{"guid": "67c1b03d-d6ef-4df1-88a7-ca8c712b90c3:f7472c25-8d59-4af9-806b-c27e1af0ee1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1020200811.1", "spisova_znacka": "1Sžak/7/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/7/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. 1Sžak/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1020200811.1", "identifikacne_cislo": "1020200811", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7472c25-8d59-4af9-806b-c27e1af0ee1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1020200811.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1020200811.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1020200811.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/7/2020\n1020200811\n27. 10. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:1020200811.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): E. C., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ukrajina, v krajine pôvodu naposledy bytom\nE., H. G. XX E., N. oblasť, cestovný pas č.: S., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce,\nprávne zastúpený: Mgr. Viera Orichová, advokátka so sídlom Kláštorská 131, Nitra, adresa pracoviska:\nHollého 10, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\n6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 4SaZ/3/2020-42 zo dňa 15. júla 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-242-22/2019-Ž zo dňa 27.04.2020 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl a\nsúčasne mu podľa § 13c ods. 1 a ods. 4 a § 20 ods. 4 neposkytol doplnkovú ochranu.\n2. Sťažovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o život, pretože v súčasnosti je Donecká a\nLuhanská oblasť okupovaná Ruskou federáciou, a preto tam ako Ukrajinec nemôže žiť. Na východe\nUkrajiny pretrváva vojnový konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Pochádza z Luhanskej oblasti, ktorá je\nzasiahnutá vojenským konfliktom. Jeho odchod z krajiny pôvodu ovplyvnila aj skutočnosť, že na Ukrajine\nje zlý vzťah k ľuďom pochádzajúcim z vojnových oblastí a taktiež k ľuďom židovskej národnosti. Podľa\nvlastného vyjadrenia však on sám žiadne ťažkosti na základe svojej národnosti ani pôvodu nezažíval.\nTiež uviedol, že na Ukrajine dostal v roku 2019 pozvanie na vojenské oddelenie a keďže nemá žiadne\nzdravotné problémy, obáva sa toho, že by musel nastúpiť do armády a ísť bojovať do konfliktnej oblasti.\n3. Vo vzťahu k dôvodom žiadosti o udelenie azylu žalovaný uviedol, že\n- ukrajinská ústava zaručuje svojim občanom slobodu pohybu po celej krajine, čo reálne využil aj\nsťažovateľ, keď sa bez problémov presťahoval z mesta E. do mesta F., kde bez akýchkoľvek problémov\nistý čas žil;\n\n- bezproblémovému vnútroštátnemu presídleniu nasvedčuje aj skutočnosť, že príležitostne pracoval\nv rôznych mestách Ukrajiny, pričom jeho presuny z mesta do mesta neboli žiadnym spôsobom\nobmedzované;\n- vojenský konflikt prebieha výlučne v oblastiach Donecka a Luhanska, ostatné oblasti je možné\npovažovať za bezpečné, s plným dodržiavaním základných ľudských práv, vrátane práva na ubytovanie\naj práva na základnú zdravotnú starostlivosť;\n- vnútroštátne presídlenie v rámci Ukrajiny je reálne, a to pri rešpektovaní všetkých základných ľudských\npráv v presídlenej oblasti;\n- sťažovateľ mohol bez akýchkoľvek problémov využiť možnosť vnútroštátneho presídlenia sa do inej,\nbezpečnejšej oblasti krajiny, tak ako tomu bolo v prípade jeho presídlenia sa do mesta F., nebol teda\nbezprostredne nútený z Ukrajiny vycestovať;\n- na Ukrajine žije bežným životom početná komunita židov, ktorá tvorí štvrtú najväčšiu komunitu židov\nv Európe a to v počte medzi 56 000 až 140 000 osôb;\n- sťažovateľ neudáva žiadne skutočnosti ani problémy týkajúce sa jeho pôvodu či vierovyznania, ktoré\nby súviseli priamo s jeho osobou;\n- nebolo preukázané, že by vzhľadom na vierovyznanie sťažovateľa boli voči nemu prijaté akékoľvek\nakty perzekučného charakteru čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že ako občan židovského pôvodu,\nnemal problém študovať, pracovať, cestovať po Ukrajine a následne aj Ukrajinu opustiť a vycestovať\nna Slovensko;\n- sťažovateľ nepredložil predvolanie na vojenské oddelenie;\n- zákon umožňuje v prípade mobilizácie obyvateľstva vykonávať vojenskú službu alternatívnym\nspôsobom, ak by bol jej výkon v rozpore s náboženským presvedčením;\n- z aktuálnych informácií o krajine pôvodu vyplýva, že posledná mobilizácia na Ukrajine sa uskutočnila\nv roku 2016 a aktuálne po vyhlásení ukrajinského ministra obrany Stepana Poltoraka z roku 2018 nie\nje ďalšia vlna mobilizácie ohlásená.\n4. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že\n- Ukrajina v roku 2000 zrušila trest smrti, a preto by sťažovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu\ntáto forma vážneho bezprávia nehrozila;\n- z výpovede sťažovateľa je zrejmé, že počas pobytu v krajine pôvodu nikdy nečelil mučeniu, krutému\nalebo neľudskému zaobchádzaniu a na základe dostupných informácií sa možno objektívne domnievať,\nže ani táto forma vážneho bezprávia mu v prípade návratu nehrozí;\n- nejestvujú žiadne informácie o tom, že by obyvatelia Luhanska nemohli využiť vnútroštátne presídlenie\nv rámci krajiny a opustiť konfliktnú oblasť;\n- sťažovateľ nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti Ukrajiny a mal v nej prístup\nk ochrane pred vážnym bezprávím;\n- iba malá časť územia Ukrajiny, t.j. časť Luhanskej a Doneckej oblasti, je ovládaná proruskými\nseparatistami a zvyšná časť územia je pod kontrolou ukrajinskej vlády, pričom táto nebráni ukrajinským\nobčanom vo vnútroštátnom presídlení z konfliktnej zóny na východe krajiny do bezpečnejšieho regiónu\nna západe, čo využil aj sťažovateľ;\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n5. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\"), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci (keď namietal nesprávne posúdenie možnosti\nvyužitia vnútorného presídlenia aj vzhľadom na svoje židovské vierovyznanie), nedostatočné zistenie\nstavu veci vo vzťahu k možnosti vnútorného presídlenia, rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom\nspisu a poukázal na podstatnú zmenu okolností od vydania preskúmavaného rozhodnutia.\n6. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť uvádzajúc, že\n- sťažovateľovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor k tomu, aby sa vyjadril ku všetkým dôvodom\nsvojej žiadosti o azyl;\n- sťažovateľove odpovede na otázky, ako vysokoškolsky vzdelaného človeka, týkajúce sa jeho\nvierovyznania sú nedostatočnými, nesprávnymi, nezodpovedajúcimi bežnej znalosti človeka, ktorý\n\nvyznáva konkrétne náboženstvo, preto krajský súd nemohol prihliadnuť na námietky týkajúce sa\nnárodnosti sťažovateľa, resp. aj predstaviteľa judaizmu, ktoré považoval za účelové;\n- obava z povolania do vojenskej služby nie je obavou z prenasledovania, pretože akákoľvek legálna\nvojenská služba nie je prenasledovaním;\n- sťažovateľ neuviedol ani jeden dôvod, skutočnosť či niečo, čo by potvrdzovalo opodstatnenosť jeho\nobáv z prenasledovania;\n- prípadnú opodstatnenosť obáv z prenasledovania je potrebné posudzovať v spojitosti s\nprenasledovaním v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- z výpovede sťažovateľa nevyplynulo, že by mal akúkoľvek skúsenosť (zážitok), ktorú by bolo možné\ncharakterizovať ako prenasledovanie jeho osoby;\n- sťažovateľ pracoval na celom území Ukrajiny, naposledy v meste F., ktoré sa nachádza v Záporožskej\noblasti Ukrajiny, kde si našiel aj bývanie, čo svedčí o tom, že nemal žiadne problémy, ktoré by súviseli\ns jeho vnútorným presídlením;\n- sťažovateľ nemal problémy s políciou ani so súdnou mocou, žiaden trest mu teda uložený nebol, nečelil\nmučeniu ani inej forme ponižujúceho zaobchádzania a i keď pochádza z oblasti ozbrojeného konfliktu,\ndlhší čas sa nachádzal mimo teritória jeho uskutočnenia - teda v inej, bezpečnej oblasti Ukrajiny.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- krajský súd nesprávne vyhodnotil, že v prípade sťažovateľa neboli preukázané dôvody na poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany a nesprávne posúdil, že existuje možnosť využiť ochranu v inej časti krajiny a\nmožnosť usadiť sa tam;\n- žalovaný ani súd nespochybnili, že v časti Ukrajiny odkiaľ sťažovateľ pochádza a kde žil pred\npresťahovaním sa stále prebieha ozbrojený konflikt;\n- v ust. § 13 ods. 4 písm. d) ako aj § 13 ods. 4 písm. b) zák. č. 480/2002 Z.z. sa pri posúdení možnosti\nvyužiť vnútroštátne presídlenie zavádza povinnosť správneho orgánu skúmať všeobecné okolnosti\nprevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a osobné pomery žiadateľa o azyl - k uvedenému sťažovateľ\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. A Zzs 99/2017 zo dňa\n24.01.2008;\n- krajský súd a žalovaný opomenuli vysporiadať sa s osobnými charakteristikami sťažovateľa, ktoré sú\nhlavnou prekážkou pri jeho presídlení - jeho ruskou národnosťou, židovskou vierou a s diskrimináciou\nvnútorne presídlených osôb ruskej národnosti na väčšinovom území Ukrajiny;\n- správy o krajine pôvodu poukazujú na diskrimináciu a zneužívanie presídlencov ako aj na nevôľu\nhostiteľských komunít k vnútorne presídleným osobám z dôvodu, že sú vnímané ako proruské;\n- sťažovateľ má skúsenosti s verbálnymi aj fyzickými útokmi, ku ktorým došlo opakovane po stretnutí\nutečencov v organizácii CARITAS/ CARITAS SPES v Berdiansk;\n- sťažovateľovi je odopreté právo voliť v komunálnych voľbách;\n- možnosť vycestovať je problematická, nakoľko pohyb medzi Ruskom podporovanými územiami a\nUkrajinou je kontrolovaný a obmedzovaný, na prechodoch sa dlho čaká, pracovníci na oboch stranách\nsú skorumpovaní a proruské sily sťažujú pohyb ľudí;\n- záver žalovaného o bezproblémovosti presídlenia sťažovateľa do bezpečnej časti Ukrajiny a\nnormálnom živote bez neúmerných ťažkostí nemá podklad v založených dôkazoch.\n9. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti okrem stručného zhrnutia prípadu sťažovateľa uviedol,\nže\n- sťažovateľ po presune do mesta F. nemal problém ani s vycestovaním, ubytovaním ani so\nzamestnaním;\n- napriek tomu, že alternatívu vnútorného presídlenia využil sťažovateľ len krátkodobo, vo všeobecnosti\nto potvrdzuje skutočnosť, že táto je na Ukrajine reálna a možná;\n- oblasti okrem Donecka a Luhanska je možné považovať za bezpečné, s reálnou možnosťou sa tam\nubytovať a s právom na základnú zdravotnú starostlivosť;\n- na Ukrajine žije veľká komunita židov pričom na Ukrajine platí právo na slobodu svetonázoru a\nnáboženského vyznania;\n- nebolo preukázané, že by vzhľadom na vierovyznanie sťažovateľa boli voči nemu prijaté akty\nperzekučného charakteru;\n- sťažovateľ nemal problém študovať, pracovať, nájsť si ubytovanie, cestovať po Ukrajine a následne\nUkrajinu opustiť a vycestovať na Slovensko;\n- žalovaný považuje za nelogické tvrdenie, že sťažovateľ sa prezentoval ako rusky hovoriaci a vyjadroval\nnázor, že je proti rušeniu výučby ruštiny na školách a proti rušeniu ruských názvov miest na Ukrajine;\n- sťažovateľ neuvádzal negatívne skúsenosti zo života v meste F., pričom na tieto poukázala až právna\nzástupkyňa v správnej žalobe s tým, že sťažovateľ tieto negatívne skúsenosti v konaní pred správnym\norgánom neuvádzal, pretože predpokladal, že bude postačujúce, ak poukáže všeobecne na ťažkosti a\ndiskrimináciu, ktorým čelia vysídlené osoby;\n- podľa výročnej správy MZV USA o stave ľudských práv od apríla 2017 už platnosť povolení na\nprechod línie nie je časovo obmedzená a obyvatelia území susediacich s kontaktnou líniou na strane\nkontrolovanej vládou nepotrebovali povolenie na prechod línie, i keď môže dôjsť k dlhšiemu čakaniu,\nčo je dôsledkom toho, že od mája do augusta 2018 prekročilo kontaktnú líniu denne asi 39 000 osôb.\nTo, že kroky vlády majú za cieľ zjednodušiť konanie pre prekročenie kontaktnej línie potvrdzuje aj to, že\nvláda 17.07.2019 prijala nové nariadenia, ktorými sa ustanovuje zoznam tovaru, ktorý je zakázaný na\nprepravu cez kontaktnú líniu, aby nahradil zoznam tovaru, ktorý je povolený na prepravu, čím sa ľuďom\nposkytne väčšia flexibilita pri preprave tovaru cez líniu z oboch strán;\n- žalovaný má za to, že v súvislosti s vnútorným presídlením sťažovateľa komplexne posúdil všetky\nnamietané skutočnosti a alternatíva vnútroštátneho presídlenia sťažovateľa je reálna a možná.\n11. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p.\nzamietol.\n13. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n14. V prípade sťažovateľa žalovaný dospel k záveru o tom, že dôvody, ktoré v žiadosti o udelenie\nazylu uviedol sú skôr sociálno-ekonomickej povahy a nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu.\nV rámci posúdenia prípadnej potreby poskytnúť sťažovateľovi doplnkovú ochranu dospel k záveru o\nsplnení podmienok pre jej neposkytnutie v zmysle § 13c ods. 4 písm. b) zák. č. 480/2002 Z.z., nakoľko\nje zrejmé, že sťažovateľ nebol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti Ukrajiny a mal\nv nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím. Ďalej konštatoval, že proruskí separatisti ovládajú iba\nLuhanskú a Doneckú oblasť, zvyšné územie je pod kontrolou ukrajinskej vlády, ktorá nebráni ukrajinským\nobčanom vo vnútroštátnom presídlení z konfliktnej zóny. Túto alternatívu využil sťažovateľ, keď svoje\n\nbydlisko opustil a niekoľko mesiacov býval v meste F., čo potvrdzuje jej reálnosť a účinnosť. Reagujúc\nna stanovisko právnej zástupkyne sťažovateľa žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ alternatívu\nvnútroštátneho presídlenia využil, pričom žil pokojným a dôstojným životom, mal prístup k obžive,\nzamestnaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti.\n15. Sťažovateľ najmä namietal, že krajský súd nesprávne vyhodnotil, že v jeho prípade neboli\npreukázané dôvody na poskytnutie medzinárodnej ochrany a nesprávne posúdil, že existuje možnosť\nvyužiť ochranu v inej časti krajiny a možnosť usadiť sa tam. V tejto súvislosti namietal, že krajský\nsúd a žalovaný opomenuli vysporiadať sa s osobnými charakteristikami sťažovateľa, ktoré sú hlavnou\nprekážkou pri jeho presídlení - jeho ruskou národnosťou, židovskou vierou a s diskrimináciou vnútorne\npresídlených osôb ruskej národnosti na väčšinovom území Ukrajiny.\n16. Na prvom mieste kasačný súd považoval za potrebné uviesť, že sťažovateľ k dôvodu kasačnej\nsťažnosti, v ktorom namietal nesprávne vyhodnotenie, že v jeho prípade neboli preukázané dôvody na\nposkytnutie medzinárodnej ochrany (pokiaľ tak napádal záver o neudelení azylu), v rozpore s § 404\nods. 2 S.s.p. nevymedzil žiadne relevantné sťažnostné body z ktorých by bolo možné ustáliť, prečo tvrdí\nnesprávne právne posúdenie v otázke neudelenia azylu.\n17. V závere kasačnej sťažnosti uvedená zmienka o diskriminácii z politických dôvodov pretože\nsťažovateľovi je odopreté voliť v komunálnych voľbách je zjavne účelová a zároveň nelogická. Prípadné\nobmedzenie práva voliť by za určitých okolností mohol predstavovať následok diskriminácie, nie jeho\ndôvod.\n18. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neaplikoval ust. § 13 ods. 4 písm. d) zák. č. 480/2002 Z.z.\n(neudelenie azylu), ale iba ust. § 13c ods. 4 písm. b) na základe, ktorého sťažovateľovi neposkytol\ndoplnkovú ochranu. Preto sa kasačný súd obmedzil na preskúmanie záverov o možnosti využiť\nalternatívu vnútroštátneho presídlenia iba vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany.\nPodľa § 13c ods. 4 písm. b) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ nie je\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane\npred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu,\npričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane\nministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné\npomery žiadateľa.\n19. Citované ustanovenie § 13c ods. 4 písm. b) zák. č. 480/2002 Z.z. upravuje tzv. alternatívu\nvnútroštátneho presídlenia do inej časti krajiny pôvodu, kde žiadateľovi o azyl reálne nehrozí vážne\nbezprávie alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, pričom presídlenie do inej časti\nkrajiny pôvodu je po právnej ako aj bezpečnostnej stránke možné. Okrem toho sa správny orgán musí\nuistiť, že pre žiadateľa o azyl je v nej pobyt možný s prihliadnutím na všeobecné okolnosti prevládajúce\nv tejto časti krajiny a osobné pomery žiadateľa. Možnosť návratu je predovšetkým potrebné vykladať aj\nvzhľadom na bezpečnosť návratu.\n20. V rámci skúmania možnosti presídlenia žalovaný zistil, že na Ukrajine vo všeobecnosti platí\nsloboda voľného pohybu, pričom nezistil informácie o tom, že by obyvatelia Luhanskej oblasti nemohli\nvyužiť vnútroštátne presídlenie. Z výpovedí sťažovateľa, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že\nsťažovateľ sa pred pricestovaním na územie Slovenskej republiky presídlil z konfliktom postihnutej\nLuhanskej oblasti do Záporožskej oblasti (mesto F.), kde niekoľko mesiacov žil, pričom okrem tvrdenia o\nvšeobecne negatívnej nálade obyvateľstva k osobám židovského vierovyznania, vojenskom konflikte na\nvýchode krajiny a predvolaní na vojenský komisariát neuviedol žiadne iné dôvody, pre ktoré vycestoval\nz krajiny.\n21. Pre poskytnutie doplnkovej ochrany zákon predpokladá existenciu vážnych dôvodov, na základe\nktorých sa možno domnievať, že by bol žiadateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. V prípade sťažovateľa však\nnebol preukázaný žiaden z týchto dôvodov. Nemal žiadne problémy s políciou ani so súdnou mocou,\nnečelil mučeniu ani inej forme ponižujúceho zaobchádzania a z Luhanskej oblasti, ktorá je zasiahnutá\n\nozbrojeným konfliktom vycestoval a niekoľko mesiacov žil v Záporožskej oblasti, t. j. v oblasti pod správou\nukrajinskej vlády, v ktorej žiadny ozbrojený konflikt neprebieha.\n22. Z výpovede sťažovateľa rovnako vyplynulo, že sťažovateľ nemal žiadne problémy so štátnymi\norgánmi alebo políciou a nikdy nebol dôvod, aby sa na nich obrátil so žiadosťou o pomoc. Vo vzťahu\nk svojmu poslednému bydlisku neuvádzal žiadne iné obavy. Incidenty s miestnym obyvateľstvom\nspomenul sťažovateľ prvýkrát až v konaní pred krajským súdom, preto nemožno žalovanému,\npoukazujúc na tieto dodatočne uvedené skutočnosti, vyčítať záver o bezproblémovom pobyte v meste\nF.. Prípady nevraživosti medzi určitými skupinami obyvateľstva, hoc naznačujúce azylovo relevantné\ndôvody (náboženstvo prípadne národnosť), sú prítomné vo väčšej či menšej miere prítomné v každej\nkrajine. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny poriadok na Ukrajine garantuje náboženskú\nslobodu, pričom tam žije veľká komunita židov. Sťažovateľom uvádzané osobné skúsenosti s útokmi\npodľa názoru kasačného súdu nedosahujú intenzitu, ktorá by objektívne odôvodňovala sťažovateľove\nobavy z prenasledovania, prípadne vážneho bezprávia v budúcnosti. Sťažovateľ svojim pobytom v inej\nčasti krajiny sám preukázal, že bol schopný presídliť sa a viesť život na úrovni primeranej danej lokalite.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené teda bolo možné prisvedčiť záveru žalovaného o tom, že pre\nvyriešenie situácie sťažovateľa úplne postačovalo vnútorné presídlenie. Aj napriek pomerne stručnému\nodôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia, je z neho zjavné, že vnútorné presídlenie sťažovateľa, ku\nktorému už došlo, je objektívne možné, v zásade bezpečné a štátnou mocou podporované a sťažovateľ\ndokázal bez neúmerných ťažkostí viesť po presídlení normálny život.\nV.\n24. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167\nods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný nárok na náhradu trov tohto\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}