{"guid": "90b75efb-45f6-4804-ad89-94b2773afbd1:97b35689-bd41-48f0-b595-6e859c011968", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018201795.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/62/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 6Sžfk/62/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018201795.1", "identifikacne_cislo": "1018201795", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-8", "nazov": "§ 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9", "nazov": "§ 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97b35689-bd41-48f0-b595-6e859c011968", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201795.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201795.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201795.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/62/2019\n1018201795\n20. 05. 2020\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2020:1018201795.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: COOP\nJednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO:\n00 168 831, právne zastúpený: JUDr. Irena Sopková, advokátka, Hlavná 25, 040 01 Košice, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102406875/2018 zo dňa 29.11.2018, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/222/2018-91\nzo dňa 3. júla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\nust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102406875/2018 zo\ndňa 29.11.2018.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého\nrozhodnutia žalovaného a správcu dane v rozsahu žalobných bodov sa zaoberal len žalobnými bodmi\nuvedenými v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 17.12.2018 a nie dôvodmi uvedenými v doplnenej\nžalobe zo dňa 20.02.2019 a doručenej správnemu súdu dňa 25.03.2019, pretože žalobca po uplynutí\nlehoty na podanie správnej žaloby rozšíril žalobu o ďalšie žalobné body. Rozhodnutie žalovaného bolo\nžalobcovi doručené dňa 12.12.2018, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Posledným dňom dvojmesačnej\nprekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.2.2019, dokedy mohol žalobca rozširovať rozsah\nsprávnej žaloby o ďalšie žalobné body. Keďže žalobca kvalitatívne rozšíril žalobu podaním zo dňa\n20.02.2019 (teda osem dní po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby) a rozšírenie žaloby doručil\nsprávnemu súdu až dňa 25.3.2019, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty a vzhľadom na koncentračnú\nzásadu sa správny súd dôvodmi uvedenými v rozšírení žaloby už nezaoberal (napríklad rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/24/2010). Napriek tejto skutočnosti však správny súd uviedol, že\nžalobca pri tak závažnej námietke uvedenej v rozšírení žaloby a týkajúcej sa vylúčenia zamestnanca\nsprávcu dane, ktorý mal participovať na daňovej kontrole, neuviedol meno konkrétneho zamestnanca a\nkonkrétne dôvody, ktoré podľa žalobcu odôvodňovali jeho vylúčenie z výkonu daňovej kontroly. Správny\n\nsúd uviedol, že vo všeobecnosti nie je jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu dôvody žaloby a potvrdzuje\nto aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR - napríklad R 58/2001, ZSP 5/2005.\n3. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca\nmôže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu\nnaozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je\nvšak jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže\nnárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku\nzodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca\npožaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu\npodmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane\nz dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\na to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa\n23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).\n4. Správny súd poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016,\nsp.zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp.zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa\n25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod\nkontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si\nobstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného\nplnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je\nvýznamný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom\nplatiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou\npovinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je\nvýnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora\nEÚ.\n5. Správny súd v tomto kontexte poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn.\n2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.\nÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§\n29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je\nnevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH)\na ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene\na za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný\nako oprávnený“.\n6. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt\npreukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane\nv priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie\nskutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo\nstrany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné\ndôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru\n\na prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého\ndodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a\njeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.\n7. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku\ntovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle\nčl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne\nkritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou\nrovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento\nplatiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo\nnasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo\ndňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum\nElektronics a C-484/03 Bond House).\n8. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,\naby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo\niné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že\nstratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,\nC-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v\nrozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne\npožadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode\n(rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,\nako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych\nskutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel\nalebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k\nDPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane\n(rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).\n9. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena\nv súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované\nvyššie).\n10. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe december 2012 predložil\nsprávcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami FOOD IMEX, s.r.o., a RUSSEL EXPORT-IMPORT,\ns.r.o., CMR doklady, kúpne zmluvy na tovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na\npotraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k\nobjednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi,\ndodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom\nnepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym\npredpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k\nmateriálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“ tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a\njudikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa §\n43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská spoločnosť Lbis Six Kft, ako jeden z odberateľov žalobcu, nemala\nskladové priestory, nepriznala dodanie tovaru zo Slovenska od žalobcu, ani neodviedla daň v Maďarsku\nz tohto tovaru. Správca dane zistil, že tovar (drogistický tovar, nealkoholické nápoje a potraviny) nebol\nnásledne dodaný rumunskej spoločnosti S.C. Masine Store, ale skončil opäť na Slovensku v obci Iža.\nV prípade kryštálového cukru žalobca nemal reálnu možnosť existenciu a kvalitu tovaru skontrolovať,\npretože bol dopravovaný priamo od dodávateľa žalobcu spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o.,\nk odberateľovi žalobcu maďarskej spoločnosti BELLE HUNGARY TRADING Kft. Žalobca bol teda len\nmedzičlánkom medzi týmito dvoma subjektmi. Vzniká potom otázka ekonomického účelu tohto obchodu,\nkeďže dodávateľovi a odberateľovi žalobcu nič nebránilo komunikovať priamo medzi sebou (čo sa\naj reálne dialo pri dodávaní tovaru) a žalobca pôsobil len v roli quasi „sprostredkovateľa“ obchodu.\nJe nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných\nzvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich odôvodniť.\nAk s komoditou kryštálový cukor obchoduje množstvo spoločností a kolobeh obchodov sa začína aj\nkončí v Maďarsku a medzitým prejde Slovenskom, vznikajú pochybnosti o dodržaní princípu neutrality\ndane z pridanej hodnoty a v takom prípade je na daňovom subjekte, aby preukázal riadne nadobudnutie\ntovaru a realizovanie obchodu, čo sa v tomto prípade nestalo. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou\n\npersonálne prepojené, jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa Lbis\nSix Kft (G.. O.) a zároveň zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (Y. S.) vyberala peňažné prostriedky\nz účtu a vkladala ich spoločnosti Lbis Six Kft (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu G.. O.)\na vkladala ich na účet žalobcu ako platbu za údajne dodaný tovar. Na rokovaniach za žalobcu s jeho\nobchodnými partnermi sa vždy zúčastňovali G.. O. a G.. O., ktorí mohli porušiť zákaz konkurencie (pozri\nodôvodnenie nižšie).\n11. V daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od ním označených dodávateľov,\nktorí boli označení na predložených faktúrach, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH v\nzdaňovacom období december 2012.\n12. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomenul, že dôkazné bremeno\npreukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom\nnemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom\nzneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a\nC-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V\ntomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte\n- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu\nDPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však\nnepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou\nz jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby\ndodávateľa, nebude spochybnené.\n13. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú\nv súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., oba správne orgány správne a podrobne\nzistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú\npodľa § 190 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n14. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) dňa 06.09.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal\nzrušenia vyššie cit. rozsudku Krajského súdu v Bratislave a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n15. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal hlavne, že písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, konajúci súd v podstate v celom\nrozsahu ignoroval argumenty žalobcu (sťažovateľa) a s ich relevanciou sa v odôvodnení rozhodnutia\nvôbec nevysporiadal.\n16. Uvedené rozhodnutie - a to predovšetkým v časti rozhodujúcej, t.j. v časti výrokovej a v časti\ndotýkajúcej sa odôvodnenia, resp. relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť podkladom\npre rozhodnutie (o.i. vo vzťahu k relevantným právnym normám upravujúcim predmetné právne vzťahy\na vo vzťahu k rozsiahlej argumentácii žalobcu) - považoval sťažovateľ za rozhodnutie vecne nesprávne,\nktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do zákonom a ústavou chránených základných\npráv sťažovateľa a zároveň za rozhodnutie, v ktorom absentuje relevantné odôvodnenie a uvedené\nrozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym - „Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba\npovažovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje\nbez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba\nkvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných\nhľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy” (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. I.ÚS 154/05 z 28. februára 2006).\n17. Sťažovateľ poukázal na to, že samotný I. stupňový štátny orgán vo svojom rozhodnutí uznal,\nže v rámci výkonu daňovej kontroly na preverenie dodávok tovaru jeho prepravy a pôvodu zistil, že\npreverované obchodné transakcie, vykonávané platiteľom, teda sťažovateľom navodzujú stav bežných\n\nobchodov s predmetným tovarom, avšak vzápätí skonštatoval, že v skutočnosti išlo o dodanie toho\nistého tovaru, pravdepodobne v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska alebo z iného\nčlenského štátu. Na takéto skonštatovanie však, podľa sťažovateľa, nemal ani jeden dôkaz, pretože ako\nďalej skonštatoval daňovému úradu boli predložené tak ako to vyžaduje § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.\nvšetky potrebné doklady, a to faktúry ako aj evidencia DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, daňové\npriznania a súhrnné výkazy.\n18. Sťažovateľ mal za to, že reálnosť plnenia preukázal jednoznačne, a to nákupom tovaru spolu s\ndodacími listami, dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a k tomu pripojenými CMR dokladmi.\nTovar bol prepravovaný a vyložený v skladových priestoroch sťažovateľa, a to v jeho priestoroch\nŽelezničná l, Okoč. Tento tovar prebrali riadne skladníci, uskladnili ho v týchto priestoroch, o čom títo\nzamestnanci sťažovateľa chceli vypovedať, avšak žalovaný, resp. I. stupňový orgán ich nevypočul.\n19. Svedkov navrhol vypočuť v konaní pred súdom a priložil ich čestné prehlásenia. V záujme\ntransparentnosti na pokyn zodpovedných zástupcov sťažovateľa tovar bol vyskladnený. Následne tento\ntovar bol opätovne naložený na dopravu, o čom svedčia výpovede svedkov. Tovar bol naložený a\nvyložený u obchodného partnera v Maďarsku, o čom svedčia CMR doklady z prepravy a podpis\nodberateľa, že tovar riadne prevzal na doklade CMR. Tovar bol riadne zaplatený, o čom svedčia bankové\nvýpisy. Za podstatné v tomto smere považoval samotnú skutočnosť, že pri preberaní tovaru odberateľom\nbola vykonávaná fyzická kontrola dodaného a vyskladneného tovaru pozostávajúca z kontroly kvantity\na kvality dodaného a odobratého tovaru, pričom rozdiely sa riešili dobropisom, o čom svedčia listinné\ndoklady. V prípade, ak by sa tovar nedodával a neodoberal, tak by takéto kontroly sa nevykonávali.\n20. Poukázal na to, že za najhodnovernejší dôkaz pre sťažovateľa bolo uhradenie jednak dodaného\ntovaru subjektu, o ktorom nemal pochybností a následne úhrada pre neho od dodávateľa, o čom svedčia\nvýpisy z účtov, ktoré sú súčasťou spisu. Nevedno ešte akými zákonnými prostriedkami podľa žalovaného\nči I. stupňového orgánu mal sťažovateľ preverovať hodnovernosť dodávateľov či odberateľov. Na\ntúto otázku žalovaný odpoveď nedáva, pretože v skutočnosti neexistuje. Obchodné transakcie medzi\njednotlivými subjektmi sú predsa predmetom obchodného tajomstva a žiaden subjekt, ktorý vykonáva\nobchodovanie, ich predsa nevyzrádza. Sídla firiem existujú, sú zapísané v obchodnom registri a\nsťažovateľ ani žiaden obchodný subjekt nemá možnosť ovplyvniť sídlo firmy iného subjektu a nemá\nmožnosť ani si zisťovať, či sa jedná o sklad alebo kanceláriu, pretože toto by napĺňalo pojmové znaky\ntrestného činu neoprávneného sledovania osôb.\n21. Sťažovateľ poukázal na to, že prerušenie daňovej kontroly trvajúce 364 dní je nezákonné, v dôsledku\nčoho daňová kontrola nebola ukončená v lehote stanovenej v § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z.\n22. Posudzujúc obsah rozsudku, resp. jeho odôvodnenie sťažovateľ dospel k názoru, že správny\nsúd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku síce založil na rozsiahlom opise skutkového stavu,\ncitovaní jednotlivých zákonných ustanovení, na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a konštatovaní\nsprávnosti právnych názorov a záverov správnych orgánov, s ktorými sa stotožnil, avšak v napadnutom\nrozsudku absentuje vlastné vysporiadania sa s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou\nžaloby ako aj vlastné právne odôvodnenie záverov, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom\nnepreskúmateľnosti.\n23. Napadnutý rozsudok podľa neho postráda dostatočné argumentačne zrozumiteľný výklad právneho\nposúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Správny súd vo svojom\nrozsiahlom rozsudku podrobne konštatoval dôvody rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov,\nktorých závery prevzal považujúc ich za správne, avšak bez toho, aby sa dôsledne zaoberal všetkými\nrozhodujúcimi námietkami a skutočnosťami, na ktoré poukazoval sťažovateľ vo svojej žalobe.\n24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa nie je jasné, ako krajský súd hodnotil\ndôkazy predložené sťažovateľom a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Je v rozpore so\nzásadami spravodlivého súdneho procesu, keď súd argumentáciu účastníka odmietol ako nesprávnu,\nale neuviedol v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a\ndostatočne konkrétne.\n\n25. Argumentácia správcu dane je smerovaná na podozrenie z účasti na daňovom podvodne a na\npodozrení z fiktívnosti transakcií. V intenciách spomínaného článku 2 ods. 3 Ústavy SR predsa nemôže\nsprávca dane takouto podmienkou argumentovať nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Akokoľvek ide\no častú disproporciu názorov medzi platiteľom dane a správcom dane v európskych intenciách, zaoberá\nsa ňou aj Súdny dvor Európskej únie. Rozsudkom C-142/11 medzi Peter Dávid a maďarskými daňovými\norgánmi.\n26. Sťažovateľ nemá možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam, ktoré uviedol vo svojich podania adresovaných\nsúdu, pretože tak krajský súd neodpovedal a nevysporiadal sa s týmito tvrdeniami, a preto im ani\nnemožno odporovať. Ostáva preto na kasačnom súde, aby vyhodnotil nepreskúmateľnosť rozsudku\nsúdu, ktorý argumentačne nemôže obstáť, a tým je aj nepreskúmateľný.\n27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 26.09.2019 uviedol, že súhlasí so závermi\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola žaloba zamietnutá. Podľa jeho\nprávneho názoru súd posúdil skutkový stav správne a vychádzal zo skutkovej pravdy daného prípadu.\nŽalovaný trvá na svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení, trvá na vyjadrení k žalobe a plne sa stotožňuje s\nprávnym posúdením veci v preskúmavanom rozsudku Krajského súdu v Bratislave.\n28. Z tohto dôvodu navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil a\nsťažovateľa zaviazal znášaním trov konania zo svojho.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n29. Najvyšší súd SR ako súdu kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu\nv medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/ ods. 2 SSP), pričom po zistení,\nže kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1\nSSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veci v\nzmysle ust. § 445 SSP nenariadil pojednávanie. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.\n30. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/222/2018-91 zo\ndňa 03.07.2019, ktorým tento podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102406875/2018\nzo dňa 29.11.2018.\n31. Týmto rozhodnutím Finančné riaditeľstvo SR podľa ust. § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdilo\nrozhodnutie Daňového úradu v pre vybrané daňové subjekty č. 101524769/2018 zo dňa 07.08.2018,\nktorým v zmysle § 68 ods. 5 a 6 cit. zákona vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie december 2012 v sume 591 824,44 Eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 515 671,70\nEur a vyrubil daň v sume 76 152,74 Eur daňovému subjektu (sťažovateľovi).\n32. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že Daňový úrad Bratislava\nvykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 až december\n2012. Daňová kontrola sa začala dňa 27.11.2015, bola prerušená od 5.8.2016 do 17.7.2017 z dôvodu\nmedzinárodnej výmeny informácií a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. 101964166/2017\nzo dňa 14.9.2017, ktorý doručil žalobcovi dňa 19.9.2017.\n33. Správca dane následne rozhodnutím č. 101524769/2018 zo dňa 7.8.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel\nna DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 591 824,44 Eur, nepriznal mu nadmerný odpočet\nDPH v sume 515 671,70 Eur a vyrubil mu daň v sume 76 152,74 Eur. Žalobca si uplatnil právo na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume 549 376,12 Eur od tuzemského dodávateľa FOOD\nIMEX, s.r.o., za nákup drogistického tovaru, nealkoholických nápojov a potravín. V tomto zdaňovacom\nobdobí si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane aj z dodávateľských faktúr v sume 42 241,32 Eur\nod tuzemského dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o., za nákup kryštálového cukru.\n\n34. K uplatneniu práva na odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou FOOD\nIMEX, s.r.o., za nákup drogistického tovaru, nealkoholických nápojov a potravín správca dane uviedol,\nže žalobca tento tovar následne dodal maďarskej spoločnosti Lbis Six Korlátolt Feleloségu Társaság\nKft (ďalej aj len Lbis Six Kft). Prepravu tovaru mali v zdaňovacom období december 2012 realizovať\ntuzemské spoločnosti IMKOTRANS s.r.o., Europan TRANS s.r.o. a E. O..\n35. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u žalobcu, spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., NEVIA, s.r.o.,\nIMKOTRANS, s.r.o., Europan TRANS, s.r.o., a E. O.. Požiadal o medzinárodnú výmenu informácií v\nsúvislosti s maďarskou spoločnosťou Lbis Six Kft. Správca dane zistil, že žalobca figuroval v obchodnom\nreťazci spoločností WELDER, s.r.o., prípadne CALLISTO, s.r.o. › NEVIA, s.r.o. › FOOD IMEX, s.r.o. ›\nžalobca › maďarská spoločnosť Lbis Six Korlátolt Feleloségu Társaság › rumunská spoločnosť S.C.\nMasine Store.\n36. Správca dane zistil, že v zdaňovacích obdobiach apríl 2012 až september 2012 žalobcovi dodávala\nten istý sortiment tovaru spoločnosť Porrima, s.r.o., s ktorou prestal obchodovať v septembri 2012, a\nnásledne (v zdaňovacích obdobiach september 2012 až december 2012) mu ten istý sortiment tovaru\ndodávala spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o., ktorá vlastne nahradila spoločnosť Porrima, s.r.o. V spoločnosti\nPorrima, s.r.o., boli v tom čase konateľmi občania Maďarska S. X. (od 11.7.2011 do 5.3.2013) a D. A.\n(od 11.7.2011 do 14.10.2013). Od 14.10.2013 je konateľom spoločnosti občan Rumunska F.-H. W.. V\ndodávateľských spoločnostiach žalobcu (FOOD IMEX, s.r.o., a Porrima, s.r.o.) figuruje ten istý konateľ:\nS. X., ktorý so žalobcom komunikoval za obe spoločnosti pri uzatváraní obchodov.\n37. Objednávky tovaru sa uskutočňovali prostredníctvom osobných stretnutí, ktorých sa za žalobcu\nzúčastňoval G.. H. O. a za FOOD IMEX, s.r.o., S. X.. Na základe dopytu od žalobcu objednal\ntovar u svojho dodávateľa - spoločnosti NEVIA s.r.o., s ktorou začal spolupracovať približne v tom\nobdobí, ako so žalobcom. Spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o., nedisponovala skladovacími priestormi\nani nezabezpečovala prepravu tovaru k svojmu odberateľovi. V zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi spoločnosťami FOOD IMEX, s.r.o., a NEVIA, s.r.o., sa tovar dodával od spoločnosti\nNEVIA, s.r.o., priamo žalobcovi do skladu v Okoči a tam ho preberal skladník, ktorý bol zároveň\nzodpovedný za prijatie tovaru v deklarovanom množstve a kvalite podľa dodacích dokladov. Jedenkrát sa\nzúčastnil vykládky tovaru v sklade žalobcu aj konateľ spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., a tovar fyzicky videl.\nKonateľ spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., nemal vedomosť o pôvode tovaru. Spolupráca so spoločnosťou\nNEVIA, s.r.o., trvala približne jeden rok, k ukončeniu spolupráce medzi spoločnosťami FOOD IMEX,\ns.r.o., a NEVIA, s.r.o., došlo z dôvodu, že žalobca objednal iný tovar, ktorý spoločnosť NEVIA s.r.o.\nnebola schopná dodať, preto si musel hľadať iného dodávateľa. Správca dane zistil, že spoločnosť\nFOOD IMEX, s.r.o., v zdaňovacom období december 2012 dodávala tovar len žalobcovi (okrem jednej\nfaktúry). Priestory, v ktorých mala spoločnosť FOOD IMEX, s.r.o., sídlo a ktoré si prenajímala, patria Ing.\nĽudovítovi Kulcsárovi - VOX. G.. Ľ.Í. O. je zároveň predsedom predstavenstva žalobcu. Cena niektorých\nvýrobkov, ktoré žalobca nakupoval od spoločnosti FOOD IMEX, s.r.o., bola niekoľkonásobne vyššia\noproti cene, za akú bolo možné tieto výrobky voľne kúpiť na trhu.\n38. Majoritným dodávateľom spoločnosti NEVIA, s.r.o., bola podľa dokladov z registračnej pokladne\nzaúčtovaných v hlavnej knihe spoločnosti NEVIA, s.r.o., spoločnosť WELDER, s.r.o. Konateľ spoločnosti\nWELDER, s.r.o., F. D. sa však vyjadril, že spoločnosť WELDER, s.r.o., nemala a ani nemá\nžiadne podnikateľské aktivity so spoločnosťou NEVIA, s.r.o. Prevažujúcim predmetom podnikania\nspoločnosti WELDER, s.r.o., bolo opracovávanie kovu a zámočnícke práce. Spoločnosť WELDER,\ns.r.o., nevyhotovila doklady predložené konateľom spoločnosti NEVIA, s.r.o., a sortiment uvádzaný na\ndokladoch v takejto hodnote a množstve nebol predaný. Spoločnosť WELDER, s.r.o., nemá evidovanú\nžiadnu ERP, nakoľko vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorá túto registráciu nevyžaduje.\n39. Spoločnosť NEVIA s.r.o. nakupovala tovar aj od spoločnosti CALLISTO, s.r.o. Konateľ spoločnosti\nCALLISTO, s.r.o., L. X. uviedol, že v spoločnosti CALLISTO, s.r.o., neevidujú žiadne faktúry vystavené\npre spoločnosť NEVIA, s.r.o., a táto spoločnosť mu ani nie je známa.\n40. Na základe Zmluvy o prenájme skladu zo dňa 01.11.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťami NEVIA,\ns.r.o., ako nájomcom a GOEX SK, s.r.o., ako prenajímateľom, spoločnosť NEVIA, s.r.o., mala mať\nprenajaté sklady na ul. Bratislavská 34, Šamorín. Počas miestneho zisťovania správca dane zistil, že\nna uvedenej adrese sa nachádza starší obytný dom so štyrmi bytovými jednotkami (orientačné čísla\n\n28, 30, 32, 34). Za domom sa nachádzala menšia okrasná záhrada s garážou a dreveným prístreškom.\nUž na pohľad bolo zrejmé, že na predmetnej adrese sa nenachádzajú priestory vhodné na uskladnenie\nväčšieho množstva tovaru.\n41. Spoločnosť NEVIA, s.r.o., na adrese uvedenej v obchodnom registri nepreberá zásielky. Na tejto\nadrese sa podľa vlastníka nehnuteľnosti nachádza virtuálne sídlo viacerých spoločností; ak spoločnosť\nnie je uvedená na zozname umiestnenom na počtovej schránke, znamená to, že s ňou už nespolupracuje\na neposkytuje jej služby virtuálneho sídla.\n42. Odberateľom tovaru od žalobcu bola maďarská spoločnosť Lbis Six Kft. Maďarská daňová správa\nzistila, že spoločnosť Lbis Six Kft nakupovala tovar (pracie prášky, energetické nápoje) zo Slovenska od\nžalobcu. Daňový subjekt Lbis Six Kft predmetné dodávky - nadobudnutie tovaru z iného členského štátu\nneuviedol v daňových priznaniach za 1. - 4. štvrťrok 2012. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Lbis Six\nKft Y. O. bol tovar prepravený do Maďarska do miest Györ a Tata. Ani jedna z adries však nie je vhodná\nna skladovanie a podľa fotografií zaslaných maďarským správcom dane sú na uvedených adresách\nbytové domy. Tovar nakúpený od žalobcu mala spoločnosť Lbis Six Kft dodať rumunskej spoločnosti\nS. C. Masine Store. Maďarský správca dane ďalej v odpovedi uvádza, že rumunská spoločnosť v čase\nobchodovania s maďarským daňovým subjektom Lbis Six Kft nebola platiteľom DPH a nemala platnú\nregistráciu. Konateľ spoločnosti Lbis Six Kft Y. O. nevedel zdôvodniť obchodovanie so spoločnosťou,\nktorá nebola platcom DPH. Podľa vyjadrenia konateľa Y. O., ako aj podľa zistení maďarskej daňovej\nsprávy, tovar nebol prepravený na územie Rumunska, ale do obce Iža na území Slovenskej republiky pri\nKomárne. Daňový subjekt Lbis Six Kft nepriznal a nezdanil nadobudnutie tovaru, ktorý mu dodal žalobca\nv kontrolovanom zdaňovacom období.\n43. Sťažovateľ v administratívnom konaní uviedol, že pri nákupe tovaru zabezpečoval prepravu\ndodávateľ FOOD IMEX, s.r.o., na svoj účet a tovar bol prepravovaný do skladových priestorov žalobcu\nv Okoči. Pri predaji tovaru si prepravu zabezpečoval odberateľ Lbis Six Kft na vlastný účet. Podľa\nvyjadrenia konateľa prepravcu IMKOTRANS, s.r.o, sa preprava v zmysle medzinárodných nákladných\nlistov uskutočnila. Tovar (drogéria, potraviny, energetické nápoje) bol prepravovaný zo skladových\npriestorov žalobcu v Okoči do Maďarska. Od 1.6.2012 bola preprava fakturovaná spoločnosti Lbis\nSix Kft, a to na základe požiadavky G.. O., konateľa spoločnosti TAX 4 PROTECTION, s.r.o., ktorá\nzabezpečovala prepravu tovaru do konca mája 2012. Prepravu vo väčšine prípadov vykonala priamo\nspoločnosť IMKOTRANS, s.r.o., svojimi vozidlami a v niektorých prípadoch prepravu realizovala\nprostredníctvom iných dopravcov, a to Europan TRANS s.r.o. a E. O.. Zmluvy so spoločnosťou Lbis Six\nKft neboli uzatvárané, objednávky sa uskutočňovali telefonicky.\n44. Správca dane dospel k záveru, že preverované obchodné transakcie vykonané žalobcom síce na\nprvý pohľad navodzujú stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého\ntovaru (pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska, aj\nz iného členského štátu. Zároveň, ako bolo počas daňovej kontroly zistené, dodanie tovaru v rámci\ntohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené podvodom, a to v tuzemsku aj na území iného\nčlenského štátu. Spoločnosť NEVIA, s.r.o., deklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v\nskutočnosti tento tovar nedodali, t. j. nevznikla im daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER,\ns.r.o., CALLISTO, s.r.o.). Napriek tomu si spoločnosť NEVIA, s.r.o., z nákupu tohto tovaru odpočítala\ndaň, čím si znížila vlastnú daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla dodaním tovaru spoločnosti FOOD IMEX,\ns.r.o. Vzhľadom na to, že spoločnosť NEVIA, s.r.o. žiadnych iných dodávateľov nemala, zostáva otázne,\nod koho tento tovar nadobudla a či vôbec získala právo nakladať s tovarom ako vlastník a či potom\nmohla previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník (ak ho sama predtým nezískala) na spoločnosť\nFOOD IMEX, s.r.o., a následne či táto mohla previesť právo nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu.\n45. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z\nfaktúr od dodávateľa FOOD IMEX, s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že\nsa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k\nDPH, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy\ndodávka tovaru a hospodárska činnosť. Zároveň na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že\nžalobca nevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky\nopatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojím plnením nezúčastňuje\nna plneniach poznačených podvodom. Žalobca teda porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51\n\nods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 222/2004 Z.z.“).\n46. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012 uplatnil právo na odpočítanie\ndane v celkovej sume 42 241,32 Eur aj z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa RUSSEL\nEXPORT-IMPORT, s.r.o., za nákup kryštálového cukru. Žalobca následne dodal tovar odberateľovi\nmaďarskej spoločnosti BELLE HUNGARY TRAIDING KFT, Munkás utca 9, 2230 Gyomro.\n47. Správca dane zistil, že žalobca figuroval v obchodnom reťazci spoločností: maďarské spoločnosti\nLANGEX KERESKEDELMI Kft alebo SUGAR TREND Kft alebo PPF-MANAGER Kft alebo SZABÓ\nJÓSZEFNÉ alebo KR-PROJEKT Kft › iTech system, s.r.o., alebo Chino, s.r.o. › RUSSEL EXPORTIMPORT, s.r.o. › žalobca › maďarská spoločnosť BELLE HUNGARY TRAIDING KFT.\n48. Dodávateľ RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., uvádzal na faktúrach za dodanie cukru nasledovné\noznačenie: „ISCC číslo: DE-B-BLE-BM-10-120-00120318-20121xxx“ (posledné tri číslice sa na\njednotlivých faktúrach líšili). Správca dane zistil, že ide o certifikáciu podľa štandardu ISCC DE, ktorý\nbol schválený nemeckým ministerstvom pre výživu ako prvý systém certifikácie trvale udržateľnej\nbiomasy a biopalív. ISCC (International Sustainability Carbon Certification) je certifikátom vydávaným pre\npestovateľov, výrobcov a obchodníkov s plodinami, biomasou a biopalivami. ISCC protokol potvrdzuje,\nže pri výrobe a doprave biokomponentov boli splnené kritéria udržateľnosti. Nakoľko predmetom\ndodávok bol kryštálový cukor, je otázne, z akého dôvodu dodávateľ uvádzal takéto označenie na\nfaktúrach, keďže nesúvisí s dodávaným cukrom.\n49. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.3.2016 uviedol, že nemal vedomosť o pôvode tovaru, pritom\npodľa § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny\nneznámeho pôvodu.\n50. Konateľ spoločnosti RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., L. I. sa vyjadril, že spolupráca so žalobcom\ntrvala od augusta 2012 do mája 2013, no nespomínal si, ako došlo k nadviazaniu ich obchodnej\nspolupráce. Objednávky tovaru sa uskutočňovali buď telefonicky alebo elektronicky. Za žalobcu\nvystupoval G.. H. O. a Ľ. O., za spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., komunikovali obchodná\nzástupkyňa Y. F., a konateľ L. I.. Platby za tovar boli bezhotovostné.\n51. Ani spoločnosť Chino s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, obchodné meno spoločnosti\nnebolo umiestnené na žiadnom viditeľnom mieste. Daňový subjekt Chino s.r.o. so správcom dane\nnespolupracuje, nekomunikuje, nepreberá zásielky na adrese sídla, zásielky sa vracajú s poznámkou\n„adresát neznámy“. Za zdaňovacie obdobie december 2012 podal daňový subjekt negatívne daňové\npriznania, v ktorých neuviedol žiadne zdaniteľné obchody.\n52. Maďarský správca dane uviedol, že daňové číslo spoločnosti BELLE HUNGARY TRAIDING\nbolo zrušené dňa 21.1.2014 a bolo platné v období od 23.4.2012 do 21.1.2014. Spoločnosť podala\ndaňové priznanie za kontrolované obdobie s minimálnou daňovou povinnosťou. Posledné daňové\npriznanie spoločnosť predložila za 4. štvrťrok 2012, následne si prestala plniť daňové povinnosti a\nje nekontaktná. Hlavnou činnosťou spoločnosti BELLE HUNGARY TRAIDING bol obchod s cukrom\na cukrovinkami. Podľa dostupných údajov nemala spoločnosť stálu prevádzkareň, zariadenia, ani\nzamestnancov. Konateľ sa pred správcu dane nedostavil a neposkytol doklady, preto nebolo možné\nzodpovedať položené otázky. Maďarský správca dane uviedol, že spoločnosť BELLE HUNGARY\nTRAIDING nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.\n53. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., zabezpečovala\nprepravu na základe objednávok od žalobcu a aj mu prepravu fakturovala. Žalobca pritom v písomnom\nvyjadrení zo dňa 08.03.2016 uviedol, že prepravu tovaru si zabezpečovali odberatelia sami.\n54. Spoločnosť PANNSPED DS, s.r.o., nemala so spoločnosťou RUSSEL TRANS, s.r.o., uzatvorenú\nzmluvu o preprave, prepravu vykonávala na základe objednávok.\n55. Podľa vyjadrenia daňového subjektu Zsolt Horváth - HORVÁTH TRANS predmetom prepravy\nbol kryštálový cukor. Prepravu tovaru objednávala spoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o., a aj jej\n\nbola fakturovaná. Zmluvu o preprave so spoločnosťou RUSSEL TRANS, s.r.o., nemal uzatvorenú,\nobjednávky prepravy sa uskutočňovali telefonicky, e-mailom alebo osobne. Tovar sa nakladal v\nGabčíkove v priestoroch spoločnosti RUSSEL TRANS, s.r.o., a v Mliečanoch v priestoroch Zsolt\nHorváth - HORVÁTH TRANS (na základe uzatvorenej zmluvy o skladovaní zo dňa 26.9.2012 so\nspoločnosťou RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o.); vykládka bola v Maďarsku podľa pokynov odberateľa.\nSprávca dane si vyžiadal od Zsolta Horvátha - HORVÁTH TRANS faktúry za prepravu vyhotovené pre\nspoločnosť RUSSEL TRANS, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach august 2012 - december 2012 s prílohami.\nZ predložených dokladov vyplynuli dve významné skutočnosti súvisiace s preverovanými obchodnými\ntransakciami:\n- podľa predložených faktúr a CMR dokladov boli vykonané prepravy na trase z Maďarska na Slovensko\na prepravca prevážal kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch bol odosielateľom tovaru\nPPF Manager Kft., Györ, príjemcom bola spoločnosť iTech systems, s.r.o., alebo Chino s.r.o. Tovar\nprevzala spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT s.r.o. (v štyroch prípadoch prevzatie potvrdila priamo\nspoločnosť iTech systems, s.r.o.). Tovar bol vyložený buď v Gabčíkove alebo v Mliečanoch,\n- v preverovanom období boli pre spoločnosť RUSSEL TRANS s.r.o. vykonané prepravy na trase zo\nSlovenska do Maďarska, predmetom prepravy bol kryštálový cukor. Podľa údajov na CMR dokladoch\nbola odosielateľom tovaru spoločnosť HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o., Příkop 4, Brno, identifikovaná\npre daň v SR, príjemcom bola spoločnosť PPF Manager Kft., Györ, ktorá zároveň potvrdila prevzatie\ntovaru na CMR dokladoch. Tovar bol naložený v Hornej Potôni a vyložený v Györi.\n56. Spoločnosť HOLDING BRNO - EXPORT s.r.o. v týchto zdaňovacích obdobiach však nevykázala\nžiadne tuzemské transakcie (dodanie tovaru v tuzemsku, ani nákup tovaru v tuzemsku), len dodanie s\noslobodením od dane do iného členského štátu. Zároveň v daňových priznaniach uviedla nadobudnutie\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu od maďarskej spoločnosti FOR TRANS Hungária\nSzállftmányozási Kft.\n57. Spoločnosť RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., deklarovala nadobudnutie tovaru od iných\ntuzemských spoločností, ktoré sú však dlhodobo nekontaktné. Spoločnosť SUGAR TREND Kft.\nnevykonávala žiadne iné obchodné transakcie iba nákup cukru zo Slovenska a predaj cukru späť na\nSlovensko; spoločnosť PPF Manager Kft. nakupovala cukor od spoločnosti HOLDING BRNO - EXPORT\ns.r.o. - cukor bol dodávaný zo Slovenska; zároveň táto spoločnosť nadobúdala na Slovensku cukor od\nďalšej maďarskej spoločnosti FOR TRANS Hungária Kft. „k.a.“. Nie je vylúčené, že predmetom dodania\nv rámci reťazového obchodu, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, bol stále ten istý tovar (cukor), ktorý koloval\nmedzi rôznymi spoločnosťami zo Slovenska, Maďarska, prípadne z Českej republiky.\n58. Na základe uvedených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z\nfaktúr od dodávateľa RUSSEL EXPORT-IMPORT, s.r.o., pretože vo svetle objektívnych skutočností sa\npreukázalo, že sa žalobca zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to\naj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka\ntovaru a hospodárska činnosť. Zároveň na základe všetkých zistených skutočností je zrejmé, že platiteľ\nnevenoval dostatočnú pozornosť preverovaniu svojich obchodných partnerov a neprijal všetky opatrenia,\nktoré od neho možno rozumne požadovať.\n59. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 102406875/2018 zo dňa 29.11.2018 potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie č. 101524769/2018 zo dňa 07.08.2018. Skutkový stav považoval za dostatočne a riadne\nzistený; správca dane vykonal rozsiahle preverovanie, dôkladne vyhodnotil zistený skutkový stav a\ndospel k záveru, že preverované obchodné transakcie, vykonané žalobcom síce na prvý pohľad\nnavodzujú stav bežných obchodov s tovarom, v skutočnosti však išlo o dodanie toho istého tovaru\n(pravdepodobne opakovane) v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska aj z\niného členského štátu. Dodanie tovaru v rámci tohto reťazca bolo na rôznych stupňoch poznačené\npodvodom, tak v tuzemsku, ako aj na území iného členského štátu. Spoločnosť NEVIA, s.r.o.,\ndeklarovala nadobudnutie tovaru od platiteľov, ktorí jej v skutočnosti tento tovar nedodali, nevznikla\nim daňová povinnosť z dodania tohto tovaru (WELDER, s.r.o., CALLISTO, s.r.o.), tak ako je to\nuvedené v napadnutom rozhodnutí správcu dane. Správca dane podrobne uviedol skutočnosti, na\nzáklade ktorých žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené\npodvodom, t.j. veľkoobchod s tovarom (drogistický tovar, nealkoholické nápoje, potraviny) nebol hlavnou\npodnikateľskou činnosťou žalobcu, uvedenej činnosti sa nevenoval dlhodobo, spolupráca s jednotlivými\n\nobchodnými partnermi začala v roku 2011, resp. 2012, išlo teda o relatívne krátkodobú spoluprácu v\nnovej oblasti podnikania.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n60. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n61. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n62. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n63. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj\nprocesnoprávnymi predpismi.\n64. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teraz skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n65. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä\nz toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na s takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n66. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu,\nnezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n67. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n68. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n\n69. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví\nprotokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa\nnevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou\nzistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo\nvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s\nprotokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15\npracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam\nuvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu\ndaňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa\nosobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov\nnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt\nneumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného predpisu.\n70. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa\nodseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/),\nalebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).\n71. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm.\nb/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).\n72. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).\n73. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n74. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri\nktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona\nhmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky\na mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú\ncenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou\nbankou Slovenska.\n75. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n76. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo\nna ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n77. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n78. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri\nktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v\ntuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).\n79. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n80. Kasačný súd súhlasí s právnym názorom správneho súdu v tom, že sa zaoberal len žalobnými bodmi\nuvedenými v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 17.08.2018 a nie dôvodmi uvedenými v doplnenej\nžalobe zo dňa 20.02.2019, pretože sťažovateľ po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíril\nžalobu o ďalšie žalobné dôvody.\n81. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného bolo sťažovateľovi doručené\n12.12.2018. Posledným dňom dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bolo teda\n12.02.2019 a do tohto času mohol sťažovateľ rozširovať obsah správnej žaloby o ďalšie žalobné dôvody.\nNakoľko sťažovateľ kvalitatívne rozšíril žalobu podaním až zo dňa 20.02.2019, teda po uplynutí lehoty\nna podanie správnej žaloby, resp. na jej rozšírenie, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty. Kasačný súd\nsúhlasí s názorom správneho súdu, že vzhľadom na koncentračnú zásadu sa dôvodmi uvedenými v\nrozšírenej žalobe už nebolo potrebné zaoberať.\n82. Účelom daňového konania je zistenie či si daňové subjekty splnili, v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi, svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných\nskutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu.\n83. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca\ndane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne\nrozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však\npovinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z\nuvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a\nči vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje\nzásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné\nsprávne orgány povinné postupovať.\n84. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok\nsp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia\ndôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v\nrámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď\nje správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti\na pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených\nskutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných\nzákonných ustanovení.\n85. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nnakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.\n\n86. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn.\n2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.\nIII.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného\nsubjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej\nhodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje\nodôvodnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na\nktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet\ndane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“\n87. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa\n23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o\nreálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len\nfaktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú\nv nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného\ndokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový\nsubjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n88. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n89. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\nč. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/26/2014).\n90. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n91. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n\n92. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne,\npokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom,\nale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku uvádza, že Krajský súd v Bratislave použil\nna vec správnu judikatúru. Ďalej kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn.\n3Sžfk/40/2017, sp.zn. 4Sžfk/38/2017, sp.zn. 1Sžfk/1/2017, sp.zn. 6Sžfk/43/2017, sp.zn. 1Sžf/82/2016,\nako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 705/2017.\n93. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n94. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n95. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 241/07-44,\npodľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,\nže z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná\nvýmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto\nposkytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred\nformou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\n96. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu dospel Najvyšší súd SR k záveru, že krajský\nsúd vec správne právne posúdil, keď rozhodnutie žalovaného považoval za zákonné. Jeho závery sú\nv súlade tak so zmyslom a účelom relevantných právnych noriem vťahujúcich sa na prejednávanú vec,\nako aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.\n97. Najvyšší súd nemôže akceptovať námietku sťažovateľa, že krajský súd nedostatočne vysvetlil svoje\ndôvody podstatné pre rozhodnutie. Práve naopak, rozsudok krajského súdu je dostatočne a presvedčivo\nodôvodnený. Správny súd sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a nenechal\notvorenú žiadnu otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde.\n98. Kasačný súd vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa najvyšší súd\nuvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na\nodpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ\nsi platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,\nže zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar, príp. služba reálne dodaná (§ 8, § 9 zákona\nč. 222/2004 Z.z.), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči\nodberateľovi uplatňuje DPH.\n99. Najvyšší súd pritom musí konštatovať, že v prejednávanej veci nenastala situácia, že by daňové\norgány zaťažili sťažovateľa dôkazným bremenom ohľadne podvodného konania iného daňového\nsubjektu, len požadovali, aby sťažovateľ preukázal tie skutočnosti, ktoré sám deklaroval.\n\n100. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11\nuviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam\nje cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010,\nR, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny\ndvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim\nspôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03,\nZb.s.I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží\nvnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne\nokolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body\n33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).\n101. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa\nuistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach\nnapr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré\nmožno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na\nzabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí\npredovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach\nMahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\n102. Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné\nlen ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť aby\nk uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia\nuvedení na daňových dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/2/2013).\n103. Kasačný súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca (sťažovateľ) v\ndaňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu (Maďarská republika), t.j. že\nmalo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak zároveň zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou,\nktorá musí byť zrealizovaná a právo nakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa za\nsplnenia podmienky, že ide o skutočnú firmu, nie o fiktívnu spoločnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení\nod DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva\nnakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.\n104. V ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov,\nktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Je\npotrebné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný\nskutočnému nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, keďže pri\nvnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch, prevod tovarov cez hranice jednotlivých štátov\nnie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore so zákonom o\nspráve daní, zákonom o DPH ani správou Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt,\nktorý vystupuje ako dodávateľ uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné\nobchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov a budú riadne zdanené.\n105. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti rozhodnutie ESD č. C-409/04 04 (Teleos),\nv ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a v ktorom bol vyslovený právny názor, že\nmusia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom\nnadobudnutia v inom členskom štáte, t.j. u odberateľa. Ďalej v tejto súvislosti dáva najvyšší súd do\npozornosti aj rozhodnutie ESD C-146/05 (Albert Colleé).\n106. Listinné dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt v daňovom konaní by boli spôsobilé privodiť\ndaňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len\nza podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR a\ndodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte, v rámci\nEurópskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo. Sťažovateľ preto podľa názoru kasačného súdu\nneuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, nakoľko oslobodenie\nod DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie\n\ntovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia\nnadobúdateľovi v inom členskom štáte.\n107. K námietke nedodržania 1. ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly kasačný súd uvádza,\nže sťažovateľ o tejto skutočnosti mal vedomosť už v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred\nsprávnym súdom, napriek tomu ju v žalobe neuplatnil. S ohľadom na ust. § 441 SSP ju preto nemôže\nuplatniť v kasačnom konaní.\n108. Námietky sťažovateľa vyhodnotil Najvyšší súd SR ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n109. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns ust. § 167 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu nepriznal. Žalovanému náhradu trov\nkonania neprináleží (§ 168 SSP).\n110. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. /§ 139 ods. 4 SSP/).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/222/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}], "citovane_v": []}