{"guid": "c5c76fe2-3481-4b8f-8f22-ed7299047ff9:2f581cfb-d9e0-4f58-b5f3-836849e376cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018201326.1", "spisova_znacka": "10Asan/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/12/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 10Asan/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018201326.1", "identifikacne_cislo": "1018201326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f581cfb-d9e0-4f58-b5f3-836849e376cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201326.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201326.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/12/2019\n1018201326\n26. 05. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1018201326.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci žalobcu npor. Ľ. F., bytom W. XXX, XXX XX X., právne zastúpeného JUDr. Petrom Schmidlom,\nadvokátom, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, proti žalovanému (sťažovateľovi) Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18. februára 2015, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/154/2018-100 zo dňa\n31. januára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 266 zo dňa 20.11.2014,\nprvoinštančným správnym rozhodnutím, bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998\nZ.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že dňa\n10.06.2014 asi o 23:35 hod. v čase mimo výkonu služby ako vodič osobného motorového vozidla zn.\nŠkoda Octavia ev. č. Y.-XXX U. v obci Kúty na ul. W. pred rodinným domom č. XXX cúval z miesta\nležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde motocyklu zn. Honda bez evidenčných čísel, ktoré\npo ulici v smere od železničnej stanice viedol Y. M., následkom čoho motocyklista prednou stranou\nmotocykla narazil do pravej bočnej strany vozidla Škoda Octavia v oblasti zadných dverí a následne\nspadol na zem, pričom utrpel zranenia s celkovou dobou liečenia 2 - 4 týždne a 7 - 10 dní mal narušený\nobvyklý spôsob života. Následne po nehode menovaný s otcom premiestnil obe vozidlá a asi o 02:00\nhod. dňa 11.06.2014 sa žalobca na výzvu príslušníka oddelenia dopravných nehôd ODI OR PZ v Senici\nodmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s odôvodnením, že bol doma, kde si dal pivo\na motorové vozidlo Škoda Octavia neviedol a následne odišiel z miesta dopravnej nehody a viac na\nvýzvy polície nereagoval.\n2. Na rozklad žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18.02.2015\nnapadnutý personálny rozkaz potvrdil a rozklad zamietol.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n4. V danej veci bol správny súd názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel\nna základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako\nžalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom.\nPre krajský súd bolo rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, krajský súd konštatoval, že\nnezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými\nrelevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a\nv svojom rozhodnutí aj patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu\nprávnemu záveru. Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nza súladné s § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so\nvšetkými právne významnými dôvodmi rozkladu žalobcu proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho\norgánu. Preto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu\nnie je možné prisvedčiť. Krajský súd je tiež názoru, že správne orgány v dostatočnom rozsahu zistili\nskutkový stav, ktorý im umožnil vec náležite posúdiť a taktiež súd nezistil ani rozpor zisteného skutkového\nstavu vo veci s administratívnym spisom.\n5. Podstatnou námietkou žalobcu vo veci je posúdenie dodržania subjektívnej lehoty. V tejto súvislosti\nkrajský súd poukázal na opis skutku, kladeného za vinu žalobcovi, ktorý bol ako dôvod jeho prepustenia\nzo služobného pomeru príslušníka PZ vymedzený v preskúmavanom personálnom rozkaze. Išlo o\ncelkovo tri samostatné dôvody: 1/ dôvod - dňa 10.06.2014 asi o 23:35 hod. v čase mimo výkonu služby\nžalobca ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. Y.-XXX U. v obci Kúty na\nul. W. pred rodinným domom č. XXX cúval z miesta ležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v\njazde vodičovi motocyklu zn. Honda, 2/ dôvod - žalobca spolu so svojím otcom po nehode premiestnili\nobe vozidlá a 3/ dôvod - na výzvu príslušníka odd. dopravných nehôd ODI OR PZ v Senici sa žalobca\nodmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s odôvodnením, že motorové vozidlo Škoda\nOctavia neviedol a odišiel z miesta dopravnej nehody nereagujúc na výzvy polície. V tejto súvislosti\nkrajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu a listín v ňom sa nachádzajúcich, pričom z\nuznesenia o začatí trestného stíhania vydaného dňa 11.06.2014 vyplýva, že v čase jeho vydania nebol\nešte ustálený vodič motorového vozidla Škoda Octavia. Naproti tomu z úradného záznamu OISZ ÚIS\nSKIS MV SR zo dňa 13.06.2014 (čl. 273-274 administratívneho spisu) vyplýva, že ako vodič motorového\nvozidla Škoda Octavia bol označený žalobca. Hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa 22.09.2014 o\nvznesení obvinenia (zo dňa 22.09.2014) voči žalobcovi ako vodičovi daného motorového vozidla bolo\ndoručené dňa 25.09.2014 sekcií riadenia ľudských zdrojov MV SR a 26.09.2014 Úradu pre ochranu\nústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. V administratívnom spise sa nachádzajú zápisnice\nz výsluchu svedkyne H. F. a poškodeného Y. M. (uskutočnené 11.06.2014, resp. 17.06.2014) vykonané\nv prebiehajúcom trestnom konaní a z nich vyplýva, že tieto osoby už v priebehu mesiaca jún 2014\noznačovali žalobcu ako vodiča motorového vozidla Škoda Octavia, ktoré bolo účastné dopravnej nehody.\nKrajský súd konštatoval, že ustálenie dôvodu pod bodom 1/ skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j.,\nže bol vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a potom, že by sa z listinných\ndôkazov v administratívnom spise sa nachádzajúcich nadriadený mohol hodnoverne dozvedieť, t. j.\nže zistil dôvod jeho prepustenia už v mesiaci jún 2014 jednoznačne nevyplýva. Avšak už z úkonov\nvykonaných po dopravnej nehode bolo možné nadriadeným žalobcu zistiť, že je dôvodné podozrenie,\nže žalobca by mohol byť vodič motorového vozidla Škoda Octavia, účastného na dopravnej nehode.\nK vymedzeným dôvodom opísaných v napadnutom personálnom rozkaze - dôvody 2/ a 3/ skutku,\npre ktoré bol žalobca prepustený, správny súd uviedol, že sa nadriadený musel o nich jednoznačne\nbezprostredne po nehode dozvedieť (v priebehu júna 2014), pričom skutočnosti o týchto skutkov\nnezáviseli od výsledkov prebiehajúceho trestného konania, ale boli hodnoverne zistené a ustálené\nbezprostredne po nehode.\n\n6. Za porušenie ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. konajúcimi správnymi orgánmi krajský súd považoval\ntú skutočnosť, že nadriadený žalobcu ako osoba oprávnená vydať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru príslušníka PZ postupoval v rozpore s § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. znení\nplatnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, keď nerozhodol o prepustení žalobcu podľa § 192\nods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v zákonnej subjektívnej dvojmesačnej lehote plynúcej odo dňa,\nkeď nadriadený zistil dôvod prepustenia.\n7. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj skôr uvedených skutočností vyplýva, že dva dôvody\nprepustenia žalobcu uvedené v personálnom rozkaze o jeho prepustení boli už v nasledujúci deň po\ndopravnej nehode známe, dostatočne preukázané a v ďalšom šetrení nespochybnené (boli uvedené v\nuznesení o začatí trestného stíhania vydaného dňa 11.06.2014, ako aj v úradnom zázname OISZ ÚIS\nSKIS MV SR zo dňa 13.06.2014). Iba jeden z troch dôvodov prepustenia žalobcu, a to, že žalobca v čase\nmimo výkonu služby ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s týmto vozidlom cúval\nz miesta ležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde vodičovi motocyklu zn. Honda, nebol\nhodnoverne ustálený už po nehode (v mesiaci jún 2014), napriek existencii dôvodného podozrenia a bol\npredmetom dokazovania v trestnom konaní.\n8. Správny súd uviedol, že v prípade dopravnej nehody, ktorej bol účastný príslušník PZ, za situácie,\nže tento je dôvodne podozrivý z jej zavinenia a zároveň na výzvu privolanej hliadky polície sa odmietne\npodrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, resp. v prípade, ak je dôvodne podozrivý\nz porušenia povinností účastníka cestnej premávky uvedených v § 21 a v § 22 zákona č. 8/2009 Z.z.\n(spoluúčasť na premiestnení vozidiel účastných na dopravnej nehode pred príchodom polície) musela\nbyť táto skutočnosť hlásená nadriadenému žalobcu, a to bezprostredne po nej, a to aj v prípade, ak na\nobjasnenie skutočnosti, kto bol vodičom motorového vozidla Škoda v čase dopravnej nehody by bolo\nnásledne nutné uskutočniť primerané dokazovanie. Zároveň krajský súd poukázal na to, že nadriadený\nmal niekoľko dní po nehode vedomosť o odobratí služobnej zbrane žalobcovi jeho bezprostredným\nnadriadeným a potom mal povinnosť zisťovať dôvod takéhoto postupu voči žalobcovi a nemal sa\nuspokojiť len s nekonkrétnou výpoveďou žalobcu o priebehu dopravnej nehody, v ktorej poprel, že by\nbol viedol dané motorové vozidlo Škoda. V prípade, ak by sa aj účasť žalobcu na dopravnej nehode\nnadriadenému nehlásila, bolo jeho povinnosťou po tom, čo zistil, že bol žalobca dopravnej nehody\núčastný, zisťovať jej detaily a potom nadriadený musel už v priebehu mesiaca jún 2014 vedieť o tom,\nže žalobca ako účastník dopravnej nehody sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu\na že premiestnil vozidlá po nehode, t. j. vedel o skutočnostiach kladených žalobcovi za vinu a pre ktoré\nbol prepustený zo služobného pomeru.\n9. Krajský súd pri posúdení veci vychádzal zo skutkov kladených žalobcovi za vinu a konštatoval, že\no časti skutku, ktorý je ako dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru uvedený pod bodmi\n2/ a 3/ opisu skutku sa musel nadriadený žalobcu dozvedieť, a teda ho musel aj zistiť už v priebehu\nmesiaca jún 2014, bezprostredne po dopravnej nehode (11.06.2014). Potom je treba ustáliť, že od\ntohto dátumu začala žalovanému aj plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej mal povinnosť\nzačať predmetné personálne konanie a aj vydať personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru. Personálny rozkaz však bol vydaný až dňa 20.11.2014 a potom je podľa názoru krajského\nsúdu namieste uzavrieť, že nadriadený nerozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru riadne\na včas, čím došlo k zániku tohto jeho práva z dôvodu jeho nevykonania v stanovenej lehote.\n10. Ďalej krajský súd uviedol, že vymedzený dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol\njednoznačne daný aj bez toho, aby bolo hodnoverne zistené nadriadeným, že žalobca bol vodičom\npredmetného motorového vozidla účastného na dopravnej nehode (z administratívneho spisu vyplýva,\nže sa o tom dozvedel dňa 26.09.2014), nakoľko už samotné žalobcove konanie bezprostredne po\ndopravnej nehode spočívajúce v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu a\npremiestnení vozidiel účastných dopravnej nehody pred príchodom polície bolo takým previnením, za\nktoré bolo možné bez ďalšieho začať voči nemu personálne konanie o jeho prepustení zo služobného\npomeru, a to aj bez toho, aby mal nadriadený preukázané, že žalobca bol vodičom daného motorového\nvozidla. Takéto podozrenie však nadriadený musel mať tiež bezprostredne po dopravnej nehode.\n11. Podľa názoru správneho súdu pochybenie, ktorého sa dopustil konajúci orgán verejnej správy, t.\nj. začatie personálneho konania a vydanie rozhodnutia - personálneho rozkazu o prepustení žalobcu\nzo služobného pomeru príslušníka PZ až po uplynutí zákonnej prekluzívnej subjektívnej lehoty dvoch\n\nmesiacov od kedy nadriadený žalobcu zistil dôvod na jeho prepustenie predstavuje také pochybenie,\nktoré má za následok, že takto vydané rozhodnutie je treba pokladať za nezákonné, nakoľko pri ich\nvydaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení personálneho konania. V personálnom rozkaze\nidentifikované dva dôvody, pre ktoré bolo dané prepustenie zo služobného pomeru (dôvod 2/ a 3/) sú\npodľa názoru krajského súdu samostatné a spôsobilé dôvody na vydanie daného personálneho rozkazu,\na to aj bez prípadného uvedenia dôvodu 1/, pretože, ak príslušník PZ odmietne sa podrobiť dychovej\nskúške na prítomnosť alkoholu v situácii ak je čo i len podozrenie, že bol vodičom motorového vozidla\núčastného na dopravnej nehode a bolo zistené, že menil postavenie vozidiel účastných na dopravnej\nnehode pred príchodom hliadky dopravnej polície je toto dostatočný dôvod na vyvodenie najprísnejšieho\npersonálneho opatrenia voči nemu.\n12. Krajský súd uviedol, že uznesením Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 10.11.2014, bolo zrušené\nuznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi z dôvodu nedostatočných dôkazov ohľadom odmietnutia\ndychovej skúšky na alkohol žalobcom (prečin podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona), ako aj vznesenia\nobvinenia za prečin podľa § 158 Trestného zákona, t. j. zavinenia dopravnej nehody konkrétnou osobou.\nNebolo však spochybnené, že vodičom motorového vozidla Škoda Octavia v čase dopravnej nehody\nbol žalobca, ale to, či dopravnú nehodu zavinil výlučne on.\n13. Je pravdou, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by došlo\npred vydaním napadnutého rozhodnutia k zasadnutiu osobitnej komisie ministra vnútra SR a na jej\nzáklade - návrhu by bolo pristúpené k vydanie napadnutého rozhodnutia, čím síce nebol naplnený postup\nžalovaného v zmysle § 244 zákona č. 73/1998 Z. z., avšak podľa súdu takáto vada sama osebe nie je\ntakého charakteru, že by mohla spôsobiť nezákonnosť tohto rozhodnutia.\n14. Ohľadom vzťahu trestného konania a administratívneho konania a dôkazných prostriedkov\npoužiteľných v personálnom (administratívnom) konaní správny súd uvádza, že v ponímaní tejto\nskutočnosti bolo judikatúrou Najvyššieho súdu SR ustálené, že v administratívnom konaní môžu byť\npoužité aj dôkazy z trestného konania, avšak v prípade ich neakceptovania sa musí správny orgán s\ntakouto skutočnosťou náležite vysporiadať.\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku\npodstatného porušenia ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a\nvec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n16. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania priznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol\nkasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n18. Sťažovateľ namietal rozpor v právnej argumentácii súdu. Na jednej strane súd nevidel žiadne\npochybenie v právnej argumentácii v zistenom skutkovom stave, preskúmateľnosti a na druhej strane\nvo výroku ruší napadnuté rozhodnutie žalovaného. Žalovaný vidí pochybenie súdu v otázke či bola\nzachovaná subjektívna lehota a má za to, že lehota bola zachovaná, vzhľadom na to, že nadriadený sa\no tom, že vozidlo riadil žalobca, hodnoverne dozvedel až dňa 25.09.2014 z oznámenia vyšetrovateľa\nSKIS MV SR o vznesení obvinenia žalobcovi. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal\ns námietkami Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 10Sžk/31/2017 zo dňa 28.08.2018.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bol potvrdený personálny\nrozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom a správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté\nv administratívnom spise.\n22. Podľa § 48 ods. 3 písm. g), písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu.\n23. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,\n24. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku\n1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod\nprepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa\nmusí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.\n25. Podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote\nvykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246;\nna zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.\n26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n27. V danej veci bolo podstatné vysporiadať sa s otázkou posúdenia dodržania subjektívnej lehoty podľa\n§ 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., kedy bolo možné rozhodnúť o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru. Z administratívneho spisu vyplýva, že dva dôvody prepustenia žalobcu uvedené v personálnom\nrozkaze o jeho prepustení, teda, že spolu so svojím otcom po dopravnej nehode premiestnili obe vozidlá\na že sa na výzvu príslušníka oddelenia dopravných nehôd ODI OR PZ v Senici odmietol podrobiť\ndychovej skúške na prítomnosť alkoholu a že z miesta dopravnej nehody odišiel nereagujúc na výzvy\npolície, boli známe už nasledujúci deň po dopravnej nehode (11. júna 2014). Na miesto dopravnej\nnehody bol vyslaný funkcionár OR PZ Senica, ktorý mal byť prítomný pri vykonaní dychovej skúšky\nna prítomnosť alkoholu u žalobcu, pretože bol policajt. O vedomosti nadriadeného žalobcu o celej veci\nsvedčí aj predvolanie žalobcu ako svedka vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného\nzákona od povereného príslušníka PZ J. E. z úradu inšpekčnej služby zo dňa 13.06.2014. Nadriadený\nžalobcu musel mať tiež vedomosť o tom, že niekoľko dní po nehode došlo k odobratiu zbrane žalobcovi\njeho bezprostredným nariadeným, a to z dôvodu trestného stíhania žalobcu v súvislosti dopravnou\nnehodou zo dňa 10. júna 2014.\n\n28. Nadriadený žalobcu mal podľa názoru kasačného súdu dostatok informácií, aby mohol začať\nkonanie o prepustení žalobcu už v mesiaci jún 2014, resp. dôvody prepustenia, tak ako sú uvedené\nv personálnom rozkaze o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, musel nadriadený zistiť\nbezprostredne po dopravnej nehode dňa 11.06.2014. Od tohoto dátumu tak začala sťažovateľovi plynúť\ndvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej mal sťažovateľ podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z.\npovinnosť začať konanie a aj vydať personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.\nPersonálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bol však vydaný až dňa 20.11.2014, teda\npo uplynutí dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty. Tým, že o prepustení žalobcu nerozhodol\nsťažovateľ v lehote danej § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., sťažovateľovi jeho právo na prepustenie\nžalobcu podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zaniklo.\n29. K námietke rozpornej právnej argumentácie krajského súdu kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného síce spĺňa podmienky preskúmateľnosti, tak ako to uviedol krajský\nsúd, ale dôvodom na jeho zrušenie bolo nedodržanie subjektívnej prekluzívnej lehoty na rozhodnutie o\nprepustení žalobcu zo služobného pomeru. Iba uvedená skutočnosť predstavuje také pochybenie, ktoré\nma za následok, že vydaný personálny rozkaz a následne vydané napadnuté rozhodnutie sťažovateľa,\nsú nezákonné, pretože pri ich vydaní došlo k podstatnému porušeniu zákona č. 73/1998 Z.z.\n30. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal\ns predchádzajúcim zrušujúcim rozsudkom najvyššieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu vyplýva, že s vytýkanými nedostatkami predchádzajúceho rozhodnutia sa krajský súd\nriadne vysporiadal a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a dostatočne konkrétne odôvodnil. Výklad\nprávneho posúdenia krajský súd oprel o správne zákonné ustanovenia.\n30. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s\ndôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}