. Túto vadu dovolateľ vidí v tom, že sudkyňa JUDr. Andrea Hrneková rozhodovala zaujato, pričom\nsvojím postupom a rozhodovaním odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože žalobcom\npredložené listinné dôkazy buď to účelovo prispôsobila výroku konajúceho súdu, alebo nevykonala\nvôbec. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že takto vymedzenými skutočnosťami žalobca považuje\nza možný zásah do nezávislosti zákonnej sudkyne také okolnosti, ktoré spočívajú v jej postupe pri\nprejednaní a rozhodovaní prejednávaného sporu, čím sa žalobcom nastolená námietka zaujatosti týka\nlen okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe menovanej sudkyne a jej rozhodovacej činnosti. Na\ntakto konkretizované námietky zaujatosti nie je možné prihliadať, keďže dôvodom na vylúčenie sudcu nie\nsú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti podľa § 14 ods.\n3 O. s. p. Dovolací súd ďalej uvádza, že dovolateľom namietaná zaujatosť konajúcej sudkyne so zreteľom\nna jej pomer k právnej zástupkyni žalovaného 1/ JUDr. Denise Cvikovej, nebola konkretizovaná a ani\npreukázaná pričom dovolací súd dodáva, že JUDr. Denisa Cviková právnou zástupkyňou žalovaného\n1/ nebola už v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu.\n58. Pokiaľ dovolateľ namietal, že konajúce súdy nesprávne posúdili jeho nárok v súvislosti so vznikom\nbezdôvodného obohatenia a jeho premlčaním, ako aj zlým vyhodnotením naliehavého právneho záujmu\nžalobcu na ním požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, týmto žalobca namieta nesprávne\nprávne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\nPrávnym posúdením je totiž činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho\nnesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť\ndovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje\nzmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne\ninterpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak\nprichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej\nveci nejde. Uvedené závery platia aj pre námietky žalobcu, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady,\nktoré treba považovať za dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktoré sami o sebe\nprípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, že by konanie bolo postihnuté aj tzv. inou vadou, môže\nbyť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti\npodľa § 236 a nasl. O. s. p.\n59. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku\nodvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa\nmohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.\n60. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému 3/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení § 255 ods. 1 C. s. p.). Podľa § 262\nods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n61. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}