{"guid": "01842472-6faa-4cab-ab5b-4e418503b1cf:ebe60736-998a-43aa-a7c9-a66f123ad8a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1019200917.1", "spisova_znacka": "10Sžak/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/1/2020 z 26. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 10Sžak/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1019200917.1", "identifikacne_cislo": "1019200917", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebe60736-998a-43aa-a7c9-a66f123ad8a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200917.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200917.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200917.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/1/2020\n1019200917\n26. 02. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:1019200917.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): M. P. Z., nar. XX.XX.XXXX vo T., Z. U., štátnej príslušnosti Sierra Leone, posledný\ntrvalý pobyt v krajine pôvodu: mesto T., X. Z. Č. XX, t. č. Ú. D. S. H. P. Z. Ž., S.Ý. W. XX, XXX\nXX Ž., Slovenská republika, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, na základe\nrozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\nsprávnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-35-103 /2017Ž zo dňa 12. júla 2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 7SaZ/7/2019-85 zo dňa 15. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie žalovaného\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-35-103/2017-Ž zo dňa 12.07.2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie”) podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o azyle”) neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4\nzákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom\nprípade neboli splnené podmienky udelenia azylu a nakoľko nebolo preukázané, že by bol v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu, resp. do miesta svojho trvalého bydliska, vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle, neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Žalobca nesplnil podľa\nžalovaného ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v zmysle\n§ 13b zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobca nemá\nna území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou.\nDôvody opustenia krajiny pôvodu, sú podľa žalovaného osobného, resp. ekonomického charakteru.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n\n„S.s.p.“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona\nS.s.p. Namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového\nstavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia.\n3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť, zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia, podľa ktorých\nsťažovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, ani na poskytnutie doplnkovej ochrany.\n4. Krajský súd námietku nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil za nedôvodnú. Uviedol, že\nžalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o\nazyl uvádzané sťažovateľom. Z dostupných informácií žalovaný nezistil žiadne informácie o politikovi\nM. V.. Žalovaný nezistil informácie potvrdzujúce politickú činnosť otca sťažovateľa, ohľadom pôsobenia\n„detských vojakov“ počas občianskej vojny, súčasnej bezpečnostnej situácie v Sierra Leone (ďalej len\nSLE) s ohľadom na mesto T., odkiaľ pochádza sťažovateľ.\n5. K možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov krajský súd uviedol, naň nie je právny nárok.\nSťažovateľ uviedol, že bol nútený sa zúčastňovať bojových akcií ako detský vojak. Tieto informácie neboli\npreukázané. Občianska vojna v SLE sa začala v roku 1991 a trvala do roku 2002. Sťažovateľova rodina\nopustila SLE v roku 1985, teda 7 rokov pred začatím občianskej vojny, počas ktorej obe strany konfliktu\npoužívali aj detských vojakov. Sťažovateľ opustil Nigériu v roku 2001, a zdržiaval sa v Rakúsku, kde\npožiadal v roku 2003 prvýkrát o udelenie azylu, ale konanie bolo zastavené, nakoľko dostal povolenie\nna pobyt. Neskôr v roku 2012 sa v Českej republike oženil.\n6. K námietke sťažovateľa, že žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33\nods. 2 Správneho poriadku, krajský súd poukázal na to, že žalovaný adresoval výzvu na oboznámenie sa\nso spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia, právnej zástupkyni JUDr. Sabíne Hodoňovej, ktorá\nsťažovateľa zastupovala v prejednávanej veci o žiadosti udelenie azylu na Krajskom súde v Bratislave\na následne na Najvyššom súde Slovenskej republiky. V danej veci dňa 29.03.2018 sťažovateľ podal\nžiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní\nprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Centrum právnej\npomoci Kancelária Bratislava následne dňa 30.04.2018 poverilo svoju zamestnankyňu na zastupovanie\nCPP ako zástupcu sťažovateľa, ktorá dňa 30.04.2018 nahliadla do azylového spisu žalobcu. CPP\nbolo upovedomené o tom, že dňa 02.07.2018 bude mať možnosť nahliadnuť do spisu pred vydaním\nrozhodnutia. Žalovaný umožnil aj samotnému sťažovateľovi nahliadnuť do spisu s tým, že mu azylový\nspis doniesol do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a zabezpečil aj jeho tlmočenie do jazyka, ktorým\nsa sťažovateľ dorozumie. Žalovaný ho o tomto úkone informoval dopredu 3 dni faxom, v ústave na\nvýkon trestu. V danej veci bola určená ako právna zástupkyňa JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, na\nkonaní pred súdom vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného. Taktiež dňa 03.07.2018 bol sťažovateľ\nvyzvaný, že dňa 06.07.2018 bude mať možnosť v Ú. Ž. nahliadnuť do spisu a doložiť svoje stanovisko\npred vydaním rozhodnutia. Na tomto základe poverený pracovník žalovaného spolu s tlmočníkom pre\nanglický jazyk vycestoval do Ú. Ž., aby žalovanému umožnili nahliadnuť do spisu. Sťažovateľ, aj keď\nbol prítomný tlmočník, uviedol, že po nahliadnutí do spisu mu nerozumie a znova vzniesol námietku,\nže bol neskoro vyrozumený o možnosti nahliadnuť do spisu. Z uvedeného je nesporné, že sťažovateľ\nmal opakovanú možnosť oboznámiť sa so spisom, ktorú nevyužil, a navyše hľadal všetky možnosti, aby\nmaril správne konanie.\n7. Podľa krajského súdu všetky skutočnosti uvádzané sťažovateľom boli objektívne posúdené\nžalovaným, pričom v prípade sťažovateľa neboli preukázané dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie\ndoplnkovej ochrany. Sťažovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu a ani na poskytnutie doplnkovej\nochrany na území Slovenskej republiky v zmysle § 13b o azyle, t. j. na zlúčenie rodiny, a to z objektívnych\ndôvodov, nakoľko sťažovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s\nposkytnutou doplnkovou ochranou.\n8. Krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa ako nedôvodné, a preto žalobu zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\nA)\n9. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.,: z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,\nnedostatočného zistenia skutočného stavu veci a z dôvodu závažného porušenia práv sťažovateľa\nnesplnením si povinnosti žalovaného postupovať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.\n10. Sťažovateľ najmä namietal, že :\n- žalovaný nerešpektoval záväzný právny názor už raz vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu, keď nezistil skutočný stav veci a informácie o otcovi sťažovateľa (ktorého meno nesprávne uvádza\nžalovaný ako aj krajský súd) a jeho politickej činnosti,\n- v rozhodnutí žalovaného nie je identifikovaný žiadny zdroj relevantných informácií, na základe ktorých\nrozhodol,\n- bezpečnostná situácia v SLE a Nigérii sa od vydania rozhodnutia zmenila, pričom krajský súd sa\nuvedenou zmenou napriek námietke sťažovateľa nezaoberal,\n11. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že:\n- postupom žalovaného nebolo porušené právo sťažovateľa v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\npoukázal na pochybenia pri doručení výziev CCP a JUDr. Hodoňovej,\n- nebolo potrebné sťažovateľa predvolávať, pretože na rozhodnutie postačili podklady písomnosti\nzaložené v súdnom spise, poukázal, že informácie o krajine pôvodu boli staršie ako 14 mesiacov,\n12. Sťažovateľ namietal, že krajský súd síce nariadil pojednávanie, ale rozhodol bez jeho vypočutia, čo\npredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.\n13. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ pred krajským súdom uviedol,\nže bol nútený sa zúčastňovať bojových akcií ako detský vojak. Žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle\nrozhodnutia najvyššieho súdu, doplnil dokazovanie a do spisu založil informácie vypracované ODZS\npod č. p.: MU-ODZS-2018/000252-002 zo 07.03.2018. Na základe týchto informácií neboli preukázané\ntvrdenia sťažovateľa o jeho možnom prenasledovaní z dôvodu, že mal pôsobiť ako detský vojak.\nObčianska vojna sa začala v Sierra Leone v roku 1991 a trvala do roku 2002. Sťažovateľova rodina\nopustila SLE v roku 1985, teda 7 rokov pred začatím občianskej vojny, počas ktorej obe strany konfliktu\npoužívali aj detských vojakov. Námietka sťažovateľa, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil postavenie\nsťažovateľa ako bývalého detského vojaka teda nemá podľa žalovaného opodstatnenie.\n15. Námietku sťažovateľa, že pri posudzovaní doplnkovej ochrany sa žalovaný obmedzil na prepis\nsvojho skoršieho rozhodnutia, nerešpektoval otázky nastolené najvyšším súdom a neidentifikoval svoje\nrelevantné zdroje, považuje za zavádzajúcu. Zásadnou požiadavkou najvyššieho súdu bolo preukázanie\npolitickej činnosti otca sťažovateľa ako opozičného politika a vyhodnotenie postavenia sťažovateľa\nako bývalého detského vojaka. Na tento účel boli vypracované vyššie uvedené informácie ODZS,\nktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Ohľadne posudzovania doplnkovej ochrany najvyšší súd\nnekonštatoval vo svojom rozhodnutí žiadne výhrady. Nie je zrejmá ani požiadavka sťažovateľa v\nsúvislosti s možnosťou poskytnutia doplnkovej ochrany, aby sa žalovaný zaoberal všeobecnou situáciou\nv Nigérii. Poukázal na ustanovenie § 2 písm. k/ zákona o azyle, podľa ktorého je krajina pôvodu štát\nalebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom.\nPodľa sťažovateľa je SLE krajinou jeho pôvodu, je občanom SLE, pričom neboli preukázané žiadne\nskutočnosti na základe ktorých by mu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie\nalebo vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle.\n\n16. Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nkasačný súd, zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné zamietnuť.\n18. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. februára 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n19. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t. j., že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí\nkasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nchápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k\nmeritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako\nprávny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na\ndruhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho\npredpisu.\n20. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu\npri rozhodovaní o merite sporu nezistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci\nodôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťažnosti\npreto nepovažoval za dôvodný.\n21. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\nPodľa čl. 46 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o\nspoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (ďalej\nlen „procedurálna smernica“) v záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby\núčinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc\nvrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň\nv rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa.\n22. K podstatnej zmene okolnosti veci od vydania rozhodnutia žalovaného podľa názoru kasačného\nsúdu nedošlo, podstatné však bolo, či sa žalovaný vysporiadal s námietkou sťažovateľa, ktorú uplatnil\nuž v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu č. k. 8SaZ/2/2017-66 zo dňa 31. mája 2017, v\nktorej sťažovateľ naznačil svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu, že v tejto ako malé dieťa\npod nátlakom bojoval. Uvedený dôvod jeho žiadosti o udelenie azylu, už totiž najvyšší súd zohľadnil vo\nsvojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžak 15/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým zmenil rozsudok krajského súdu\ntak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-35-42/2017-Ž zo dňa 21. marca 2017 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n23. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný v zmysle právneho názoru vysloveného\nv rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžak 15/2017 zo dňa 14.11.2017 doplnil dokazovanie, jednak\nvýsluchom sťažovateľa zo dňa 20.02.2018 v Ústave na výkon väzby Leopoldov a do spisu založil\ninformácie vypracované ODZS pod č. p.: MU-ODZS-2018/000252-002 zo 07.03.2018.\n\n24. Zo vstupného pohovoru vykonaného dňa 01.03.2017 vyplynulo, že sťažovateľ ako dôvod svojej\nžiadosti o azyl uviedol, jeho otec M. P. Z. V., ktorý zomrel pred 20 rokmi v Nigérii, bol v SLE politicky\nčinný, rodina musela opustiť SLE a žil bez problémov v Nigérii. Nevedel akú pozíciu zastával, len vedel,\nže otec bol v opozícii voči vtedajšiemu prezidentovi.\n25. Po zrušení rozhodnutia žalovaného žalovaný vykonal dňa 20.02.2018 doplňujúci pohovor so\nsťažovateľom. Z neho vyplynulo, že sťažovateľ uviedol, že ako dieťa bol bojovníkom v SLE , bolo to\nna začiatku 90. rokov, sťažovateľ odmietol uviesť svoj vek v čase bojov, nakoľko nechcel odhaliť svoju\nidentitu pre vlastnú bezpečnosť. Uviedol, že v Európe uviedol dva rôzne roky narodenia (1983 a 1968),\nale ani jeden z nich nie je pravdivý. Vzali ho z Freetownu násilím, robil to nedobrovoľne asi dva roky a\nzachránil si tak život. Bojoval v skupine Revolučný front, vodca bol v Nigérii zadržaný, potom odišiel z\nAfriky. Bojov sa priamo nezúčastňoval, len bol využívaný skôr ako nábor ďalších bojovníkov. Objasnil\nsvoju rodinnú situáciu, pobyt v Nigérii, odkiaľ ušiel, pretože bol obvinený z vraždy manžela jeho priateľky,\nobjasnil pobyt v Rakúsku, ako aj dôvody trestného stíhania (pre prechovávanie drog), pobyt v Česku,\nkde uzavrel manželstvo s občiankou SR.\n26. Prenasledovaním v zmysle § 8 zákona o azyle je totiž iba také ohrozenie života či slobody, ktoré\nmožno pripísať štátnej moci či už preto, že je priamo pôvodcom tohto ohrozenia alebo ho podporuje alebo\ntoleruje alebo ho nie je schopná primerane eliminovať. Z pohovoru vedeného sa sťažovateľom počas\nkonania o udelení medzinárodnej ochrany pred žalovaným ani zo správ o situácii v krajine pôvodu, ktoré\nboli žalovaným zhromaždené ako podklady pre jeho rozhodnutie, však takéto závery neplynú, akokoľvek\nsa tieto správy v zásade zhodujú na tom, že aj v súčasnosti Sierra Leone stále zápasí s dedičstvom\nobčianskej vojny z rokov 1991-2002, pričom bezpečnostná situácia je aj v súčasnosti veľmi krehká.\n27. Z vypracovanej odpovede ku krajine pôvodu Sierra Leone žalovaným k č. p.: MUODZS-2018/000252-001 (č. l. 208 administratívneho spisu), naviac vyplýva, že z odpovede na otázku, či\nje možné z dostupných informácií o krajine pôvodu zistiť, že medzi politickými odporcami vlády v Sierra\nLeone bol v roku 1985 aj miestny politik menom M. P. Z. V., ktorý odišiel v roku 1985 do Nigérie a kde\nzomrel pred asi 20 rokmi prirodzenou smrťou vyplýva, že žiadne informácie o politikovi menom M. P. Z.\nV. pôsobiacim v Sierra Leone sa v čase vypracovania odpovede nepodarilo nájsť.\n28. V tomto prípade bolo potrebné vychádzať predovšetkým z tvrdení sťažovateľa ohľadom jeho\nobavy z ohrozenia z dôvodu politickej činnosti otca, ktorú nevedel bližšie objasniť, pričom rodina\nsťažovateľa podľa jeho vlastného tvrdenia, žila po úteku do Nigérie bez problémov, pričom jeho otec\nzomrel prirodzenou smrťou pred 20 rokmi. K tomu najvyšší súd uvádza, že akokoľvek predostretú\nobavu sťažovateľa nemožno podceňovať alebo bagatelizovať, nemožno ju súčasne považovať za\nnatoľko intenzívnu a dôvodnú, pretože od uvedených udalostí uplynulo viac ako dvadsať rokov, pričom\nžalovanému sa nepodarilo napriek snahe vyhľadať žiadne informácie o otcovi sťažovateľa - politikovi\nmenom M. P. Z. V. pôsobiacim v Sierra Leone v spomenutom roku 1985.\n29. Vzhľadom k tomu, že uvedené obdobie nespadá ani do obdobia občianskej vojny v SLE, nebolo\nmožné ani sťažovateľom tvrdené obavy o jeho možnom prenasledovaní z dôvodu, že mal pôsobiť ako\ndetský vojak za preukázané, keďže vojna sa začala v SLE v roku 1991 a trvala do roku 2002. Naviac\nsťažovateľova rodina opustila SLE v roku 1985, teda 7 rokov pred začatím občianskej vojny, počas ktorej\nobe strany konfliktu používali aj detských vojakov, čo vyplýva aj z informácií o krajine pôvodu, z ktorých\nžalovaný čerpal.\n30. Námietka sťažovateľa, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil postavenie sťažovateľa, ako bývalého\ndetského vojaka, teda nemá ani podľa kasačného súdu opodstatnenie.\n31. K námietke sťažovateľa, že žalovaný a krajský súd vychádzali z nesprávneho údaju o mene a\npriezvisku otca sťažovateľa, kasačný súd uvádza, že z obsahu dotazníka žiadateľa o udelenie azylu\nč.: ČAS: MU-PO-35-22/2017-Ž vyplýva, že sťažovateľ žalovanému poskytol meno svojho otca a pod\ntakýmto menom informácie o ňom žalovaný vyhľadával. Žalovanému preto nemôže následne vyčítať,\nže vyhľadával informácie o jeho otcovi pod nesprávnym menom.\n\n32. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že samotný sťažovateľ vystupoval pod rôznymi identitami,\ndokonca v doplňujúcom pohovore uviedol, že v priebehu administratívneho konania uvádzal dva rôzne\ndátumy svojho narodenia, pričom ani jeden z nich nie je správny. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013, v ktorom\nuviedol, že „Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.“\nNajvyšší súd uzatvára, že sťažovateľ si sám sťažil situáciu, keď uvádzal nepravdivé údaje o svojej\nidentite, dátume narodenia, resp. mene svojho otca.\n33. Kasačný súd sa nestotožnil so sťažovateľom namietaným porušením ust. § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku, ktoré malo spočívať v nepredložení spisového materiálu sťažovateľovi na oboznámenie sa\nso skutkovými zisteniami a prípadné doplnenie dôkazov pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia,\npretože ako z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, sťažovateľovi bolo opakovane umožnené pred\nvydaním rozhodnutia oboznámiť sa s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, pričom\ntoto právo nevyužil.\n34. Námietku sťažovateľa, že krajský súd síce nariadil pojednávanie, ale rozhodol bez jeho vypočutia,\nčo predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú.\nPodľa § 108 ods. 1 S.s.p. ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,\npredvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je\núčastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi.\nÚčastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná\nprítomnosť nevyhnutná.\nPodľa § 54 ods. 1 S.s.p. každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo\nv jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti\nuplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.\nPodľa § 111ods. 1 S.s.p. pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby prispelo k spravodlivému\nrozhodnutiu a prebiehalo dôstojne a nerušene. Správny súd robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil\nsplnenie účelu pojednávania.\n35. Vyššie citovaná právna úprava reflektuje právo účastníka konať pred správnym súdom vo svojej\nmaterčine, resp. v jazyku, ktorému rozumie. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba nemohla uplatňovať\nsvoje práva na správnom súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné\na neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Právo\nkonať pred správnym súdom v jazyku, ktorému osoba rozumie, obsahuje najmä právo na zabezpečenie\ntlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje.\n36. O tom, či sa do správneho súdneho konania priberie alebo nepriberie tlmočník, rozhodne správny súd\nna základe povahy a okolností veci. Ak je možné rozhodnúť o správnej žalobe na základe predložených\npísomných dôkazov, resp. na základe obsahu administratívneho spisu, a teda nie je potrebné vykonať\nvýsluch účastníka konania, ktorého účasť na pojednávaní sa inak nepredpokladá, mohlo by byť pribratie\ntlmočníka nehospodárne a neúčelné.\n37. Pokiaľ však žalobca v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu o neudelené medzinárodnej\nochrany dôvodne žiada, aby bol na pojednávaní vypočutý na konkrétne okolnosti, či prípadne až na\npojednávaní, na ktorom je žalobca prítomný, sa takéto okolnosti objavia, je zabezpečenie tlmočníka na\ntakomto pojednávaní nevyhnutné.\n38. Sťažovateľ bol zastúpený zástupcom na celé konanie, právna zástupkyňa sťažovateľa síce\nžiadala o vypočutie žalobcu, neuviedla však na aké konkrétne okolnosti má byť vypočutý. Sama\nsa pojednávania nezúčastnila, ospravedlnila svoju neprítomnosť, pričom krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažoval jeho výsluch za potrebný a z tohto\ndôvodu napokon dospel k záveru o neúčelnosti a nehospodárnosti pribratia tlmočníka.\n\n39. Podľa kasačného súdu takýmto postupom krajského súdu nebolo porušené jeho právo na\nspravodlivý proces.\n40. Kasačný súd zastáva názor, že za situácie, kedy je účastník konania zastúpený advokátom pre celé\nkonanie a súčasne správny súd zistí, že je možné rozhodnúť o správnej žalobe na základe predložených\npísomných dôkazov, resp. na základe obsahu administratívneho spisu, a teda nepovažuje za potrebné\nvykonať výsluch účastníka konania, pričom dôvody takéhoto postupu v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvyargumentuje, čo je aj tento prípad krajského súdu, bude pribratie tlmočníka nehospodárne a neúčelné.\n41. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k správnemu\nzáveru, keď námietky sťažovateľa vyhodnotil za nedôvodné a správnu žalobu zamietol. Nakoľko\nsamotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, netrpí vadami, ktoré\nho činia nezákonným, kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1\na § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\nnárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}