{"guid": "1e6c41d5-101d-4605-a3d6-742e84b0f7c1:9a61eb73-ff2d-47b2-b561-df9dff0c67b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1020200689.1", "spisova_znacka": "1Sžak/13/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/13/2020 z 24. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Sžak/13/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1020200689.1", "identifikacne_cislo": "1020200689", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a61eb73-ff2d-47b2-b561-df9dff0c67b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1020200689.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1020200689.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1020200689.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/13/2020\n1020200689\n24. 11. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:1020200689.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): D. H. O. O.-O., nar. XX.XX.XXXX, Jemenskej štátnej príslušnosti, t.č. pobytom K. XXXX/X,\nD., právne zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Račianska 80, 831 02\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812\n72 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8SaZ/3/2020-40 zo dňa 15. júla 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/3/2020-40 zo dňa\n15. júla 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-118-96/2018-Ž zo dňa 10. marca\n2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-118-96/2018-Ž zo dňa 10. marca 2020 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") neudelil sťažovateľovi azyl.\n2. Z odôvodnenia vyplynulo, že sťažovateľ, ktorý má na území SR t. č. udelenú doplnkovú ochranu,\npožiadal o udelenie medzinárodnej ochrany dňa 04.05.2018, po prílete na Slovensko z egyptskej\nHurghady. Vo vstupnom pohovore uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný ani odsúdený, nebol členom\nžiadnej politickej strany či hnutia, vojenskú službu v krajine pôvodu nevykonával, v žiadnych ozbrojených\nzložkách neslúžil a problémy s políciou, armádou či inými oficiálnymi zložkami štátu nikdy nemal. V\nroku 2010 ukončil bakalárske štúdium v oblasti telekomunikácií na Inžinierskej a technologickej fakulte\nMultimediálnej univerzity v Malajzii a po jeho absolvovaní vystriedal niekoľko zamestnaní, resp. podnikal\nvo vlastnej firme. Od roku 2014 až do odchodu z Jemenu pracoval na oddelení riadenia personálnych\nrizík v nemeckej humanitárnej a rozvojovej organizácii GIZ v meste Sanaa a v súvislosti so svojou\nprácou nečelil žiadnym problémom.\n3. Z Jemenu sťažovateľ vycestoval z dôvodu obavy o život kvôli nepokojom, spolu so svojou maloletou\ndcérou a manželkou. Cestoval na svoj jemenský cestovný doklad a diplomatický pas svojej manželky,\nv ktorom bol zapísaný spolu so svojou maloletou dcérou. Na diplomatický pas mohli vycestovať len do\n\ntroch krajín: na Slovensko, do Českej republiky alebo do Maďarska, kam pôvodne plánovali vycestovať,\nale z Istanbulu ich tam nechceli pustiť a tak sa rozhodli pre Slovensko.\n4. Sťažovateľ je členom rodu Hášimovcov, ktorí odvodzujú svoj pôvod od rodovej línie proroka\nMohameda, na základe čoho je považovaný za prívrženca jednej z bojujúcich strán v jemenskom\nkonflikte, Husíjov, ktorí ho považujú za spojenca a chceli aby zanechal zamestnanie a nepracoval\npre neveriacich cudzincov a pridal sa k nim a spolupracoval s nimi. Obviňovali ho, že pre cudzincov\npracuje ako agent, kontaktovali ho, vyhrážali sa mu telefonicky, zastavovali ho na ceste, čo vnímal\nako znepríjemňovanie života. V priebehu novembra a decembra 2017 ho trikrát telefonicky kontaktovali\nneznáme osoby s výzvami, aby sa k nim pridal, dňa 02.02.2018 ho počas cesty z práce zastavil pick up\nznačky Toyota, z ktorého vystúpili dvaja ozbrojenci, povedali, že voči nemu ešte nepoužili žiadne násilie,\nale radili mu, aby sa pridal k nim, pýtali sa ho či stále pracuje pre agentov, čím pôsobí proti nim. Potom\nmu opäť volali a o dva dni dostal list, že sa má pridať k bojom na frontoch. O ďalšie dva dni ho pred\njeho domom znovu zastavili ozbrojenci na aute značky Toyota a pýtali sa ho, či list obdržal a musel im\nho odovzdať. Po tomto incidente išiel podať oznámenie na políciu, ktorá ho však neprijala. Domnieval\nsa, že tak postupovali preto, že sami sú prívrženci Husíov. Obrátil sa preto na Ministerstvo pre ľudské\npráva, kde mu povedali, že jeho sťažnosť môžu odstúpiť prokurátorovi, čo napokon aj zrealizovali listom\nzo dňa 01.04.2018. Domnieval sa, že Husíovia mu neublížili, resp. nasilu ho neodvliekli preto, lebo\npochádza zo známej rodiny a snažili sa ho presvedčiť na spoluprácu, pretože ho považovali za jedného\nz nich. Aj napriek tomu sa obával, že by sa niečo mohlo stať a preto sa rozhodol z krajiny vycestovať.\nVyhlásil, že o medzinárodnú ochranu na Slovensku požiadal z dôvodu bezpečnostnej situácie v Jemene,\nkde panuje neistota a bombardovanie, Husíovia by sa mu mohli naďalej vyhrážať a znepríjemňovať mu\nživot. V prípade ich porážky mal obavy z prenasledovania režimom prezidenta Hádího. Iné dôvody v\nžiadosti neuviedol.\n5. Žalovaný vydal dňa 07.12.2018 rozhodnutie ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž, ktorým sťažovateľovi\nazyl neudelil ale poskytol mu doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. O správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Košiciach\ntak, že ju zamietol. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti\nrozsudkom sp. zn. 10Sžak/13/2019 zo dňa 21.08.2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak,\nže rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Žalovaný následne vykonal doplňujúci pohovor so sťažovateľom, zaobstaral si informácie ku krajine\npôvodu a lekárske správy, resp. informácie o zdravotnom stave sťažovateľa. Poukázal na sťažovateľovu\nvýpoveď počas doplňujúceho pohovoru dňa 17.12.2019, v ktorej uviedol, že nikdy nebol v krajine pôvodu,\nani na Slovensku liečený, netrpel žiadnymi psychickými či fyzickými zdravotnými problémami a ani\nv súčasnosti sa nepodrobuje žiadnej odbornej liečbe. Vyjadril sa aj k bratovi, ktorý nečelil žiadnym\nproblémom, nakoľko nie je spoločenský, udržiava málo kontaktov, je od neho o päť rokov mladší, nemá\nžiadne pracovné skúsenosti, príležitostne pracuje pre miestnu charitatívnu organizáciu, zabezpečujúcu\ndistribúciu zahraničnej humanitárnej pomoci a nie je zaujímavý ani z hľadiska vzdelania (má vyštudovaný\nmedzinárodný obchod). Tiež uviedol, že pre Husíov bol zaujímavý najmä preto, že ako Hášimovec je\njedným z nich a aj keď zastávajú názor, že dosiahnuté vzdelanie patrí národu a nikomu cudziemu, bol\npre nich zaujímavý z titulu odbornosti - telekomunikačného inžiniera. Domnieval sa, že na spoluprácu\nho Husíovia verbovali možno z dôvodov šifrovania alebo práce s internetom, pre potreby kódovania a\ndekódovania, práce s radarmi či pre potreby produkcie zariadení pracujúcich na báze elektronických\nobvodov. V liste, ktorý mu odovzdali bolo, že potrebujú jeho služby a mal by slúžiť vlasti. Keďže v kontakte\na komunikácii s nimi dlhodobo nebol, nevedel čo presne od neho žiadali. Rýchlo sa však rozhodol, že\nJemen opustí. Iné dôvody žiadosti neuviedol.\n7. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že z výpovede sťažovateľa je zrejmé, že v krajine pôvodu nikdy\nnečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, v ktorom nebol nikdy trestne stíhaný ani\nväznený, politicky sa neangažoval, nebol členom politickej strany, hnutia či obdobnej organizácie, z\nčoho jednoznačne vyplýva, že objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych\nzložiek pred vycestovaním z krajiny pôvodu, čo napokon sám svojimi vyhláseniami potvrdil. Krajinu\npôvodu opustil legálne, na svoj platný cestovný doklad, resp. na diplomatický pas svojej manželky, a to\nbez akýchkoľvek problémov.\n\n8. Vo vzťahu k neštátnym pôvodcom žalovaný konštatoval, že snaha o naverbovanie sťažovateľa sama\no sebe nepredstavuje prenasledovanie. Z výpovede sťažovateľa je zrejmé, že od februára až do 21.\napríla 2018, kedy opustil Jemen, nečelil žiadnym pokusom o kontaktovanie jeho osoby Husíjmi a okrem\ntýchto údajných pokusov o jeho naverbovanie, žiadnym iným konkrétnym problémom nečelil ani on a ani\njeho najbližšia rodina (manželka a dcéra). Krajinu pôvodu teda neopustil pred bezprostredne hroziacim\nnebezpečenstvom prenasledovania. Ak sťažovateľa zástupcovia Husíov skutočne kontaktovali s tým,\naby sa k nim pridal, išlo o predstaviteľov jedného z aktérov prebiehajúceho vnútroštátneho konfliktu,\ndo ktorého sú zapojení aj zahraniční aktéri a teda subjektívne mohol pociťovať obavu a strach o svoju\nbezpečnosť, čo však možno len s ťažkosťami vyhodnotiť ako prenasledovanie.\n9. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 17.12.2018, v ktorom pripustil\nmožnosť pociťovania danej situácie v rámci reálií panujúcich v Jemene, poznačených vnútroštátnym\nkonfliktom a humanitárnou krízou, ako istú formu nátlaku na osobu sťažovateľa. Objektívne však nebol\nvystavený žiadnemu prenasledovaniu neštátnymi zložkami z azylovo relevantných dôvodov a konanie\nHusíov nemožno považovať za prenasledovanie.\n10. Za neadekvátne považoval rozvíjanie úvah zo zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu v stanovisku\npred vydaním rozhodnutia, v ktorom sa právna zástupkyňa sťažovateľa účelovo domáhala skúmania\npsychických dôsledkov, resp. traumy z prenasledovania sťažovateľa, nakoľko takúto požiadavku počas\ncelého konania nikdy nevzniesla a u sťažovateľa neboli identifikované žiadne prejavy naznačujúce\nakékoľvek zdravotné alebo psychické problémy.\n11. K otázke dôveryhodnosti sťažovateľa žalovaný zdôraznil, že v konaní plne vychádzal z jeho\nvýpovedí a odôvodnenie rozhodnutia nebolo založené na spochybňovaní dôveryhodnosti jeho osoby, či\nvýpovede avšak spojitosť jeho údajných problémov v krajine pôvodu s niektorým z dôvodov uvedených\nv § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. nezistil. Zdôraznil, že konzistentnosť výpovede z hľadiska obsahu ešte\nsama o sebe nezakladá právo na udelenie azylu, resp. neznamená, že osoba spĺňa podmienky pre\njeho poskytnutie, pretože ak aj podporená informáciami o krajine pôvodu, automaticky nepreukazuje\nobjektívnu opodstatnenosť obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov.\n12. Vyhodnotenie sťažovateľovej situácie právnou zástupkyňou ako politické prenasledovanie spojené\ns dôvodom náboženským, resp. etnickým, označil žalovaný ako rozširovanie dôvodov žiadosti a účelový\nkonštrukt nemajúci oporu v samotnej žiadosti o azyl a ani v jeho výpovediach, ktorý je už vo svojej\npodstate nelogický, keďže žalobca pochádza z mesta Sanaa, v severnej časti krajiny, ktoré je pod\nkontrolou Husíov a sám je Hášimovec (Zaidi).\n13. V súvislosti s princípom „in dubio pro reo\" a všetkými do konania predloženými dôkazmi o Jemene\nžalovaný uviedol, že ani z jednej informácie doloženej právnou zástupkyňou nevyplýva, že by v prípade\nzadržaných humanitárnych pracovníkov, či iných odporcov Husíov išlo o Hášimovcov, resp. príslušníkov\nhášimovskej rodovej línie a nepreukázala tak, že by Husíovia zadržiavali, či mučili osoby s rovnakým\npôvodom a konfesiou. Napokon sám sťažovateľ síce uviedol, že ho Husíovia verbovali na spoluprácu a\npýtali sa ho, či pracuje pre zahraničných agentov, na druhej strane sa však len domnieval, čo by pre nich\nmal robiť, resp. ako by ich spolupráca mala vyzerať, pretože ich presné požiadavky nepoznal, v kontakte\na komunikácii s nimi dlhodobo nebol a k žiadnym detailom ich spolupráce neprišlo. Aj z prekladu listu\nMinisterstva ľudských práv adresovaného generálnemu prokurátorovi v súvislosti s jeho sťažnosťou\nna to, že ho kontaktovali ozbrojené skupiny vyplýva, že nevedel uviesť motívy, resp. príčiny takéhoto\nkonania. Pravdou je, že nie absolútne všetci Hášimovia či Zaidi podporujú Husíov a s predlžujúcim sa\nkonfliktom v Jemene sa medzi Husíami tvoria rôzne vnútorné prúdy. Podľa článku publikovaného\ndňa 05.09.2019 na stránke Diwan, verejné informácie o sporoch medzi jednotlivými prúdmi alebo členmi\nHusíov sú zriedkavé, k niekoľkým však došlo a pramenia najmä z toho, že rodina Houthi dosadila\nna kľúčové mocenské a politické pozície, predtým obsadené Hášimovcami zo Sanaa, Hášimovcov z\nprovincie Sadah, čo vyvolalo stúpajúce napätie aj medzi lídrami hnutia Husíov alebo dozornými orgánmi\n- supervízormi, rovnako obsadenými prevažne Hášimovskými rodinami zo Sadah, skôr pre ich lojalitu\nako pre ich zručnosti alebo skúsenosti v bezpečnostných silách.\n14. Sťažovateľ sa voči Husíom nevyhraňoval, nijako voči nim nevystupoval ani sa neaktivizoval,\nnevyvíjal žiadnu nepriateľskú činnosť, politicky sa nikdy neangažoval a nebol ani členom žiadneho\npolitického hnutia či strany. To, že nepodporuje Husíov, nechce s nimi spolupracovať a ani to, že\n\npracoval pre medzinárodnú humanitárnu organizáciu, ešte samo o sebe nemožno považovať za dôvod\nprenasledovania na základe pripisovaného politického názoru, čomu nasvedčuje aj to, že pre miestnu\ncharitatívnu organizáciu, pôsobiacu pre ďalšie medzinárodné charitatívne organizácie, pracoval aj\njeho brat. Faktom je, že z dosahu na tieto charitatívne organizácie vyplývajú predovšetkým pozičné a\nekonomické záujmy a zisky Husíov z distribúcie humanitárnej pomoci a tovaru. Zo správ o krajine pôvodu\nje zrejmé, že ovládanie humanitárnych organizácií a zameriavanie sa na humanitárnych pracovníkov\nje predovšetkým motivované ekonomicko-mocenskými záujmami a taktikou boja, resp. možnosťami\nďalšieho ovplyvňovania vývoja konfliktu. Je teda dôsledkom a súčasťou vnútroštátneho konfliktu a nie\npripisovania akéhokoľvek politického názoru.\n15. Z ďalších informácií vyplynulo, že Husíovia majú dostatok odborníkov z oblasti telekomunikácií, ktorí\ns nimi spolupracujú a ich služby využívajú pre svoje ciele. Kvalifikácia a zamestnanie sťažovateľa, pre\nktoré by mal byť terčom záujmu resp. verbovania Husíov pre spoluprácu, nezakladajú relevantné dôvody\npre udelenie azylu.\n16. Z hľadiska prospektívnosti konania žalovaný uviedol, že v prípade sťažovateľa sa nepreukázalo,\nže bol vystavený prenasledovaniu z niektorého z dôvodov uvedených § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. Zo\nstrany Husíov síce čelil kontaktovaniu za účelom spolupráce, nie však bezprostredne pred odchodom\nz Jemenu a preto nemožno predpokladať, že by týmto pokusom čelil v budúcnosti vo väčšej miere ako\nv minulosti, o to viac, že sa preukázalo, že Husíovia neprejavovali o neho záujem z dôvodu pripisovania\nmu nejakých charakteristík, či z dôvodov uvedených v ust. § 8 zák. č. 480/2002 Z.z.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n17. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\"), namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n18. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že\n- sťažovateľ voči Husíom nijako nevystupoval a ani sa nevyhraňoval, neangažoval sa politicky, nebol\nčlenom žiadneho politického hnutia či strany a žiadnu nepriateľskú činnosť voči Husíom nevyvíjal;\n- žalovaný zohľadnil pôvod sťažovateľa vychádzajúci z línie proroka Mohameda a člena rodiny\nHášimovcov, jeho špičkové vzdelanie, pôsobenie v medzinárodných organizáciách, telefonáty ako aj\nzastavenie na ceste autom v dvoch prípadoch neznámymi mužmi a následné telefonáty;\n- z odpovedí sťažovateľa možno vyvodiť, že jeho situácia v krajine pôvodu nedosiahla intenzitu\nnaplnenia znakov prenasledovanej osoby, ktorá sama poukazovala na rešpektovanie svojej osoby\nzo strany Husíov, ako člena známej a váženej rodiny, jeho kontaktovaniu neznámymi osobami došlo\ntelefonicky v priebehu mesiacov november - december 2017, osobne, zastavením auta dňa 02.02.2018\na listom, v ktorom ho nabádali aby sa pridal k nim, a nespolupracoval s kresťanmi, ktorí ho neochránia\na ďalším zastavením pred domom, kedy si po list prišli;\n- nedošlo k uplatneniu vyhrážok, psychickému či fyzickému násiliu voči osobe sťažovateľa ani voči jeho\npríbuzným, bol len nabádaný na spoluprácu;\n- z informácií zabezpečených žalovaným, či doložených právnou zástupkyňou nevyplýva, že by medzi\nodporcami Husíov či zadržanými humanitárnymi pracovníkmi boli aj členovia rodiny Hášimovcov, čo\npodporuje aj samotné tvrdenie sťažovateľa, že nevie ako mala ich spolupráca vyzerať, keďže ich presné\npožiadavky nepoznal;\n- sťažovateľov nezáujem s Husíjmi spolupracovať nemožno vyhodnotiť ako prejav opozičného\npolitického názoru s následkom prenasledovania a ani na jeho podporu využiť zásadu „in dubio pro reo,\"\nktorej obsah je v danom prípade nenaplnený;\n- právne názory podsúvané právnou zástupkyňou sťažovateľa dôvodiacou jeho prenasledovaním z\npolitických, náboženských dôvodov a neochotou spolupráce s Husíjmi, sú nad rámec sťažovateľových\nvýpovedí a sú rozširovaním dôvodov žiadosti o medzinárodnú ochranu;\n\n- v rozpore s teóriou prenasledovania osoby sťažovateľa je aj zamestnanie jeho mladšieho brata\nv humanitárnej organizácii s pôsobením pre ďalšie medzinárodné humanitárne organizácie (teda s\nobdobným pôsobením ako žalobca), bez naplnenia akýchkoľvek náznakov prenasledovania jeho osoby,\nči už za prácu pre túto organizáciu alebo ako sankcie za neochotu spolupráce žalobcu s Husíjmi;\n- žalovaný sa postavením sťažovateľa dôkladne zaoberal;\n- sťažovateľ bol oslovený na spoluprácu, na ktorú nereflektoval, čo zostalo bez ďalších následkov a\njeho ďalšieho kontaktovania. Ak by mali Husíovia záujem o sťažovateľa „aj politický, nebol problém ho\nvyhľadať a uniesť jeho či jeho rodinu\".\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n19. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n20. Sťažovateľ poukázal na skutkové okolnosti prípadu a zdôraznil, že ako Hašimita vyjadril neochotu\nspolupráce s Husíjmi, čo Husíjovia vyhodnocujú ako prejav opozičného názoru. V nasledujúcich\nsťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že argumentácia o tom,\nže nezáujem spolupracovať s Husíjmi nemožno vyhodnotiť ako prejav opozičného politického názoru\ns následkom prenasledovania a ani na jeho podporu využiť zásadu in dubio pra reo je protirečiaca\na nesúladná s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreného v zrušujúcom rozsudku: „To, že\nHúsiovia sťažovateľovi neublížili, ani ho nasilu neodvliekli, neznamená, že mu takéto konanie z ich\nstrany nehrozilo. Ako vyplýva z výpovede sťažovateľa, Húsiovia chceli, aby s nimi spolupracoval,\nzanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov, obviňovali ho, že ak pre nich pracuje,\ntým pôsobí proti nim. Žalovaný prípad sťažovateľa vyhodnotil bez dostatočného dokazovania ako prípad\n\"obyčajnej osoby\", ktorej Húsiovia nepripisovali žiaden opozičný názor, lebo sa politicky neangažoval\na neprejavoval, s čím sa nesprávne stotožnil aj krajský súd. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa\nposúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu politického presvedčenia kasačný súd\nuvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť podstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym.\nV určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory\n(verejne, výslovnej, ale už samotná neochota spolupracovať s pôvodcami prenasledovania môže byť\n(konsenzuálnym) vyjadrením politických názorov.\"\n21. Podľa sťažovateľa je absurdné, aby od neho krajský súd požadoval, aby bol pred podaním žiadosti\no azyl obeťou fyzického alebo psychického násilia, či dokonca únosu. Takáto požiadavka je v rozpore\ns ustanoveniami zákona o azyle, Kvalifikačnej smernice a Dohovoru o právnom postavení utečencov.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 1Sža/17/2016\nzo dňa 11.10.2016).\n22. Ďalej poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, v ktorej sa Najvyšší súd vyjadruje k miere dôkazu,\nktorými sa opodstatnenosť obáv z prenasledovania preukazuje, keď uvádza, že „v prípade, že žiadateľ\nuvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu podľa § 8 zákona\no azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa\npolitického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany\nnesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak sú dané skutočnosti, na základe\nktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv došlo, alebo by mohlo vzhľadom\nna postavenie žiadateľa o azyl v spoločnosti, názory, správanie atď. dôjsť, a správny orgán nemá\ndostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti\nmusí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.\" (rozsudok\n1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017).\n23. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nzrušuje a vec vracia žalovanému.\nB)\n\n24. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti okrem stručného zhrnutia prípadu sťažovateľa uviedol,\nže\n- na základe rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017 je zrejmé, že\npredpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci je správne a zákonne zistený\nskutkový stav- správnosť a zákonnosť zistenia skutkového stavu logicky tým pádom nie je medzi\núčastníkmi sporná;\n- intenzita skúseností sťažovateľa s príslušníkmi Husíov, aj s ohľadom na to, že jeho rodina je v tom\nsociálnom prostredí známa a vážená, nenadobudla taký rozsah, aby bolo možné konštatovať, že ide\no prenasledovanie;\n- mesto Sanaá, je celé pod kontrolou Husíov, ktorí prítomnosť a aktivity nemeckej, teda \"západnej\",\nspoločnosti GIZ, kde sťažovateľ pracoval, tolerujú;\n- sťažovateľ bezprostredne pred odchodom z Jemenu nečelil žiadnym tlakom k spolupráci zo strany\nHusíov;\n- žalovanému nie je známe, že by sťažovateľ aktuálne prežíval psychické alebo fyzické následky ako\ndôsledok udalostí, ktoré prežil v krajine pôvodu pred odchodom z nej a ani po príchode na Slovensko\nnetrpel týmto spôsobom;\n- v správach o krajine pôvodu sa nenašli hľadané správy o prenasledovaní Hášimovcov Husíjmi;\n- objektívne informácie o možnom prenasledovaní a násilnom regrutovaní sťažovateľa, vzhľadom na\njeho individuálny prípad a spoločenský status, z titulu, že je Hášimovec, resp. preto, že sa nezaradil do\nbojov proti vláde, sa nepotvrdili;\n- Husíovia si nevytypovali sťažovateľa ako zradcu, ale chceli od neho, aby pre nich pracoval, avšak keď\npo vystupňovaní situácie nezmenil názor, nechali ho na pokoji;\n- ak by mali Husíovia skutočný záujem o sťažovateľa a vedeli o ňom také podrobnosti, kde pracoval,\nbýval, aké mal študijné zameranie a pracovné skúsenosti, určite by nebol problém ho vyhľadať a uniesť,\naj keď zmenil režim svojho dňa;\n- sťažovateľove dôvody pre opustenie Jemenu súvisia so svojvoľným násilím ako dôsledku ozbrojeného\nkonfliktu;\n- strata záujmu o sťažovateľa v období pred jeho odchodom z Jemenu tiež vypovedá o tom, že Husíovia\nnemali záujem ho uniesť;\n- sťažovateľ dlhodobo pracoval pre nemeckú spoločnosť a podľa konceptu jeho právnej zástupkyne by\nho mohli prenasledovať v podstate hocikedy práve kvôli pripisovaným opozičným politickým názorom,\nčo sa však nestalo.\n25. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto postupom podľa § 462 ods.\n2 S.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n27. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra\n2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n28. Sťažovateľ napadol kasačnou sťažnosťou rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola\nzamietnutá správna žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím\nneudelil sťažovateľovi azyl, pričom rozhodnutím (ČAS: MU-PO-118-46/2018-Ž dňa 07.12.2018, v časti o\nneudelení azylu zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/13/2019 zo\ndňa 21.08.2019), ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu, mu poskytol doplnkovú ochranu\nna dobu jedného roka.\n\nPodľa § 19a ods. 2 zák. č. 480/2002 Z.z. skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel\nvážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je\ndôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia,\nak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude\nopakovať.\nPodľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n29. Z výpovedí sťažovateľa najmä vyplynulo, že\n- sťažovateľ je členom rodu Hášimovcov, ktorí odvodzujú svoj pôvod od rodovej línie proroka Mohameda\na na základe toho je považovaný za prívrženca Husíov, ktorí sú jednou z bojujúcich strán v konflikte\nv Jemene;\n- Husíovia považujú sťažovateľa za spojenca a chceli, aby s nimi spolupracoval, pridal sa k nim, zanechal\nzamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov;\n- obviňovali ho, že pracuje ako agent pre cudzincov, preto ho kontaktovali, vyhrážali sa mu telefonicky\na zastavovali ho na ceste;\n- sťažovateľ bol trikrát telefonicky kontaktovaný neznámymi osobami v priebehu novembra až decembra\n2017;\n- sťažovateľa dňa 02.02.2018 zastavil počas cesty z práce pick up značky Toyota, z ktorého vystúpili\ndvaja ozbrojenci a pýtali sa ho, či stále pracuje pre agentov, uviedli, že ak pre nich pracuje, tým pôsobí\nproti nim (zjavne proti Husiom- pozn. kasačného súdu) a povedali, že voči nemu ešte nepoužili žiadne\nnásilie, ale radili mu, aby sa pridal k nim;\n- následne sťažovateľovi opäť volali a dva dni na to dostal list, že sa má pridať k bojom na frontoch;\n- o ďalšie dva dni ho opäť zastavili ozbrojenci na aute značky Toyota pred jeho domom, pýtali sa ho, či\nobdržal list, pričom im ho musel odovzdať;\n- po vyššie uvedených incidentoch sťažovateľ išiel podať oznámenie na políciu, ktoré však polícia\nneprijala zrejme z dôvodu, že sami sú prívrženci Húsiov;\n- sťažovateľ sa obrátil na ministerstvo pre ľudské práva, kde mu povedali, že jeho sťažnosť môžu odstúpiť\nprokurátorovi, pričom Ministerstvo sa listom obrátilo v tejto veci na prokurátora dňa 01.04.2018;\n- sťažovateľ sa domnieva, že Húsiovia mu neublížili, respektíve ho nasilu neodvliekli preto, lebo sa ho\nsnažili presvedčiť na spoluprácu a z náboženského dôvodu ho považovali za jedného z nich;\n- sťažovateľ sa obával pretrvávania vyššie uvedeného konania zo strany Husiov, že by sa niečo mohlo\nstať, a preto sa rozhodol z krajiny spolu s manželkou a dcérou vycestovať;\n- v prípade porážky Husíov sa obáva, že by mohol byť prenasledovaný režimom prezidenta Hádího,\npreto považuje svoj život v Jemene za ohrozený.\n30. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí pravdivosť sťažovateľových tvrdení nespochybňoval a jeho\nvýpoveď hodnotil ako konzistentnú, pričom ani kasačný súd tieto nedostatky vo výpovediach sťažovateľa\nnezistil.\n31. Žalovaný pripisovanie opozičných názorov sťažovateľovi zo strany Husíov pre jeho neochotu\nspolupracovať s nimi resp. pre jeho prácu v medzinárodných spoločnostiach nepovažoval za\npreukázané. Zároveň prípad sťažovateľa vyhodnotil tak, že v jeho prípade sa nepreukázalo, že by bol v\nminulosti vystavený prenasledovaniu z niektorého z azylovo relevantných dôvodov. Poukázal na to, že\nbezprostredne pred odchodom z krajiny pôvodu nečelil kontaktovaniu zo strany Husíov a preto nemožno\npredpokladať, že by takémuto konaniu mohol čeliť v budúcnosti vo väčšej miere ako tomu bolo podľa\nvýpovedí sťažovateľa.\n32. Žalovaný zároveň poukázal na informácie o krajine pôvodu, z ktorých nemali vzísť skutočnosti,\nsvedčiace o problémoch príslušníkov Hášimovcov pracujúcich v mimovládnych organizáciách, ktorí\nodmietajú spolupracovať s Husíami.\n\n33. Kasačný súd na prvom mieste poznamenáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým,\nže je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64, a z 27.03.2008, č . j . 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t.\nj. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že\nnesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Žalovaný nemôže len na základe\nsvojho subjektívneho názoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi nehrozí v krajine prenasledovanie.\n34. Z výpovede sťažovateľa je zrejmý nátlak voči jeho osobe zahŕňajúci vyhrážky, aj v súvislosti s\npoužitím násilia a presviedčanie na spoluprácu, ako i neochota sťažovateľa spolupracovať, pričom súd\npoukazuje na informácie v spise, z ktorých vyplýva, že Hášimovia, ktorí Husíov nepodporia sú vnímaní\nako ich oponenti v zmysle hesla „Kto nie je s nami je proti nám\".\n35. Je evidentné, že ku kontaktovaniu sťažovateľa, zo strany Husíov došlo najmä z dôvodu, že tento ako\npríslušník Hášimovcov je považovaný za osobu spriatelenú, resp. za prívrženca Husíov. Podľa správ o\nkrajine pôvodu (Správa Kanadského výboru pre imigráciu a utečencov) vyplýva, že vedenie Husíov sa\nmôže zamerať na tých, ktorí nesúhlasia s ich politickými postojmi, alebo na nehusijských Hášimovcov,\nak by kritizovali populizmus Husíov. Od pôvodcu vyššie uvedenej správy pochádzajú ďalšie informácie\n( správa z 10.10.2017, MÚ-ODZS-2018/0000419-008) v zmysle ktorých ozbrojená skupina Husíov,\npodporovaná štátnymi bezpečnostnými silami vykonala vlnu zatýkania svojich oponentov, v takýchto\nprípadoch môže dôjsť k nútenému zmiznutiu. Skutočnosť, že podľa tvrdení sťažovateľa príslušníci\nHusíov doposiaľ nekontaktovali jeho brata (ktorý tak nemal príležitosť vyjadriť svoje postoje), nič nemení\nna tom, že títo sa už v minulosti zamerali na samotného sťažovateľa a nútili ho k spolupráci.\n36. Z vyššie prezentovaných informácií o krajine pôvodu teda vyplývajú určité obavy z konania,\nnapĺňajúceho definičné znaky prenasledovania, a to zo strany neštátnych subjektov, ku ktorým môže\ndochádzať na väčšine územia krajiny pôvodu. Je zároveň nesporné, že sa jedná o konanie, ktoré je podľa\ndostupných informácií primárne politicky motivované, teda namierené proti oponentom Husíov. Z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že žalovaný do konania zaobstaral veľké množstvo informácií o krajine\npôvodu sťažovateľa, z ktorých však nevyplynuli skutočnosti dostatočne vylučujúce obavy sťažovateľa\nz prenasledovania.\n37. V tejto súvislosti správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité\nzistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada,\nže pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu\" („benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno\npredpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo\nby vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory,\nsprávanie atď ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo\nby v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,\na to v prospech žiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj z napadnutého rozsudku je\nzrejmé, že ako žalovaný tak ani krajský súd túto zásadou neuplatnili v prípade sťažovateľa, uvádzajúc\nabsenciu podmienok pre jej aplikáciu.\n38. V danom prípade je potrebné zohľadniť, že úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na zistenie\npodstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera pravdepodobnosti - a musí sa brať do úvahy\npočas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade nesprávneho\nrozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny\nprenasledovania. Správny orgán si nemusí byť \"istý\", \"presvedčený\", alebo dokonca \"spokojný\" s\npravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade stačí, že\nsa dá \"akceptovať\".\n39. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania\nz dôvodu politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí\nbyť podstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym. Aktivita sťažovateľa v krajine pôvodu nemusí\npredstavovať prejav politickej aktivity alebo presvedčenia. Zároveň podstatným v danom prípade nie\nje ani skutočné politické presvedčenie sťažovateľa. To sa javí byť nepodstatným najmä v prípadoch,\n\nkedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so\nskupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a pod. (v tomto prípade zjavne dochádza\nku kombinácii, nakoľko sťažovateľovi zrejme bola vytýkaná spolupráca s mimovládnymi organizáciami /\nsťažovateľ bol vyzvaný aby zanechal zamestnanie a nepracoval pre neveriacich cudzincov, obviňovali\nho, že pracuje ako agent pre cudzincov, pýtali sa ho, či stále pracuje pre agentov a uviedli, že ak pre\nnich pracuje, tým pôsobí proti nim/ a zároveň prejavil nesúhlasné stanovisko k výzve pridať sa do boja\nna strane Husíov). V určitých situáciách nie je potrebné aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje\npolitické názory (verejne, výslovne).\n40. Podľa čl. 10 smernice č. 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych\npríslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany,\no jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu\nposkytovanej ochrany pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je\nnepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú\ncharakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je\nprisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.\n41. Vo vzťahu k rozhodnutiu kasačného súdu vo veci pod sp. zn. 1Sžak/12/2019 z 22.10.2019, na\nktoré žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazoval kasačný súd uvádza, že v prípade sťažovateľa\nide o odlišný prípad. Vo vyššie citovanej právnej veci kasačný súd uviedol, že „samotná existencia\nnavrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom\nna udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje\npolitické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre svoju kritickosť voči politike a metódam\nrežimu. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov\nv krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nemohlo dôjsť\nani k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych orgánov. Teda aj v prípade,\nže by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval.\" Pre posúdenie\nprípadu bola pre kasačný súd relevantná podmienka poznania opozičných politických názorov (ktoré\nžiadateľ vo vyššie uvedenom prípade zjavne skutočne mal). V prípade sťažovateľa k naplneniu vyššie\nuvedenej podmienky celkom zjavne došlo, a to vzhľadom na sťažovateľom tvrdené kontaktovanie zo\nstrany Husíov, ktorí poukazovali na sťažovateľovu aktivitu vo vzťahu k mimovládnym organizáciám.\nZároveň sťažovateľ svojim konaním dal najavo neochotu pridať sa v bojoch na stranu Husíov, čo\nmohlo mať za následok pripisovanie politickej oponentúry. V určitých situáciách nie je potrebné, aby\nohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne), ale už samotná neochota\nspolupracovať s pôvodcami prenasledovania môže byť latentným vyjadrením politických názorov.\n42. V zmysle § 8 písm. a) zák. č. 480/2002 Z.z. aj keď nie je nevyhnutné, aby sa žiadateľ v krajine pôvodu\nstal obeťou prenasledovania, nakoľko minimálnou požiadavkou pre udelenie azylu v zmysle vyššie\nuvedeného ustanovenia je opodstatnená obava z prenasledovania z tam uvedených dôvodov, jeho\npredchádzajúca skúsenosť je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania.\nPredchádzajúca skúsenosť žiadateľa nie je nevyhnutná nakoľko konanie o medzinárodnej ochrane je\nšpecifickým okrem iného tým, že ide o prospektívne rozhodovania, t.j. posudzuje sa opodstatnenie\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017, sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014).\nSkutočnosť, že Husíovia sťažovateľovi neublížili, ani ho nasilu neodvliekli, neznamená, že mu takéto\nkonanie z ich strany nehrozilo. Minulú skúsenosť žiadateľa s prenasledovaním je nutné hodnotiť ako\nskutočnosť, ktorá pridáva žiadosti o udelenie azylu na opodstatnenosti. Avšak zároveň, žiadateľom\nprezentované obavy z prenasledovania nie je možné vylúčiť absenciou skúsenosti s prenasledovaním.\nPreto pokiaľ krajský súd (ako aj žalovaný) podmieňoval udelenie azylu vyššie naznačeným spôsobom,\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n43. V predmetnej právnej veci tak kasačný súd, rešpektujúc vyššie uvedené zásady a špecifiká konania\no medzinárodnej ochrane, dospel k záveru o tom, že v prípade sťažovateľovej žiadosti nemožno\ns dostatočnou istotou vylúčiť naplnenie predpokladov pre udelenie azylu z dôvodu imputovaného\nzastávania politických názorov.\nV.\n\n44. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu\nžalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným,\nkasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2\nv spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a\n§ 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy\nkonania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický\nvýklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8SaZ/3/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}