{"guid": "32e9ce36-d2f3-476a-bedb-9ee98145a141:29db4b94-aa87-45c8-ad20-b28217d0f279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018200776.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/5/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/5/2020 z 30. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2020, sp. zn. 7Sžsk/5/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1018200776.1", "identifikacne_cislo": "1018200776", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29db4b94-aa87-45c8-ad20-b28217d0f279", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200776.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200776.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200776.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/5/2020\n1018200776\n30. 03. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:1018200776.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MEJ clinic s.r.o., Kupecká 18, 949 01 Nitra,\nIČO: 36 869 473, zastúpený advokátskou kanceláriou: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, 949 01\nNitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851\n01 Bratislava, IČO: 35 942 436, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 18700102 zo dňa\n23.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27.08.2019 č.\nk. 5S/80/2018-42, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým uznesením z\n27.08.2019 č. k. 5S/80/2018-42 podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej „SSP“) odmietol žalobu zo dňa 23.05.2018, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného - protokolu o kontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018. O náhrade\ntrov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd pred preskúmaním veci v merite skúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho\npreskúmania žalobou napadnutého protokolu, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť\npre jej neprípustnosť, keďže v danom prípade ide o súkromnoprávny vzťah medzi žalobcom a\nžalovaným, o ktorom má rozhodovať súd v civilnom procese. Konštatoval, že nie je daná právomoc\nsprávneho súdu na rozhodovanie predmetnej veci.\n3. Krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 SSP, v § 3 ods. 1 písm. b/, c/ SSP, § 4\npísm. c) SSP, § 6 ods. 1 SSP, § 97 SSP, § 7 písm. d) SSP, § 98 ods. 1 písm. g) SSP konštatoval, že v\nsystéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s\nnegatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a\nto okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).\n4. Správny súd v uvedenej právnej veci po skúmaní procesných podmienok zistil, že nie je daná\njeho právomoc konať o podanej žalobe z dôvodu, že sa v danom prípade nejedná o preskúmanie\n\nrozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Žalovaný napadnutým opatrením uložil žalobcovi\nna základe vykonanej kontroly zmluvnú pokutu vo výške 618,48 eur, určil lehotu na odstránenie\nzistených nedostatkov a upozornil žalobcu na dodržiavanie legislatívnych ustanovení pri preskripcii\nliekov a zdravotníckych pomôcok. Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalovaný\nby vystupoval a rozhodoval ako orgán verejnej správy len v prípade, ak by rozhodoval v rámci jemu\nzvereného oprávnenia rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických\na právnických osôb o porušení zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným právnym predpisom\nustanovených povinností, a teda porušení predpisov verejného práva. Krajský súd konštatoval, že\nvzťah poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, založený zmluvou o poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Vzťah\nžalobcu a žalovaného vznikol z vôle žalobcu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti, pričom vstup do tohto zmluvného vzťahu je založený zo strany žalobcu na báze\ndobrovoľnosti. Žalobca nemal zákonnú povinnosť vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu so žalovaným a\nurobil tak výlučne na základe svojej slobodnej vôle. V zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti\nsi žalobca a žalovaný dohodli v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. podmienky, na základe ktorých\nbude žalobca poskytovať zdravotnú starostlivosť a žalovaný mu bude za jej poskytovanie platiť\núhrady. Vykonanie kontroly dodržiavania podmienok uvedených v zmluve v tomto prípade nevyplýva\nzo všeobecne záväzného právneho predpisu, ale zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.\nŽalovaný tak mohol vykonať kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok u žalobcu a v prípade zistenia\nporušení podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti požadovať od žalobcu zmluvnú pokutu, ktorá\nbola dohodnutá v zmluve. Žalovaný v tomto prípade nevystupoval voči žalobcovi verejnomocensky,\nale postupoval na základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú mal uzatvorenú so\nžalobcom. Realizácia oprávnení a vyžadovanie plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá má\nsúkromnoprávny charakter, nie je realizáciou verejnej moci, nesleduje žiadny verejný cieľ alebo záujem.\nŽalovaný nemá možnosť si na základe protokolu a zápisnice priamo vymôcť uloženú zmluvnú pokutu v\nprípade jej neuhradenia, ale musel by sa obrátiť na civilný súd, aby rozhodol o jeho nároku na zaplatenie\nzmluvnej pokuty. Protokol nie v tomto prípade rozhodnutím, ktoré by mohlo byť exekučným titulom\na nebol vydaný v administratívnom konaní, v ktorom by išlo o rozhodovanie vo veciach zdravotného\npoistenia podľa zákona č. 581/2004 Z. z.\n5. Podľa názoru krajského súdu v danej veci, vzhľadom na jej súkromnoprávny charakter nie je\ndaná právomoc správneho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Správny súd dospel k záveru, že\nnapadnuté opatrenie žalovaného zákon zo súdneho preskúmania správnym súdom vylučuje, a preto\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. Správny súd dal do pozornosti žalobcu, že ak s\nprotokolom žalovaného nesúhlasí, môže sa domáhať ochrany svojich práv žalobou na príslušnom\ncivilnom súde.\n6. Záverom správny súd uviedol, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami\nvo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané opatrenie podlieha\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 SSP. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal\nnárok na ich náhradu z dôvodu, že žaloba bola odmietnutá.\n\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby kasačný\nsúd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zruší rozhodnutie Krajského súdu Bratislava a vec mu vráti\nna ďalšie konanie.\n9. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí z\ndôvodov, že žalovaným je zdravotná poisťovňa, ktorá má oprávnenie na vykonávanie iba jedného\npredmetu činnosti a tou je vykonávanie verejného zdravotného poistenia, majúc za to, že zo samotného\npredmetu podnikania vyplýva, že ide o systém vereného zdravotného poistenia, a preto nie je možné\ntento vzťah medzi žalobcom a žalovaným považovať za čisto obchodnoprávny vzťah, pretože ide o\n\nvynútený zmluvný vzťah, bez ktorého nemôže žalobca poskytovať zdravotnú starostlivosť poisteným\nklientom a túto zdravotnú starostlivosť žalobca poskytoval v rámci výkonu verejného zdravotného\nsystému - ako všeobecný praktický lekár. Žalobca tvrdil, že žalovaný výsledkom daného protokolu mu\nstrhol sumu za predpísané lieky pre detského pacienta, ktoré mu žalobca predpísal v rámci verejného\nzdravotného poistenia. Žalobca mal za to, že z uvedených dôvodov nemôže ísť o súkromnoprávny vzťah.\nV danej súvislosti žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Sžso/20/2011.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril. Nesúhlasil s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v\nkasačnej sťažnosti. Navrhoval, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.\n11. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným nie je možné považovať za čisto obchodnoprávny, pretože ide o\nvynútený zmluvný vzťah, bez ktorého nemôže žalobca poskytovať zdravotnú starostlivosť poisteným\nklientom. Tvrdil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.\nz. a nie je jednostranne vynútený zo strany žalovaného. Žalovaný poukazom na právnu úpravu\nustanovenú v § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. uviedol, že pre štandardizovanie postupov pri kontrole\na pre zachovanie právnej istoty si zmluvné strany vo všeobecných zmluvných podmienkach pre\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti dojednali pravidlá pre jej vykonanie, teda tieto pravidlá majú\nzmluvný charakter, nie sú upravené žiadnym právnym predpisom a nie sú prejavom mocenského\nalebo administratívneho postavenia žalovaného a ich obsah je výsledkom dohody zmluvných strán\nteda zdravotnej poisťovni a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žalovaný trval na tom, že protokol\no kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu nie je rozhodnutím, poukazom na to, že ich znenie\na možnosť vyhotovenia neupravuje žiaden všeobecne záväzný právny predpis a tieto dokumenty sú\nupravené len vo všeobecných zmluvných podmienkach pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a\nsú súčasťou zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v ktorej si zmluvné strany podrobnejšie\ndohadujú postup pri kontrolách. Ďalej trval na tom, že kontrolná činnosť zdravotnej poisťovni nemá\nverejnoprávny charakter, keď zdravotná poisťovňa pri kontrolnej činnosti nerozhoduje o právach a\nprávom chránených záujmoch fyzických či právnických osôb, ale ide o zmluvne dohodnutý postup,\nktorým preveruje, či sa zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti plnia zmluvne dojednané\npovinnosti a či má nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej úhrady. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením\nžalobcu uvedeným v kasačnej sťažnosti vo vzťahu poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sžso 20/2011. K uvedenému uviedol, že predmetné rozhodnutie sa týkalo výlučne konania o\nnámietkach voči výkazu nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení vo vzťahu k poistencovi a nie vo\nvzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, a preto ho v žiadnom prípade nemožno aplikovať na\nprejednávanú vec. Žalovaný tiež poukázal na to, že povahou kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne\nsa súdy v minulosti už zaoberali, pričom v tejto právnej otázke pretrváva jednotná rozhodovacia prax\nsúdov, podľa ktorej kontrolná činnosť vykonávaná zdravotnou poisťovňou vo vzťahu k vynakladaniu\nprostriedkov verejného zdravotného poistenia zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti\nneprebieha v správnom režime a nie je zavŕšená vydaním správneho rozhodnutia, pretože úhrada za\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť nie je plnením povinnosti vzniknutej na základe správneho aktu, ale\nide o povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú zdravotná poisťovňa\nuzatvára s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V danej súvislosti žalovaný dal do pozornosti\nrozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 28Sa/39/20018 z 21.3.2019. Záverom žalovaný uviedol,\nže v celom rozsahu sa pridržiava aj tvrdení a argumentácií uvedených vo vyjadreniach k správnej žalobe\nzo dňa 26.9.2018 a 5.4.2019.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n\n13. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/80/2018 - 42 zo dňa 27. 08 2019, ktorým správny súd podľa § 98 ods.1, písm. g/ SSP odmietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - protokolu o\nkontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\n14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n15. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného - protokol\no kontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018, ktorým žalovaný žalobcovi uložil zmluvnú pokutu vo výške\n618,48 eur, určil lehotu na odstránenie zistených nedostatkov a žalobcu upozornil na dodržiavanie\nlegislatívnych ustanovení pri preskripcii liekov a zdravotníckych pomôcok.\n16. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí\naj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n17. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa právnej úpravy ustanovenej\nv Správnom súdnom poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v\nsprávnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami\na či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj\nprávny záver.\n18. Správny súd pred začatím súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy a postupu predchádzajúceho jeho vydanie v zmysle vyššieho uvedeného je povinný v\nsúlade s právnou úpravou ustanovenou v prvej a druhej hlave prvej časti Správneho súdneho poriadku\nskúmať zákonné podmienky prípustnosti súdneho prieskumu, teda právomoc súdu na vykonanie\nsúdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Zákonodarca v\nprvej hlave prvej časti Správneho súdneho poriadku ustanovuje, že správny súd preskúmava zákonnosť\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní, ktoré definuje v\nprávnej norme § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ SSP. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenia § 4\nSSP na účely súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Správneho\n\nsúdneho poriadku považuje orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá,\na v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne\nkraje, orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,\nprávnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne\norgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Už z\nuvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že základným zákonným predpokladom právomoci správneho súdu\nje skutočnosť, že orgán verejnej správy musí mať zákonné zmocnenie (právomoc) na vydanie rozhodnutí\nalebo opatrení, ktorými zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 7 SSP\nstanoví, v ktorých prípadoch správny súd nemá právomoc na vykonanie súdneho prieskumu. V právnej\núprave § 97 SSP súčasne správnemu súdu ustanovuje povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (procesné podmienky),\nz ktorej právnej úpravy správnemu súdu vyplýva povinnosť počas celého procesu súdneho prieskumu\nv konkrétnej veci skúmať podmienky konania a na ne prihliadať.\n19. Kasačný súd zistil, že krajský súd v preskúmavanej veci v procese súdneho prieskumu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného - protokol o kontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018,\nnáležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a druhej\nčasti Správneho súdneho poriadku, keď pred vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti protokolu\nžalovaného, napadnutého žalobou, skúmal podmienky právomoci správneho súdu oprávňujúce\nsúd preskúmať rozhodnutie žalovaného - protokol o vykonanej kontrole, dospejúc k záveru že v\nprejednávanej veci nemá súd dostatok právomoci na vykonanie súdneho prieskumu označeného\nprotokolu žalovaného, z ktorých dôvodov žalobu odmietol, pričom svoju právnu úvahu, na základe ktorej\nustálil svoj právny záver, v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnil.\n20. Najvyšší súd po vykonaní kasačného prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho súdu a\nkonania mu predchádzajúceho pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom\npodľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedostatku právomoci\nsúdu na vykonanie súdneho prieskumu napadnutého protokolu o kontrole žalovaného. Kasačný súd\nvyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu\nuvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia. Kasačný súd\nna zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n24. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\n\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n25. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov\n(čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n26. Najvyšší súd v súlade s vyššie uvedeným zameral pozornosť predovšetkým k námietke žalobcu,\nktorou v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil postavenie a právomoc\nžalovaného, tvrdiac, že žalovaný je zdravotná poisťovňa, ktorá má oprávnenie na vykonávanie iba\njedného predmetu činností a tou je vykonávanie verejného zdravotného poistenia, a preto nie je možné\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným považovať za čisto obchodnoprávny vzťah, keďže ide o vynútený\nzmluvný vzťah, bez ktorého žalobca nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť poisteným klientom,\na ak predmetnú zdravotnú starostlivosť žalobca poskytoval v rámci výkonu verejného zdravotného\nsystému a žalovaný mu strhol sumu za predpísané lieky pre detského pacienta na základe protokolu o\nkontrole, žalovaný žalobcovi uložil zmluvnú pokutu v mocenskom postavení správneho orgánu.\n27. Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež len zákon o zdravotných poisťovniach) ustanovuje\npostavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia,\nčinnosť zdravotných poisťovní, ich organizáciu a riadenie, zriadenie, pôsobnosť, organizáciu, riadenie\na hospodárenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len \"úrad\"), dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou, ktorým je 1. dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným\npoistením (ďalej len \"dohľad nad verejným zdravotným poistením\") a 2. dohľad nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti, transformáciu zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov\n(ďalej len \"doterajšia zdravotná poisťovňa\") na akciové spoločnosti (§ 1 uvedeného zákona).\n28. Postavenie zdravotnej poisťovne a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia\nzákonodarca ustanovuje v právnej norme § 2 zákona č. 581/2004 Z. z. V zmysle právnej úpravy\nustanovenej v tento právnej norme zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť (§ 154 Obchodného\nzákonníka) so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného\nzdravotného poistenia (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) na základe povolenia na vykonávanie\nverejného zdravotného poistenia (ďalej len \"povolenie\"). Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný\n\nzákonník, ak zákon č. 581/2004 Z. z. neustanovuje inak. Obchodné meno (§ 8 až 12 Obchodného\nzákonníka) zdravotnej poisťovne musí obsahovať označenie \"zdravotná poisťovňa, a.s.\". Iné osoby\nnesmú vo svojom obchodnom mene používať toto slovné spojenie alebo jeho preklad. Iná osoba\nako zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať verejné zdravotné poistenie. Zdravotná poisťovňa nesmie\nvykonávať inú činnosť ako činnosť ustanovenú v právnej norme § 6.\n29. Činnosť zdravotnej poisťovne, jej povinnosti a oprávnenia zákonodarca stanoví v právnych normách\n§§ 6 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 6 tohto zákona\nzdravotná poisťovňa okrem iných činností prijíma a potvrdzuje prihlášky na verejné zdravotné poistenie\na vydáva preukazy poistencov verejného zdravotného poistenia (ďalej tiež len \"poistenec\") podľa\nosobitného predpisu, ak poistencovi nebol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, alebo\ndoklad o pobyte s elektronickým čipom, prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie (ďalej tiež\nlen \"poistné\") a prerozdeľuje poistné (§ 6 ods. 1 písm. a/), uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú\nstarostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej tiež len \"zdravotná\nstarostlivosť\"), ktorý jej vyplýva z osobitného predpisu, uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (§ 7 a § 7a), uhrádza poskytovateľom zdravotnej\nstarostlivosti a zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately (ďalej tiež len \"zariadenie sociálnej pomoci\") úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,\nvykonáva kontrolnú činnosť (§ 9), vykonáva analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení\nštvrťroka, uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu podľa § 7b,\nmesačne paušálnu úhradu podľa § 8 ods. 9 (§ 6 ods. 1 písm. a/, c/, d/, g/, h/, j/, k/, z/ uvedeného zákona).\n30. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s\nposkytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak\nje verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov,\nje povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej\nstarostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť\nzmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej ambulantnej\nzdravotnej starostlivosti, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvu o\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti s každým organizátorom pre každú ambulanciu pevnej ambulantnej\npohotovostnej služby a pre každú ambulanciu doplnkovej ambulantnej pohotovostnej služby (§ 7 ods.\n1, 2 zákona č. 581/2004 Z. z.). Náležitosti zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej s\nposkytovateľmi zdravotnej starostlivosti zákonodarca stanoví v § 7 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. Na\nzáklade zmlúv uzatvorených podľa § 7 zdravotná poisťovňa uhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť\nv rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm.\ne)]. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru\nurčuje úrad [§ 20 ods. 2 písm. k)], ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v\nzmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a 7a) nedohodnú inak (§ 8 ods. 1 zákona č. 581/2004\nZ. z.).\n31. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým\nuhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť\naj v zariadeniach sociálnej pomoci, s ktorými má uzatvorenú zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná\npoisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia. Zdravotná\npoisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj u platiteľov poistného. Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne\nu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť\nvynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 7 a § 7a. Zdravotná\npoisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti revíznymi lekármi,\nrevíznymi farmaceutmi a revíznymi sestrami; ak ide o kontrolu hospodárnosti vynakladania prostriedkov\nverejného zdravotného poistenia, aj inými zamestnancami poverenými výkonom kontroly (§ 9 ods. 1, 2,\n4, 5 zákona č. 581/2004 Z. z.).\n32. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy zdravotná poisťovňa je akciovou spoločnosťou, na ktorú\nsa vzťahuje Obchodný zákonník. Ide teda o obchodnú spoločnosť, ktorej zákonodarca právnou\núpravou ustanovenou v zákone č. 581/2004 Z. z. zveril do právomoci vykonávanie verejného\nzdravotného poistenia. Činnosť zdravotnej poisťovne zákonodarca ustálil v právnej norme § 6\n\nuvedeného zákona, z ktorej právnej úpravy vyplýva, že zdravotné poisťovne vstupujú do vzťahov\njednak s poistencami verejného zdravotného poistenia za splnenia zákonných podmienok a súčasne\ndo vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, z ktorých právnych vzťahov vznikajú, menia a\nzrušujú sa práva a povinnosti zúčastnených strán. Zdravotná poisťovňa vstupuje do právnych vzťahov s\nposkytovateľmi zdravotnej starostlivosti na základe zmluvy, náležitosti ktorej, ako aj zákonné podmienky\npre jej uzatvorenie zákonodarca stanoví v právnej úprave právnej normy § 7 uvedeného zákona. V\nsúlade s právnou úpravou ustanovenou v § 7 označeného zákona si zmluvné strany - zdravotná\npoisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti upravia podmienky, z ktorých im plynú vzájomné práva\na povinnosti. Z uvedenej právnej úpravy právny vzťah založený zmluvou uzatvorenou medzi zdravotnou\npoisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je výlučne zmluvný vzťah majúci súkromnoprávny\ncharakter.\n33. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd nemohol súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že žalovaný ako\nzdravotná poisťovňa má vo vzťahu k nemu mocensko právne postavenie, plynúce aj z toho, že bez\nuzatvorenia zmluvy so zdravotnou poisťovňou by nemohol poskytovať zdravotnú starostlivosť. V zmysle\nzákonnej úpravy ustanovenej v zákone o zdravotných poisťovniach v spojení so zákonnou úpravou\nustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej tiež len zákon č. 578/20004 Z. z. alebo zákon o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti) zákonodarca stanoví povinnosť zdravotnej poisťovne uzatvoriť zmluvu s\nposkytovateľom a súčasne zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti stanoví povinnosť uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou (§ 79 ods. 1 písm. y/\nzákona č. 578/2004 Z. z.). Ustanovenie zákonnej povinnosti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na\nuzatvorenie zmluvy so zdravotnou poisťovňou samo osebe nezakladá mocenské nadradené postavenie\nzdravotnej poisťovni voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Zákonnou podmienkou pre výkon\nposkytovania zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je síce uzatvorenie\nzmluvy so zdravotnou poisťovňou, je však na slobodnej vôli poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\nvýber zdravotnej poisťovne, s ktorou zmluvu uzatvorí a v každom prípade ide o zmluvný vzťah zmluvný záväzok medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorým\nsi zmluvné strany upravujú práva a povinnosti, ako to i vyplýva zo zákonných náležitostí zmluvy\nzákonodarcom ustanovených v § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. Potvrdením zmluvnej voľnosti k uzatvoreniu\nzmluvného záväzku je i skutočnosť, že obe zmluvné strany majú právo na odstúpenie od zmluvy (§\n7 ods. 11, 15 zákona č. 581/2004 Z. z.). V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 7 tohto zákona\nzákonnými náležitosťami zmluvy okrem ďalšieho musí byť úprava rozsahu zdravotnej starostlivosti,\nvýška úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, spôsob jej určenia aj jej splatnosť (§ 7 ods.\n9 zákona č. 581/2004 Z. z.). Pokiaľ zdravotná poisťovňa na základe zmluvného záväzku poskytuje\nposkytovateľovi zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je zdravotná\npoisťovňa aj oprávnená na preverenie výšky úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú si\nposkytovateľ zdravotnej starostlivosti voči nej uplatnil, ktoré oprávnenie jej vyplýva z právnej úpravy\nustanovenej v §§ 9 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z.\n34. V zmysle uvedeného v preskúmavanej veci žalovaný voči žalobcovi nepostupoval na základe\nzákonného zmocnenia ako orgán verejnej správy. Žalobca - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a\nžalovaný - zdravotná poisťovňa, uzatvorili zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa zákona\nč. 581/2004 Z. z. Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti\nmôže poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore všeobecná zdravotná starostlivosť o deti\na dorast. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva verejné\nzdravotné poistenie. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným ako právnickými osobami je\nobchodnoprávny záväzok, ktorý má teda súkromnoprávny charakter. Pokiaľ žalobca na základe takejto\nzmluvy si u žalovaného uplatnil úhradu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke,\nžalovaný bol oprávnený na vykonanie kontroly, či žalobca si uplatnil úhradu za poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť v súlade so zákonom. Vykonaním kontroly žalovaného u žalobcu išlo o preverenie, či\nv zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti dohodnuté povinnosti sa naozaj zo strany žalobcu\nako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti splnili a či mal nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej\núhrady. Oprávnenie žalovaného na vykonanie kontroly ustanovuje právna úprava v § 9 zákona č.\n581/2004 Z. z. Protokol žalovaného, ktorý je výsledkom takejto kontroly, nie je preto rozhodnutím\norgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní. Pravidlá výkonu kontroly sú dohodnuté\nv zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, majú zmluvný charakter, a preto nie sú prejavom\n\nmocenského alebo administratívneho postavenia žalovaného. Žalobcovi uložená zmluvná pokuta je\ninštitútom obchodného práva (i civilného práva) a teda má súkromnoprávny charakter. Zmluvná pokuta\nuložená žalobcovi žalovaným nemá zákonné prvky pokuty ako sankcie ukladanej pri administratívnom\ntrestaní, ktorú by žalovaný bol oprávnený ukladať na základe zákona, keďže zákon o zdravotných\npoisťovniach mu takéto oprávnenie nezveril do jeho právomoci. Nárok na zaplatenie pohľadávky zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný ustálil v protokole o kontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018 a žalobcovi\nvyčíslil k úhrade faktúrou č. 18700102 zo dňa 23.4.2018 v sume 618,48 eur, v prípade jej neuhradenia\nsi žalovaný môže uplatniť žalobou na civilnom súde, pokiaľ v zmluve uzatvorenej so žalobcom nebolo\ndojednané inak.\n35. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého protokolu žalovaného pri aplikácii\nzákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku\ndospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že v danom prípade nie je daná právomoc správneho\nsúdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keďže protokol o kontrole, a ním určená zmluvná\npokuta, bol vydaný na základe zmluvného záväzku uzatvoreného na základe zmluvy, majúcej\nobchodnoprávny teda súkromnoprávny charakter. Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne\nspory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese (§ 7 písm.\nd/ SSP). Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k správnemu záveru, že napadnuté opatrenie\nžalovaného - protokol o kontrole č. 18700102 zo dňa 23.03.2018, Správny súdny poriadok zo súdneho\npreskúmania správnym súdom vylučuje. Z uvedených dôvodov pokiaľ krajský súd žalobu žalobcu zo\ndňa 23.05.2018 odmietol, rozhodol v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 98 ods. 1 písm. g) SSP.\n36. Z uvedených dôvodov v preskúmavanej veci najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorými namietal, že krajský súd v danej veci rozhodol\nnesprávne, teda že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Vzhľadom k uvedenému vyššie\nkasačný súd nevyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu, a podľa § 461 SSP jeho kasačnú sťažnosť podanú\nproti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu zamietol.\n37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom konania nárok na\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech (§\n467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému z dôvodu, že nebola splnená podmienka\nvýnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/80/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}