{"guid": "567377e9-b436-41e2-8143-985aa6ff3e8b:dafd2967-8b23-492e-8a1e-d4a6a7435084", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1019200836.1", "spisova_znacka": "5Ndz/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndz/1/2020 z 23. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2020, sp. zn. 5Ndz/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1019200836.1", "identifikacne_cislo": "1019200836", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2020-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-87", "nazov": "§ 87 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-87", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-90", "nazov": "§ 90 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-90", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-87", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dafd2967-8b23-492e-8a1e-d4a6a7435084", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200836.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200836.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200836.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Ndz/1/2020\n1019200836\n23. 03. 2020\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2020:1019200836.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: RNDr. A. L., W. XX, C., D., proti žalovanému:\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, Žilina, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/23757/2018 z 28. mája 2019 a 12. júna 2019, vedenej na\nKrajskom súde v Žiline pod sp.zn. 30S/115/2019, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom, takto\nrozhodol:\nSudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Martinčeková, JUDr. Jančárová, JUDr. Vargová, JUDr.\nKudlejová, JUDr. Burik, JUDr. Mejstrík, JUDr. Turza, JUDr. Urban, JUDr. Paulerová, JUDr. Varga, JUDr.\nMalíková, JUDr. Tichý a Mgr. Štepák n i e s ú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci pod\nsp.zn. 30S/115/2019 vedenej na Krajskom súde v Žiline.\nodôvodnenie:\n1. V konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp.zn. 30S/115/2019\nvzniesol žalobca v podaní z 27.12.2019 a z 02.03.2020 námietku zaujatosti voči členkám senátu 30S\nkonajúcim a rozhodujúcim vo veci sp.zn. 30S/115/2019 v zložení JUDr. Jana Martinčeková, JUDr.\nZuzana Jančárová a JUDr. Jana Vargová. Ďalej žalobca namietal zaujatosť sudcov krajského súdu JUDr.\nBurika, JUDr. Mejstríka, JUDr. Turzu, JUDr. Urbana, JUDr. Paulerovej, JUDr. Vargu, JUDr. Malíkovej,\nJUDr. Tichého a Mgr. Šeptáka. Žalobca uviedol, že sudkyne sú objektívne zaujaté z dôvodu „podozrenia\nz trestných činov extrémizmu a hanobenia rasy, z dôvodu ich vnútorného rasistického presvedčenia a\nvzťahu k extrémistickej skupine, preto že sa v rozpore so zákonom a ústavou uloženými povinnosťami\nrozhodli žalobcu diskriminovať pre jeho pôvod alebo sťažnosti na diskrimináciu, aby spôsobili prieťahy\nv konaní a aby žalobcovi odopreli súdnu ochranu v konaniach súvisiacich s jeho sťažnosťami na politiku\nrasovej diskriminácie a apartheidu uplatňovanú v Žilinskom kraji a aby obišli nariadenie ECRI o evidencii\nincidentov rasizmu a extrémizmu na Slovensku, a tiež z dôvodu svojvôle pri rozhodovaní a z dôvodu\nneschopnosti spravodlivo rozhodovať“.\n2. Sudkyňa krajského súdu JUDr. Jana Martinčeková vo vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti\nuviedla, že žalobcu nepozná, nie je jej osobne a ani z úradnej činnosti známy, nemá vzťah k predmetu\nkonania a necíti sa zaujatá. Sudkyňa krajského súdu JUDr. Zuzana Jančárová vo vyjadrení k vznesenej\nnámietke zaujatosti uviedla, že žalobcu nepozná, nemá žiaden vzťah k účastníkom ani k predmetu\nkonania a necíti sa byť zaujatá. Sudkyňa krajského súdu JUDr. Jana Vargová vo vyjadrení k vznesenej\nnámietke zaujatosti uviedla, že nemá žiaden vzťah k účastníkom ani k predmetu konania a necíti sa\nzaujatá.\n3. Krajský súd postupom podľa § 92 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) predložil vec spolu s vyjadreniami namietaných, vec prejednávajúcich sudkýň Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“).\n\n4. Najvyšší súd posúdil námietku zaujatosti uplatnenú žalobcom v intenciách právnej úpravy ustanovenej\nv § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie namietaných sudcov\nkrajského súdu z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.\n5. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak\nso zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným\nna konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo\nveci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.\n6. Podľa § 87 ods. 2 SSP vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú\nvec na správnom súde inej inštancie.\n7. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n8. Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20190101> uplatniť námietku zaujatosti.\n9. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania\nuvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania\npodávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých\npovaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa\nnáležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému\nsprávnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2015/162/20190101> sa nepoužije.\n10. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP je prispieť k nestrannému\nprejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť\nmožnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah\nsudcu, a to buď:\na) k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom\nkonania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne\nspôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),\nb) k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,\nmanželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného\nvzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],\nc) k zástupcom účastníkov konania.\n11. Osobitným prípadom pomeru sudcu k veci je skutočnosť, že sudca a/ konal, či ozhodoval vo veci\nako zamestnanec orgánu verejnej správy, b/ rozhodoval o veci na správnom súde inej inštancie.\n12. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a\nrozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, respektíve domnienky účastníka konania, z dôvodu\nktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci (ako aj je\nnepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie\nmu pridelenej veci).\n13. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k\nich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní\na rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto uplatnil námietku zaujatosti. Na druhej strane k\nzáveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie\n\nsudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,\npochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných\nskutočností.\n14. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j.\nosobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. či\nsú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade\nsubjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku\n(Piersach proti Belgicku - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).\n15. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2000, sp.zn. III.\nÚS 16/00).\n16. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu či sa cíti, respektíve necíti\nbyť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“.\n17. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci, pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania\nmôže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné,\nže jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle\na nestranne.\n18. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk\nsprávneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý\nnie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom\nzainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods.\n1 SSP stanovil ako dôvody vylúčenia sudcu pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákon\nzakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a\nzistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým\nsubjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.\n19. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.\nmája 2005, sp.zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že: „(...) obsahom práva\nna nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to\nznamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato\na neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie\nvo veci.“ Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach\n(napríklad sp. zn. I. ÚS 73/97).\n20. V danej súvislosti Najvyšší súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc\nsúdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca\nje pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov\na len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o\nsudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 385/2000 Z.z.“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie\nje sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.\nV občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení, sa sudca musí zdržať všetkého,\nčo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako\nnestranný javiť navonok (§ 2 ods. 1 a 2 citovaného zákona).\n\n21. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato\nvo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju článok\n144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.\n22. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP dôvody vylúčenia\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci taxatívne stanovil v odsekoch 1 a 2. V odseku 3 uvedenej\nprávnej normy zákonodarca upravuje, ktoré okolnosti nie je možné považovať za dôvody na vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú\nokolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n23. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobcom\nsamé o sebe nie sú takými skutočnosťami, ktoré by podmieňovali pochybnosti o nezaujatosti\nvec prejednávajúcich sudkýň konať a rozhodovať vo veci vedenej na krajskom súde pod sp.zn.\n30S/115/2019, keď namietané sudkyne vo vyjadrení k vznesenej námietke žalobcu uviedli, že sa necítia\nbyť zaujaté, žalobcu nepoznajú a k prejednávanej veci vzťah nemajú.\n24. Pokiaľ žalobca v danej veci založil svoju pochybnosť o nezaujatosti uvedených sudcov výlučne\nna skutočnostiach uvedených v bode 1. tohto rozhodnutia, a to bez tvrdenia o zistených ďalších\nskutočnostiach, ktoré by preukázateľne a objektívne spochybňovali nezaujatosť namietaných sudcov\nvzhľadom k ich pomeru k veci alebo účastníkom konania, Najvyšší súd dospel k záveru, že skutočnosti\ntvrdené žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť namietaných sudcov. Je tomu tak preto, že\npre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, respektíve ničím\nnepodložené domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti\nsudcu na prejednanie a rozhodnutie veci. Pokiaľ žalobca v námietke za dôvody na vylúčenie vec\nprejednávajúcich sudkýň správneho súdu označuje aj okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe\na v ich rozhodovacej činnosti, Najvyšší súd opätovne upriamuje pozornosť žalobcu na právnu úpravu\nustanovenú v § 87 ods. 3 SSP, v zmysle ktorej dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú\nokolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n25. Vzhľadom k uvedenému, keď žalobca v konaní vedenom na krajskom súde pod sp.zn. 30S/115/2019\nzaložil svoju pochybnosť o nezaujatosti namietaných sudcov bez tvrdenia o existencii skutočností, ktoré\nby preukázateľne a objektívne spochybňovali nezaujatosť namietaných sudcov, vzhľadom k ich pomeru\nk veci alebo účastníkom konania, senát Najvyššieho súdu dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené\nžalobcom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť namietaných sudcov.\n26. V tejto súvislosti Najvyšší súd zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len\nobjektívne existujúce zákonné dôvody. Na dosiahnutie nápravy v konaní súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku slúžia predovšetkým opravné\nprostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto základe však bez\nďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 87 ods. 1 SSP, ak súčasne nie sú k\ndispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú\nnámietku.\n27. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa článku 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosťou súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania,\nktorý podal takýto návrh podľa § 90 SSP a vylúčiť označeného sudcu/sudcov z ďalšieho prejednávania\na rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným\nsúdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho\nprejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (pozri Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 25. marca 1998, sp.zn. I. ÚS 27/98).\n28. I keď Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania\nvo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť\no ich nezaujatosti (pozri tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo\nveci Delcourt proti Belgicku, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí\nsa tiež javiť, že je poskytovaná), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov\npodľa § 87 ods. 1 SSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý\nsvojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno\nvylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne\n\nzávažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato\na spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá\nrozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu\nvo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek\npochybností o zaujatosti sudcu (napríklad Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší\nproti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len\nvtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú\nschopní nezávisle a nestranne rozhodovať.\n29. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd podľa § 92 SSP rozhodol tak, že vec prejednávajúce\nsudkyne krajského súdu JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Zuzana Jančárová a JUDr. Jana Vargová\na ďalší namietaní sudcovia nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci sp. zn.\n30S/115/2019, keď nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 87 ods. 1 SSP právne relevantná.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}