Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndz/1/2020 z 10. 5. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2020, sp. zn. 2Ndz/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1018201097.1 Najvyšší súd | 2Ndz/1/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:1018201097.1 | 2020-05-10 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP, § 87 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea3a3af3-95c3-4747-b4ec-3c18f74e74f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018201097.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Ndz/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201097
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018201097.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ARTHUR CONSULTING, s.r.o., Zámocká
10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 779 845, zastúpený advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners,
s.r.o., Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, proti žalovanému: Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava, za účasti:
CARLTON Property, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 6/2018/Fi zo dňa 14.06.2018, o námietke
zaujatosti uplatnenej žalobcom voči sudcom - členom senátu 6S Krajského súdu v Bratislave a voči
všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave, z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/122/2018, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia - členovia senátu 6S Krajského súdu v Bratislave JUDr. Krišková Andrea, Mgr. Degma Marián
a JUDr. Belavá Otília nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 6S/122/2018.

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Barková Marta, JUDr. Belavá Otília, Mgr. Degma Marián,
JUDr. Dzurdzík Michal PhD., JUDr. Fulcová Eva, JUDr. Hajdinová Jeannette, JUDr. Janáková Renáta,
JUDr. Jurgošová Beáta, JUDr. Krišková Andrea, JUDr. Malichová Blanka, JUDr. Mališová Zuzana,
JUDr. Pavlikovský Vlastimil, JUDr. Peťovská Anna, PhD., JUDr. Šramko Ľubomír, JUDr. Blažová
Magdaléna, JUDr. Buchvald Vladimír, Mgr. Kosová Marcela, JUDr. Kováč Karol, JUDr. Kubík Tibor, JUDr.
Mészárosová Denisa, JUDr. Molnárová Zuzana, JUDr. Šamko Peter, JUDr. Veselovská Danica, JUDr.
Zelenayová Iveta, JUDr. Bahníková Oľga, JUDr. Břoušková Ľubica, JUDr. Krišková Ľubica, JUDr. Kúšová
Elena, JUDr. Noskovičová Lýdia, JUDr. Ondrišová Elena, JUDr. Pacherová Paulína, JUDr. Pastieriková
Tatiana, JUDr. Sedlačková Andrea, JUDr. Šiffalovičová Dana, JUDr. Školníková Monika, JUDr. Tóth
Boris, Mgr. Zelenák Štefan nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/122/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním zo dňa 29.01.2020 vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom - členom senátu 6S
v zložení: JUDr. Andrea Krišková, Mgr. Marián Degma a JUDr. Otília Belavá z dôvodu, že existujú
pochybnosti o ich nezaujatosti v konaniach súvisiacich v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. VoÚ 6/2018/Fi zo dňa 14.06.2018 .

2. Uviedol, že nedisponuje priamymi dôkazmi, že všetci sudcovia sú v tomto konaní zaujatí a najmä v
prípade senátu Krajského súdu v Bratislave 6S nemá ani žiadne konkrétne nepriame indície. Naopak,
ako uviedol z jeho podania je zrejmé, že je možné pripustiť, že zaujatými nie sú a nie je cieľom tejto
námietky zaujatosti uvedených sudcov osobne zo zaujatosti obviňovať. Námietku podáva z dôvodu
existujúcich dôkazov a veľmi silných indícií zaujatosti jednak konkrétnych sudcov Okresného súdu
Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, tak ako ich označil vo svojom podaní, ale aj ďalšie skupiny
sudcov, na ktorých môžu mať zaujatí sudcovia alebo iné osoby vplyv a ktoré nevie v tomto štádiu



menovite identifikovať. Vyjadril obavu z možného ovplyvňovania súdov v kauzách, keďže je účastníkom
konania on osobne, žalobcova manželka Z. W., spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o., Carlton Property
s.r.o., AREC 3, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o. a EQUITY TRUST, s.r.o.. Vzhľadom na celkový
kontext je podľa žalobcu nevyhnutné, aby boli práve z dôvodu tejto neurčitosti v záujme ústavného
práva na spravodlivý proces vylúčení všetci sudcovia príslušných súdov. Vo svojom podaní citoval
z komunikácie T. W. cez aplikáciu Threema a menovite označil niekoľko sudcov Okresného súdu
Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave.

3. Uviedol, že prepisy komunikácie v Threeme boli opakovane uznané súdmi Slovenskej republiky za
zákonne získaný dôkaz. Po potvrdení obsahu predpisov existujú mimoriadne závažné podozrenia na
konanie viacerých sudcov oboch súdov v takom rozsahu, že bez najmenších pochybností v záujem
žalobcovho ústavného práva na spravodlivý proces jednoznačne odôvodňujú kompletné vylúčenie
uvedených súdov z rozhodovania sporov týkajúcich sa žalobcovej osoby. Ide o zásadný dokument, v
dôsledku ktorého sa otriasa v základoch dôveryhodnosť celého súdneho systému Slovenskej republiky,
ale najmä dôveryhodnosť bratislavských súdov.

4. Ďalej žiadal, aby bolo do konania ako dôkaz zabezpečené plné znenie prepisov Threemy z konania
PK-2T32/2019 vedeného na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, aj s identifikáciou jednotlivých
účastníkov komunikácie a všetkých ďalších sa tam nachádzajúcich dôkazov, ktoré by mohli mať
akýkoľvek súvis so žalobcom subjektami uvedenými vyššie alebo korupciou sudov.

5. Uviedol, že v súčasnosti sa celé súdnictvo, ale najmä bratislavské súdy otriasajú v základoch pre
vážne podozrenia z korupcie a ovplyvňovania rozhodnutí súdu čoho dôsledkom je absolútny pokles
dôvery odbornej aj laickej verejnosti v súdnictvo. Senát krajského súdu vedený JUDr. Zelenákom
namiesto primeranej snahy o odstránenie akýchkoľvek čo i len náznakov pochybností o nezaujatosti
sudcu v konkrétnej veci z pohľadu žalobcu absolútne škandalózne zaoberá vytváraním nezákonných
konštrukcií zdôvodňujúcich žalobcove údajné neskoré podanie námietky zaujatosti, a to len preto, aby
sa nemusel touto námietkou zaujatosti z vecného hľadiska zaoberať.

6. Žalobca žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vylúčil z rozhodovania v tomto konaní
zákonných sudcov a všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave a následne prikázal spor inému
krajskému súdu ako súdu odvolaciemu a zároveň prikázal spor niektorému prvostupňovému súdu v
obvode tohto krajského súdu na prípadné ďalšie konanie na prvom stupni.

7. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 k vznesenej námietke zaujatosti predsedníčka senátu 6S JUDr.
Andrea Krišková vo veci 6S/122/2018 uviedla, že sa v uvedenej veci necíti zaujatá. Pána Mgr. Q. T., MBA
ani jeho manželku Z. W. nepozná. Nepozná ani ďalšie osoby zainteresované vo veci a to spoločníkov
a konateľov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. a Carlton Propert, s.r.o. Ku komunikácii z aplikácie
Threema, ktorú vo svojom podaní konateľ žalobcu spomínal sa nevie vyjadriť, v každom prípade sa
nijako nedotýka jej osoby a to ani priamo ani nepriamo. O kauzách spoločností ADS PROPERTY, s.r.o.,
Carlton Property, s.r.o., AREC 3S, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o a EQUITY TRUST, s.r.o. v iných
konaniach, tak ako ich spomína pán T. nemá žiadnu vedomosť.

8. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 k vznesenej námietke zaujatosti člen senátu 6S JUDr. Marián Degma
vo veci 6S/122/2018 uviedol, že sa vo veci necíti zaujatý. Pána Mgr. Q. T., MBA ani jeho manželku Z. W.
nepozná. Nepozná ani ďalšie osoby zainteresované vo veci a to spoločníkov a konateľov spoločnosti
ADS PROPERTY, s.r.o. a Carlton Propert, s.r.o. Ku komunikácii z aplikácie Threema, ktorú vo svojom
podaní konateľ žalobcu spomínal sa nevie vyjadriť, v každom prípade sa nijako nedotýka jeho osoby
a to ani priamo ani nepriamo. O kauzách spoločností ADS PROPERTY, s.r.o., Carlton Property, s.r.o.,
AREC 3S, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o a EQUITY TRUST, s.r.o. v iných konaniach, tak ako ich
spomína pán T. nemá žiadnu vedomosť.

9. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 k vznesenej námietke zaujatosti členka senátu 6S JUDr. Otília Belavá
vo veci 6S/122/2018 uviedla, že sa v uvedenej veci necíti zaujatá. Pána Mgr. Q. T., MBA ani jeho
manželku Z. W. nepozná. Nepozná ani ďalšie osoby zainteresované vo veci a to spoločníkov a konateľov
spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. a Carlton Propert, s.r.o. Ku komunikácii z aplikácie Threema, ktorú
vo svojom podaní konateľ žalobcu spomínal sa nevie vyjadriť, v každom prípade sa nijako nedotýka jej
osoby a to ani priamo ani nepriamo. O kauzách spoločností ADS PROPERTY, s.r.o., Carlton Property,



s.r.o., AREC 3S, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o a EQUITY TRUST, s.r.o. v iných konaniach, tak
ako ich spomína pán T. nemá žiadnu vedomosť.

10. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 k vznesenej námietke zaujatosti sudcovia správneho kolégia JUDr.
Barková Marta, JUDr. Dzurdzík Michal PhD., JUDr. Fulcová Eva, JUDr. Hajdinová Jeannette, JUDr.
Janáková Renáta, JUDr. Jurgošová Beáta, JUDr. Malichová Blanka, JUDr. Mališová Zuzana, JUDr.
Pavlikovský Vlastimil, JUDr. Peťovská Anna, PhD., JUDr. Šramko Ľubomír uviedli, že sa v predmetnej
veci necítia byť zaujatí.

11. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 k vznesenej námietke zaujatosti sudcovia trestnoprávneho kolégia
JUDr. Blažová Magdaléna, JUDr. Buchvald Vladimír, Mgr. Kosová Marcela, JUDr. Kováč Karol,
JUDr. Kubík Tibor, JUDr. Mészárosová Denisa, JUDr. Molnárová Zuzana, JUDr. Šamko Peter, JUDr.
Veselovská Danica, JUDr. Zelenayová Iveta uviedli, že sa v predmetnej veci necítia byť zaujatí.

12. Vo vyjadrení zo dňa 10.02.2020 k vznesenej námietke zaujatosti sudcovia obchodnoprávneho
kolégia JUDr. Bahníková Oľga, JUDr. Břoušková Ľubica, JUDr. Krišková Ľubica, JUDr. Kúšová Elena,
JUDr. Noskovičová Lýdia, JUDr. Ondrišová Elena, JUDr. Pacherová Paulína, JUDr. Pastieriková Tatiana,
JUDr. Sedlačková Andrea, JUDr. Šiffalovičová Dana, JUDr. Školníková Monika, JUDr. Tóth Boris, Mgr.
Zelenák Štefan uviedli, že sa necítia byť zaujatí.

13. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným
na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo
veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 87 ods. 3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 90 ods. 1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku
zaujatosti.

16. Podľa § 90 ods. 2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania
podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých
povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa
náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.

17. Podľa § 91 ods. 1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa
účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu
nepredkladá.

18. Podľa § 91 ods. 3 SSP, ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.

19. Podľa § 92 ods. 1 SSP správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému
správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.

20. Najvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd") posúdil námietky zaujatosti vznesené voči sudcom zo
senátu 6S Krajského súdu v Bratislave a všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave vzhľadom na ich
pomer k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a
nasl. SSP a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutých sudcov.

21. Účelom § 87 SSP citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednávaniu sporu, k
nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným
súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z



ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu
z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

22. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcov podľa § 87 až § 91 SSP predstavuje výnimku
z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
Ústavy SR), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z
naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo.

23. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú
ustanoveniami SSP, ale tiež judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") a
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") a napokon aj závery, ku ktorým dospela
doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

24. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je
potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty
nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho
osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom.
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný
opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej
zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt, ale existencia
objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,
ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

25. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a
procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám
zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného
sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti
na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

26. Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu
a podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť
vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať
objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).

27. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru
v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať
o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez
akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám,
ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.

28. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 757/2004 Z.z.") na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu,
ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

29. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených



ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa
prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

30. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená
vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonné ustanovenie § 87
ods. 3 SSP výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
boli okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach a v zmysle § 91 ods. 3
SSP na ňu neprihliada (napr. rozhodovanie senátu v pomere hlasov 3:0, nevyhovenie návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia, zamietnutie žaloby, odmietnutie žaloby, zastavenie konania). Dôvodom
na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je podľa citovaných ustanovení zákona
procesný postup sudcov v prejednávanej veci (námietka ohľadom nariadenia viacerých pojednávaní v
jeden pojednávací deň).
32. Najvyšší súd k záveru o tom, že sudca je vylúčený, uviedol, že nie je potrebné, aby bolo preukázané,
že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti. Nestrannosť treba skúmať z
dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné
presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom
prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v
danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až
do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1.
októbra 1982).

33. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j.
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek
oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS
16/00).

34. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť
sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci". Za objektívne
pritom nemožno považovať ani to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to,
či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania
môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné,
že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj
napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a
nestranne. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko účastníka
konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto
hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže
objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, konštantnej judikatúry a procesných zásad,
najvyšší súd v danej veci nemohol považovať dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietkach zaujatosti
uplatnenej dňa 29.01.2020, za dôvody pre vylúčenie sudcov JUDr. Mariána Degmu, JUDr. Andrei
Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej - členov senátu 6S Krajského súdu v Bratislava a všetkých členov
Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
6S/122/2018.

36. Najvyšší súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva ani žiadny dôvod pre spochybnenie pravdivosti
vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Bratislave, v zmysle ktorého nemajú vzťah k prejednávanej veci,
účastníkom konania, ich zástupcom, alebo k osobám zúčastneným na konaní.

37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.