{"guid": "54f145c3-037d-4d65-be13-520fa567d4c0:63267704-2fc0-4790-9f95-6a8243cab7e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1019200140.1", "spisova_znacka": "1Sžk/31/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/31/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 1Sžk/31/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1019200140.1", "identifikacne_cislo": "1019200140", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245", "nazov": "zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/245-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2008/245#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63267704-2fc0-4790-9f95-6a8243cab7e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200140.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200140.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1019200140.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/31/2019\n1019200140\n26. 05. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:1019200140.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Škola\npre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, so sídlom Teplická 7, 831 02 Bratislava, IČO: 31 787 088,\nzast. JUDr. Evou Mišíkovou, advokátkou, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava,\nIČO: 00 164 381 v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 25. apríla 2019 č. k. 1S/11/2019-263, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Žalobou podanou 30.01.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti opatrenia ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky\nčíslo: 2018/15541:1-10B0 z 29.11.2018 (ďalej len „napadnuté opatrenie\"), ktorým bol schválený rozpis\npočtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 v časti\nupravujúcej počet žiakov pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium. Podľa žalobcu napadnuté\nopatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho žiadal zrušiť.\n2. Uznesením krajského súdu z 25. apríla 2019 č. k. 1S/11/2019 - 263 bola žaloba podľa § 98 ods. 1\npísm. e) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\")\nodmietnutá, keďže krajský súd mal za to, že ju podala zjavne neoprávnená osoba a nejedná sa ani o\nžalobu opomenutého účastníka konania. Krajský súd zároveň zamietol návrh na priznanie odkladného\núčinku žaloby a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.\n3. Krajský súd v prvom rade skúmal, či žalobca je oprávnený na podanie všeobecnej správnej žaloby\nproti napadnutému opatreniu, a teda či žalobca mohol byť napadnutým opatrením dotknutý na svojich\nprávach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, a teda či sú splnené procesné podmienky, za\nktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.\n4. Krajský súd uviedol, že žalobca je školou pre deti s nadaním, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto\nžiakov v základnej škole a v strednej škole (§ 104 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní\n(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len\n„školský zákon\"/), nakoľko i s poukazom na § 108 ods. 3 školského zákona, sa vzťahujú na základnú a\nstrednú školu podľa § 104 ods. 1 školského zákona ustanovenia školského zákona o základnej a strednej\nškole. Žalobca je preto školou, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí v základnej škole a v gymnáziu,\n\nt.j. v strednej škole podľa § 32 písm. a) v spojení s § 41 veta prvá školského zákona, keď za gymnázium\nsa považuje všeobecno-vzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov aj v\nosemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods.\n4 písm. c). Uvedenému zodpovedá i znenie zriaďovacej listiny, z ktorej vyplýva, že predmet činnosti\nŠkoly pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním bol rozšírený o štúdium na gymnáziu, ktoré\nje osemročné a v tejto súvislosti bol zmenený aj názov školy na Škola pre mimoriadne nadané deti a\nGymnázium.\n5. S poukazom na uvedené, krajský súd tvrdeniu žalobcu, že spĺňa podmienky na jeho kvalifikáciu\npodľa ust. § 27 ods. 2 písm. g) školského zákona, teda je školou pre deti a žiakov so špeciálnymi\nvýchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá však nie je v zmysle ust. § 32 považovaná za strednú školu,\nnepriznal právnu relevanciu, nakoľko v zmysle ust. § 103 ods. 2 školského zákona, žiaci so všeobecným\nintelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, avšak vzdelávanie\ntýchto detí alebo žiakov je zabezpečované v zmysle ust. § 104 ods. 1 písm. b) a písm. c) školského\nzákona, tak ako už bolo vyššie uvedené, na základnej a strednej škole, na ktorú sa vzťahujú (§ 108 ods.\n3 školského zákona) všeobecné ustanovenia školského zákona o základnej škole a strednej škole.\n6. Z dodatku č. 3 k zriaďovacej listine č. OŠK-0016/2004-dod. zo dňa 6. septembra 2004 vyplýva, že\ns účinnosťou od 1. septembra 2004 bola doplnená pôvodná zriaďovacia listina Školy pre mimoriadne\nnadané deti a Gymnázia o detašované sídlo v budove na Skalickej ulici č. 1 v Bratislave, z ktorého\nvyplýva, že ide o rozšírenie priestorov školy, ktorá s účinnosťou od 1. septembra 1999 (dodatok k\nzriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999) mala doplnený predmet činnosti školy o\nštúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Zo znenia § 103 ods. 2, § 104 ods. 1 písm. b) a c) a § 108\nods. 3 školského zákona výslovne vyplýva, že žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so\nšpeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich vzdelávanie prebieha v základnej a strednej škole\npre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, na ktoré školy sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o\nzákladnej škole a strednej škole. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z.z.\no výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním, na ktorú sa žalobca v podanej žalobe odvoláva,\nvšak upravuje len podrobnosti samotného prijímacieho konania v zmysle školského zákona. Krajský súd\npreto tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca nie je gymnázium a ani stredná škola, ale je špeciálnou školou\npre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, a preto sa na neho nevzťahuje § 64\nškolského zákona, považoval za nesprávne a účelové.\n7. Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď určil rozpis počtu žiakov pre gymnázia\ns osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 vzťahujúcim sa aj na žalobcu,\nnakoľko žalobca poskytuje žiakom aj vzdelanie na gymnáziu s osemročným vzdelávacím programom,\nčo vyplýva i z dodatku k pôvodnej zriaďovacej listine.\n8. Krajský súd poukázal na vymedzenie žalobnej legitimácie v S.s.p. a popísal postup, ktorý predchádzal\nvydaniu opatrenia (§ 64 školského zákona). Podľa názoru krajského súdu školský zákon zveril právomoc\nurčiť počet žiakov prvého ročníka pre jednotlivé gymnázia s osemročným vzdelávacím programom\npre nasledujúci školský rok postupom podľa § 64 za účasti zriaďovateľa gymnázia s osemročným\nvzdelávacím programom a orgánu miestnej štátnej správy v školstve, výlučne ministerstvu školstva.\nRiaditeľka sťažovateľa je v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 školského zákona oprávnená pri organizácii\nprijímania na vzdelávanie na stredných školách predložiť Bratislavskému samosprávnemu kraju, t.j.\nzriaďovateľovi školy len návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom\nškolskom roku. V ďalšom postupe pri určovaní počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský\nrok pre gymnázium s osemročným vzdelávaním je už žalobca vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej\nsprávy v školstve, t.j. Okresnému úradu, odboru školstva a vo vzťahu k žalovanému oprávnený konať\nlen prostredníctvom zriaďovateľa školy.\n9. Ak mal žalobca námietky voči postupu a konečnému určeniu počtu žiakov, či už vo vzťahu k\nOkresnému úradu alebo k žalovanému, mohol tak urobiť jedine prostredníctvom zriaďovateľa, ktorý\nby bol v tomto prípade akousi „predĺženou rukou\" žalobcu. O tom, že zriaďovateľ školy bol aktívny\na bránil záujmy žalobcu uplatnením námietky voči návrhu rozpisu predloženého Okresným úradom\nministerstvu, svedčia aj listiny založené v administratívnom spise žalovaného. Z administratívneho spisu\ntaktiež vyplýva, že návrh zriaďovateľa na určenie počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok\nvo vzťahu k žalobcovi bol prerokovaný orgánom miestnej štátnej správy v školstve, o čom bol vyhotovený\n\npísomný záznam, ktorý bol spolu s návrhom rozpisu predložený Okresným úradom ministerstvu školstva.\nMinisterka školstva konajúc o návrhu rozpisu podaného zriaďovateľom, po preskúmaní písomného\nzáznamu z prerokovania návrhu okresným úradom a námietok zriaďovateľa voči predloženému návrhu\nrozpisu orgánom miestnej štátnej správy v školstve rozhodla o návrhu rozpisu. Z administratívneho\nspisu mal krajský súd nesporne preukázané, že ministerka školstva návrh rozpisu vo vzťahu k žalobcovi\nna základe námietok zriaďovateľa žalobcu, zmenila, keďže namiesto pôvodných 44 žiakov bol počet\nžiakov zvýšený na 50. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je účastníkom administratívneho konania,\nnebol oprávnený vstupovať do tohto konania a svoje námietky mohol podávať jedine prostredníctvom\nzriaďovateľa, a preto podľa názoru krajského súdu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie\nsprávnej žaloby v preskúmavanej veci, nakoľko nebol účastníkom administratívneho konania.\n10. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalobou napadnutým opatrením žalovaného bolo porušené jeho\nprávo vychovávať a vzdelávať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na vzdelanie,\nodvolávajúc sa na § 15 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve\na školskej samospráve o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa názoru krajského súdu v\nzmysle citovaných ustanovení, školy, ktoré sú zaradené do siete škôl, majú právo vykonávať výchovu\na vzdelávanie podľa školského zákona a toto právo žalobcu napadnutým opatrením nemohlo byť ani\npriamo dotknuté a ani porušené.\nII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\nA)\n11. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnou sťažnosťou z\n01.07.2019 (č. l. 280), v ktorej uviedol ako dôvody kasačnej sťažnosti, že:\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.),\n- podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.).\n12. Sťažovateľ má za to, že krajský súd sám a svojvoľne žalobu posúdil, bez akéhokoľvek posúdenia\nargumentov žalobcu a pri výlučnom zohľadnení argumentácie žalovaného. Krajský súd neuviedol\nvlastné úvahy vo vzťahu k domnelej nesprávnosti argumentácie, nevysvetlil, prečo je argumentácia\nsťažovateľa (najmä vo vzťahu k vlastnej aktívnej vecnej legitimácií), nesprávna. Rovnako krajský súd\nbližšie a konkrétne nevysvetlil vyslovený záver o tom, že právo žalobcu nemohlo byť ani priamo dotknuté,\na ani porušené.\n13. Sťažovateľ poukázal na podmienky žalobnej legitimácie v zmysle § 178 S.s.p. a mal za to,\nže v podanej žalobe už uviedol, že dotknutý postup v zmysle ustanovenia § 64 ods. 4 až 8\nškolského zákona pozitívne a ani negatívne nevymedzuje expressis verbis okruh účastníkov konania.\nAj z obsahu argumentácie súdu uvedenej v napadnutom uznesení je pritom zrejmé, že aj krajský\nsúd akceptuje existenciu postavenia účastníka konania pre Bratislavský samosprávny kraj (ako\nzriaďovateľa sťažovateľa), pričom sťažovateľ je v danom administratívnom konaní oprávnený konať len\nprostredníctvom zriaďovateľa.\n14. Podľa sťažovateľa má v danom prípade v rámci administratívneho konania postavenie účastníka\nadministratívneho konania sui generis, kedy de facto účastníkom administratívneho konania je\n(rozhoduje sa o právach a právom chránených záujmoch sťažovateľa, ktorý je právnickou osobou\na má právnu subjektivitu a oprávnenie v právnych vzťahoch konať vo vlastnom mene v zmysle\nustanovenia § 27 ods. 5 školského zákona), avšak práva a povinnosti vyplývajúce z tohto konkrétneho\npostavenia v administratívnom konaní vykonáva zo zákona zriaďovateľ, teda Bratislavský samosprávny\nkraj. Vzhľadom na skutočnosť, že vydaniu nezákonného opatrenia predchádzalo konanie troch\nsubjektov, vrátane zriaďovateľa školy, ktoré možno tiež z dôvodov uvedených v žalobe považovať za\nodporujúce zákonu (predovšetkým v rozpore s ustanovením § 64 ods. 5 a 6 školského zákona) a\nktoré navyše bolo pri všetkých zo zákona konajúcich troch subjektoch vzájomne súladné (všetky tri\nsubjekty konali nedôvodné a nezákonne voči sťažovateľovi v nepríslušnom administratívnom konaní\nv zmysle všeobecnej právnej úpravy školského zákona), nemôže aktívna vecná legitimácia svedčiť\n\nzriaďovateľovi, ale len samotnej škole, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že došlo k zásahu do (v\nžalobe konkretizovaných) práv a právom chránených záujmov sťažovateľa.\n15. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že Bratislavský samosprávny\nkraj vo vzťahu k sťažovateľovi ani nemal byť účastníkom administratívneho konania, pretože\nškolský zákon v aplikovaných ustanoveniach sa nevzťahuje na sťažovateľa. Aj napriek tomu sa\nBratislavský samosprávny kraj iniciatívne a najmä neoprávnene prihlásil návrhom zriaďovateľa z\n14.09.2018 vo vzťahu k sťažovateľovi ako účastník administratívneho konania, ktoré sa vôbec\nnemalo týkať sťažovateľa a vo vzťahu ku ktorej nemal Bratislavský samosprávny kraj postavenie\núčastníka administratívneho konania. Okresný úrad Bratislava a aj žalovaný naďalej s Bratislavským\nsamosprávnym krajom (ako s účastníkom administratívneho konania) neoprávnene konali, čím všetci\ntraja konali v rozpore so školským zákonom a najmä vzájomne súladne, v rozpore so záujmami\nsťažovateľa. Bratislavský samosprávny kraj teda nemôže byť v danom prípade aktívne vecne\nlegitimovaný a keďže žalovaným opatrením došlo k zásahu do práv sťažovateľa, ktorý má právnu\nsubjektivitu, nepochybne má v danej veci aj aktívnu vecnú legitimáciu.\n16. Sťažovateľ sa na základe týchto skutočnosti domnieva, že nie je správny záver krajského súdu o tom,\nže sťažovateľ je neoprávnenou osobou na podanie žaloby preto, že nebol účastníkom administratívneho\nkonania. Ak by bola prijatá táto argumentácia krajského súdu, potom v takejto procesnej situácii\n(súladné konanie zriaďovateľa s orgánom verejnej správy, ktorý porušuje právo sťažovateľa) by došlo k\nodmietnutiu spravodlivosti z formálnych dôvodov, pretože by nemal kto v takýchto situáciách uplatňovať\na aj poskytnúť ochranu právam a právom chráneným záujmom sťažovateľa. Jedná sa teda o situáciu,\npri ktorej nepochybne nie je možné odmietnuť aktívnu legitimáciu sťažovateľa len z takýchto formálnych\ndôvodov, teda len preto, že v rámci administratívneho konania nekoná sťažovateľ vo svojom mene\nsamostatne ale prostredníctvom inej, zákonom mu určenej osoby.\n17. K nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu, že nemohlo byť napadnutým opatrením porušené\nakékoľvek právo sťažovateľa poukázal na nesprávnosť argumentácie krajského súdu, že napadnutým\nopatrením nemohlo byť dotknuté ani porušené subjektívne právo sťažovateľa a za podstatné považuje\nsťažovateľ slovné spojenie „podľa školského zákona\". Sťažovateľ súhlasí s súhlasí s názorom krajského\nsúdu, že ak by došlo k vydaniu a aplikácii napadnutého opatrenia „podľa školského zákona\", že by v\ntakom prípade citované právo sťažovateľa nemohlo byť dotknuté a ani porušené. Materiálnou podstatou\nžaloby však bola práve tá skutočnosť, že postup Bratislavského samosprávneho kraja, Okresného úradu\nBratislava a žalovaného bol vo vzťahu k sťažovateľovi v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami školského\nzákona, na základe čoho došlo k vydaniu napadnutého opatrenia, ktoré je vo vzťahu k sťažovateľovi v\nrozpore so školským zákonom. Práve na preukázanie týchto skutočností žiadal nariadenie pojednávania,\npričom krajský súd pojednávanie nenariadil. Sťažovateľ mal za to, že dôvodom pre odmietnutie žaloby\nv zmysle § 98 ods. l písm. e) S.s.p. však bude len jej podanie zjavne neoprávnenou osobou a teda, že\nneoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez nutnosti vec meritórne skúmať.\n18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti má sťažovateľ za to, že krajský súd takýmto postupom\n(odmietnutie žaloby bez toho, aby na to boli splnené podmienky, chýbajúce riadne odôvodnenie,\npredovšetkým s ohľadom na argumentáciu k aktívnej vecnej legitimácií), znemožnil uskutočňovať jeho\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naviac, odmietnutie\npodania bez splnenia zákonných podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia spôsobuje nezákonnosť\nrozhodnutia, a teda je daný ďalší kasačný dôvod (v zmysle § 440 ods. l písm. j/ S.s.p.).\n19. Sťažovateľ súčasne žiadal, aby v zmysle ustanovenia § 447 ods. l S.s.p. bol tejto kasačnej sťažnosti\npriznaný odkladný účinok, a to najmä vo vzťahu k ďalším rozhodnutiam, ktoré budú na toto rozhodnutie\nžalovaného nadväzovať. Priznanie odkladného účinku je odôvodnené najmä bezprostredne hroziacim\nvážnym a nenapraviteľným následkom spočívajúcim v nútenom vylúčení ďalších žiakov so špeciálnymi\nvýchovno-vzdelávacími potrebami zo štúdia na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, kde sú\ntíto žiaci vzdelávaní v špeciálnom programe osobitne vypracovanom práve pre ich potreby vyplývajúce\nz ich všeobecného intelektového nadania a poukázal na ich osobitné potreby, ktoré boli preukázane\nobjektívne psychologickou a pedagogickou diagnostikou.\n20. Na základe týchto skutočností žiadal sťažovateľ kasačný súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\nB)\n21. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 26.07.2019 (č.l. 305) žalovaný uviedol, že uznesenie\nkrajského súdu považuje za zákonné a správne a súdom riadne vyargumentované, pričom výsledok,\nku ktorému krajský súd dospel po aplikácii príslušných ustanovení S.s.p. a iných posudzovaných\nprávnych predpisov považuje žalovaný z právneho hľadiska za jediný právne možný. Argumentáciu\nsťažovateľa prezentovanú v kasačnej sťažnosti považuje žalovaný za tendenčnú a zmätočnú,\nopakovane nerešpektujúcu ustanovenia príslušných právnych predpisov, predovšetkým školského\nzákona.\n22. Podľa žalovaného argumentácia sťažovateľa počas celého konania bola a je postavená na\ntvrdeniach v rozpore s princípmi a podstatou školského zákona a výlučne na subjektívnych pocitoch\nsťažovateľa, zrejme z dôvodu nestotožnenia sa so schváleným rozpisom počtu žiakov. Sťažovateľ je\nškolou pre deti s nadaním, ktorá zabezpečuje vzdelávanie takýchto žiakov v základne škole a v strednej\nškole v súlade s príslušnými ustanoveniami školského zákona upravujúcimi vzdelávanie na základných\na stredných školách. Základných a stredných škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie nadaným deťom je v\nrámci Slovenskej republiky niekoľko. Počas celého konania a rovnako tak aj v kasačnej sťažnosti, si však\nsťažovateľ uzurpuje svojvoľným výkladom školského zákona akési výnimočné postavenie v školskom\nsystéme oproti iným školám, z právneho hľadiska však takéto postavenie sťažovateľa nemá absolútne\nžiadnu oporu v školskom zákone ani v iných právnych predpisoch.\n23. Sťažovateľ poukázal na novelu školského zákona (zákon č. 210/2018 Z.z.), pričom v zmysle\ndôvodovej správy predmetného zákona bola akútna potreba riešiť otázku počtov žiakov gymnázií\ns osemročným vzdelávacím programom na základe objektívne merateľných kritérií a zamedziť\nneodôvodneným rozdielom v počtoch žiakov v rámci regiónov. Sťažovateľ tiež zdôraznil, že právna\núprava upravujúca určovanie počtu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe merateľných\nkritérií bola prijatá po celospoločenskej diskusii a predstavuje akýsi výsledok verejného záujmu v danej\noblasti školstva.\n24. Žalovaný poukázal na postup upravený v § 64 školského zákona a konštatoval, že účastníkom\nadministratívneho konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté opatrenie, bol Bratislavský samosprávny\nkraj ako zriaďovateľ sťažovateľa, ktorý bol oprávnený podať žalovanému odôvodnené námietky voči\nnávrhu rozpisu v jeho územnej pôsobnosti. Aktívna vecná legitimácia vo veci rozpisu počtu žiakov teda\nprislúcha zriaďovateľovi.\n25. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 178 S.s.p. a uviedol, že podľa žalovaného neexistuje procesná\nsituácia, ktorá by sťažovateľovi priznávala účastníctvo v tomto administratívnom konaní a má za\nto, že nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby proti napadnutému opatreniu.\nSťažovateľ poukázal na podmienky oprávnenosti na podanie správnej žaloby, a to postavenie účastníka\na ukrátenie na subjektívnych právach a zdôraznil, že nesporným účastníkom administratívneho konania\nv preskúmavanej veci je s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 5 a 6 školského zákona výlučne\nzriaďovateľ. Navyše je potrebné konštatovať, že žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť a ani nedošlo k\nukráteniu vlastných práv alebo oprávnených záujmov sťažovateľa a účinky napadnutého opatrenia\nnemajú žiadny vplyv na postavenie sťažovateľa. Aktívna vecná legitimácia sťažovateľa ako účastníka\nadministratívneho konania je preto neprípustná.\n26. Aktívna vecná legitimácia sťažovateľa nie je daná ani za procesnej situácie, ak by šlo o podanie\nvšeobecnej správnej žaloby proti opatreniu vydanému v administratívnom konaní, v ktorom účastníctvo\nnebolo normatívne vymedzené, nakoľko sťažovateľ nie je osobou nesporne priamo ukrátenou na svojich\nsubjektívnych právach týmto opatrením. Pod jeho subjektívne práva nemožno podradiť také účinky\nrozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t. j. nezasahujú\ndo jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia.\n27. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že jeho zriaďovateľ nemal byť účastníkom\nadministratívneho konania, pretože školský zákon sa v aplikovaných ustanoveniach na neho nevzťahuje\na že vzhľadom k tomu, že má právnu subjektivitu, má nepochybne v danej veci aj aktívnu vecnú\nlegitimáciu. Žalovaný zdôraznil, že pri osvojení si takéhoto právneho názoru by akýkoľvek subjekt, ktorý\nsíce nebol účastníkom administratívneho konania, ale má právnu subjektivitu a rozhodnutím sa cíti byť\n\ndotknutý, bol oprávneným subjektom na podanie správnej žaloby (napríklad každá škola, každý zákonný\nzástupca žiaka školy a pod.).\n28. Žalovaný poukázal na formy štúdia, ktoré poskytuje sťažovateľ (odkázal aj na webové sídlo\nsťažovateľa) ako aj na štátne vzdelávacie programy, ktoré sťažovateľ aplikuje pri poskytovaní\nvzdelávania a ktoré sú uvedené aj na webovom sídle sťažovateľa. V Dodatku k zriaďovacej listine\nvydanom Krajským úradom v Bratislave číslo: PED-535/1999 zo dňa 27. augusta 1999 je taktiež\njednoznačne uvedené: „Štúdium na gymnáziu je osemročné so študijným zameraním pre mimoriadne\nnadané deti.\" Podľa žalovaného je preto nespochybniteľné, že v rámci vzdelávania poskytuje sťažovateľ\nokrem primárneho vzdelávania aj štúdium formou gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.\n29. V zmysle bodu l Vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním\npre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) „žiaci so všeobecným intelektovým nadaním\nplnia rovnaké ciele výchovy a vzdelávania ako žiaci bežných gymnázií na nižšom strednom stupni\nvzdelávania a na vyššom strednom stupni vzdelávania\". Podľa žalovaného je preto zrejmé, že v súlade s\npríslušnými ustanoveniami školského zákona a uvedeného vzdelávacieho programu sa na sťažovateľa\nvzťahujú ustanovenia § 64 školského zákona. V rámci poskytovania štúdia na osemročnom gymnáziu\naplikuje sťažovateľ štátny vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre\núplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) - uvedený na webovom sídle sťažovateľa pri\nštátnych vzdelávacích programoch, a teda vzdelávací program predpokladaný § 64 školského zákona.\nV nadväznosti na to je taktiež nespochybniteľné, že sťažovateľ je povinný akceptovať schválený rozpis\npočtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020, ktorý sa\nna neho vzťahuje a ktorý bol vyhotovený a zverejnený v súlade s príslušnými ustanoveniami školského\nzákona.\n30. Žalovaný mal za to, že odmietnutie žaloby krajským súdom podľa § 98 ods. 1 písm. e) bolo zákonné\na riadne odôvodnené. Zároveň s ohľadom na vyššie uvedené podľa žalovaného neexistujú zákonné\ndôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ sleduje záujmy, ktoré sú v\nrozpore s verejným záujmom preneseným do § 64 ods. 4 a ods. 5 školského zákona a zároveň má za\nto, že v prípade, ak by súd vyhovel takýmto subjektívnym „pocitom\" sťažovateľa, bolo by to v rozpore\ns verejným záujmom.\n31. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť a návrh na priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti, nakoľko bola podaná neoprávnenou osobou alternatívne, aby nepriznal\nodkladný účinok kasačnej sťažnosti a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIII.\nPrávne názory kasačného súdu\n32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd\") konajúci ako kasačný súd\n(§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal\nprípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že\nkasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu\nviazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení\ns § 439 ods. 3 písm. a/ S.s.p.) a neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) kasačný súd\npreskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne\n(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p.\npotrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych\nnázorov dospel k záveru, že je nedôvodná.\n33. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil v zmysle § 5 ods. 5 v spojení s § 442 S.s.p. iba\nna návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu\nsvojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a\nľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší\nproti preskúmavanému rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy a následne proti napadnutému\nrozsudku. Preto kasačný súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n\n34. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a\nnasl. ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho\nvýkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v\nprípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je\nmožné použiť „celoplošne\" na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím\nsprávneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola\nprávoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).\n35. Pôvodná úprava súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov vrátanie inštitútu opravných\nprostriedkov sa od účinnosti Správneho súdneho poriadku podstatne zmenila s tým, že konanie o\nkasačnej sťažnosti má zabezpečiť tri rozdielne úlohy, a to rýchlu a efektívnu nápravu najpodstatnejších\nprocesných pochybení, objasnenie otázok zásadného právneho významu ako aj zjednocovanie\njudikatúry. Je potom na zvážení sťažovateľa vrátane zvýšeného významu úlohy kvalifikovane právneho\nkonania sťažovateľa (§ 5 ods. 5 v spojení s § 449 ods. 1 veta prvá S.s.p.), ktorú z uvedených úloh má\nním podaná kasačná sťažnosť v správnom súdnictve plniť.\n36. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa §\n445 ods. 1 písm. d) S.s.p.] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného\nprostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.].\nV dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ\nvymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.\n37. Sťažovateľ zakladá svoju kasačnú sťažnosť na dvoch odlišných dôvodoch, a to, že krajský\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že podanie bolo\nnezákonne odmietnuté.\n38. Zákonodarca pre účastníka súdneho prieskumu ponúkol prostredníctvom ustanovenia § 440 ods. 1\nS.s.p. dostatočne jasnú a prehľadnú hierarchiu dôvodov zoradených pod písm. a) až j) a umožňujúcich\nnespokojnému účastníkovi (sťažovateľovi) napadnúť prostredníctvom kasačnej sťažnosti zákonnosť\nrozhodnutia správneho súdu. Hoci kasačný súd nespochybňuje, že v niektorých prípadoch môže\nsťažovateľ na obranu svojich práv využiť aj viaceré dôvody kasačnej sťažnosti zakotvené v citovanom\nustanovení, dôvody uvedené v § 440 S.s.p. pod písmenami f) až h) ako j) sa logicky vylučujú.\n39. S dôvodom kasačnej sťažnosti zakotveným pod § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. (t.j. porušenie zákazu\ndenegatio iustitiae) zákonodarca spája stav právnej zmätočnosti postupu správneho súdu v konaní, resp.\nformálnej alebo obsahovej vadnosti napadnutého uznesenia, kedy správny súd nerešpektoval procesné\npredpisy a tým zapríčinil vadu vo svojom rozhodnutí so závažným dopadom na jeho zákonnosť. Pre\nNajvyšší súd je jednoznačné, že v prípade dôvodu uvedeného pod písmeno j) zákonodarca sledoval\numožniť spochybnenie procesného názoru správneho súdu pri aplikácii konkrétnej procesnej normy,\nktorá oprávňuje správny súd na odmietnutie žaloby vzhľadom na nesplnenie podmienok súdneho\nprieskumu negatívne vymedzených pod písm. a) až h) v odseku 1 § 98 S.s.p.\n40. Za uvedeného procesného stavu sa preto kasačný súd nemôže zaoberať sťažnostnými bodmi pri\ndôvode vymedzenom sťažovateľom podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., nakoľko predvetie ustanovenia §\n440 ods. 1 v spojení s jeho odsekom 2 a § 439 ods. 3 písm. S.s.p. zdôrazňuje (viď formulácia „Kasačnú\nsťažnosť možno odôvodniť len tým, že\", „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i)\nsa vymedzí\") úplnosť, výlučnosť a nezameniteľnosť dôvodov kasačnej sťažnosti.\n41. Vzhľadom na charakter výroku napadnutého uznesenia a právne možnosti jeho spochybnenia, je\nmožné ako relevantný dôvod kasačnej sťažnosti uviesť iba dôvod nezákonného odmietnutia žaloby (§\n440 ods. 1 písm. j/ S.s.p.). Z výroku napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že krajský súd žalobu\nodmietol, pričom ako právny základ na odmietnutie použil ustanovenie § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p.\nPodľa § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne\nneoprávnenou osobou.\n\nPodľa § 97 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky\").\nPodľa § 177 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv\nproti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\nOchrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to\noprávnený zákonom.\nPodľa § 178 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nadministratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej\nsprávy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\nPodľa § 27 ods. 1 školského zákona v znení relevantnom pre prejednávanú vec, školy zaradené do\nsiete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie\npodľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na\nseba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.\nPodľa § 27 ods. 2 školského zákona, sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:\na) materská škola,\nb) základná škola,\nc) gymnázium,\nd) stredná odborná škola,\ne) konzervatórium,\nf) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,\ng) základná umelecká škola,\nh) jazyková škola.\nPodľa § 32 školského zákona, stredné školy sú:\na) gymnázium,\nb) stredná odborná škola,\nc) konzervatórium.\nPodľa § 41 veta prvá školského zákona, gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná\nstredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom\nprograme a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c).\nPodľa § 64 ods. 2 školského zákona, riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a\nv rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre\nprijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé\nučebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu\nkraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.\nPodľa § 64 ods. 4 školského zákona, počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím\nprogramom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov\nz daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne\nnásobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa\nktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka\ngymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva\nurčuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).\nPodľa § 64 ods. 5 školského zákona, zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom\ndoručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci\nškolský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa\nneprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní\ns príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá\ns osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný\nzáznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným\nzáznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve\nbezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"ministerstvo vnútra\").\nPodľa § 64 ods. 6 školského zákona, zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu\nodôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po\nlehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len \"minister\nškolstva\") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z\nprerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo\nškolstva odôvodní.\n\nPodľa § 64 ods. 7 školského zákona, rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným\nvzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej\nsprávy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na\nsvojom webovom sídle.\nPodľa § 103 (Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním) ods. 1 písm. a) školského\nzákona, výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa\ntohto zákona so zameraním na rozvoj intelektového nadania detí a žiakov:\n1. všeobecného intelektového nadania,\n2. špecifického intelektového nadania.\nPodľa § 104 ods. 1 školského zákona, školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola,\nktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.\nPre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:\na) materské školy,\nb) základné školy,\nc) stredné školy.\nPodľa § 108 ods. 3 školského zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa §\n95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole;\nvzdelanie získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami\npre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v\nzákladných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.\n42. Z administratívneho spisu vyplýva, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky určilo dňa 12.09.2018 (Určenie najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka gymnázií s\nosemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 č. 2018/12260:1-10B0) v súlade s § 64\nods. 4 školského zákona násobok 5% žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho\nkraja, podľa ktorého určilo pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií\ns osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020. Pre Bratislavský samosprávny kraj\nbol určený násobok 2,06 a najvyšší počet žiakov bol určený na 665 žiakov.\n43. Okresný úrad Bratislava, odbor školstva (orgán miestnej štátnej správy v školstve) dňa 18.10.2018\nprerokoval podľa § 64 ods. 5 školského zákona s Bratislavským samosprávnym krajom ako\nzriaďovateľom škôl, návrh počtu žiakov prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre\ngymnáziá pre školský rok 2019/2020, ktorých zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj a\nktoré sú uvedené v zázname z prerokovania žiadosti, pričom predmetom prerokovania bola aj Škola\npre mimoriadne nadané deti a Gymnázium. Na prerokovanie bol predložený i návrh zriaďovateľa\nBratislavského samosprávneho kraja týkajúci sa Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázium\n(žiadosť č. 09767/2018/SKO-1 z 14.09.2018), podľa ktorého zriaďovateľ navrhol počet prijatých žiakov\n60. V zmysle záznamu z prerokovania žiadosti, Okresný úrad Bratislava požiadal zriaďovateľa o\nzreálnenie počtu prijímaných žiakov pre školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti a v vzťahu k sťažovateľovi\nuviedol, že základná škola nie je plne organizovaná a zároveň poukázal na prijímacie konanie na\ngymnázium. Podľa záveru z prerokovania žiadosti okresný úrad navrhol určiť pre školský rok 2019/2020\npre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium kvótu 44 prijímaných žiakov a uviedol, že\nzáujem o štúdium na gymnáziu je v prevažnej miere z radov žiakov základnej školy, ktorí po vykonaní\npsychologických testov takmer automaticky prechádzajú na vyšší stupeň. Okresný úrad záverom\nuviedol, že v Bratislavskom kraji, priamo v Bratislave, sa nachádzajú základné a stredné školy, ktoré\nposkytujú vzdelávanie pre žiakov s intelektovým nadaním a že v posledných rokoch prišlo k poklesu\nžiakov pri porovnávaní príma až kvinta v príslušnom populačnom ročníku, žiaci odchádzali zo školy na\niné stredné školy.\n44. Okresný úrad Bratislava, odbor školstva listom zo dňa 29.10.2019 č. OU-BA-OS1-2018/103719\npredložil v zmysle § 64 ods. 5 školského zákona žalovanému návrh rozpisu počtu žiakov prvého ročníka\nv školskom roku 2019/2020 pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom vo svojej\núzemnej pôsobnosti. Pre sťažovateľa, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, navrhol\nOkresný úrad Bratislava pre školský rok 2019/2020 44 žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročnou\nformou štúdia. Návrh bol zverejnený i na webovom sídle www.minv.sk.\n45. Voči rozpisu Okresného úradu Bratislava, odbor školstva, ktorým bol v školskom roku 2019/2020\nurčený najvyšší počet žiakov prvého ročníka osemročného štúdia sťažovateľa, podal predseda\n\nBratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľ tejto školy námietku podľa § 64 ods. 6 školského\nzákona, zaslanú žalovanému listom č. 09767/2018/SKO-3 zo dňa 05.11.2018 z dôvodu, že ako\nzriaďovateľ navrhoval pre prijímacie konanie na školský rok 2019/2020 na túto školu vyšší počet žiakov.\n46. Žalovaný prerokoval dňa 21.11.2018 námietku predsedu Bratislavského samosprávneho kraja\nspolu s odborom školstva Okresného úradu Bratislava a za účasti zriaďovateľa, t.j. Bratislavského\nsamosprávneho kraja. Stretnutie bolo ukončené s tým, že žalovaný zverejní schválený rozpis počtu\nžiakov pre jednotlivé gymnáziá pre školský rok 2019/2020 do 30. novembra 2018.\n47. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 29.11.2018 napadnutým\nopatrením označeným ako: „Schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím\nprogramom pre školský rok 2019/2020\" v súlade s § 64 ods. 6 školského zákona zmenila návrh\nrozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom Okresného úradu, odboru\nškolstva Bratislava pre Bratislavský kraj. Rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím\nprogramom pre jednotlivé kraje bol uvedený v prílohe, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ mal určený najvyšší\npočet žiakov prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v počte 50.\n48. Zriaďovateľom Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v zmysle zriaďovacej listiny č.\nOŠK-016/2002 zo dňa 1. júla 2002 je s účinnosťou od 1. júla 2002 Bratislavský samosprávny kraj a v\nzmysle dodatku k pôvodnej zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999, s účinnosťou od\n1. septembra 1999 došlo z dôvodu zaradenia gymnázia do siete stredných škôl v Slovenskej republike\nk doplneniu predmetu činnosti školy o štúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Týmto sa zmenil aj\nnázov školy zo Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním na Školu pre mimoriadne\nnadané deti a Gymnázium. V zmysle dodatku č. 3 k zriaďovacej listine č. OŠK-0016/2004-dod. zo dňa\n6. septembra 2004 bola s účinnosťou od 1. septembra 2004 doplnená pôvodná zriaďovacia listina Školy\npre mimoriadne nadané deti a Gymnázia o detašované sídlo v budove na Skalickej ulici č. 1 v Bratislave,\nz ktorého vyplýva, že ide o rozšírenie priestorov školy, ktorá s účinnosťou od 1. septembra 1999 (dodatok\nk zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999) mala doplnený predmet činnosti školy o\nštúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Na webovom sídle školy sú zverejnené Štátne vzdelávacie\nprogramy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, konkrétne ide o „Vzdelávací program pre\nžiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre primárne vzdelávanie\" a „Vzdelávací program pre\nžiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie\".\n49. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že primárne sa musí správny súd\nvysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie sťažovateľa na podanie správnej žaloby proti napadnutému\nopatreniu a rovnako ako krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ nie je aktívne legitimovaný na\npodanie správnej žaloby proti napadnutému opatreniu.\n50. Ako správne uviedli sťažovateľ, žalovaný aj krajský súd, žalobná legitimácia na podanie tzv.\nvšeobecnej správnej žaloby je stanovená v § 178 S.s.p. a je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej\nnie je odstrániteľný a vedie k odmietnutiu žaloba podľa § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p. Zákon stanovuje vo\nvzťahu k aktívnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne\nsplnené, a to 1/ postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie a 2/ ukrátenie na subjektívnych právach, ku ktorému došlo v súvislosti\ns vydaným rozhodnutím alebo opatrením. Základným znakom je, že ide o ukrátenie na vlastných\nsubjektívnych právach žalobcu a žalobca sa preto touto žalobou nemôže domáhať ochrany práv iných\nosôb (napríklad žiakov). Vo vlastnom mene na ochranu práv iného subjektu ukráteného na právach\nrozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy môže vystupovať iba prokurátor alebo iný subjekt\nna to výslovne oprávnený zákonom.\n51. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu\nštátnej správy vykonáva zriaďovateľská pôsobnosť vo vzťahu k stredným školám a rozumie sa\nňou finančné, personálne, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho\nprocesu, prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. Samosprávny kraj ďalej vytvára\npodmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky v stredných školách,\npodmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími\npotrebami a s mimoriadnym nadaním a talentom v školách a v školských zariadeniach, ktorých je\nzriaďovateľom. Úlohou samosprávneho kraja je každoročne aktualizovať regionálnu stratégiu výchovy a\n\nvzdelávania v stredných školách vo svojej územnej pôsobnosti, pričom pri aktualizácii vychádza z analýz\na prognóz o vývoji trhu práce.\n52. Vyššie opísané postavenie samosprávneho kraja ako zriaďovateľa strednej školy, ktorý na svojom\núzemí zastrešuje regionálnu politiku výchovy a vzdelávania v stredných školách, sa premietlo (okrem\niného) aj do jeho postavenia pri organizácii prijímacieho konania podľa § 64 školského zákona.\nSamosprávny kraj ako zriaďovateľ gymnázií s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu\nmiestnej štátnej správy v školstve, t.j. okresnému úradu, odbor školstva, návrh počtu žiakov prvého\nročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra, ktorý na základe kritérií podľa § 64 ods. 8\na po prerokovaní so zriaďovateľom, rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva podľa § 64\nods. 4 školského zákona pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho\núzemnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve\ntento návrh rozpisu predloží s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu\nškolstva do 30. októbra (§ 64 ods. 5). Následne postupom podľa § 64 ods. 6 zriaďovateľ môže podať\nministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa\njeho zverejnenia, ktoré minister školstva pri schvaľovaní návrhu rozpisu spolu s odôvodneným návrhom\nrozpisu a písomným záznamom prerokovania preskúma a návrh rozpisu potvrdí, alebo zmení a rozpis\npočtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský\nrok zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.\n53. Zo spisu vyplýva, že celý postup podľa § 64 školského zákona bol zachovaný aj vo vzťahu k\nsťažovateľovi ako gymnáziu s osemročným vzdelávacím programom, pričom záujmy školy vo vzťahu k\norgánu miestnej štátnej správy hájil jeho zriaďovateľ, ktorým je nepochybne Bratislavský samosprávny\nkraj. Bratislavský samosprávny kraj podal voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky, ktoré minister\nškolstva vzal do úvahy, keďže došlo k zmene počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok\nz pôvodne navrhnutých 44 na výsledných 50.\n54. Sťažovateľ založil svoju kasačnú sťažnosť na tom, že postup podľa § 64 ods. 4 až 8 školského\nzákona pozitívne a ani negatívne nevymedzuje expressis verbis okruh účastníkov konania a krajský\nsúd akceptoval postavenie účastníka konania pre Bratislavský samosprávny kraj. Podľa sťažovateľa\nmá v rámci administratívneho konania postavenie účastníka administratívneho konania sui generis,\nkedy de facto účastníkom administratívneho konania je, avšak práva a povinnosti vyplývajúce z\ntohto konkrétneho postavenia v administratívnom konaní vykonáva zo zákona zriaďovateľ sťažovateľa,\nteda Bratislavský samosprávny kraj. S týmto záverom sťažovateľa sa kasačný súd s poukazom na\nznenie § 64 školského zákona (najmä ods. 5 a 6) nestotožňuje a konštatuje, že nemožno prisvedčiť\nsprávnosti tvrdenia sťažovateľa, že nepriznaním postavenia účastníka administratívneho konania došlo\nk odmietnutiu spravodlivosti z formálnych dôvodov.\n55. Školský zákon jednoznačne a jasne vymedzuje postup pri určovaní počtu žiakov prvého ročníka\ngymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok, v ktorom musia byť\nzohľadnené kritériá stanovené v § 64 ods. 8 školského zákona, ako aj oprávnenia a povinnosti subjektov\ntohto administratívneho konania, medzi ktoré patrí orgán miestnej štátnej správy v školstve, Ministerstvo\nškolstva, vedy, výskumu a športu resp. minister a zriaďovateľ gymnázia, ktorý je účastníkom konania.\nSkutočnosť, že školský zákon neobsahuje špeciálne ustanovenie o účastníkoch tohto administratívneho\nkonania neznamená, že účastníctvo nie je normatívne vymedzené. Z § 64 ods. 7 je zrejmé, že konečná\nprávomoc určiť počet žiakov je zverená výlučne Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu resp.\nministrovi po uskutočnení vyššie opísaného postupu za účasti orgánu miestnej štátnej správy v školstve\na zriaďovateľa. Podľa kasačného súdu zriaďovateľ sťažovateľa - Bratislavský samosprávny kraj, a\nnie sťažovateľ, vystupoval správne v pozícii účastníka administratívneho konania, v ktorom mohol\nuplatňovať (a aj tak urobil) svoje oprávnenia. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že sťažovateľ\nmá právnu subjektivitu.\n56. Podľa názoru kasačného súdu vzhľadom na postavenie samosprávnych krajov ako zriaďovateľov\nstredných škôl, ktorých úlohou je okrem iného vytvárať podmienky na výchovu a vzdelávanie v stredných\nškolách, možno predpokladať, že Bratislavský samosprávny kraj zastupuje záujmy škôl resp. gymnázií v\njeho územnom obvode. Vo vzťahu k sťažovateľovi sa tak stalo, a to jednak tým, že v žiadosti z 14.09.2018\nnavrhol kvótu 60 prijatých žiakov a aj tým, že 08.11.2018 podal odôvodnené námietky voči návrhu\nrozpisu. Nie je preto relevantná námietka sťažovateľa, že konanie Bratislavského samosprávneho kraja\n\nbolo v rozpore s jeho záujmami, a preto mu nemôže svedčať ani žalobná legitimácia. Bratislavský\nsamosprávny kraj bol oprávnene účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo\nnapadnuté opatrenie o schválení rozpisu žiakov.\n57. Sťažovateľ podal správnu žalobu proti napadnutému opatreniu, ktorým mu bola určená kvóta na\npočet žiakov prvého ročníka. Pri skúmaní procesnej podmienky konania, a to žalobnej legitimácii je\npotrebné skúmať v súlade s § 177 a 178 S.s.p. skúmať, či bol sťažovateľ účastníkom administratívneho\nkonania a či bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. K účastníctvu v administratívnom konaní sa\nvyjadril kasačný súd už vyššie a uzavrel, že sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania.\nAk by však aj pristúpil kasačný súd k argumentácii sťažovateľa, že je akýmsi účastníkom siu generis,\nnie je splnená ani podmienka ukrátenia na subjektívnych právach.\n58. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že došlo k zásahu do (v žalobe konkretizovaných)\npráv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Z kasačnej sťažnosti s poukazom na § 440 ods.\n2 však nevyplýva odôvodnenosť zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ktorý mal byť spôsobený\nnapadnutým opatrením. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu subjektívneho práva sťažovateľa ako druhej\npodmienky na priznanie žalobnej legitimácie len zdôraznil, že postup vydávania napadnutého opatrenia\nvoči sťažovateľovi bol v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami školského zákona (sťažovateľ konkrétne\nustanovenia v kasačnej sťažnosti neoznačil) a že nemalo ísť o postup podľa všeobecnej právnej úpravy\nškolského zákona.\n59. Námietky uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť záver krajského súdu o tom,\nže právo sťažovateľa vykonávať výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnym výchovno-vzdelávacími\npotrebami nemohlo byť priamo dotknuté a ani porušené. Školy, ktoré sú zaradené do siete škôl, máju\nprávo vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a toto právo sťažovateľa napadnutým\nopatrením nemohlo utrpieť. Kasačný súd dodáva, že školský zákon garantuje rovnocennosť stupňov\nvzdelania získaných v školách pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami\nso stupňami vzdelania získanými v „bežných\" školách.\n60. Kasačný súd v tejto súvislosti taktiež poznamenáva, že sám sťažovateľ súhlasil s názorom krajského\nsúdu, že ak by došlo k vydaniu a aplikácii napadnutého opatrenia „podľa školského zákona\", tak v takom\nprípade citované právo sťažovateľa nemohlo byť dotknuté a ani porušené.\n61. Podľa názoru kasačného súdu nemožno považovať za dôvodnú ani námietku sťažovateľa, že voči\nnemu nemal byť uplatnený postup podľa školského zákona. Pri takomto tvrdení je úlohou sťažovateľa\npotom špecifikovať, ktorý iný zákonom upravený postup, mal byť v jeho veci zohľadnený. Súčasne\nkasačný súd zdôrazňuje, že z kasačnej sťažnosti nemožno vyvodiť ani dôvody, pre ktoré nebolo možné\nnamietaný postup podľa § 64 školského zákona uplatniť a ani to, či a aký iný postup či režim sa na\nsťažovateľa vzťahuje. Sťažovateľ odkazoval len na žalobu a nedostatočné odôvodnenie uznesenia\nkrajského súdu, čo nemožno považovať za dostatočné a už táto skutočnosť by stačila na vyhodnotenie\nirelevantnosti tejto námietky.\n62. Kasačný súd však pristúpil k hodnoteniu tejto námietky so zreteľom na odôvodnenie krajského súdu\na dospel k záveru, že záver krajského súdu bol správny a aj dostatočne odôvodnený aj s odkazom\nna príslušné ustanovenia školského zákona. Kasačný súd si dovolí závery krajského súdu len zhrnúť,\nprípadne doplniť. Podľa § 103 ods. 1 školského zákona sa výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo\nžiakov s nadaním uskutočňuje v školách podľa školského zákona, so zameraním na rozvoj intelektového\nnadania detí a žiakov (všeobecného intelektového nadania). Zo znenia § 103 ods. 2, § 104 ods. 1 písm.\nb) a c) školského zákona výslovne vyplýva, že žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi\nso špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich vzdelávanie prebieha v základnej a strednej\nškole pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním. Podľa § 108 ods. 3 sa na školy podľa § 104 ods.\n1, teda na školy pre deti s nadaním vzťahujú ustanovenia tohto zákona o základnej škole a strednej\nškole a zdôrazňuje sa aj rovnosť vzdelania bez ohľadu na druh školy. V zmysle § 32 písm. a) je\nstrednou školou aj gymnázium, ktoré je všeobecno-vzdelávacou, vnútorne diferencovanou strednou\nškolou, ktorá pripravuje žiakov aj v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné\nvšeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Kasačný súd a ani krajský súd nespochybňujú, že\nsťažovateľ je školou pre deti s nadaním, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto žiakov so špeciálnymi\nvýchovno-vzdelávacími potrebami, pričom zo zriaďovacej listiny resp. listín, dodatkov aj zo štátnych\n\nvzdelávacích programov vyplýva, že zabezpečuje vzdelávanie týchto žiakov v základnej škole a na\ngymnáziu. Uvedenému zodpovedá i znenie zriaďovacej listiny, z ktorej vyplýva, že predmet činnosti\nŠkoly pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním bol rozšírený o štúdium na gymnáziu, ktoré\nje osemročné a v tejto súvislosti bol zmenený aj názov školy na Škola pre mimoriadne nadané deti a\nGymnázium. Na základe vyššie uvedeného neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že je kvalifikovaný ako škola\npre deti s nadaním, no nie je strednou školou.\n63. Ako správne uviedol krajský súd v zmysle § 103 ods. 2 školského zákona, žiaci so všeobecným\nintelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, avšak vzdelávanie\ntýchto detí alebo žiakov je zabezpečované v zmysle § 104 ods. 1 písm. b) a písm. c) školského zákona,\ntak ako už bolo vyššie uvedené, na základnej a strednej škole, na ktorú sa vzťahujú (§ 108 ods. 3\nškolského zákona) všeobecné ustanovenia školského zákona o základnej škole a strednej škole.\n64. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že školský zákon obsahuje pre prijímanie detí s nadaním\nalebo žiakov s nadaním ustanovenie § 105, avšak toto ustanovenie obsahuje len podmienky prijatia\n(preukázanie nadania a žiadosť zákonného zástupcu po diagnostike) a spôsob stanovenia kritérií na\noverenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a nie špeciálne podmienky na určovanie\nkvóty počtu žiakov prvého ročníka gymnázií, a preto je potrebné aj pre školy pre deti s nadaním aplikovať\nvšeobecný postup podľa § 64 školského zákona vo vzťahu k určeniu počtu žiakov.\n65. Na základe vyššie opísaných záverov je nutné podľa kasačného súdu uzavrieť, že postup podľa §\n64 ods. 5 a 6 školského zákona bola možné uplatniť vo vzťahu k sťažovateľovi a vydaním opatrenia\nnemohlo byť ani nebolo dotknuté subjektívne právo sťažovateľa.\n66. Záverom považuje Najvyšší súd za potrebné sa stručne vyjadriť k námietke týkajúcej sa nenariadenia\npojednávania zo strany správneho súdu, o ktoré sťažovateľ žiadal. Z ustanovenia § 107 ods. 1 písm.\na) S.s.p. vyplýva, že predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada\naspoň jeden z účastníkov konania. Nakoľko napadnuté uznesenie správneho súdu je rozhodnutím\nprocesným (odmietnutie žaloby), nejde teda o rozhodnutie vo veci samej, preto sa na správny súd\npovinnosť nariadiť pojednávanie v predmetnej veci nevzťahuje.\n67. Kasačný súd k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia záveru krajského\nsúdu o odmietnutí žaloby dodáva, že krajský súd sa v odôvodnení uznesenia dostatočne zaoberal\nrelevantnými argumentmi týkajúcimi sa aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa (účastníctvo v\nadministratívnom konaní, postavenie sťažovateľa ako strednej školy so zreteľom na výchovu a\nvzdelávanie detí s nadaním, možnosť aplikácie postupu podľa § 64 školského zákona), a preto nemožno\nrozhodnutie, v ktorom krajský súd nedal odpoveď na úplne všetky sťažovateľom nastolené otázky, resp.\nnereagoval na každý argument, bez ďalšieho považovať za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené či\nnezákonné. Uznesením krajského súdu nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti.\n68. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\n69. Zvyšnými argumentmi a námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko išlo o pôvodnú\nžalobnú argumentáciu, ktorá smerovala k meritu preskúmavanej veci. V tejto súvislosti kasačný súd\nzdôrazňuje ustanovenie § 440 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého dôvod kasačnej sťažnosti nemožno\nvymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.\n70. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si aj Najvyšší súd osvojil záver, že\nsťažovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, krajský súd postupoval v súlade so zákonom,\n\nkeď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p. odmietol, a preto je potrebné kasačnú sťažnosť postupom\npodľa § 457 ods. 2 a § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť.\nPodľa § 461 S.s.p. v citovanom znení kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,\nže nie je dôvodná.\n71. Kasačný súd podľa § 447 ods. 1 S.s.p. nevyhovel návrhu sťažovateľa a nepriznal kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok, pretože sťažovateľ nepreukázal, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu mu hrozí závažná ujma. Kasačný súd uvádza, že rozhodnutie správneho súdu o priznaní\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti má výnimočný charakter a je nutné k nemu pristupovať skôr\nreštriktívne. Hrozbu závažnej ujmy pritom musí sťažovateľ nielen deklarovať, ale aj preukázať.\n72. Kasačný súd poznamenáva, že sťažovateľ v konaní pred krajským súdom žiadal priznať odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a tejto jeho žiadosti nebolo vyhovené. Ak by teda aj kasačný\nsúd priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti a odložil by účinky uznesenia krajského súdu o\nodmietnutí žaloby, neprinieslo by to sťažovateľom želaný následok odkladu vykonateľnosti napadnutého\nopatrenia. Vzhľadom na to, že podľa kasačného súdu nenastali také výnimočné okolnosti, ktoré by\nodôvodňovali nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, rozhodol kasačný súd v súlade\ns § 447 ods. 1 S.s.p. o nepriznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n73. Kasačný súd poukazuje aj na to, že o tomto návrhu nebolo potrebné výslovne rozhodnúť, lebo\nvzhľadom na dĺžku konania o kasačnej sťažnosti bolo možné aplikovať záver vyplývajúci zo základného\nprincípu konania zakotveného v ustanovení § 5 ods. 7 S.s.p., t.j. neefektívnosť rozhodovania o návrhu\nvtedy, ak kasačný súd o kasačnej sťažnosti vecne rozhodne bez meškania, t.j. bezodkladne po tom, čo\nmu je predložená spolu s vyjadreniami účastníkov, lebo za tejto situácie skutočnosti tvrdené v návrhu\nako dôvod pre priznanie odkladného účinku nemôžu ani nastať.\nPodľa § 5 ods. 7 S.s.p. v citovanom znení správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných\núkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.\n74. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a\nžalovaným ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 168 S. s. p.).\n75. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, § 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/11/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecb8a838-380c-4f8a-b3b0-ba055cfed50f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}], "citovane_v": []}