{"guid": "ac67153c-e149-4563-af7b-0b1cb1fce633:6f4c624d-e6b4-4c82-a813-bdf0b6e44fa1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018201484.1", "spisova_znacka": "4Sžk/23/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2019 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 4Sžk/23/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018201484.1", "identifikacne_cislo": "1018201484", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "nazov": "§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-68", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f4c624d-e6b4-4c82-a813-bdf0b6e44fa1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201484.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201484.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201484.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/23/2019\n1018201484\n02. 07. 2020\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2020:1018201484.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\n(sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík\nč. 310, okres Prešov, IČO: 31 303 862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom\nŠtúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát\nstarostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: J. L., bytom T. XX,\nG., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/100207/NMT zo dňa 26.\nnovembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/147/2018-99 zo dňa 18. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania z a m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/147/2018-99 zo dňa 18. apríla 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol\nžalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/100207/\nNMT zo dňa 26. novembra 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „orgán verejnej správy\nprvého stupňa“) č. OU-BA-OSZP3-2015/3240-10/POS zo dňa 30. septembra 2015. Predmetným\nrozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa bol žiadateľovi Dušanovi Prokopovi (ďalej len „ďalší\núčastník“) podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) udelený súhlas na státie plávajúceho\nzariadenia „pontón“, evidenčné označenie plavidla SK-4-14285, umiestneného v Jarovskom ramene\nrieky Dunaj na polohe č. 41, vyviazaného na pozemku C-KN, parc. č. XXXX/X v katastrálnom území G.,\npričom súčasne boli podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. stanovené podrobnejšie podmienky\nvykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny, bližšie špecifikované v bode 1. až 6.\nvýrokovej časti daného rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na dobu určitú,\na to na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 24. septembra 2020.\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu mal\nza preukázané, že orgány verejnej správy pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie súhlasu\n\npodľa ustanovenia § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z.z. vychádzali zo súhlasných stanovísk, resp.\nvyjadrení príslušných dotknutých subjektov, a to konkrétne z odborného stanoviska Okresného úradu\nBratislava, Odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek\nživotného prostredia kraja č. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12. januára 2015, podkladom\nktorého bolo stanovisko ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra 2014, z vyjadrenia správcu vodného\ntoku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. č. 3353-210/2014-Ge zo dňa 26. februára 2015, zo\nstanoviska Vodohospodárskej výstavby, š.p. č. 403/1200/2013 zo dňa 5. novembra 2013 a zo zistenia\nskutkového stavu na ústnom pojednávaní dňa 22. júla 2015 spojenom s vykonaním ohliadky na mieste\nsamom.\n3. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa opomenuli vysporiadať\nso skutočnosťou, že udelenie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia nie je v záujme ochrany biotopov\neurópskeho a národného významu, ako ani v záujme ochrany chránených druhov, krajský súd uviedol,\nže prvostupňový orgán verejnej správy vydal súhlas na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na\nJaroveckom ramene vodného toku Dunaj podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z.z. a súčasne podľa\n§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil podrobné podmienky vykonávania činnosti na zabezpečenie\nochrany prírody a krajiny.\n4. Podľa názoru krajského súdu orgán verejnej správy rešpektoval skutočnosť, že plávajúce zariadenie\numiestnené na Jaroveckom ramene sa nachádza v chránenom vtáčom území Dunajské luhy, kde platí\nprvý stupeň územnej ochrany, pri ktorom sa aplikujú zákonné ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody\na krajiny podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a obmedzenia vyplývajúce z vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 440/2008 Z.z.\n5. Krajský súd zároveň konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa správne aplikoval\nustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z., keď vychádzal z odborného stanoviska orgánu ochrany prírody\nč. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12. januára 2015 (§ 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.),\nktoré vychádzalo zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra 2014, v ktorom\nje uvedené, že umiestnenie 226 plávajúcich zariadení nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet\nochrany uvedeného územia NATURA 2000, nakoľko likvidácia a poškodenie biotopov druhov, ktoré sú\npredmetom ochrany CHVÚ Dunajské luhy na ploche cca 10 ha predstavuje 0,06 % jeho plochy, úbytok\nhniezdiacich, zimujúcich a migrujúcich druhov je malý, činnosť nepredstavuje zásah do jadrových území\nhniezdenia druhov, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ a v kontexte s ochranou prírody zároveň určil\npodmienky vykonávania činnosti, zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny, špecifikované vo výrokovej\nčasti rozhodnutia.\n6. Z vyššie uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že ničenie biotopov vhodných na\nhniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho nebolo preukázané, nakoľko štátna ochrana\nprírody považuje v súčasnosti ešte funkciu CHVÚ Dunajské luhy za zachovanú a rozsah umiestnených\nhausbótov nie je významným zásahom do územia NATURA 2000, ktorý by mohol spôsobiť zmeny\nv biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov. Krajský súd preto neprisvedčil vyššie\nšpecifikovanej námietke žalobcu, konštatujúc, že táto nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutých rozhodnutí, keďže v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené negatívne účinky na\npredmet ochrany prírody.\n7. Krajský súd zastáva stanovisko, že ochrana prírody ako taká bola v danom prípade realizovaná\ntým, že prvostupňové rozhodnutie upravuje podrobné podmienky vykonávania činnosti žiadateľa (§\n82 ods. 12 zákon č. 543/2002 Z.z.) na dobu určitú do 24. septembra 2020. Pri posudzovaní splnenia\npodmienok pre vydanie súhlasu podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z.z. orgán verejnej správy\nprvého stupňa vychádzal z odborného stanoviska Okresného úradu Bratislava, Odboru starostlivosti\no životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja zo\ndňa 12. januára 2015, podkladom ktorého bolo stanovisko ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra\n2014, vyjadrenia správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., zo stanoviska\nVodohospodárskej výstavby, š.p. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bolo nariadené taktiež\nústne pojednávanie spojené s ohliadkou na deň 22. júla 2015.\n\n8. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom\nnespochybnil závery orgánov verejnej správy. Krajský súd zároveň konštatoval, že orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa rozhodol v rámci diskrečnej právomoci, na základe dostatočne a riadne zisteného\nskutkového stavu, okolností prípadu a správnej právnej úvahy v intenciách zákona č. 543/2002 Z.z.,\nktorá nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 SSP v nadväznosti\nna § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z.z., vychádzajúc zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov\nverejnej správy. Krajský súd považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa za riadne\nodôvodnené s prihliadnutím na cieľ a zmysel zákona, spĺňajúce požiadavky zakotvené v ustanovení §\n47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok”). Krajský súd uviedol,\nže nezistil porušenie právnych predpisov a ani procesné vady v odvolacom konaní žalovaného, ktorý\nsa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a jeho\nzávery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n9. Ako irelevatnú krajský súd označil taktiež námietku žalobcu, podľa ktorého keďže so státím\nplávajúceho zariadenia umiestneného v lokalite Jaroveckého ramena rieky Dunaj je spojený vjazd a\nstátie motorovým vozidlom na území, kde je vyhlásený druhý stupeň ochrany, na takúto činnosť je\npotrebné povoliť výnimku zo zakázaných činností v inom konaní. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol,\nže v danom prípade je potrebné z hľadiska vjazdu a státia motorovými vozidlami na pozemkoch za\nhranicami zastavaného územia obce aplikovať § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., v\nzmysle ktorého sa vjazd a státie vozidla povoľuje za účelom obhospodarovania pozemku alebo pokiaľ\nide o vozidlo patriace vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku. Táto skutočnosť je vyjadrená aj\nv prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy v podmienke č. 4, pričom za týmto účelom sa\nosobitné rozhodnutie orgánu ochrany prírody nevyžaduje. Osobitné rozhodnutie orgánu ochrany prírody\nje potrebné iba pri činnostiach uvedených v § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., o ktoré však v danom\nprípade nejde.\n2.\n10. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť,\nktorou sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP. Žalobca zároveň navrhol, aby kasačný súd v zmysle 452 ods. 1 v spojení s § 100 ods. 1 písm. c)\nSSP prerušil konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie.\n11. Žalobca namietal správnosť záverov krajského súdu, že pre povolenie činnosti v územiach patriacich\ndo sústavy NATURA 2000 postačuje predpoklad, že navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na\npredmet ochrany v týchto územiach. S predmetným právnym posúdením žalobca nesúhlasí, konštatujúc,\nže pre posúdenie, či možno v územiach NATURA 2000 povoliť určitú činnosť nepostačuje predpoklad\nneexistencie významných negatívnych účinkov, ale pre povolenie takejto činnosti je nevyhnutné, aby na\nzáklade potrebného dokazovania bolo nesporné, že takéto účinky nenastanú.\n12. Žalobca poukázal na skutočnosť, že tak v konaní pred orgánmi verejnej správy, ako aj v správnej\nžalobe preukazoval, že plavidlo, súhlas na umiestnenie ktorého bol v konaní pred orgánmi verejnej\nsprávy vydaný, je umiestnené v územiach NATURA 2000, a to v Chránenom vtáčom území Dunajské\nluhy a je zaradené do návrhu na doplnenie území NATURA 2000 ako rozšírenie územia európskeho\nvýznamu Bratislavské luhy, a to z dôvodu prioritného biotopu *91EO Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové\nlesy, biotopu európskeho významu 3150 Prirodzené eutrofné amezotrofné stojaté vody s vegetáciou\nplávajúcich a/ alebo ponorených cievnatých rastlín Magnot potamion, alebo Hydrocharition a prioritného\nbiotopu 6210 Suchomilné travinno - bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným\nvýskytom druhov čeľade Orgidaceae.\n13. Žalobca opätovne zdôraznil, že v odbornom stanovisku prvostupňového orgánu verejnej správy sp.\nzn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12. januára 2015 je vyjadrený názor, že navrhovaná činnosť\npravdepodobne nebude mať vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000. Žalobca\npreto namietal správnosť názoru krajského súdu, že na stanoviskách tvoriacich podklad rozhodnutia\norgánu verejnej správy prvého stupňa o udelení súhlasu na státie plávajúceho zariadenia možno postaviť\nzáver o vylúčení významných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a povoliť navrhovanú činnosť.\n\nTakéto právne posúdenie je podľa názoru žalobcu v rozpore s právnymi predpismi a rozhodnutiami\nSúdneho dvora Európskej únie, ktoré špecifikoval v nasledujúcich častiach kasačnej sťažnosti.\n14. Žalobca v tejto súvislosti poukázal konkrétne na znenie § 28 ods. 4, ods. 5 zákona č. 543/2002\nZ.z., § 5, § 25, § 122 SSP, čl. 16 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„Civilný sporový poriadok”), ako aj na čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane\nprirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „Smernica o biotopoch”).\n15. Na podporu svojej argumentácie žalobca v ďalších častiach kasačnej sťažnosti poukázal taktiež na\nvybrané časti rozsudku Súdneho dvora zo dňa 7. septembra 2004 vo veci C-127/02, Waddenvereniging\na Vogelbeschermingsvereniging, rozsudku Súdneho dvora zo dňa 11. apríla 2013 vo veci C-258/11,\nPeter Sweetman a iní/ An Bord Pleanála a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 17. apríla\n2018 vo veci C-441/17, Európska komisia proti Poľskej republike.\n16. Žalobca konštatoval, že z predmetných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že\npovoliť činnosť v území NATURA 2000 možno len vtedy, ak možno nadobudnúť istotu, a to na základe\nnajvýznamnejších vedeckých poznatkov, že činnosť nebude mať významný vplyv na predmet ochrany\núzemia NATURA 2000. Žalobca v tejto súvislosti taktiež uviedol, že plávajúce zariadenie je jedným z\nniekoľkých stoviek takýchto zariadení umiestnených v predmetnom území NATURA 2000.\n17. Žalobca zdôraznil, že zatiaľ čo Súdny dvor EÚ poskytol výklad, že činnosť možno povoliť len pri\nistote neexistencie významných negatívnych účinkov na predmet ochrany, krajský súd svoje rozhodnutie\nzaložil na názore, že postačuje pravdepodobnosť neexistencie významného vplyvu na predmet ochrany.\nKrajský súd podľa názoru žalobcu nerešpektoval výklad čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch tak, ako bol\npodaný Súdnym dvorom Európskej únie, čím zároveň porušil zásadu úznej spolupráce medzi Súdnym\ndvorom Európskej únie a súdmi jednotlivých členských štátov, vyjadrenú v rozsudku CILFIT (283/1981)\nzo dňa 6. októbra 1982.\n18. V kontexte citovaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a so zreteľom na predmet konania,\nktorým bolo udelenie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia umiestneného v Chránenom vtáčom\núzemí Dunajské luhy (SKCHVÚ007) a na území zaradenom do návrhu doplnenia chránených území\nNATURA 2000, ako rozšírenia územia európskeho významu Bratislavské Luhy (SKUEV0064) je podľa\nnázoru žalobcu zrejmé, že podstatnou pre rozhodnutie krajského súdu bola otázka, či je rozhodnutie\nsprávnych orgánov v súlade s čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch.\n19. Navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 452 ods. 1 v spojení s § 100 ods. 1 písm. c) SSP prerušil\nkonanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Žalobca\nkonkrétne navrhol, aby kasačný súd požiadal o výklad čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, pričom\npredmetom výkladu Súdneho dvora Európskej únie by malo byť posúdenie:\n1. Či možno čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch vykladať tak, že primeraným odhadom dosahov plánu\nna danú lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany je stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, ktoré\nkonštatuje, že takýto plán- umiestnenie plávajúcich zariadení v lokalite NATURA 2000, pravdepodobne\nnebude mať vplyv na predmet ochrany lokality, za súčasného konštatovania, že v danej lokalite bol\nzaznamenaný celý rad negatívnych činností a konštatovania, že prevádzka plávajúcich zariadení má\npreukázateľne negatívny vplyv na predmet ochrany lokality, a za súčasného konštatovania, že v\ndotknutom území došlo k ničeniu biotopov, vhodných na hniezdenie druhov, na ochranu ktorých bola\nlokalita vyhlásené za chránenú a dlhodobo zníženej frekvencii výskytu plachých druhov a zníženej\npočetnosti zimujúcich druhov vodných vtákov.\n2. Či možno čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch vykladať tak, že dôvodom pre udelenie súhlasu s plánom\nv lokalite NATURA 2000 je konštatovanie, že likvidácia takýchto zariadení, ku ktorej by muselo dôjsť v\nprípade, že by súhlas nebol daný, by mohla spôsobiť výraznejšie negatívne dôsledky, ako ich zotrvanie.\n3.\n20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril v písomným podaním v ktorom navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/147/2018-99\nzo dňa 18. apríla 2019 ako nedôvodnú zamietol.\n\n21. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, v\nzmysle ktorého žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery prvostupňového, ako ani\nodvolacieho správneho orgánu.\n22. Žalovaný zastáva názor, že pojem ochrany prírody je v danom prípade naplnený tým, že rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej činnosti\npodľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že umiestnenie plávajúceho zariadenia\nnemá negatívny vplyv na poškodzovanie prírody a nezasahuje nepriaznivo do vtáčieho územia.\nNegatívny vplyv môže mať nevhodné správanie a činnosť spôsobená ľudským faktorom, čo je však\neliminované práve stanovenými podmienkami a opatreniami, ktoré je prevádzkovateľ plávajúceho\nzariadenia povinný dodržiavať.\n23. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v predmetnej lokalite sa má realizovať\nvýstavba diaľnice D4, na ktorú je vydané územné rozhodnutie č. OU-BS-OVBP2-2014/58427/\nKAZ zo dňa 29. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. januára 2015 na stavbu\n„Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“. Nevyhnutnou súčasťou predmetnej stavby sú\nkompenzačné opatrenia, ktorými sa primerane nahradí negatívny vplyv stavby na územia NATURA\n2000. Kompenzačné opatrenia sú zamerané na to, aby nahradili, resp. kompenzovali vyrúbaný lesný\nporast ako potenciálny hniezdny biotop, zničené trávne porasty ako potravinový biotop. Ide o nové\nlesné plochy (20 ha) v katastri Rusovce (1 nová plocha) a Čunovo (2 plochy) a o 2 nové trávne plochy\n(30 ha) v katastri Podunajské Biskupice a Kalinkovo. Ochrana prírodných biotopov vyplýva z návrhu\nProjektu kompenzačných opatrení ako výsledku osobitného konania podľa zákona č. 543/2012 Z.z.\nPodľa stanoviska Štátnej ochrany prírody SR č. j.: ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra 2014 je\npredmetné územie zaradené do návrhu doplnenia chránených území NATURA 2000 ako rozšírenia\núzemia európskeho významu Bratislavské luhy SKVEV0064 (zatiaľ nie je jeho súčasťou) a ku dňu\npodania vyjadrenia nie je zrejmé, či návrh bude schválený a územie zaradené do NATURA 2000.\n24. Žalovaný mal za to, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové právne skutočnosti\nalebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenia platných právnych predpisov zo strany prvostupňového\nsprávneho orgánu ani žalovaného a ktoré by neboli riešené v odvolacom konaní a v žalobe. Žalobca v\nkasačnej sťažnosti citoval ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z., Správneho súdneho poriadku, Civilného\nsporového poriadku, Smernice 79/409/EHS, pričom však neuviedol žiadne nové skutočnosti nad rámec\ndoterajších námietok, ktoré by sa týkali konkrétneho povolenia a daného územia. Z uvedeného dôvodu\nžalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu, sú zákonné a majú predpísané záležitosti.\n4.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n27. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n28. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nza preukázané, že dňa 19. mája 2014 bola orgánu verejnej správy prvého stupňa doručená žiadosť\nďalšieho účastníka o vydanie súhlasu s umiestnením plávajúceho zariadenia na vodnej ploche v lokalite\nJarovské rameno poloha č. 41 podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z.\n\n29. Na základe zverejnenia informácie o začatí predmetného správneho konania na internetovej stránke\norgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdilo záujem byť účastníkom tohto konania podľa § 82 ods.\n3 zákona č. 543/2002 Z. z. Lesoochranárske zoskupenie VLK- žalobca.\n30. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval listom zo dňa 26. júna 2014 ďalšieho účastníka, aby\nsvoje podanie zo dňa 19. mája 2014 doplnil a v lehote 60 dní predložil stanovisko orgánu ochrany\nprírody okresného úradu v sídle kraja podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., či projekt bude\npredmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. Žiadateľ výzve vyhovel a dňa 22. mája\n2015 požadované stanovisko č. OU-BA-OSZP1-2015/44444-KTP zo dňa 13. mája 2015 doručil.\n31. Na podnet orgánu verejnej správy prvého stupňa vydala k predmetu konania stanovisko Štátna\nochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (podané\nlistom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra 2014). Uvedené stanovisko tvorilo jeden z\npodkladov pre odborné stanovisko orgánu ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti\nOkresného úradu Bratislava (Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie,\noddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia), ktoré bolo vydané listom zn.\nOU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12. januára 2015 podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.\nz. k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r.\nkm 1855,00 na integritu územia“ a z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovaná činnosť - umiestnenie\n226 plávajúcich zariadení (vrátane zariadenia žiadateľa) na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré\nje súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany\nuvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní stanovených podmienok. Pri dodržaní zadefinovaných\npodmienok ŠOP SR BA uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny\nv biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov.\n32. K umiestneniu plávajúceho zariadenia na polohe č. 41 Jarovského ramena vodného toku Dunaj sa\nvyjadril aj správca vodného toku Dunaj, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., a to v stanovisku č.\n3353-210/2014-Ge zo dňa 26. februára 2015, v ktorom vyslovil súhlas s jeho státím.\n33. Orgán verejnej správy prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou\nohliadkou, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. júla 2015. Pojednávania sa zúčastnili okrem ďalšieho účastníka\naj správca priľahlého pozemku Vodohospodárska výstavba, š. p. Žalobca sa ústneho pojednávania\nnezúčastnil napriek tomu, že bol o ňom riadne upovedomený, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.\n34. Žalobca doručil dňa 8. septembra 2015 orgánu verejnej správy prvého stupňa svoje stanovisko,\nktorým vyjadril nesúhlas s vydaním súhlasu na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na polohe\nč. 41 v Jarovskom ramene rieky Dunaj.\n35. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OÚ-BA-OSZP3-2015/3240-10/POS zo dňa 30.\nseptembra 2015 podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z. vyhovel žiadosti ďalšieho účastníka a vydal\nsúhlas na státie plávajúceho zariadenia „pontón“ č. SK-4-14285 umiestneného v Jarovskom ramene\nrieky Dunaj na polohe č. 41, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. G., pričom\nsúčasne stanovil podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. podrobnejšie podmienky vykonávania\nčinnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené v bodoch 1 až 6 výrokovej časti\npredmetného rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na dobu určitú, a to na\nčas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 24. septembra 2020.\n36. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/100207-NMT zo dňa\n26. novembra 2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n37. Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-BA-OOP3-2015/100207-NMT zo dňa 26. novembra 2015, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 1S/15/2016-54 zo dňa 10. augusta 2017 tak, že správnu žalobu zamietol.\n38. Proti predmetnému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžk/31/2017 zo dňa 2. októbra 2018 tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/15/2016-54 zo dňa 10. augusta 2017 zrušil a vec vrátil\n\nkrajskému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu pre\nnedostatok odôvodnenia.\n5.\n39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie\nstarostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy\na ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické\nútvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä\nobmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a\nužívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.\n40. Podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z., okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi\nplávajúceho zariadenia na státie, plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.\n41. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa\ndáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorých sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona,\nmôže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu\nprírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.\n6.\n42. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského v Bratislave č. k.\n1S/147/2018-99 zo dňa 18. apríla 2019, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/100207/NMT zo dňa 26. novembra 2015\na preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nžalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n43. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení námietok žalobcu uplatnených v kasačnej\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a\npripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a\nsúladné so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konštatuje, že krajský súd odstránil\nnedostatky, ktoré mu Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol v rozsudku sp. zn. 4Sžk/31/2017 zo dňa\n2. októbra 2018, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok krajského súdu č. k. 1S/15/2016-54 zo dňa 10.\naugusta 2017 vydaný v danej veci, a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za nevyhnuté zdôrazniť, že skutočnosti, na ktoré\nžalobca poukázal v podanej kasačnej sťažnosti, sú v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil jednak\nv odvolacom konaní pred žalovaným, ako aj v podanej správnej žalobe, smerujúcej k preskúmaniu\nrozhodnutia žalovaného, s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto skutkové zistenia aj právne\nzávery považuje za vecne správne.\n45. Kľúčovým argumentom žalobcu vymedzeným v podanej kasačnej sťažnosti je námietka týkajúca sa\nnesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, ktoré malo spočívať v tom, že krajský súd sa\nv otázke rozhodovania o povolení činnosti v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000 uspokojil\ns predpokladom, že navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na predmet ochrany v týchto\núzemiach, pričom podľa názoru žalobcu na povolenie takejto činnosti je nevyhnutné, aby na základe\nvýsledkov zrealizovaného dokazovania bolo nesporné, že takéto účinky nenastanú.\n46. K predmetnému tvrdeniu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že žalobca obdobne ako v\nkonaní pred krajským súdom opätovne namieta absenciu istoty neexistencie významných negatívnych\núčinkov na predmet ochrany, avšak na podporu svojej argumentácie neuviedol žiadne ďalšie\nskutočnosti, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporovali. Samotné vymedzenie námietky\n\nbez poukazu na skutočnosti, ktoré by preukazovali pravdivosť deklarovaných záverov (absencia\nkonkretizácie významne negatívnych dopadov súhlasu na ochranu predmetného územia.), nie je\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý vychádzal zo\nskutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy.\n47. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 107/2019 zo dňa 6. júna 2019, v ktorom ústavný súd v skutkovo\na právne obdobnej veci konštatoval, že „Subjekty chrániace v prospech verejného záujmu životné\nprostredie v konaniach pred štátnymi orgánmi sa budú vždy z titulu svojej činnosti a svojho inak pre\nkvalitu života jednotlivca v danom životnom prostredí prínosného poslania usilovať o minimalizáciu\nzásahu do životného prostredia ľudskou činnosťou. Naopak, štátne orgány musia v každej jednej veci\npostupovať tak, ako im to ukladá zákon - niekedy je z dôvodu striktnosti zákona priestor na vyvažovanie\njednotlivých záujmov, ktoré sú v hre a stoja proti sebe v danom konaní (ochrana životného prostredia\nvs. súkromné záujmy či záujmy osôb vykonávajúcich podnikateľskú, ústavou chránenú činnosť alebo\ni súkromných osôb pri výkone ich majetkových, ústavou chránených práv a pod.) menší, inokedy sa\ntakéto vyvažovanie aj vzhľadom na text a ducha zákona a povoľovanú činnosť priamo vyžaduje.“\n48. V prejednávanej veci boli mantinely ochrany životného prostredia pri žiadosti ďalšieho účastníka o\nvydanie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia „pontón“, evidenčné označenie plavidla SK-4-14285,\numiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. 41, vyviazaného na pozemku C-KN, parc. č.\n1217/1 v katastrálnom území Rusovce, vymedzené zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý hoci je zameraný na\nochranu prírody a krajiny, zároveň umožňuje, aby na území, na ktorom platí prvý stupeň ochrany, mohol\nbyť zo strany orgánu ochrany prírody v odôvodnených prípadoch udelený súhlas na státie plávajúceho\nzariadenia.\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že orgány verejnej správy v danom prípade vyvinuli maximálne\nmožné úsilie smerujúce k vyváženiu záujmu na ochrane životného prostredia na jednej strane a záujmu\nďalšieho účastníka žiadajúceho o vydanie súhlasu na státie plávajúceho zariadenia, realizujúceho svoje\nmajetkové právo, na strane druhej.\n50. Pri rozhodovaní o tom, či sú v danom prípade splnené podmienky pre vydanie súhlasu na\nstátie plávajúceho zariadenia „pontón“, evidenčné označenie plavidla SK-4-14285, umiestneného v\nJarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. 41, vyviazaného na pozemku C- KN, parc. č. XXXX/\nX v katastrálnom území G., si orgány verejnej správy zaobstarali všetky relevantné podklady, ktoré\nnásledne náležitým spôsobom vyhodnotili jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom\nich rozhodnutie o zásahu do územia podliehajúceho druhému stupňu ochrany v podobe udelenia\nsúhlasu na státie plávajúceho zariadenia „pontón“ nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nOrgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali predovšetkým zo súhlasných stanovísk,\nresp. vyjadrení dotknutých subjektov, a to odborného stanoviska Okresného úradu Bratislava, Odboru\nstarostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia\nkraja č. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12. januára 2015, stanoviska Štátnej ochrany prírody\nSlovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Bratislave č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa\n4. decembra 2014, z vyjadrenia správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.\nč. 3353-210/2014-Ge zo dňa 26. februára 2015, zo stanoviska Vodohospodárskej výstavby, š.p. č.\n403/1200/2013 zo dňa 5. novembra 2013.\n51. V kontexte s námietkou žalobcu týkajúcou sa tvrdení orgánu verejnej správy prvého stupňa\nohľadom stupňa istoty, resp. pravdepodobnosti (predpokladu) absencie negatívnych vplyvov udelenia\nsúhlasu na predmet ochrany územia NATURA 2000, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje\nna formuláciu samotných záverov obsiahnutých v odbornom stanovisku Okresného úradu Bratislava,\nOdboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného\nprostredia kraja č. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12. januára 2015, z ktorých jednoznačne\nvyplýva, že predmetná činnosť- umiestnenie 226 hausbótov v Jaroveckom ramene- nebude mať\nsamostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou zásadný negatívny vplyv na územie NATURA 2000 a\npri dodržiavaní stanovených podmienok ju nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny\nv biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov.\n\n52. Dôležitý aspekt, na ktorý je v danej veci podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npotrebné taktiež prihliadnuť je skutočnosť, že orgán verejnej správy prvého stupňa pre účely objasnenia\nveci nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, na ktoré predvolal všetkých\núčastníkov konania i dotknuté a zúčastnené osoby, aby mohli tieto uplatniť svoje pripomienky a námety\nk žiadosti ďalšieho účastníka. Miestnej ohliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 22. júla 2015, sa však žalobca\nnezúčastnil, a to napriek tomu, že bol o nej riadne upovedomený, pričom svoju neúčasť nijakým\nspôsobom neospravedlnil.\n53. Ako rozhodujúcu Najvyšší súd Slovenskej republiky označil skutočnosť, že orgán verejnej správy\nprvého stupňa vo svojom rozhodnutí v záujme ochrany životného prostredia určil žiadateľovi o udelenie\nsúhlasu (ďalšiemu účastníkovi) striktné podmienky pre povolenie státia „pontónu“, a to konkrétne:\n- vjazd a státie motorovým vozidlom v území s druhým stupňom ochrany vykonávať len na základe\nvýnimky príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny zo zakázaných činností podľa § 13 ods. 1 zákona\nč. 543/2002 Z.z. alebo na základe ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z.;\n- neexpandovať na okolité pozemky;\n- nevytvárať nové prístupové cesty k plávajúcemu zariadeniu, nespevňovať a neupravovať existujúce\nlesné a poľné cesty;\n- mimo plochy plávajúceho zariadenia nebudovať a neumiestňovať žiadne trvalé ani dočasné stavby\na objekty (prístrešky, altánky, garáže, sedenia, sklady, WC, ploty, zábradlia, ohrady, krby, chodníky,\nohniská, športoviská, parkoviská a iné);\n- nezasahovať do okolitej vegetácie (nerúbať a neorezávať dreviny, nekosiť trávnaté porasty,\nneodstraňovať trstinové porasty...);\n- mimo plochy plávajúceho zariadenia nevysádzať nepôvodné druhy rastlín a drevín, či už na brehu\nalebo vo vode,\n- pričom zároveň zdôraznil, že súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na obmedzený čas,\na to od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 24. septembra 2020.\n54. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnej miere stotožňuje s názorom krajského súdu a\nžalovaného, že v danom prípade bola ochrana prírody realizovaná tým, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods.\n12 zákona č. 543/2002 Z.z., ako aj tým, že platnosť udeleného súhlasu je časovo obmedzená.\n55. Významným regulátorom z hľadiska zabezpečenia požadovaného stupňa ochrany prírody je taktiež\noprávnenie orgánu verejnej správy prvého stupňa kedykoľvek skontrolovať dodržiavanie podmienok\npovolenej výnimky a v prípade zistenia, že ďalší účastník v priebehu časového obdobia, na ktoré mu bol\nudelený súhlas na státie plávajúceho zariadenia, porušil stanovené podmienky, je tento oprávnený aj z\nvlastného podnetu prehodnotiť udelený súhlas, tento zrušiť, resp. ho nepredĺžiť na ďalšie obdobie.\n56. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že z hľadiska odôvodnenosti udelenia súhlasu\nso státím plávajúceho zariadenia v prejednávanej veci nemožno opomenúť ani závery vyjadrené\nv stanovisku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v\nBratislave č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 4. decembra 2014, v zmysle ktorých by likvidácia plávajúcich\nzariadení mohla spôsobiť ešte výraznejší negatívny dopad na CHVÚ Dunajské Luhy, ako ich ponechanie\nv tomto území, ktoré žalobca v rámci svojej argumentácie nijakým spôsobom nezohľadnil, práve naopak,\nv kasačnej sťažnosti poukazoval výlučne na tú časť stanoviska, v ktorej sú obsiahnuté tvrdenia týkajúce\nsa negatívneho vplyvu prevádzky plávajúcich zariadení na predmet ochrany, ktoré umelo izoloval, bez\nkompexného výkladu daného stanoviska v celkovom kontexte a súvislostiach.\n57. Žalobca v kasačnej sťažnosti navrhol, aby sa Najvyšší súd Slovenskej republiky obrátil na Súdny\ndvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa výkladu čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch.\nPo preskúmaní obsahu žalobcom navrhovaných prejudiciálnych otázok v kontexte prejednávanej veci\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho presvedčili o\ntom, že tieto otázky by mohli byť pre Najvyšší súd Slovenskej republiky právne významné.\n58. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1\npísm. c) v spojení § 452 ods. 1 SSP z dôvodu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred\nSúdnym dvorom Európskej únie podľa § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 25 SSP a § 162 ods. 3 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zamietol ako nedôvodný.\n\n59. K predmetnému návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že vnútroštátny súdny\norgán má procesnú autonómiu pri predkladaní prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEU Súdnemu\ndvoru EÚ. Účastník konania nemá procesný nárok domáhať sa, aby ním sformulované otázky boli\npredložené Súdnemu dvoru EÚ. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na bod 3 Odporúčania\nSúdneho dvora pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania (2016/C\n439/01), uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie C 439/1 zo dňa 25.11.2016, podľa ktorého:\n„V prejudiciálnom konaní Súdny dvor vykonáva svoju právomoc rozhodovať o výklade a platnosti\npráva Únie výlučne len na základe iniciatívy vnútroštátnych súdov bez ohľadu na to, či to účastníci\nkonania vo vnútroštátnom konaní navrhli alebo nie. Keďže vnútroštátny súd, ktorý prejednáva vec, nesie\nzodpovednosť za súdne rozhodnutie, je výlučne len na ňom, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil\npotrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok,\nktoré položí Súdnemu dvoru“.\n60. Po vyhodnotení všetkých vyššie špecifikovaných aspektov Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkonštatuje, že orgány verejnej správy v danom prípade pristúpili k spravodlivému vyváženiu jednotlivých\nzáujmov, ktoré bolo potrebné v danej veci zohľadniť, pričom rozhodli v súlade so zákonom č. 543/2002\nZ.z., pri zachovaní požiadavky maximalizácie ochrany životného prostredia.\n61. Z uvedeného dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd k záveru,\nže orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych\nnoriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým\nspôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností\nvyvodili správny právny záver, že v danom prípade boli splnené podmienky pre udelenie súhlasu na\nstátie plávajúceho zariadenia, za súčasného stanovenia podrobnejších podmienok zabezpečujúcich\nochranu prírody a krajiny a preto krajský súd nepochybil, keď žalobu žalobcu zamietol. Krajský\nsúd sa po preskúmaní oboch správnych rozhodnutí, ako aj konaní, ktoré ich vydaniu predchádzali,\npodrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky stotožňuje, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Vo svetle uvedeného Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n7.\n62. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v kasačnom konaní\nnemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému\nkasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a v\nsúvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}