{"guid": "5efba53f-856a-40e5-92b1-763158ec0682:08b9b1a8-cc75-4dbd-b3b5-21429807bace", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018200814.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/18/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/18/2019 z 27. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2020, sp. zn. 9Sžsk/18/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018200814.1", "identifikacne_cislo": "1018200814", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-236"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-236"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08b9b1a8-cc75-4dbd-b3b5-21429807bace", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200814.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200814.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200814.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/18/2019\n1018200814\n27. 07. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:1018200814.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. Z.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10,\n813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 41863-2/2018-BA z 27. apríla\n2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/53/2018-56 z\n10.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Sa/53/2018-56 z 10.10.2018 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 41863-2/2018-BA z 27. apríla 2018 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaná ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 2789/2018-BAM-DvN z\n01.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Bratislava\nuložila žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len\nzákon o sociálnom poistení) povinnosť vrátiť dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 1.\nseptembra 2017 do 30. septembra 2017 v celkovej sume 555,90 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti\nprvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že žalobca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že mu\nbola dávka v nezamestnanosti vyplatená neprávom, pretože bol od 01.09.2017 zamestnaný.\n2. Krajský súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca svoju správnu žalobu z procesného\nhľadiska založil na porušení ust. § 191 S.s.p. a to na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci,\nnesprávnom právnom posúdení a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, rozporu skutkového\nstavu s administratívnymi spismi a svoje vecné námietky zastrešil nezákonnosťou napadnutého\nrozhodnutia. K uvedeným námietkam dáva krajský súd do pozornosti, že len správne a zákonne\nzistený skutkový stav vytvára predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, z\nčoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca\ntvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka\nnesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. Túto teóriu podporuje aj rozsudok NS SR sp.\nzn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017.\n3. Nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok\nustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak a slúži na prekrytie nedostatku\n\nfinančných prostriedkov v čase absencie pracovného uplatnenia poistenca. Nebolo sporné, že\nzaradením do evidencie nezamestnaných, žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, na základe\nžiadosti zo dňa 27.09.2017, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 02.10.2017, odo\ndňa 22.08.2017 vznikol. V samotnej žiadosti o dávku v nezamestnanosti je v kolónke pod pís. L, bod\n3, 4, 5 uvedené: Potvrdzujem svojím podpisom úplnosť a pravdivosť údajov, som si vedomý právnych\nnásledkov vyplývajúcich z nesprávne uvedených údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené\nsumy dávky v nezamestnanosti, som si vedomý nevyhnutnosti oznámiť každú zmenu osobných údajov\na skutočnosti týkajúcich sa nároku na dávku v nezamestnanosti príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.\nPrílohou žiadosti je poučenie žiadateľa o dávku a poberateľa dávky v nezamestnanosti, znalosť a\nporozumenie obsahu ktorého žalobca svojim podpisom potvrdil a z obsahu ktorého vyplýva uvedenie\ndôvodov zániku nároku na dávku, ako aj povinnosti poberateľa v lehote do ôsmich dní oznámiť\nskutočnosti rozhodujúce na vznik trvanie a zánik nároku na dávku, na jej výplatu, jej sumu, ako aj\nzmenu týchto skutočností. Expressis verbis sú v poučení vymenované dotknuté skutočnosti a medzi\nnimi aj vyradenie z evidencie uchádzačov. Do informácie o povinnostiach poberateľa dávky je zahrnuté\naj vrátenie dávky alebo jej časti odo dňa, od ktorého mu nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil\npovinnosť uloženú zákonom alebo prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností\npredpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila alebo vedome inak spôsobil, že\ndávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, najmä v prípade spätného\nvyradenia z evidencie alebo v prípade spätného priznania iných dávok sociálneho poistenia, ktorých\npriznanie a poberanie vylučuje nárok na poberanie dávky.\n4. Tzn. žalobca súhrn svojich povinností prijal hneď získaním statusu žiadateľa o dávku v\nnezamestnanosti, a situácia uvedená za predposlednou čiarkou danej informácie nastala, čo súčasne\nvylučuje opodstatnenosť jeho tvrdení o reálnej nemožnosti príjemcov dávok poznať všetky zákony a\npovinnosti, zákonmi im uložené s poukazom na zúženie rozsahu ich zodpovednosti dané písm. a/ ods.\n1 ust. § 236 ZSP. K tejto jeho dodatkovej úvahe súd podotýka, že jemu nebola povinnosť uložená podľa\npísm. a/, ale písm. b/ citovaného ustanovenia, s jasne formulovanou dispozíciou porušenia povinnosti,\nt.j. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila\nv poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať,\nže sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.\n5. Za irelevantné krajský súd považoval aj ďalšie žalobcove námietky, najmä v rovine nevyhnutnosti\nprotiprávneho konania z jeho strany, o nedoručení rozhodnutia a teda nevedomosti o jeho vyradení\ndňa 18.10.2017 z evidencie uchádzačov o zamestnanie, s tvrdením, že k preplatku na dávke by došlo\naj v prípade, ak by sa o vyradení dozvedel (rozhodnutie v odbernej lehote neprevzal a teda k jeho\nsprávoplatneniu došlo na základe fikcie doručenia). Za fabulujúcu krajský súd považoval aj nadväzujúcu\nžalobcovu argumentáciu o neporušení ust. § 227 ods. 3, keď príjemcom dávky sa stal až dňa 12.10.2017,\nkedy najskôr mu vznikla povinnosť žalovanej riadne oznámiť zmenu rozhodujúcich skutočností, nakoľko\nrozhodujúce skutočnosti, o ktorých mal vedomosť, žalovanej riadne pri uplatnení žiadosti preukázal.\nTu treba pripomenúť, že žalobcovi splýva postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a\nSociálnej poisťovne pobočka Bratislava do jedného konania. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti zo\ndňa 27.09.2017, doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 02.10.2017, a v rámci žiadosti\npodpísal aj potvrdenie pravdivosti a úplnosti údajov, ako aj prehlásenie vedomosti o právnych následkoch\nvyplývajúcich z nesprávne uvedených (pozn. súdu aj zamlčaných) údajov, ako i o povinnosti neprávom\nvyplatené sumy dávky v nezamestnanosti vrátiť. Žalobcovej pozornosti zrejme uniklo, že v tom čase\nuž mesiac disponoval pracovnou zmluvou a bol v pracovnom pomere. Za relevantné súd nepovažuje\nani ďalšie jeho námietky o neporušení zákonných ustanovení z jeho strany a o vedomosti žalovanej zo\nsvojich informačných systémov o vzniku jeho pracovného pomeru atď.., nakoľko na podanie úplných\na pravdivých informácií sa zaviazal už dňom podpisu žiadosti. Jediným relevantným v preskúmavaní\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia je vznik pracovného pomeru žalobcu dňa 01.09.2017, na základe\nčoho bol k tomuto dňu spätne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. § 105\nods. 2 ZSP, v dôsledku čoho mu v súlade s dispozíciou ust. § 236 ods. 1 písm. b/, pretože prijímal\ndávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo\nvyššej sume ako patrila, vznikla povinnosť z vyplatenej dávky za obdobie od 22.08.2017 do 30.09.2017\nvrátiť časť dávky vyplatenej bez právneho titulu za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v rozsahu\n555,90 Eur, ktorej prijímateľ bol za súbehu trvania pracovného pomeru a poistenca vyradeného zo\nzoznamu uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda vedel, respektíve musel predpokladať, že dávka\nv nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie, počas ktorého bol vyradený z evidencie a\n\nsúčasne zamestnaný a mal nárok na mzdu mu bola vyplatená neprávom a je ju povinný vrátiť. Napokon,\nže tejto povinnosti, s explicitným uvedením v poučení žiadateľa, že dávku je povinný vrátiť okrem iného\nv prípade spätného vyradenia z evidencie alebo v prípade spätného priznania iných dávok sociálneho\npoistenia, ktorých priznanie a poberanie vylučuje nárok na poberanie dávky, porozumel, vyjadril svojim\npodpisom na poučení, dňa 27.09.2014.\n6. K žalobcovým námietkam krajský súd okrajovo uvádza, že tieto by mali svoju právnu logiku na\nbáze teoretickej meditácie o dodržaní procesného postupu správneho orgánu pri prijatí nešpecifickej,\nbližšie nekonkretizovanej dávky. V prípade žalobcu je predmetom prieskumu rozhodnutie o vrátení\ndávky v nezamestnanosti, teda dávky, ktorej už samotný názov úzko špecifikuje účel jej priznania,\nt.j. príjem pokrývajúci obdobie v nezamestnanosti, kedy všetky úvahy o nenaplnení podmienok\nzodpovednosti, nevedomosti, porušení postupu žalovanej, či inom prenášaní zodpovednosti na správny\norgán neobstoja.\n7. Krajský súd konštatoval, že v zistení skutkového stavu žalovanou nedošlo k logickému rozporu\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak\nz hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, rozhodnutiu\nsprávneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol\nlogický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť\nzistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 S.s.p., alebo, že by na zistený skutkový\nstav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\nŽalovaná riadne zistila skutočnosti potrebné na vyvodenie záverov k akým dospela a z poznania obsahu\nadministratívneho spisu jednoznačne vyplýva správnosť jej rozhodnutia.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ). V\nrozsiahlej kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nTrval na vlastnom právnom posúdení, ktoré namietal počas celého správneho, ako aj súdneho konania,\nspočívajúce v tom, že pre založenie zodpovednosti za preplatok na dávke v nezamestnanosti v zmysle\nust. § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je nevyhnutným predpokladom naplnenie celého\nzodpovednostného reťazca stanoveného zákonom o sociálnom poistení v nadväznosti na všeobecný\nprávny inštitút zodpovednosti. Sťažovateľ odmieta zodpovednosť za vznik preplatku a má za to, že\npodmienky na vznik zodpovednosti neboli dané. Vo všeobecnosti sa podľa sťažovateľa zodpovednosť\nv sociálnom poistení podobá zodpovednosti za škodu, a preto aj uloženie povinnosti vrátiť preplatok na\ndávke musí byť posúdené s ohľadom na porušenie právnej povinnosti. Túto skutočnosť vyvodzuje zo\nzaradenia ustanovenia § 236 zákona o sociálnom poistení v druhej hlave piatej časti zákona o sociálnom\npoistení. Ďalej sťažovateľ rozobral jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré sú\npodľa neho totožné ako predpoklady vzniku zodpovednosti za preplatok (protiprávne konanie, vznik\npreplatku na dávke, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom preplatku a zavinenie).\nSťažovateľovi nie je jasné tvrdenie žalovanej a krajského súdu, že vedel alebo musel predpokladať,\nže sa mu dávka vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, aká mu patrila. Sťažovateľ odmieta, že by\nsvojím konaním alebo opomenutím konania zavinil vznik preplatku na dávke. Namietal, že v jeho prípade\nžalovaná vôbec neskúmala jeho prípadné zavinenie a existenciu tohto znaku zodpovednosti jednoducho\npoprela.\n9. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyplýva\nosobitný predpoklad pre vznik zodpovednosti za preplatok na dávke v nezamestnanosti, ktorým je\nnedostatok dobromyseľnosti pri prijatí dávky na strane prijímateľa dávky. Toto ustanovenie má chrániť\ndobromyseľného príjemcu dávky a poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/90/2016. Poznamenal, že\nzákon o sociálnom poistení v žiadnom svojom ustanovení nevylučuje súbežné poberanie iného príjmu,\nresp. mzdy a dávky v nezamestnanosti. Za nesprávnu považoval úvahu žalovanej, že vedomosť o vzniku\npracovného pomeru zároveň znamená aj vedomosť, že sa dávka vyplatila neprávom a poznamenal, že v\nčase výplaty dávky ešte ani nebol oboznámený s rozhodnutím žalovanej o priznaní dávky, a teda nemal\nani možnosť posúdiť, či mu bola dávka vyplatená správne. Nemohol v čase vyplatenia dávky za žiadnych\n\nokolností vedieť, že dňa 12.10.2017 prijal dávku neprávom, resp. vo vyššej sume ako mu patrila. Trval na\ntom, že platí prezumpcia správnosti rozhodnutia a poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/90/2016\na 1So/80/2010. Sťažovateľ trvá na tom, že len subjektívna vedomosť žalobcu o tom, že sa mu vypláca\ndávka neprávom za súčasného splnenia všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti zakladá\njeho povinnosť neoprávnene vyplatenú dávku vrátiť, pričom dôkazné bremeno, že všetky okolnosti boli\nnaplnené zaťažuje žalovanú. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn 7Sžso/77/2011. S poukazom\nna judikatúru podľa sťažovateľa k naplneniu podmienky vzniku zodpovednosti (vedomostnej zložky nedostatku dobromyseľnosti) muselo predchádzať rozhodnutie o odňatí dávky a zastavení jej výplaty,\npre ktorú v konaní neboli zistené zákonné dôvody. Toto rozhodnutie však bolo žalobcovi doručené až v\ndecembri 2017. Skutočnosť, že dávka bola vyplatená v nesprávnej sume, resp. za nesprávne obdobie\nešte neznamená, že bola vyplatená neprávom.\n10. V rámci ďalšieho sťažnostného bodu sťažovateľ namietal, že krajský súd nerozlišoval medzi\ndôsledkami rozhodnutia o odňatí dávky, ktoré malo predchádzať tomuto konaniu a medzi povinnosťou\nžalobcu uvedenú dávku vrátiť v dôsledku naplnenia podmienok zodpovednosti za vznik preplatku.\nSkutočnosť, že žalobcovi žalovaná poskytla dávku aj za obdobie, pre ktoré neboli inak splnené zákonné\npredpoklady, neznamená súčasne aj povinnosť žalobcu vrátiť dávku, ktorú prijal v dobrej viere, a to aj\nkeby inak boli dané dôvody na odňatie tejto dávky podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.\nZáverom uviedol, že nemal vedomosť o prijatí dávky neprávom, neoprávnenú výplatu dávky nezavinil, a\npreto mu nemôže vzniknúť zodpovednosť za preplatok na dávke, a to ani vtedy, ak by boli dané dôvody\nna jej odňatie.\n11. Nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces videl\nsťažovateľ v tom, že krajský súd ani žalovaná nezdôvodňoval, nezaoberal sa a teda ani právne\nneposúdil žalobné námietky uvedené v žalobe, zahrnuté aj do kasačnej sťažnosti. Podľa sťažovateľa\nsa žalovaná aj krajský súd mali za každých okolností vysporiadať s otázkami právnymi, pričom\nžiadnym z právnych argumentov žalobcu sa krajský súd nezaoberal. Podľa sťažovateľa krajský súd\nrozsudok riadne nezdôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol\nako použil správnu úvahu pri použití predpisov, na základe ktorých rozhodoval, neuviedol aké\nstanovisko zaujal k návrhom a námietkam žalobcu, právne tvrdenia krajského súdu nemajú oporu\nv platnom právnom poriadku. Rozsudok krajského súdu považoval za porušenie ústavnoprávne a\nmedzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu\nmateriálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého\nprocesu, princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti orgánov verejnej moci\na ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzísť z bezprávia a nespravodlivosti.\n12. Sťažovateľ ďalej vyčítal žalovanej procesný postup, v celom konaní podľa neho rozhodovala\nsvojvoľne a arbitrárne a prenáša celú ťarchu za svoje nesprávne konanie na žalobcu ako poistenca\na príjemcu dávky. Nezákonným uložením povinnosti vrátiť časť dávky v nezamestnanosti dochádza\nk závažnému bezprostrednému zásahu do vlastníckych práv sťažovateľa. Žalovaná mu celým svojím\npostupom odňala jeho procesné práva, predovšetkým možnosť konať v konaní o odňatí dávky, resp. v\nkonaní o uložení povinnosti za preplatok, napr. predkladať tvrdenia a dôkazy na podporu svojich tvrdení.\nPreskúmavané rozhodnutie nepovažuje za dostatočne odôvodnené.\n13. Záverom sťažovateľ navrhol peňažnú moderáciu preskúmavaného rozhodnutia, pretože považuje\nvrátenie peňažného plnenia vyplývajúceho zo vzniku preplatku na dávke za neprimerané okolnostiam\nvzniku preplatku, povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti v sume 555,90 eur bola uložená zjavne\nneproporcionálne a neprimerane povahe skutku, jeho dôsledkom a okolnostiam.\n14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením\nrozsudku krajského súdu. Zopakovala, že vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie má za\nnásledok zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo\njej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak prijímal dávku alebo jej časť hoci vedel alebo musel\nz okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Žalobca bez\nakýchkoľvek pochybností vedel, resp. z okolností musel predpokladať, že dávka v nezamestnanosti,\nktorá mu bola vyplatená za obdobie, počas ktorého bol zamestnaný a mal nárok na mzdu, mu bola\nvyplatená neprávom. V zmysle ust. § 236 ods. 1 písm. b) je žalobca povinný takto vyplatenú dávku v\n\nnezamestnanosti vrátiť. Žalovaná poukázal na judikatúru NS SR, v ktorej sa najvyšší súd stotožnil s\nnázorom žalovanej o vylúčení súbežného nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný\ndôchodok. Záverom žalovaná uviedla, že v prípade prijatia výkladu ust. § 236 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení, tak ako ho uvádza žalobca, v prípadoch, kedy si poberateľ nesplní svoje zákonné povinnosti, by\nbol v konečnom dôsledku odmenení poberaním dávky v nezamestnanosti za dlhšie obdobie. Žalovaná\npovažuje postoj sťažovateľa vo veci za nielen odporujúci zákonu, ale aj dobrým mravom. Poskytnutie\ndávky v nezamestnanosti za obdobie, počas ktorého bol žalobca zamestnaný a mal príjem z pracovného\npomeru, sa prieči základnému účelu tejto dávky.\n15. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril sťažovateľ, ktorý tvrdil, že žalovaná nebola oprávnená žalobcu\nzaviazať a ukladať mu povinnosti vrátiť dávku, v prípade spätného vyradenia z evidencie uchádzačov\no zamestnanie formou poučenia žalobcu ako žiadateľa resp. poberateľa dávky. Žalovaná prezentuje\nnovú povinnosť pre žalobcu, ktorá nemá ukotvenie v žiadnom zákone, zákon takúto povinnosť žalobcovi\nvýslovne neukladá. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že bolo predčasným konať a rozhodovať o povinnosti\nvrátiť preplatok na dávke, nakoľko má za to, že k žiadnemu preplatku nedošlo, preto bolo predčasné\nuvažovať o tom, ktorý subjekt je za vznik preplatku skutočne zodpovedný. V súvislosti s rozhodnutím\no odňatí dávky žalobca poukazuje na to, že raz priznanú dávku je vždy potrebné odňať. Postupom,\nktorým žalovaná zákonným spôsobom neodňala žalobcovi priznanú dávku, porušila jeho procesné\npráva, predovšetkým možnosť konať v konaní o odňatí dávky. Konanie o vrátení preplatku žalobca\npovažoval za predčasné. Tvrdenie, že postoj žalobcu odporuje zákonu alebo dobrým mravom považoval\nza absurdné. Uviedol, že v tejto veci iba požíva práva garantované Ústavou SR a medzinárodnými\ndohovormi. Opakovane žiadal o moderáciu povinnosti vrátiť sumu 555,90 eur na 100 eur.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je\ndôvodná.\n17. Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej\nčasť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a\na) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,\nb) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo\nc) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.\n18. Predmetom sporu v danom prípade zostala otázka, či žalobca ako príjemca dávky v nezamestnanosti\nje povinný vrátiť časť dávku v nezamestnanosti vyplatenú za obdobie, počas ktorého bol zamestnaný.\n19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom\nvysloveným krajským súdom v odôvodnení rozsudku. Podľa názoru kasačného súdu je rozsudok\nkrajského súdu vecne správny, náležite odôvodnený a má za to, že krajský súd sa v ňom vysporiadal so\nvšetkými podstatnými námietkami žalobcu. Kasačný súd nepovažuje za účelné opakovať argumentáciu\nuvedenú v rozsudku krajského súdu, a preto sa bude venovať iba podstatným námietkam uvedeným\nsťažovateľom v kasačnej sťažnosti.\n20. Sťažovateľova argumentácia je založená na tvrdení, že na to aby bol povinný vrátiť dávku v\nnezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená aj za obdobie, počas ktorého už bol zamestnaný, musia byť\nsplnené rovnaké predpoklady ako pri nároku na náhradu škody (vznik škody - preplatku, porušenie\nprávnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom preplatku a zavinenie).\nKasačný súd tento právny názor žalobcu považuje za nesprávny, ktorý nemá oporu v platnom právnom\nporiadku. Povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku je upravená v § 236 zákona o sociálnom\npoistení. Toto ustanovenie jasne formuluje podmienky, za splnenia ktorých je príjemca dávky povinný\ndávku vrátiť. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nie je možné vyvodiť aplikáciu\nustanovení o vzniku nároku na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, a to ani zo systematického\nzaradenia § 236 v druhej hlave zákona o sociálnom poistení s názvom zodpovednosť v sociálnom\npoistení. Ustanovenie § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozlišuje 3 situácie, kedy je príjemca\npovinný vrátiť dávku a) nesplnenie povinnosti uloženej týmto zákonom, b) prijatie dávku alebo jej časti,\n\nhoci príjemca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej\nsume, ako patrila, alebo c) ak príjemca vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. V prvom prípade je predpokladom porušenie povinnosti\nuloženej zákonom. V druhom prípade je predpokladom vedomosť alebo predpoklad vyplývajúci z\nokolností, že dávka príjemcovi bola vyplatená neprávom. Tretí prípad postihuje iné vedomé konanie\npríjemcu dávky, ktorého dôsledkom je vyplatenie dávky neprávom. Je teda zrejmé, že ide o tri rôzne\nsituácie. Pokiaľ by sme pripustili žalobcov výklad, že okrem uvedených podmienok je vždy potrebné\nsplniť aj všetky predpoklady rovnaké ako pri nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti, škoda\n(preplatok), príčinná súvislosť, zavinenie) rozlišovať jednotlivé prípady povinnosti vrátiť dávku uvedené\nv ustanovení § 236 ods. 1 pod písm. a) až c) by stratilo opodstatnenie, pretože vždy by sa vyžadovalo\nporušenie povinnosti, príčinná súvislosť a zavinenie. Je preto zrejmé, že zákonodarca neviaže povinnosť\nvrátiť neprávom vyplatenú dávku na iné predpoklady ako tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 236 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd žalobcovu argumentáciu\npredpokladov vzniku škody, ktorú žalobca v rámci kasačnej sťažnosti podrobne rozobral, za irelevantnú.\n21. Ďalším argumentom žalobcu je ochrana dobromyseľného príjemcu dávky, pričom poukazuje na\nrozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/90/2016. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že uvedený\nrozsudok sa týka povinnosti vrátiť časť nároku na náhradu za bolesť. Je potrebné poznamenať, že\nvedomosť resp. predpoklad, že ide o vyplatenie dávky neprávom, v prípade náhrady za bolesť je\npotrebné posudzovať na základe odlišných kritérií ako pri dávke v nezamestnanosti. Náhrada za bolesť\nsa vypočítava na základe bodového hodnotenia, ktoré vykonávajú lekári a je teda závislé na odborných\nmedicínskych otázkach, o ktorých si žiadateľ v zásade nie je sám schopný si urobiť úsudok. Ide preto\no skutkovo úplne odlišnú situáciu ako je situácia žalobcu, ktorý mal za daných okolností byť schopný\nvyvodiť záver, že za dobu, počas ktorej je zamestnaný, mu dávka v nezamestnanosti nepatrí. K rozsudku\nNS SR sp. zn. 1So/80/2010, na ktorý tiež žalobca poukazuje je potrebné dodať, že v danom prípade\nide o vrátenie sirotského dôchodku, pričom na rozdiel od prípadu žalobcu v danom prípade absentovalo\npoučenie, ktoré by preukazovalo vedomosť o tom, že dávka bola vyplatená neprávom. V prípade\nrozsudku NS SR sp. zn: 7Sžso/77/2011 ide o rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na úpravu bytu,\nnie o povinnosti tento príspevok vrátiť. Rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazuje, vychádzajú z iných\nskutkových okolností pri posudzovaní vedomosti prijímateľa o vyplatení dávky neprávom, a preto nie\nsú na daný prípad použiteľné.\n22. Kasačný súd sa nestotožňuje ani so žalobcovou argumentáciou ohľadne jeho dobromyseľnosti v\nčase prijatia dávky a poukazuje na to, že žalobca vedel, že je od 01.09.2017 zamestnaný, a to túto\nvedomosť mal už aj v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Neobstoja žalobcove špekulácie\no tom, kedy mu bola dávka vyplatená, ani kedy mu bolo oznámené vyradenie z evidencie uchádzačov\no zamestnanie ani či žalovaná má v tlačive žiadosti kolónku na uvedenie budúceho zamestnania. Za\nrozhodujúcu skutočnosť, zhodne s názorom krajského súdu považuje kasačný súd to, že žalobca musel\nvedieť, že od 01.09.2017 je zamestnaný a že mu z tohto dôvodu od 01.09.2017 dávka v nezamestnanosti\nnepatrí. Vedomosť žalobcu je možné odvodiť, tak ako poukázal aj krajský súd, od žalobcom vlastnoručne\npodpísaného poučenia v rámci žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti, v ktorom sa uvádza:\n„Poberateľ dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila\nv poskytnutej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom alebo prijímal dávku alebo jej časť,\nhoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako\npatrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume,\nako patrila, najmä v prípade spätného vyradenia z evidencie alebo v prípade spätného priznania iných\ndávok sociálneho poistenia, ktorých priznanie a poberanie vylučuje nárok na poberanie dávky.“ Kasačný\nsúd pritom poukazuje aj na emailovú komunikáciu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú priložil\nžalobca a ktorá má dokazovať, že oznámil vznik pracovného pomeru tomuto úradu zo dňa 07.09.2017, v\nktorom bol referentkou upozornený, že na základe vzniku pracovného pomeru bude vyradení z evidencie\nuchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na uvedené kasačný súd považuje žalobcovo tvrdenie, že\nnevedel a ani nemohol z okolností predpokladať, že dávka v nezamestnanosti mu za mesiac september\n2017, kedy už bol zamestnaný, nepatrí, za nepravdivé.\n23. Sťažovateľ ďalej vyčítal krajskému súdu, že rozsudok riadne nezdôvodnil. Kasačný súd ani túto\nnámietku nepovažuje za dôvodnú. Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval\nkrajský súd za preukázané, ktoré skutočnosti vo veci považoval za rozhodujúce, ako aj to, prečo\njednotlivé žalobcove argumenty nepovažoval za opodstatnené. Kasačný súd poukazuje na ods. 21 -27\n\nrozsudku krajského súdu. Skutočnosť, že krajský súd nevyhovel námietkam žalobcu neznamená, že sa\nnimi nezaoberal. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi.\n24. Kasačný súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že rozsudok krajského súdu porušuje\nžalobcove základné práva, princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti\norgánov verejnej moci a ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzísť z\nbezprávia a nespravodlivosti. Nemožno považovať za porušenie legitímnych očakávaní žalobcu a za\nnespravodlivosť uloženie povinnosti vrátiť dávku, o ktorej žalobca vedel, že mu nepatrí už v momente\njej prijatia.\n25. Ďalšiu námietku týkajúcu sa administratívneho postupu žalovanej, v ktorej namieta neodňatie dávky\nkasačný súd považuje za irelevantnú vzhľadom na to, že predmetom tohto konania je rozhodnutie\nžalovanej o vrátení neprávom vyplatenej dávky, nie konanie o odňatí dávky ani konanie o zastavení\nvýplaty dávky.\n26. Sťažovateľ ďalej vyčítal žalovanej procesný postup, v celom konaní podľa neho rozhodovala\nsvojvoľne a arbitrárne a prenáša celú ťarchu za svoje nesprávne konanie na žalobcu ako poistenca a\npríjemcu dávky. Túto námietku žalobcu kasačný súd tiež považoval za nedôvodnú. Naopak žalovaná v\nkonaní preukázala a riadne odôvodnila, prečo žalobca vedel o tom, že mu uvedená dávka nepatrí.\n27. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná prezentuje novú povinnosť pre žalobcu, ktorá nemá ukotvenie\nv žiadnom zákone, zákon takúto povinnosť žalobcovi výslovne neukladá, považuje kasačný súd za\nnepravdivé vzhľadom na ustanovenie § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Je teda zrejmé,\nže povinnosť vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého príjemcovi nepatrila alebo nepatrila v\nposkytovanej sume, je ustanovená v zákone a nie v poučení k žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ako\nto prezentuje žalobca.\n28. Námietku žalobcu, že žalovaná mu celým svojím postupom odňala jeho procesné práva,\npredovšetkým možnosť konať v konaní o odňatí dávky, resp. v konaní o uložení povinnosti za preplatok,\nnapr. predkladať tvrdenia a dôkazy na podporu svojich tvrdení považuje kasačný súd za nedôvodnú\na poukazuje na to, že žalobca mal možnosť v rámci administratívneho konania o povinnosti vrátiť\nneprávom vyplatenú dávku sa vyjadriť a predkladať dôkazy, pričom toto svoje právo aj uplatnil v rámci\nodvolacieho konania.\n29. Záverom sťažovateľ navrhol peňažnú moderáciu a žiadal znížiť povinnosť vrátiť neoprávnene\nvyplatenú dávku na 100 eur. Tuto žalobcovu požiadavku kasačný súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.\nV danom prípade nie je dôvod uvažovať o peňažnej moderácií vzhľadom na to, že ide o vrátenie dávky,\nna ktorú žalobca od začiatku nemal nárok a ktorá mu nepatrí, s poukazom na skutočnosť, že o tom, že\nmu táto dávka nepatrí žalobca vedel, resp. musel túto skutočnosť vzhľadom na okolnosti predpokladať.\n30. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n31. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a účastníkom nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože sťažovateľ v konaní nebol úspešný a žalovanému nárok na náhradu trov\nv zásade neprináleží.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}