{"guid": "3b0908f0-bc34-4b5d-9855-caafc8ae36e4:a5f75ee2-5871-4454-996c-f37af0f580f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018200159.1", "spisova_znacka": "10Asan/10/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/10/2019 z 26. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 10Asan/10/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018200159.1", "identifikacne_cislo": "1018200159", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-4", "nazov": "§ 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 27 ods. 3 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-8", "nazov": "§ 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-27.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/382#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5f75ee2-5871-4454-996c-f37af0f580f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200159.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200159.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200159.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/10/2019\n1018200159\n26. 02. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1018200159.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa) Ing. D. Z., Č. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpený AK GRUBER, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 243 814, proti\nžalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 03\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41851/2017/153/RK zo dňa\n20. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6S/22/2018-77 zo dňa 15. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Ministerstvo spravodlivosti SR, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 41851/2017/153 zo\ndňa 21.08.2017, uznalo žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 382/2004 Z.z.“) za čo mu uložilo sankciu podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004\nZ.z. vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a podľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona o\nznalcoch peňažnú pokutu vo výške 1.200 €, ktorého sa mal dopustiť vo výroku opísaným konaním, a to\na) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 35/2016, vypracovanom v Prievidzi dňa 20.11.2016 pre\nzadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti\n- budov a stavieb spoločnosti VSD, a.s. Košice” k dátumu 31.12.2015,\nb) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 36/2016, vypracovanom v Prievidzi dňa 20.11.2016\npre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty budov a\nstavieb spoločnosti VSD, a.s. Košice” k dátumu 31.12.2015,\nc) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 37/2016, vypracovanom v Prievidzi dňa 18.11.2016\npre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty budov a\nstavieb spoločnosti VSD, a.s.” k dátumu 31.12.2015,\nd) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 38/2016, vypracovanom v Prievidzi dňa 18.11.2016 pre\nzadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty oceniteľných\npráv spoločnosti VSD, a.s.” k dátumu 31.12.2015.\n\n2. Na rozklad žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 41851/2017/153/RK zo dňa 20.11.2017\nprvoinštančné rozhodnutie v časti výroku o uložení sankcie zmenil tak, že žalobcovi uložil sankciu podľa\n§ 27 ods. 3 písm. c) zákona č. 382/2004 Z.z. zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 1 roka a podľa\n§ 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. peňažnú pokutu vo výške 1.200 €. Vo zvyšných častiach\nprvoinštančné rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. V odôvodnení uviedol, že žalobca, ako znalec v odbore Stavebníctvo, nedodržal povinnosti\nvyplývajúce zo zákona o znalcoch pri vypracovaní znaleckých posudkov č. 35/2016-38/2016, z čoho\nvyplývala ich nepreskúmateľnosť. Nahliadnutím do administratívneho spisu a predložených znaleckých\nposudkov krajský súd ustálil, že skutkový stav zistený prvoinštančným orgánom a prevzatý žalovaným\ntvorí dostatočný základ pre vyslovenie záveru o zodpovednosti žalobcu za správny delikt. Zistenia\nvyplývajúce z predmetných znaleckých posudkov boli podrobne a dostatočne presvedčivo popísané\nprvoinštančným orgánom v jeho rozhodnutí, pričom pokiaľ je skutkový stav zistený dostatočne, nie\nje povinnosťou druhoinštančného správneho orgánu tento doplňovať, resp. opakovane opisovať v\nrozhodnutí o opravnom prostriedku (odvolaní, resp. rozklade).\n5. V súvislosti so žalobcom poukazovanou zrozumiteľnosťou pre adresáta (zadávateľa) znaleckého\núkonu krajský súd uviedol, že zrozumiteľnosť znaleckého úkonu pre jeho adresáta automaticky\nneznamená jeho všeobecnú zrozumiteľnosť, na ktorej je všeobecný záujem verejnosti, ktorú\nreprezentuje štát a v jeho mene žalovaný ako dohľadový orgán. V opačnom prípade by dohľad\nžalovaného nad činnosťou znalcov strácal v tomto smere význam. Znalci totiž vypracúvajú úkony\nznaleckej činnosti nielen v súkromnoprávnom záujme, ale aj vo verejnoprávnom, napríklad pre rôzne\nštátne inštitúcie, a preto je záujem verejnosti na ich riadnom vypracovaní bezpochyby daný. Krajský súd\nsa v tejto súvislosti navyše stotožnil so žalovaným, že pre adresáta znaleckého úkonu je podstatný jeho\nzáver a nie až tak obsahová stránka. To ale nič nemení na povinnosti znalca vypracovať, resp. vykonať\núkon znaleckej činnosti riadne tak, aby z obsahového hľadiska bol tento úkon všeobecne presvedčivý\na preskúmateľný.\n6. Krajský súd prisvedčil žalovanému, že doplnenie znaleckého úkonu nepredstavuje okolnosť\nvylučujúcu protiprávnosť. Za použitia argumentácie žalobcu by sa znalec vždy vedel zbaviť povinnosti\nvykonávať znaleckú činnosť riadne a následnej zodpovednosti za správny delikt, a to prostredníctvom\ndoplnenia znaleckého úkonu. Z ustanovení § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. a § 18 ods. 4\nvyhlášky č. 490/2004 Z.z. nevyplýva, že by sa doplnením znaleckého úkonu znalec zbavil svojej\nzákonnej povinnosti na riadnom výkone znaleckej činnosti. I keď účelom doplnenia znaleckého úkonu\nje odstránenie metodických alebo formálnych chýb, resp. odstránenie neúplnosti skutkového stavu (po\ndodatočnom zistení nových podstatných skutočností), neznamená to, že sa týmto spôsobom odstraňujú\nnedostatky znaleckého úkonu vo vzťahu k povinnosti znalca vykonávať znaleckú činnosti riadne. To isté\nplatí aj v prípade doplnenia znaleckého úkonu na základe podnetu (žiadosti) zadávateľa. Navyše, ako\nsprávne poukázal žalovaný, v predmetnom správnom konaní bola posudzovaná zákonnosť vykonania\nznaleckých posudkov, nie zákonnosť postupu pri ich doplnení.\n7. Žalobca spochybňoval posúdenie pochybení zistených prvoinštančným orgánom, a to vo vzťahu k\nich závažnosti. Na tomto mieste súd poukázal na to, že žalovaný, resp. prvoinštančný orgán, ako orgán\nštátneho dohľadu nad činnosťou znalcov, je oprávnený v záujme ich riadnej činnosti skúmať splnenie\nnielen formálnych, ale aj obsahových náležitostí znaleckého úkonu. Krajský súd nespochybňoval, čo\nv konečnom dôsledku ani nie je v možnostiach žalovaného, že po odbornej stránke žalovaný nemá\nkapacity na to, aby posudzoval správnosť odborných záverov znalcov, je však oprávnený pri skúmaní\nriadneho výkonu znaleckej činnosti porovnávať napr. použitú metodiku s metodikou predpísanou\nprávnym predpisom (napr. vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku). Krajský súd prisvedčil žalovanému, že predmetné znalecké posudky,\nktoré boli predmetom dohľadu žalovaného, vykazovali z tohto pohľadu viaceré obsahové nedostatky.\nOkrem iného išlo o uvedenie neaktuálnych právnych predpisov ako použitých podkladov, absenciu\n\nzdôvodnenia postupu pri výbere metodiky, rozdielnosť použitej metodiky s predpísanou metodikou\nvo vzťahu k stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti (polohová diferenciácia), absenciu vlastníckych a\nevidenčných údajov, údajov o obhliadke, popisu posudzovaných nehnuteľností, tiež nepriloženie\npotrebných príloh (napr. geometrický plán, nákresy nehnuteľnosti a pod.).\n8. Správny súd poukázal na to, že správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu\norgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Týka sa to žalobcom\nnamietanej kategorizácie pojmov, ktoré použil prvoinštančný orgán vo svojom rozhodnutí, a to pri\núvahách o druhu a výške sankcie. Zákonodarca v § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. vymenoval\nkritériá na posúdenie stupňa nebezpečnosti prejednávaného činu pre spoločnosť, t. j. žalovaný ako\norgán dohľadu má povinnosť skúmať nielen naplnenie formálnych znakov správneho deliktu, ale aj\nnaplnenie materiálnej stránky iného správneho deliktu. Pri ukladaní druhu a výšky sankcie je žalovaný\npovinný vychádzať z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho\nkonania alebo opomenutia. V tejto súvislosti si žalovaný môže v rámci správnej úvahy sám zvoliť pojmy,\nktoré nie sú exaktne upravené v právnom predpise a ktoré vyplývajú z voľného hodnotenia zistených\nskutočností, čo bol aj prípad žalobcu, keď prvoinštančný orgán rozdelil jednotlivé zistené pochybenia\ndo kategórií, ako napríklad formálne nedostatky, závažné nedostatky, závažné pochybenia a pod.\nPrvoinštančný orgán svoju úvahu vo vzťahu k zisteným pochybeniam riadne a presvedčivo odôvodnil, a\npreto tento postup v žiadnom prípade nemožno považovať za nezákonný. Navyše, pojmy, ktoré žalovaný\nzvolil, sú pojmy v slovenskom jazyku všeobecne známe, jednoznačné vo význame a zrozumiteľné. Vo\nvzťahu ich spojenia s pochybeniami žalobcu a prepojenia na odôvodnenie sankcie umožnili žalovanému\njasne odôvodniť výber druhu sankcie. K námietke odlišného posúdenia závažnosti pochybení znalca\nžalovaným oproti prvoinštančnému rozhodnutiu krajský súd uviedol, že odvolacie konanie v správnom\nkonaní tvorí jeden celok s prvoinštančným konaním, a teda účastníci konania môžu až do vydania\nrozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. V odvolacom konaní taktiež\nplatí, že odvolací orgán je oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu. Odvolací orgán preskúmava zákonnosť postupu prvoinštančného orgánu, ako aj zákonnosť a\nvecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, aké námietky uvedie účastník\nkonania v odvolaní, odvolací orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je\nto nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žalovaný teda nepochybil, keď\nzmenil a doplnil v tomto smere prvoinštančné rozhodnutie. Svoje závery totiž riadne odôvodnil, pričom\nodôvodnenie sa v dostatočnom rozsahu nachádza na stranách 7-9 napadnutého rozhodnutia.\n9. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom zmierneho vybavenia veci krajský súd rovnako ako žalovaný\npoukázal na znenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktorý hovorí o zásade rýchlosti a hospodárnosti\nkonania. S touto zásadou súvisí aj možnosť vybavenia veci zmierom, a to za predpokladu, ak to\npovaha veci pripúšťa. Zmier je jedným zo spôsobov ukončenia správneho konania, a to dispozitívnym\nprávnym úkonom účastníkov. V praxi ide vcelku o ojedinelú formu ukončenia správneho konania. Vo\nsvojej podstate je to forma procesnej dohody o vyriešení určitých sporných otázok medzi účastníkmi.\nKeďže uzavretý zmier má procesné účinky rozhodnutia, zákon vyžaduje jeho schválenie správnym\norgánom, v ktorom sa premieta súlad s právnymi predpismi a ochrana verejných záujmov. Aby však\nmohlo dôjsť k uzavretiu zmieru, musia byť splnené určité podmienky, a to prebiehajúce správne konanie\npred príslušným správnym orgánom, ktorého predmetom sú sporné otázky a existencia dvoch alebo\nviacerých účastníkov, ktorí v konaní majú protikladné postavenie. To znamená, že zmier v správnom\nkonaní nemožno uzavrieť medzi účastníkom konania a správnym orgánom. Ak účastníkom konania\nje iba jedna fyzická alebo právnická osoba, správny orgán musí vždy vydať rozhodnutie. Na základe\nuvedeného sa krajský súd stotožnil so žalovaným, že názor žalobcu v tomto smere vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia. To isté platí aj vo vzťahu k názoru žalobcu na možnosť upustenia od\npotrestania. Správny súd súhlasí so žalovaným, že tento inštitút nie je upravený v zákone č. 382/2004\nZ.z., a preto ak bolo rozhodnuté o vine žalobcu za spáchaný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 382/2004 Z.z., žalovaný správne rozhodol aj o treste podľa § 27 ods. 3 uvedeného\nzákona, pričom sankcie bol oprávnený aj kombinovať (ods. 4). Zákon o znalcoch taktiež neupravuje\npovinnosť žalovaného odôvodniť, prečo nepoužil iný druh sankcie. Naopak, povinnosťou žalovaného je\npresvedčivo zdôvodniť použitý druh sankcie. Navyše, vytýkať žalovanému, či prvoinštančnému orgánu,\nže neodôvodnili, resp. neuvažovali o upustení potrestania nie je v prejednávanej veci namieste. Z\nobsahu oboch napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalobcovi boli vo vzťahu k predmetným znaleckým\nposudkom vytýkané niekoľkonásobné pochybenia označené v prvostupňovom rozhodnutí na strane\n1-10 (celkovo ich bolo až 19 v znaleckom posudku č. 35/2016, 20 v znaleckom posudku č. 36/2016, 19 v\n\nznaleckom posudku č. 37/2016 a 4 v znaleckom posudku č. 38/2016). Správne orgány sa zaoberali ich\nidentifikáciou a ich valuáciou. V tomto kontexte logicky nebolo nutné poskytnúť správnu úvahu smerujúcu\nk upusteniu potrestania. Samotná správna úvaha poskytnutá správnymi orgánmi v súvislosti s uložením\nsankcie (závažnosť pochybení) dáva odpoveď na otázku, prečo v danom prípade nebolo možné upustiť\nod potrestania.\n10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil druh sankcie, keď namiesto vyčiarknutia zo zoznamu\nznalcov podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. uložil žalobcovi trest zákazu výkonu\nznaleckej činnosti v maximálnej možnej dĺžke jedného roka podľa písm. c) uvedeného zákonného\nustanovenia. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, bolo povinnosťou žalovaného dostatočne a\npresvedčivo odôvodniť voľbu sankcie. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský\nsúd konštatoval, že žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil zmenu druhu sankcie, keď okrem\niného uviedol, že v tomto prípade ide o prvé sankcionovanie žalobcu, ale na druhej strane žalobca\nvypracovaním nepreskúmateľného znaleckého posudku v odbore, v ktorom je zapísaný v zozname\nznalcov, porušil svoju povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti natoľko, že sankcia zákazu činnosti\nbola uložená v hornej hranici. Správny súd neprisvedčil žalobcovi ani v súvislosti s údajným likvidačným\ncharakterom uloženej peňažnej pokuty, ktorá bola žalovaným nezmenená a uložená v rovnakej výške\nako prvoinštančným orgánom, a to vo výške 1.200 €. Podľa názoru krajského súdu žalovaný a\nhlavne pred ním prvoinštančný orgán dostatočne odôvodnili výšku uloženej pokuty, a to predovšetkým\ns poukazom na neexistenciu jej likvidačného charakteru pre žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia\nprvoinštančného rozhodnutia, prvoinštančný orgán skúmal osobné a majetkové pomery žalobcu a zistil,\nže ten vykonáva znaleckú činnosť nielen ako znalec - fyzická osoba, ale aj ako člen pracovnej skupiny\nznalcov znaleckej organizácie JHS, s.r.o. a zároveň je spoločníkom a konateľom spoločností MGU, s.r.o.\na Niko Invest, spol. s r.o. Žalovaný zistil, že žalobcovi bola ako odmena za predmetné znalecké posudky\nuhradená suma 21.896,06 € na jeho účet zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Samotná\ntáto suma tvorí dostatočný predpoklad o spôsobilosti žalobcu byť schopný uhradiť uloženú pokutu vo\nvýške 1.200 € tak, aby to pre neho nemalo likvidačný charakter a zároveň, aby táto pokuta vzhľadom\nna závažnosť pochybení žalobcu spĺňala represívny účel. Krajský súd považoval rozsah zisťovania\nžalovaného ohľadom primeranej výšky sankcie s prihliadnutím na jej likvidačný charakter za dostatočný\na primeraný účelu stanovenému zákonom o znalcoch.\n11. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p. tak, že žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. f,), g), h) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie alebo aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že mu bolo postupom\nžalovaného odňaté procesné právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd tiež nesprávne vyhodnotil správnu úvahu správnych orgánov\nv súvislosti s výberom sankcie a určením výšky pokuty. Sťažovateľ nesúhlasí ani so zaradením\njednotlivých jeho pochybení do jednotlivých kategórií vytvorených žalovaným. Sťažovateľ ďalej namietal,\nže krajský súd nešpecifikuje akých pochybení sa znalec dopustil, neuvádza aké povinnosti sťažovateľ\npri vyhotovovaní znaleckého posudku nedodržal. Sťažovateľ tiež poukázal na rozdielnu rozhodovaciu\nčinnosť krajského súdu.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. februára 2020 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n16. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutí\nsprávnych orgánov o uložení sankcie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský\nsúd zo zistení uvedených sťažovateľom a správnymi orgánmi, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom\nspise.\n17. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí\nsprávneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.\n18. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto\nsankcie:\na) písomné napomenutie,\nb) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe,\nc) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie\nnajviac jedného roka,\nd) vyčiarknutie zo zoznamu.\n19. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo\npopri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3\npísm. b).\n20. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto\nzákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov\nprotiprávneho konania alebo opomenutia.\n21. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n22. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu ako aj správnych orgánov, že sťažovateľ sa\ndopustil iných správnych deliktov podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z., za čo mu bola v\nadministratívnom konaní podľa § 27 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 382/2004 Z.z. uložená sankcia\nzákaz výkonu znaleckej činnosti na dobu 1 roka a peňažná pokuta vo výške 1.200 €.\n23. Po preštudovaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nedodržal povinnosti vyplývajúce zo zákona o\nznalcoch pri vypracovaní znaleckých posudkov č. 35/2016, č. 36/2016, č. 37/2016, č. 38/2016, konkrétne\nvymedzené vo výroku prvoinštančného rozhodnutia č. 41851/2017/153 zo dňa 21.08.2017, z čoho\nvyplývala ich nepreskúmateľnosť. Sťažovateľovi boli vo vzťahu k predmetným znaleckým posudkom\nvytýkané niekoľkonásobné pochybenia, konkrétne v znaleckom posudku č. 35/2016 ich bolo 19, v\nznaleckom posudku č. 36/2016 ich bolo 20, v znaleckom posudku č. 37/2016 ich bolo 19 a v znaleckom\nposudku č. 38/2016 boli 4.\n24. K výške uloženej pokuty a k neskúmaniu likvidačného charakteru výšky pokuty na sťažovateľa\nkasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania\nsúd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa\nrozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie\n\nvýšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže\nbyť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v\nrámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému\nzisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale\naj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty\nsprávny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\n25. Z podkladov spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, je podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že správne orgány výšku uvedenej pokuty riadne\nodôvodnili, primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli,\nže zohľadnili závažnosť porušenia zákona, jeho následky, mieru zavinenia, spôsobom spáchania, teda\nsprávne orgány postupovali v súlade s § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z.\n26. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu a represívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak,\naby sa sankcionovaná osoba v budúcnosti vyvarovala porušení zákonných povinností, za súčasného\nsplnenia podmienky jej primeranosti s ohľadom na porušenú povinnosť a okolnosti prípadu. Správne\norgány použili v prípade sťažovateľa svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca, keď\nsťažovateľovi uložili za spáchanie správnych deliktov peňažnú pokutu vo výške 1.200 €. Pokutu vo výške\n1.200 € vzhľadom na dôkladné odôvodnenie správnych orgánov nemožno podľa názoru kasačného\nsúdu považovať za neprimerane prísnu a vzhľadom na odôvodnenie správnych orgánov, ktoré uviedol\naj krajský súd v bode 54 svojho rozhodnutia, ani za likvidačnú. Úvahu, na základe ktorej dospeli správne\norgány k stanovenej výške pokuty, riadne odôvodnili a ich závery zodpovedajú zásadám logického\nmyslenia. K námietke sťažovateľa o likvidačnom charaktere uloženej pokuty kasačný súd uvádza, že\nsťažovateľ v konaní pred správnymi orgánmi a ani v konaní pred súdom nepredložil žiadne dôkazy o tom,\nže by výška uloženej pokuty bola pre sťažovateľa likvidačná. Sťažovateľ má okrem povinnosti tvrdenia aj\ndôkaznú povinnosť a zatiaľ čo povinnosť tvrdenia sťažovateľ splnil, dôkazné bremeno neuniesol, pretože\nžiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Na záver kasačný súd k veci dodáva, že\nsprávnemu orgánu alebo súdu, povinnosť zisťovať majetkové a osobné pomery obvineného z iného\nsprávneho deliktu, pri ukladaní sankcie zo zákona nevyplýva.\n27. K námietke, že sa krajský súd nevysporiadal so skutočnosťou, že sťažovateľovi bolo postupom\nžalovaného odňaté procesné právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia\nkasačný súd uvádza, že uvedenú námietku sťažovateľ neuplatil ani v administratívnom konaní, ani v\nžalobe podanej na krajský súd. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 441 S.s.p. sa kasačný súd\nuvedenou námietkou nezaoberal.\n28. K námietke rozdielneho rozhodovania krajského súdu v obdobných veciach kasačný súd uvádza, že\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/57/2018, na ktorý poukázal sťažovateľ, bol rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Asan/23/2019 zo dňa 19.07.2019 zrušený a bol vrátený krajskému súdu na ďalšie konanie.\n29. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne\nzaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne\nzávery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\npreskúmavaného ak aj prvoinštančného rozhodnutia.\n30. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\n\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "3bd2dfd5-8a95-46fa-9c86-141b7b11c0c9:55d2af9f-afe6-42ee-9dad-2b9630ea09ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200489.1", "spisova_znacka": "4Stk/13/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/13/2022 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200489.1"}]}