{"guid": "d8c100c8-e1ec-4258-bc2b-b8f4cc0344a9:2bab4bb4-3031-43d7-8fe4-65485ce24554", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018200313.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/6/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/6/2019 z 26. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2020, sp. zn. 7Sžsk/6/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018200313.1", "identifikacne_cislo": "1018200313", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bab4bb4-3031-43d7-8fe4-65485ce24554", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200313.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200313.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/6/2019\n1018200313\n26. 08. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:1018200313.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nV.. X. K., nar. XX. N. XXXX, bytom Y. Č.. XXX/X, Y., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a\nrodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002 Km zo dňa 16. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. októbra 2018, č.k. 6Sa/19/2018-51, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6Sa/19/2018-51 zo dňa 10. októbra 2018 z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“)\nprávoplatným rozsudkom č. k. 6Sa/19/2018-51 zo dňa 10. októbra 2018 postupom podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odboru pomoci v\nhmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3726-0002 Km zo\ndňa 16. februára 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný ako orgán príslušný podľa\n§ 58 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),\nzák. č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti\nv znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 417/2013\nZ.z.“ alebo „zákon o hmotnej núdzi“) a § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny,\noddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok č. BA2/OHNNVAŠSD/\nHN_BA_I_ -V/SOC/2017/145480-7 zo dňa 06. decembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),\nktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok\nna pomoc v hmotnej núdzi a pomoc v hmotnej núdzi mu nepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 01. novembra 2017 požiadal\nprvostupňový správny orgán o pomoc v hmotnej núdzi, kde uviedol ako kontaktnú adresu na doručovanie\npísomností - Y. X, Y.. Krajský súd z administratívneho spisu a z údajov na www.katasterportal.sk zistil, že\n\nžalobca je výlučným vlastníkom bytu na adrese T. R. XX, H.. Žalobca dňa 14. novembra 2017 predložil\nprvostupňovému správnemu orgánu potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním a potvrdenie\no zaplatení dane z nehnuteľnosti jeho bytu T. R. XX, H.. Prvostupňový správny orgán vykonal dňa 10.\nnovembra 2017 sociálne šetrenie na adrese trvalého pobytu žalobcu. Podľa záznamu z výkonu sociálnej\npráce prvostupňového správneho orgánu v rodinnom prostredí zo dňa 10. novembra 2017 žalobca v\nčase šetrenia nebol doma a zástupkyňa vlastníkov domu potvrdila, že žalobca sa na predmetnej adrese,\nt.j. adrese trvalého pobytu, zdržiava len sporadicky, a väčšinou býva v Y., byt nikomu neprenajíma, pričom\nterénny sociálny pracovník prvostupňového správneho orgánu nechal v poštovej schránke žalobcu\noznámenie, aby sa skontaktoval s prvostupňovým správnym orgánom.\n3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na žiadosť prvostupňového správneho orgánu, vykonal\nsociálne zisťovanie na adrese prechodného pobytu žalobcu - Y. X, Y., a zistil, že v čase sociálneho\nšetrenia bol žalobca zastihnutý na uvedenej adrese, kde býva s rodičmi a do záznamu uviedol, že žiada\no príspevok na bývanie na adrese trvalého pobytu T. R. XX, H. na základe ním podanej žiadosti o pomoc\nv hmotne núdzi.\n4. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že podľa registra fyzických osôb je žalobca prihlásený na\nprechodný pobyt na adrese - Y. X, Y. - I. Č. S. R., a to od 14. marca 2017 do 14. marca 2022.\n5. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti v hmotnej\nnúdzi zo dňa 01. novembra 2017 až po uplynutí 30-dňovej lehoty a že v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2\nsprávneho poriadku, ho neupovedomil o predĺžení lehoty pre rozhodnutie, správny súd uviedol, že táto\nskutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť tohto rozhodnutia, nakoľko lehoty upravené v ustanovení §\n49 správneho poriadku majú výlučne poriadkový charakter a ich nedodržanie nemalo vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia týkajúceho sa žalobcu.\n6. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazu žalovaným - vykonané šetrenie\nsprávnym orgánom v mieste jeho trvalého pobytu prostredníctvom terénneho sociálneho pracovníka,\nktorý mu dňa 10. novembra 2017 vhodil do poštovej schránky kontaktný lístok bez datovania návštevy,\nako aj šetrenie dňa 27. novembra 2017 dožiadaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,\nna adrese jeho prechodného pobytu Y. X, Y. - správny súd uviedol, že prvostupňový orgán dňa\n27. novembra 2017 vykonal šetrenie a zisťovanie na adrese pre doručovanie písomností, resp. na\nprechodnom pobyte v súlade s ustanoveniami § 26 a § 29 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kedy\nzamestnanec úradu v zmysle citovaných ustanovení, je oprávnený overovať skutočnosti potrebné na\nposúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a\nžiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi je povinný v zmysle § 28 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, umožniť\noverenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu\n(nielen trvalého, ale aj prechodného).\n7. K námietke žalobcu, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis mu neukladá povinnosť zdržiavať\nsa v domácnosti v mieste trvalého pobytu pri miestnom šetrení terénnym sociálnym pracovníkom,\nsprávny súd uviedol, že z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva\nstanovenie jednoznačných podmienok, na základe ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok na\npríspevok na bývanie, a teda, za akých podmienok možno príspevok na bývanie započítať do úhrnu súm\nnárokov. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi, si nárok na príspevok na\nbývanie môže uplatniť vlastník bytu, ktorý ho užíva na bývanie a uhrádza náklady spojené s bývaním\na daň z nehnuteľnosti. Na základe uvedenej skutočnosti, v prípade žalobcu, nebola splnená jedna z\npodmienok nároku na príspevok na bývanie podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v\nhmotnej núdzi, a to, že vlastník bytu ho najneskôr v deň vydania správneho rozhodnutia užíva na svoje\nbývanie. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný ako odvolací orgán správne vec právne posúdil, keď\nkonštatoval, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na príspevok na bývanie podľa ustanovenia\n§ 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto mu nepriznal príspevok na bývanie.\nSprávny súd zároveň konštatoval, že podmienky na to, aby bol fyzickej osobe priznaný príspevok na\nbývanie, sú stanovené v hmotnoprávnom ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tieto podmienky\nsú stanovené kumulatívne. To znamená, že všetky musia byť splnené v jeden okamih, a to najneskôr\nv deň vydania správneho rozhodnutia.\n\n8. K námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že byt v H. - T. R. XX,\nXXX XX H., ktorý vlastní a v ktorom má trvalý pobyt, nevyužíva na svoje bývanie v súlade s ustanovením\n§ 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, správny súd uviedol, že aj keď žalobca preukázal\nsprávnemu orgánu zaplatenie nákladov za služby spojené s bývaním a zaplatenie dane z nehnuteľnosti,\nbyt T. R. XX, XXX XX H. nevyužíval najneskôr v deň vydania správneho rozhodnutia na svoje bývanie,\npretože sa v byte na adrese trvalého pobytu fakticky trvale nezdržiava, a teda v ňom v súčasnosti\ntrvale nebýva. Momentálne sa zdržiava na adrese prechodného pobytu, čo sám uviedol, keď označil\ndoručovaciu adresu, a aj ako svoj prechodný pobyt na adrese - Y. X, Y. - I. Č. S. R., a to v písomných\npodaniach adresovaných správnemu súdu, a táto skutočnosť vyplýva aj z administratívneho spisu - z\naktuálnych vykonaných šetrení správnym orgánom.\n9. Správny súd podotkol, že podľa zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri\nobyvateľov Slovenskej republiky č. 253/1998 Z.z. v platnom znení, občania hlásia miesto, začiatok a\nskončenie svojho trvalého, či prechodného pobytu v takzvaných ohlasovniach, ktorými sú napríklad obce\nalebo mestské časti. V zmysle citovaného zákona, prechodným pobytom je pobyt občana mimo miesta\ntrvalého pobytu, kde sa dočasne zdržiava a trvá viac ako 90 dní a prihlásenie občana na prechodný\npobyt má iba evidenčný účel, (§ 8 ods. 2: „ Občan má právo ohlásiť ohlasovni v mieste prechodného\npobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ...). Podľa § 2 ods. 2 citovaného\nzákona, pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt. Podľa\nnázoru súdu, táto právna skutočnosť nemá vplyv na posúdenie právnej otázky v súvislosti s uplatneným\nnárokom žalobcu - príspevku na bývanie týkajúceho sa bytu v H.. Podľa § 3 citovaného zákona, “\nTrvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.“\nPodľa ustálenej judikatúry, bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom\ntáto osoba býva s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba\nsvoj byt, ak tam i býva. Za bydlisko sa teda v zmysle hmotnoprávnych predpisov nepovažuje miesto,\nkde je osoba zahlásená na trvalý pobyt, ale ide o miesto, kde sa reálne zdržiava. Analogicky uvedené\nvyplýva z ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, domácnosť tvoria fyzické\nosoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Z uvedeného je zrejmé,\nže slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej\númyslom sa tu trvale zdržovať. Správny súd mal zo zisteného skutkového stavu preukázané, že žalobca\nje od 14.03.2017 do 14.03.2022 prihlásený na prechodný pobyt na adrese - Y. X, Y. - I. Č. S. R. a teda\nv byte T. R. XX, XXX XX H. v deň vydania správneho rozhodnutia sa nezdržiaval a ani sa v súčasnosti\nnezdržiava a v skutočnosti reálne býva stále u rodičov, t. j. v mieste prechodného bydliska, čo v konaní\nani nebolo sporné.\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený,\na preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.\n11. Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 SSP, a to poukazom na výsledok\nkonania, keď žalovaný, ktorý bol v konaní plne úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil, náhradu\ntrov konania mu nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP v zákonnej\nlehote kasačnú sťažnosť, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol v nej, že krajský súd,\ntak ako aj žalovaný, sa po vykonanom dokazovaní v odôvodnení nevysporiadal so skutočnosťou, že\nsociálnymi šetreniami žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že byt, ktorého bol žalobca\nvlastníkom a v ktorom mal trvalý pobyt, neslúžil na jeho bývanie a ani nesplnenie nároku na príspevok\nna bývanie v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z. Žalovaný teda chybne, metodicky a\núčelovo v neprospech žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi aplikoval toto ustanovenie v praxi, ktoré zákon\ntaxatívne vymedzuje tak, že príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s\nbývaním, patrí vlastníkovi bytu, ktorý domácnosť užíva na bývanie a uhrádza náklady za služby spojené\ns bývaním a daň z nehnuteľnosti.\n13. Správny súd v bode 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že podmienky na priznanie\npríspevku na bývanie fyzickej osobe sú stanovené kumulatívne a teda všetky musia byť splnené v\n\njeden okamih, a to najneskôr v deň vydania správneho rozhodnutia. Žalovaný, ani krajský súd v konaní\nžiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázali nesplnenie týchto kumulatívnych podmienok, a to, že byt,\nktorého bol žalobca vlastníkom, neslúžil na jeho bývanie a ani nesplnenie nároku na príspevok na\nbývanie v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z.\n14. Žalovaný, ani správny súd sa nevysporiadali relevantným spôsobom s námietkou žalobcu s\nporušením Správneho poriadku, ku ktorému došlo pri oneskorenom vydaní rozhodnutia o nepriznaní\npomoci v hmotnej núdzi prvostupňovým správnym orgánom.\n15. Ak ustanovenia zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov\nSlovenskej republiky v kontexte s Občianskym zákonníkom umožňujú fyzickej osobe a občanovi\nSlovenskej republiky mať ohlásený prechodný pobyt, ktorý má podľa zákona len evidenčný účel, nemôže\nkrajský súd v napadnutom rozsudku dôvodiť, že existencia a definícia prechodného pobytu nemá vplyv\nna posúdenie právnej otázky v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu, a to príspevku na bývanie\ntýkajúceho sa bytu v mieste trvalého pobytu v H., ktorý patril žalobcovi a vlastnil ho. Zároveň nemôže ani\nkrajský súd dôvodiť bez doloženého relevantného dôkazu, že v deň vydania správneho rozhodnutia sa\nžalobca nezdržiaval vo svojom byte v H. v mieste trvalého pobytu, teda v mieste svojho bydliska. Takýto\ndôkaz v predmetnom správnom súdnom konaní absentuje. Zák. č. 417/2013 Z.z. nemá obmedzujúce\npodmienky na existenciu pobytu a nevylučuje existenciu prechodného pobytu žalobcu, ani jeho adresu\nna doručovanie písomností, ktorú naopak umožňuje § 19 zák. č. 417/2013 Z.z.\n16. Existencia právnej istoty garantovaná Ústavou Slovenskej republiky, zák. č. 417/2013 Z.z., zák. č.\n253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v platnom znení a Občianskym\nzákonníkom, nemôže byť ohrozená a porušená nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom\nna základe jeho názoru.\n17. Žalobca zároveň poukázal na to, že krajský súd datoval a vyhotovil napadnutý rozsudok v deň\npracovného pokoja, t.j. v sobotu 10. novembra 2018, čo možno považovať za odchýlku od bežnej súdnej\npraxe v civilnom konaní. Navyše krajský súd nezaslal rozsudok v zákonnej 30 dňovej lehote podľa SSP\nodo dňa pojednávania, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený, ale oneskorene dňa 14. novembra 2018.\n18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd zrušil napádaný rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov\nkasačného konania v plnej výške.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu a\nnapadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že\nkrajský súd sa s právnymi námietkami žalobcu riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku.\n20. K námietke žalobcu, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že\nžalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že byt, ktorého je žalobca vlastníkom, neslúžil\nna jeho bývanie, a tým nesplnenie nároku v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. 417/2013 Z.z., žalovaný poukázal\nna odsek 64 a 65 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa krajský súd s touto námietkou vysporiadal.\nKrajský súd hodnotil každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom\nstarostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V súlade s § 139 ods. 2 SSP krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych\nargumentov, z čoho vyplýva, že kasačná námietka žalobcu je nedôvodná.\n21. K námietke žalobcu, že krajský súd sa relevantným spôsobom nevysporiadal s porušením\nSprávneho poriadku, ku ktorému prišlo pri oneskorenom vydaní rozhodnutia prvostupňovým správnym\norgánom, žalovaný poukázal na odsek 61 odôvodnenia napadnutého rozsudku a tiež na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 10 Sžd/14/2014 v zmysle ktorého „V právnej teórii i právnej praxi rozlišujeme\nlehoty poriadkové, ktoré majú za cieľ usmerniť konanie príslušných orgánov v rámci určitých lehôt tak,\naby nedochádzalo k zbytočným prieťahom a omeškaniu, bez toho, aby nedodržanie týchto lehôt malo\n\nvplyv na ďalší priebeh a výsledok konania a lehoty prepadné, prekluzívne, ktorých nedodržanie má za\nnásledok „stratu“, zánik, „prepad“ určitých práv a povinností“, ktorý potvrdzuje právny názor krajského\nsúdu obsiahnutý v tomto odseku odôvodnenia rozsudku.\n22. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca v žalobe uviedol, že príspevok na bývanie, po splnení\nzákonom stanovených podmienok mu mal žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia\npriznať aj napriek skutočnosti, že pomoc v hmotnej núdzi by bola 0,- Eur a nárok na pomoc by žalobcovi\nnevznikol. Sám žalobca v danom prípade potvrdil, že výrok napadnutého rozhodnutia je správny a\nstotožňuje sa s ním, avšak napadol odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. správna žaloba\nnesmeruje proti výroku rozhodnutia, ale proti jeho odôvodneniu.\n23. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\npodanú proti rozsudku krajského súdu zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n25. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. augusta 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n27. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n28. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n29. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n30. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\n31. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v\nhmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.\n32. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zák. č. 417/2013 Z.z., príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z\nmaterského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšeniu na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho\ndôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého\ndôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku.\n33. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a\nmožnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.\n34. Podľa § 7 ods. 5 zák. č. 417/2013 Z.z., príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa\npodala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc\nv hmotnej núdzi a jej poskytovania.\n\n35. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v\nhmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5\na 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a v 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na\npomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.\n36. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., dávka je určená na zabezpečenie základných životných\npodmienok.\n37. Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z., dávka je 61,60 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca.\n38. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov\nspojených s bývaním.\n39. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z., príspevok na bývanie je 55,89 Eur mesačne, ak\nide o domácnosť s jedným členom domácnosti.\n40. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z., príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen\ndomácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného\ndomu, ktorý domácnosť užíva na bývanie.\n41. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) zák. č. 417/2013 Z.z., príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo\nčlen domácnosti v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň\nz nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s\nbývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.\n42. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n43. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n44. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n46. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n47. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány\núzemnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam\npre konanie a rozhodnutie.\n48. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre\nnepriznanie príspevku na bývanie, titulom pomoci v hmotnej núdzi, žalobcovi.\n49. Medzi procesnými stranami nebolo sporné, že žalobca bol vlastníkom bytu nachádzajúceho sa na\nadrese T. R. XX D. H., kde mal aj svoj trvalý pobyt, taktiež nebola sporná skutočnosť, že žalobca\nuhrádzal náklady za služby spojené s bývaním, ako aj daň z uvedenej nehnuteľnosti. Spornou nebola\n\nani skutočnosť, že žalobca bol od 14.03.2017 do 14.03.2022 prihlásený na prechodný pobyt na adrese Y. X, Y.. Spornou bola otázka užívania uvedeného bytu v H. na bývanie ako jednej z podmienok priznania\npríspevku na bývanie.\n50. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n51. Rovnako ako krajský súd, tak aj kasačný súd mal preukázané, že žalobca nesplnil jednu z podmienok\nna priznanie príspevku na bývanie, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to užívanie bytu v H., T. R.\nXX, ktorého bol vlastníkom, na bývanie. Je to zrejmé jednak zo sociálneho šetrenia prvostupňového\nsprávneho orgánu dňa 10.11.2017 na predmetnej adrese, pričom zo záznamu z tohto šetrenia vyplynulo,\nže žalobca sa na danej adrese v čase šetrenia nezdržiaval. A hoci skutočnosť, že žalobca sa pri vykonaní\nsociálneho šetrenia na adrese nezdržiaval sama o sebe nepreukazuje, že žalobca daný byt neužíval na\nbývanie, avšak túto skutočnosť preukazuje aj potvrdenie zástupkyne vlastníkov domu pri predmetnom\nšetrení, že žalobca sa v byte zdržuje len sporadicky a väčšinu času býva na adrese v Y., kde bol následne\nžalobca pri sociálnom zisťovaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 27.11.2017 aj\nzastihnutý. Zároveň skutočnosť o neužívaní uvedeného bytu v H. na bývanie, potvrdzuje aj prihlásenie\nžalobcu na prechodný pobyt na adrese v Y., keď, ako už uviedol krajský súd v odseku 65 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, prechodným pobytom občana je miesto, kde sa tento dočasne zdržiava mimo\nmiesta trvalého pobytu, a to viac ako 90 dní.\n52. Kasačný súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca v Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi\nuviedol ako kontaktnú adresu / adresu na doručovanie: Y. X, Y., čo tiež potvrdzuje, že žalobca sa zdržiaval\nna predmetnej adrese v Y..\n53. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že predmetný byt v H. v jeho vlastníctve neprenajímal,\na že slúžil výhradne pre jeho účely, avšak sporadické užívanie bytu na R. XX D. H. nemožno považovať\nza jeho užívanie na bývanie pre účely poskytnutia príspevku na bývanie, titulom pomoci v hmotnej núdzi.\n54. K námietke žalobcu o nevysporiadaní sa s jeho námietkou o oneskorenom vydaní rozhodnutia\no nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi prvostupňovým správnym orgánom kasačný súd poukazuje na\nodsek 61 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, kde sa krajský súd s touto námietkou\nvysporiadal.\n55. K námietkam žalobcu vo vzťahu k datovaniu rozsudku krajského súdu a k nezaslaniu rozsudku v\nzákonnej 30 dňovej lehote, kasačný súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že krajský súd neodoslal v\nzmysle § 142 ods. 3 SSP napadnutý rozsudok v lehote 30 dní, t.j. 09.11.2018, ale až po uplynutí tejto\nlehoty. Je tiež pravdou, že krajský súd v napadnutom rozsudku ako deň vyhlásenia rozsudku uviedol\ndeň 10.11.2018, hoci zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že rozsudok bol vyhlásený dňa 10.10.2018.\nKasačný súd má však za to, že ide o chybu v písaní a zároveň dáva do pozornosti krajskému súdu, aby\ntúto chybu v písaní po doručení rozsudku kasačného súdu opravil postupom v zmysle ustanovenia § 143\nSSP. Uvedené procesné pochybenia však nemajú žiaden vplyv na dôvodnosť kasačnej sťažnosti, keďže\nzrušenie rozsudku krajského súdu a jeho vrátenie krajskému súdu na ďalšie konanie by bolo dôvodné\niba v prípade, ak by takýto postup mohol privodiť pre žalobcu - sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie.\n56. Kasačný súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v rozsudku\nč. k. 2Ads/168/2015-32 zo dňa 27.08.2015 vo veci preskúmania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti\no dávku štátnej sociálnej podpory (príspevku na bývanie), že „... Súčasťou princípu dobrej správy\na ústretovosti účastníkovi správneho konania nie je povinnosť vyhovieť žiadateľovi, ktorý nespĺňa\nzákonom stanovené podmienky. V tomto smere sa neuplatní ani správne uváženie.“\n57. Kasačný súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR\nvyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\n\nrozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý\nproces.\n58. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n60. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže žalobca v tomto konaní\nnebol úspešný a u žalovaného nezistil dôvod, pre ktorý by mohol náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania spravodlivo požadovať.\n61. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/19/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}