{"guid": "5a1a3435-e21e-40f2-8acb-c5dba4b290db:5cf8063a-69d1-47fe-a07d-89d265ccd26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018201321.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/70/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/70/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. 7Sžsk/70/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1018201321.1", "identifikacne_cislo": "1018201321", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cf8063a-69d1-47fe-a07d-89d265ccd26a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201321.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201321.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201321.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/70/2020\n1018201321\n28. 10. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:1018201321.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ORTOPROplus, spol. s r.o., IČO: 31715486,\nso sídlom v Košiciach, Skladná 8, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom, so sídlom v\nKošiciach, Krmanova 1, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so\nsídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej obsiahnutých\nv Zápisnici z dohadovacieho konania k chybovým protokolom k faktúram č. 120180033, 120180061,\n120180062 zo dňa 18.7.2018 o odmietnutí náhrady, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z\nFA č. 120180033 zo dňa 3.4.2018, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180061 zo\ndňa 26.4.2018 a na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180062 zo dňa 23.4.2018, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/151,189,190/2018-70,\n2S 221/2019 zo dňa 13. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave č.k. 2S/151,189,190/2018-70, 2S 221/2019 zo dňa 13. novembra 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým uznesením\nč.k. 2S/151,189,190/2018-70, 2S 221/2019 zo dňa 13. novembra 2019 zastavil konanie o žalobe,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej obsiahnutých v Zápisnici z\ndohadovacieho konania k chybovým protokolom k faktúram č. 120180033, 120180061, 120180062 zo\ndňa 18.7.2018 o odmietnutí náhrady, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180033\nzo dňa 3.4.2018, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180061 zo dňa 26.4.2018\na na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180062 zo dňa 23.4.2018, žiadajúc, aby\nsprávny súd ich zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O nároku na náhradu trov konania krajský\nsúd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ\ndňa 16.12.2011 uzatvoril so žalovaným ako poisťovňou zmluvu č. 62FIZP001012 o poskytovaní\na úhrade lekárenskej starostlivosti, ktorej predmetom je zabezpečenie poskytovania a úhrada\nlekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov vznikajúcich medzi poskytovateľom a poisťovňou pri\nposkytovaní lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne, poistencom členských štátov EÚ, Nórska,\nLichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska, cudzincom štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorené\ndohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, a bezdomovcom z verejného zdravotného poistenia.\nPredmetom zmluvy je aj poskytovanie a úhrada zdravotníckych pomôcok na mieru, ich opravy a úpravy,\nposkytnuté na základe lekárskeho poukazu na ich zhotovenie, opravu alebo úpravu zdravotníckych\n\npomôcok v súlade s opatrením MZ SR. Práva a povinnosti neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými\nzmluvnými podmienkami určenými žalovaným.\n2.1 Žalobca priebežne fakturoval poskytnutú zdravotnú starostlivosť a po vystavení faktúr č. 120180033,\n120180061 a č. 120180062 k nim žalovaný vydal chybové protokoly.\n2.2. Žalovaný chybovým protokolom kontrol vykázanej ZS z FA č. 120180033 za obdobie február\n2018 rozhodol, že pri konkrétne identifikovaných poistencoch (menom a rodným číslom) neuznal\npreplatenie faktúry z dôvodu chýb špecifikovaných ako „nedostatočne odôvodnená IZP v zmysle IO“,\n„SP035“ (poistenec ukončil poistenie vo VšZP a nie je informácia, že zomrel alebo bol vyhlásený za\nmŕtveho), „SO072“ (kód preskribujúceho lekára je použitý po ukončení platnosti), „SO101“ (predpisujúci\nlekár nemá k dátumu predpisu úväzok s NZ predpisujúceho lekára), „SD024“ (akceptovaný dátum\nvýdaja je skôr ako dátum predpisu pri výdaji Rp alebo poukazu), „nekorektne typovaný dátum predpisu“,\n„nekorektne typovaný dátum výdaja“, „nekorektne typovaná cena“, „nedostatočné odôvodnenie ZP - st.\nGod.“, „medicínsky nedostatočne odôvodnené pre IZP“, „nespĺňa indikačné kritériá pre IZP“, „prekročená\nmax. cena“, „porušené IO“, „určiť stupeň podľa Godunova“. Z vykázanej sumy 136.998,70 € žalovaný\nuhradil 118.937,98 €; rozdiel v sume 18.060,72 € neuhradil.\n2.3. Žalovaný chybovým protokolom kontrol vykázanej ZS z FA č. 120180061 za obdobie marec 2018\nrozhodol, že pri konkrétne identifikovaných poistencoch (menom a rodným číslom) neuznal preplatenie\nfaktúry z dôvodu chýb špecifikovaných ako „SP014“ (akceptovaný poistenec nie je uvedený a nie je\nto produkt PZS s povoleným vykazovaním bez poistenca), „SO072“ (kód preskribujúceho lekára je\npoužitý po ukončení platnosti), „SO101“ (predpisujúci lekár nemá k dátumu predpisu úväzok s NZ\npredpisujúceho lekára), „v zmysle pl. Opatrenia MZSR nie je medic“. Z vykázanej sumy 172.151,88 €\nžalovaný uhradil 171.413,06 €; rozdiel v sume 738,82 € neuhradil.\n2.4. Žalovaný ďalším chybovým protokolom kontrol vykázanej ZS z FA č. 120180062 za obdobie\nmarec 2018 rozhodol, že pri konkrétne identifikovaných poistencoch (menom a rodným číslom)\nneuznal preplatenie faktúry z dôvodu chýb špecifikovaných ako „SO072“ (kód preskribujúceho lekára\nje použitý po ukončení platnosti), „SO101“ (predpisujúci lekár nemá k dátumu predpisu úväzok s NZ\npredpisujúceho lekára), „IZP nespĺňa indikačné kritériá pre IZP“. Z vykázanej sumy 27.943,83 € žalovaný\nuhradil 27.460,61 €; rozdiel v sume 483,22 € neuhradil.\n2.5. Žalobca podal proti všetkým trom chybovým protokolom námietky a vyzval žalovaného na\ndohadovacie konanie. Z dohadovacieho konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.7.2018, žalovaný spísal\nzápisnicu. V jej závere konštatoval, že opakovane kompletne a komplexne posúdil všetky skutočnosti\na zotrval na záveroch, že na odmietnutých poukazoch absentuje medicínske odôvodnenie predpisu\nindividuálne zhotovenej zdravotníckej pomôcky aj podrobnejší popis zdravotníckej pomôcky na mieru.\n2.6. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania chybových protokolov kontrol vykázanej zdravotnej\nstarostlivosti z FA č. 120180033 za obdobie február 2018, z FA č. 120180061 za obdobie marec 2018\na z FA č. 120180062 za obdobie marec 2018 a zápisnice z dohadovacieho konania zo dňa 18.7.2018 k\nchybovým protokolom spoločnosti ORTOPROplus, spol. s r.o., k faktúram č. 120180033, 120180061 a č.\n120180062, ich zrušenia a náhrady trov konania. Chybové faktúry aj zápisnicu považoval za rozhodnutia,\nktoré sú arbitrárne, zmätočné, nejasné, a teda nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Špecifikácia\nvytýkaných chýb - v zmysle pl. Opatrenia MZSR nie je medic. IZP nespĺňala indikačné kritériá pre IZP nie je zrozumiteľná, nevyplýva z nej, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol\nžalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval. Už uvedené považoval samo o sebe nad mieru akýchkoľvek pochybností\ndôvodom pre zrušenie napadnutých protokolov. Žalobca vyslovil názor, že tvrdenia žalovaného, že\nformulár chybového protokolu neumožňuje riadne zdôvodnenie z hľadiska nedostatku priestoru, nemôže\nobstáť, pretože žalovaný tým sám potvrdzuje, že si je vedomý nedostatočného, resp. žiadneho\nodôvodnenia svojich rozhodnutí obsiahnutých v chybových protokoloch. Mal za to, že neuhradením\nzdravotnej starostlivosti postupuje žalovaný v rozpore s § 121 ods. 6 zákona č. 362/2011 Z.z., pretože\nzdravotná poisťovňa uvedená na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze je povinná uhradiť\nzdravotnú starostlivosť poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa má následne\nprávo na náhradu plnenia podľa predchádzajúcej vety voči predpisujúcemu lekárovi, ktorý nesprávne\nvystavil lekársky predpis alebo lekársky poukaz, alebo voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, v\nmene ktorého predpisujúci lekár nesprávne vystavil lekársky predpis alebo lekársky poukaz. Neúplné,\nresp. nesprávne vyplnenie lekárskeho poukazu je v súlade s § 120 ods. 2 a § 121 ods. 6 zákona č.\n362/2011 Z.z. na zodpovednosti lekárov a nemôže ísť na úkor pacienta, resp. žalobcu.\n3. Krajský súd preskúmal zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí žalovanej v intenciách ustanovení\nzákona č. 581/2004 Z.z., citujúc právnu úpravu § 2 ods. 2, § 6 ods. 1, písm. g/, i/, § 7 ods. 3 tohto zákona,\nv spojení s právnou úpravou ustanovenou v § 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 261 ods. 1 až 4,\n\nv spojení s § 29 ods. 1, písm. h/, ods. 2, § 84 ods. 1, § 87 zákona č. 363/2011 Z.z., postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v druhej hlave prvej časti, v prvej a druhej hlavy druhej časti a prvej hlavy\ntretej časti Správneho súdneho poriadku.\n4. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne\npatrí aj právomoc správneho súdu vo veci konať a rozhodnúť; ide o podmienku sine qua non pre\npostup v konaní podľa SSP. Správny súd poukázal na to, že v administratívnom právnom vzťahu\nmusí ísť o verejnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a\npovinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Správne\nsúdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv.\nvertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V týchto vzťahoch orgány verejnej správy vystupujú\nvoči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom, resp. vrchnostenskom postavení.\nTeda rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný\npráve možnosťou dovolávať sa ochrany práv a právom chránených záujmov v správnom súdnictve.\nVýsledkom existencie vertikálneho prvku je rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo\nprávnickej osobe, ktorým orgán verejnej správy ukladá osobe povinnosť, alebo jej vydáva oprávnenie,\nresp. deklaruje existenciu jej právneho stavu. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej právnej veci\nnemožno aplikovať rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/42/2017 a sp. zn. 4Sžfk/30/2017,\npretože sa týkajú iných vecí: vyplatenie dotácie z podielových daní a nepreskúmavania protokolu o\nvýsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní.\n5. Správny súd považoval za nesporné, že žalobca aj žalovaný uzatvorili zmluvu č. 62FIZP001012\nzo dňa 16.12.2011 v znení jej dodatkov, a jej predmetom je zabezpečovanie poskytovania a úhrada\nlekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami pri poskytovaní lekárenskej\nstarostlivosti poistencom žalovaného z verejného zdravotného poistenia, ako aj, že citovaná zmluva\nbola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Krajský súd konštatoval, že zo samotnej\nzmluvy č. 62FIZP001012 zo dňa 16.12.2011 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na riešení sporov\ndohodou; až keď nebude možné dohodu dosiahnuť, môže sa ktorákoľvek zo zmluvných strán domáhať\nochrany svojich práv súdnou cestou (čl. 8 ods. 4 zmluvy). Podľa názoru krajského súdu, keďže zmluva\nbola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a obe zmluvné strany (žalobca aj žalovaný) konajú ako\npodnikatelia, súdom, na ktorom sa môžu domáhať ochrany svojich práv, je všeobecný súd konajúci podľa\nustanovení Civilného sporového poriadku, poukazom na to, že tento záver potvrdzujú aj ustanovenia\nObchodného zákonníka - § 261 ods. 2, ods. 3 písm. d/ a ods. 4 - ktoré sa vzťahujú aj na záväzkové\nvzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej\nprevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, teda aj na zmluvný záväzkový vzťah medzi\nžalobcom a žalovaným, ktorý je predmetom v tomto súdnom spore.\n6. Ďalej krajský súd uviedol, že samotná kontrolná činnosť žalovaného je síce rámcovo upravená v § 9\nzákona č. 581/2004 Z.z., no priebeh kontroly ako takej je zakotvený v zmluve č. 62FIZP001012 zo dňa\n16.12.2011 (čl. 5, čl. 6 a čl. 8 ods. 4) aj vo všeobecných zmluvných podmienkach účinných od 1.10.2016\n(čl. 6). Krajský súd mal za to, že žalobca aj žalovaný postupovali podľa citovaných ustanovení zmluvy\naj všeobecných zmluvných podmienok - žalobca predložil faktúry na úhradu žalovanému, žalovaný ich\nskontroloval, podľa jeho názoru zistil fakturovanie lekárenskej starostlivosti v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zmluvou, vypracoval chybové protokoly, žalobca\npodal proti chybovým protokolom námietky, žalovaný posúdil námietky žalobcu, žalobca písomne\nnavrhol dohodovacie konanie a následne sa žalobca aj žalovaný snažili rozpory vyriešiť dohodou, čo sa\nnepodarilo. Podľa názoru krajského súdu následným krokom podľa čl. 8 ods. 4 zmluvy je domáhanie sa\nnároku žalobcu súdnou cestou, teda cestou všeobecného súdu konajúceho na základe žaloby na plnenie\npodľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Chybové protokoly ani zápisnicu z dohodovacieho\nkonania nemožno považovať za opatrenia alebo rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo rušia práva a\npovinnosti zmluvných strán v oblasti verejnej správy, pretože nie sú finálnym a právoplatným vyriešením\nrozporu medzi účastníkmi konania o zaplatenie sporných faktúr za odovzdané zdravotné pomôcky.\nFinálnym a právoplatným vyriešením sporu medzi účastníkmi bude až rozhodnutie všeobecného súdu,\ntak ako to predpokladá čl. 8 ods. 4 zmluvy. Napokon, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným\npredchádzajúcom tomuto súdnemu konaniu absentuje vertikálny prvok typický pre administratívne\nkonanie (bez ohľadu na to, či sa spravuje ustanoveniami Správneho poriadku alebo iného procesného\npredpisu - napríklad Daňového poriadku), kedy by jedna zo zmluvných strán vystupovala mocensky\nalebo vrchnostensky voči druhej. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca a žalovaný sú dvomi rovnocennými\nzmluvnými stranami, ktoré majú voči sebe určité nároky vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu\na ich spor rieši všeobecný súd, nie správny súd. Uvedený záver predstavuje neodstrániteľnú prekážku\nbrániacu správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť.\n\n7. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,\nže vec nepatrí do právomoci správnych súdov, a preto podľa § 18 ods. 1 SSP konanie zastavil.\n8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n9. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1, písm. h/ SSP. Navrhoval, aby súd rozhodnutie žalovanej\nv Zápisnici z dohadovacieho konania k chybovým protokolom k faktúram č. 120180033, 120180061,\n120180062 zo dňa 18.7.2018 o odmietnutí náhrady, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z\nFA č. 120180033 zo dňa 3.4.2018, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180061 zo\ndňa 26.4.2018 a na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180062 zo dňa 23.4.2018,\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby súd uznesenie Krajského súdu v\nBratislave č.k. 2S/151,189,190/2018-70, 2S 221/2019 zo dňa 13. novembra 2019 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.\n9.1. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca vyslovil svoj nesúhlas s právnym posúdením a\nodôvodnením krajského súdu. Poukazom na skutkové zistenia v danej veci a judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR - uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 KO 42/2017 z 10.10.2017, - rozsudok najvyššieho\nsúdu 4Sžfk 30/2017 z 10.4.2018, žalobca dôvodil, že prístup uvedený v citovaných rozhodnutiach je v\nsúlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale tiež rešpektuje európske štandardy vyjadrené tiež v\nodporúčaní Rady Európy Rec (89) 8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych\nzáležitostiach. Žalobca citujúc z uvedeného odporúčania: „termín správny akt znamená v súlade s\nrezolúciou (77) 3 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé\nopatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahujú do práv\na slobôd alebo záujmov osôb“, uviedol, že musí teda ísť o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom\npráva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto\nsubjektov, nie je rozhodujúce ani to, že správne orgány niekedy rozhodujú aj o právach a povinnostiach\nsúkromnoprávneho charakteru a najvyšší súd dodáva, že nie je rozhodujúca ani forma, ktorú daný akt\nmá.\n9.2. Žalobca ďalej tvrdil, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania\nrozhodnutí orgánov verejnej správy je, v zmysle vyššie uvedeného, vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do\npráv a slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú\naj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia za\npredpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych\nopravných prostriedkov zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických\nosôb alebo sa ich priamo dotýkajú.\n9.3. Žalobca zdôraznil, že ako z obsahu žaloby vyplýva, je zrejmé, že žalobca žalobou nenapáda\nzápisnicu z dohadovacieho konania, ako takú, ale napadá konkrétne rozhodnutia žalovaného, ktoré\nsú v nej zaznamenané a ktoré boli výsledkom predmetnom dohadovacieho konania, konkrétne sa\njedná o rozhodnutia žalovaného o opakovaných námietkach žalobcu proti odmietnutiu v žalobe\nšpecifikovaných poukazov na základe žalovaným vydaných chybných protokolov. Žalobca považoval za\nnespochybniteľné, že sa jednak o rozhodnutia správneho orgánu, ktorým žalovaný v zmysle § 1 ods. 2\nsprávneho poriadku je, pričom tieto rozhodnutia sa priamo dotýkajú práva žalobcu.\n9.4. Záverom žalobca trval na tom, že žalovaný ako štátna zdravotná poisťovňa má v ich vzťahu\npostavenie správneho orgánu, a preto považuje postup súdu, ktorý prezentoval opačný názor, za\nnesprávne právne posúdenie predmetných okolností. Vyslovil názor, že v tomto prípade právomoc\nsprávneho súdu je daná, a preto argumenty krajského súdu obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí\nnemôžu obstáť. Podľa názoru žalobcu tým, že krajský súd nezohľadnil jeho argumentáciu, vec\nnesprávne právne posúdil, keď vylúčil právomoc správneho súdu na prejednanie žalovanej veci a\nsúčasne krajský súd sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu vo vzťahu k špecifikovaným\nrozhodnutiam, majúce za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n\n10. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanej doručená dňa 19.5.2020. Žalovaná sa ku kasačnej\nsťažnosti žalobcu vyjadrila tak, že nesúhlasila s dôvodmi, ktorými žalobca namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\nako nedôvodnú zamietol.\n10.1. V úvode dôvodov vyjadrenia žalovaná sa stotožnila s dôvodmi krajského súdu uvedenými v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že už vo svojom vyjadrení k všeobecnej správnej žalobe\nžalobcu tvrdila, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny, založený na zmluve o\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti č. 62FIZP001012 zo dňa 16. decembra 2011 v znení jej neskorších\ndodatkov a súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Ďalej uviedla, že žalovaný vo vzťahu\nk žalobcovi nevystupuje ako správny orgán, ktorý by rozhodoval meritórne vo veciach revíznych kontrol.\nCelý konkrétny postup kontrolnej činnosti žalovaného a platobné podmienky sú dohodnuté v zmluve a\nžalobca podpisom zmluvy s takýmto postupom súhlasil.\n10.2. Žalovaná citujúc čl. 5 a čl. 8 zmluvy poukázala na to, že žalobca a žalovaný sú dlhoroční zmluvní\npartneri. Pred uzatvorením platnej a účinnej zmluvy (od 16.12.2011) bola platná a účinná zmluva č.\n62FIZP002506 zo dňa 29.12.2006. Platobné podmienky dohodnuté v zmluvách a dohodnutý postup v\nrámci kontrolnej činnosti sa mení iba minimálne a zmeny sú takmer výhradne iba vo väčšej elektronizácii\nprocesov. Poukázala tiež na to, že žalovaný už roky kontroluje každý mesiac vykazovanie zdravotnej\nstarostlivosti vo faktúre od žalobcu, najskôr formálnu správnosť faktúry, potom vykoná kontrolu vecnej\nsprávnosti vykazovaných údajov vo faktúre. Ak zistí nedostatky, spracuje tieto zistenia do chybových\nprotokolov, v ktorých sú uvedené neakceptované výkony s uvedením dôvodu ich zamietnutia. Ak\nžalobca nesúhlasí so skutočnosťami uvedenými v chybovom protokole, doručí žalovanému námietky\nvoči skutočnostiam uvedeným v chybovom protokole. Ak sa žalobca a žalovaný nedohodnú ani v\ndohadovacom konaní, ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov môže obhajovať svoje práva na súde, preto\nnemá a nemôže mať kontrola vykonávaná žalovaným a ani Zápisnica z dohadovacieho konania a ani\nsamotné chybové protokoly charakter verejnoprávny alebo charakter rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1\npísm. b/ Správneho súdneho poriadku.\n10.3. Ďalej žalovaná, citujúc tvrdenia žalobcu uvedené v kasačnej žalobe, že „ žalobca nenapadá\nzápisnicu z dohodovacieho konania ako takú, ale napadá konkrétne rozhodnutia žalovaného, ktoré\nsú v nej zaznamenané a ktoré boli výsledkom predmetného dohodovacieho konania“, uviedla, že sám\nžalobca hovorí o „výsledku dohodovacieho konania“ a nie o meritórnom výsledku, ktorý mu bol uložený\nvo forme konečnej povinnosti alebo exekučného titulu. Ďalej tvrdila, že ak teda žalobca nesúhlasil s\nkonkrétnymi závermi dohodovacieho konania, mal možnosť obrátiť sa na súd v rámci obchodnoprávneho\nsporu. Žalovaná trvala na tom, že pri kontrole vykázanej zdravotnej starostlivosti sa jedná o vzťah dvoch\nobchodných partnerov, pričom žalovaný iba požaduje vrátiť nesprávne alebo neoprávnene vykázanú\nzdravotnú starostlivosť, alebo inak - požaduje náhradu škody.\n10.4. Záverom žalovaná vyjadrila súhlas s názorom súdu vysloveným v bode 38 odôvodnenia\nuznesenia, že „zo zmluvy vyplýva, že žalobca a žalovaný sú dvomi rovnocennými zmluvnými stranami,\nktoré majú voči sebe určité nároky vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu a ich spor rieši\nvšeobecný súd, nie správny súd. Uvedený záver predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu\nsprávnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť.“ V danej súvislosti žalovaná dala do pozornosti uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk 34/2019 z 29. januára 2020. Žalovaná vyslovila názor, že žalobca\nneuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť\nuznesenia, a preto považuje uznesenie za správne.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobcu nie je možné\npriznať úspech.\n12. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 2S/151,189,190/2018-70, 2S/221/2019 zo dňa 13. novembra 2019, ktorým rozhodnutím krajský súd\nzastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia\nrozhodnutí žalovanej obsiahnutých v Zápisnici z dohadovacieho konania k chybovým protokolom k\nfaktúram č. 120180033, 120180061, 120180062 zo dňa 18.7.2018 o odmietnutí náhrady, na základe\nchybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180033 zo dňa 3.4.2018, na základe chybového protokolu\n\nvykázanej ZS z FA č. 120180061 zo dňa 26.4.2018 a na základe chybového protokolu vykázanej ZS z\nFA č. 120180062 zo dňa 23.4.2018.\n13. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n14. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci boli rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., obsiahnuté v Zápisnici z dohadovacieho konania k\nchybovým protokolom k faktúram č. 120180033, 120180061, 120180062 zo dňa 18.7.2018 o odmietnutí\nnáhrady, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180033 zo dňa 3.4.2018, na základe\nchybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180061 zo dňa 26.4.2018 a na základe chybového\nprotokolu vykázanej ZS z FA č. 120180062 zo dňa 23.4.2018.\n15. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do\nktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva\nje teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a\nich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n16. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n17. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu v žalobe žalobcu\noznačených rozhodnutí žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v druhej hlave prvej časti, v prvej a druhej hlave druhej časti\na v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď pred vykonaním súdneho\nprieskumu zákonnosti žalobcom označených rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, skúmal\nsplnenie zákonných procesných podmienok na konanie, dospejúc k správnemu záveru, že v danom\nprípade nie sú splnené zákonné procesné podmienky prieskumu správnym súdom pre nedostatok\nprávomoci súdu.\n18. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu\n\nuvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší súd\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n20. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n22. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n23. Podľa článku 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súdy rozhodujú v občianskoprávnych a\ntrestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a\nzákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\n24. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\nKaždý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním\npostup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní\nindividuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej\nsprávy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 7 písm. b/, d/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,\nktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\n\nfyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia\na opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak; d)\nsúkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.\n28. Podľa § 32 ods. 1, 2 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nŽalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n30. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n31. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom\nprostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny\nopravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.\n32. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n33. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku procesné podmienky\npredstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej a\npredstavujú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho\nkonania. Existencia a splnenie procesných podmienok sú predpokladom poskytnutia súdnej ochrany\nprávam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej / právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nv ďalších veciach ustanovených v Správnom súdnom poriadku (§ 2 SSP). Procesné podmienky sa\nrozdeľujú do štyroch základných skupín, a to na procesné podmienky na strane správneho súdu\n(právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníka konania (procesná subjektivita,\nprocesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a procesné plnomocenstvo\nzástupcu účastníka konania), vecné procesné podmienky (existencia návrhu na začatie konania,\nsplnenie poplatkovej povinnosti) a negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci - res\niudicata, prekážka skôr začatého konania - litispendencia). V závislosti od následku na prebiehajúce\nsprávne súdne konanie sa procesné podmienky členia na odstrániteľné a neodstrániteľné. Ak súd\nzistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú\nvadu konania, musí súd najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto\nprocesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky\nzlyhali, súd uznesením konanie zastaví.\n34. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v\nprocesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.\nTen účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu legitimáciu, a ktorý\nje nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),\nnie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti\n(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.\n35. Kým aktívna / pasívna vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, existencia procesných\npodmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Existencia nedostatku procesnej\npodmienky nebráni správnemu súdu, aby pokračoval už v začatom konaní, nemôže však vo veci\nmeritórne rozhodnúť. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie\nzastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí súd najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné\nmožnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy\nnedostatku procesnej podmienky zlyhali, pristúpi k zastaveniu konania.\n36. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej, potvrdzujú, že žalobca žalobou sa proti žalovanej domáhal súdneho\nprieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej obsiahnutých v Zápisnici z dohadovacieho konania k\nchybovým protokolom k faktúram č. 120180033, 120180061, 120180062 zo dňa 18.7.2018 o odmietnutí\nnáhrady, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180033 zo dňa 3.4.2018, na základe\nchybového protokolu vykázanej ZS z FA č. 120180061 zo dňa 26.4.2018 a na základe chybového\nprotokolu vykázanej ZS z FA č. 120180062 zo dňa 23.4.2018, žiadajúc, aby správny súd ich zrušil a vec\nvrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystavil predmetné\nfaktúry k úhrade lekárenskej starostlivosti a tieto predložil žalovanej na základe zmluvy č. 62FIZP001012\ndňa 16.12.2011 o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti uzatvorenej so žalovanou ako\n\npoisťovňou. Predmetom tejto zmluvy je aj poskytovanie a úhrada zdravotníckych pomôcok na mieru, ich\nopravy a úpravy, poskytnuté na základe lekárskeho poukazu na ich zhotovenie, opravu alebo úpravu\nzdravotníckych pomôcok v súlade s opatrením MZ SR. Zmluvné strany si v zmluve dojednali, že práva\na povinnosti neupravené zmluvou sa riadia Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvorili súčasť\ntejto zmluvy. Žalovaná k uvedeným faktúram vydala chybové protokoly, ktorými neuznala preplatenie\npredložených faktúr. Následne žalobca podal námietky k chybovým protokolom a vyzval žalovanú\nna dohadovacie konanie nesúhlasiac s jej vydanými chybovými protokolmi k jednotlivým označeným\nfaktúram. Z obsahu zápisnice z priebehu dohadovacieho konania vyplýva, že žalobca trval na vecnej\nsprávnosti uvedených faktúr a nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej uvedenými v chybových protokoloch\nvydaných k jednotlivým faktúram. Žalovaná zotrvala na záveroch vyplývajúcich z chybových protokolov.\nŽalobca v zápisnici tvrdil, že v zápisnici z dohadovacieho konania žalovaná opakuje tie isté tvrdenia,\nako už pri rozhodnutí pri námietkach, považujúc to za nedostatočné, vysloviac názor, že žalovaná má\npostavenie správneho orgánu a pri svojom rozhodnutí o námietkach v zmysle platných predpisov musí\ntoto obsahovať materiálne a formálne náležitosti rozhodnutia vrátane riadneho odôvodnenia.\n37. Skutkové zistenia v danom prípade potvrdzujú, že medzi účastníkmi konania ide o spor vyplývajúci\nz obchodnoprávneho vzťahu založeného medzi účastníkmi na základe zmluvy č. 62FIZP001012 zo\ndňa 16.12.2011 v znení jej dodatkov, predmetom ktorej bolo zabezpečovanie poskytovania a úhrada\nlekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami žalobcom ako obchodnou\nspoločnosťou poskytujúcou zdravotnú starostlivosť a žalovanou, ktorá v zmysle § 2 ods.1 zákona č.\n581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov je akciová spoločnosť so\nsídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia\nna základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Z obsahu uvedenej zmluvy\nvyplýva, že účastníci túto zmluvu uzatvorili podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súčasne z\nobsahu tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany, v danom konaní účastníci konania, sa dohodli na\nriešení sporov dohodou; až keď nebude možné dohodu dosiahnuť, môže sa ktorákoľvek zo zmluvných\nstrán domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou (čl. 8 ods. 4 zmluvy). Vydanie chybových protokolov,\nktoré boli predmetom dohadovacieho konania medzi zmluvným stranami (účastníkmi konania) neboli\nvýsledkom administratívneho konania žalovanej, ktorými by rozhodla o právach a povinnostiach, resp.\no oprávnených záujmoch žalobcu, ako orgán verejnej správy. Žalovaná predmetné chybové protokoly,\nktorými neuznala správnosť faktúr žalobcu k úhrade zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalobcom,\nvydala na základe súkromnoprávneho vzťahu vyplývajúceho medzi účastníkmi zo zmluvy zo 16.12.2011.\nZ uvedených dôvodov chybové protokoly a ani zápisnica z dohadovacieho konania nenapĺňajú\nzákonné znaky individuálneho správneho aktu, ktorými by žalovaná z mocenského postavenia orgánu\nverejnej správy rozhodla o právach a povinnostiach žalobcu, resp. o jeho oprávnených záujmoch.\nPo neúspešnom dohadovacom konaní má právo ktorákoľvek zo zmluvných strán sa domáhať\nochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov súdnou cestou podaním žaloby na všeobecnom\nsúde podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov kasačný súd sa\nstotožnil s argumentáciou správneho súdu o právomoci civilného súdu na konanie a rozhodovanie o\nobchodnoprávnom spore medzi účastníkmi konania, a preto na správnosť záverov správneho súdu o\nnedostatku právomoci správneho súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej obsiahnutých\nv zápisnici o dohadovacom konaní ďalej len poukazuje.\n38. Vzhľadom na uvedené vyššie, keďže skutkové zistenia v danom prípade potvrdzujú, že ide o\nobchodnoprávny spor medzi zmluvnými stranami (účastníkmi konania), spočívajúci v nepreplatení faktúr,\nmajúci charakter súkromnoprávneho sporu, správny súd nemá právomoc na konanie v zmysle § 7,\npísm. d/ SSP (správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v\nktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. Z uvedeného dôvodu ani zápisnica z dohadovacieho\nkonania a ani chybové protokoly nespĺňajú zákonné znaky individuálneho správneho aktu, keďže v\ndanej veci žalovaná nevydala rozhodnutie alebo opatrenie o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach žalobcu, z ktorých dôvodov v danom prípade nie je daná právomoc správneho\nsúdu ani v zmysle § 7 písm. b/ SSP (správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej\nsprávy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzickej osoby a právnickej osoby). Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ krajský súd pristúpil k zastaveniu\nkonania z dôvodu, že správny súd nemá právomoc na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí obsiahnutých\nv zápisnici, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd\nvyhodnotil námietku žalobcu, ktorou v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci\nkrajským súdom, za nedôvodnú.\n39. Kasačný súd za nedôvodnú považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, ktorou v kasačnej sťažnosti\nnamietal odklon správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Pokiaľ žalobca v kasačnej\n\nsťažnosti, opakovane ako v žalobe, poukazoval na judikatúru najvyššieho súdu - rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/42/2017 a sp. zn. 4Sžfk/30/2017, s touto námietkou sa v dostatočnom\nrozsahu vysporiadal správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 34). Kasačný súd sa v\ncelom rozsahu stotožňuje s argumentáciou správneho súdu, a preto v ďalšom na ňu len poukazuje.\n40. Z uvedených dôvodov vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie a skutkových zistení\nvyplývajúcich zo spisu krajského súdu, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalobcu,\nktorými namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa §\n440 ods. 1, písm. h/ SSP, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť\nžalobcu podanú proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, nepriznal právo na ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému náhradu trov tohto konania nepriznal z dôvodu, že nezistil dôvody ustanovené v právnej\núprave § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}