Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/23/2019 z 19. 5. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2020, sp. zn. 7Sžsk/23/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018200115.1 Najvyšší súd | 7Sžsk/23/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:1018200115.1 | 2020-05-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP, § 100 ods. 1 písm. b) SSP, § 25 SSP, CSP, § 3 CSP, SSP, § 462 ods. 1 SSP, § 440 ods. 1 písm. f) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5401025-8c9a-4421-af08-18cdedc872dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200115.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/23/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200115
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018200115.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu:
Ing. H. I.Š., narodený XX. I. XXXX, bytom v T., C. Č.. XXX/XA, právne zast.: JUDr. Ing. Branislavom
Pechom, PhD., so sídlom v Nitre, Piaristická č. 2, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20.
novembra 2017, číslo KM-OLVS-262/2017/OPK, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 12. novembra 2018, č.k. 23Sa/17/2018-59, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. novembra 2018, č.k.
23Sa/17/2018-59, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 12. novembra 2018, č.k.
23Sa/17/2018-59 postupom podľa § 199 (po správnosti podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3; pozn.)
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. novembra 2017,
číslo KM-OLVS-262/2017/OPK, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. júla 2017, Č. p.: SPOU-
OSZ-50867-1/2017-VZ. Týmto prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 143x písm.
a/, § 143y ods. 1 písm. c/ bod 12, ods. 2, § 31 ods. 1 písm. a/, § 58, § 60 ods. 1,2 a § 81 ods. 3 písm. a/
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) priznaný výsluhový príspevok
na dobu troch rokov od 1. mája 2017 do 30. apríla 2020 vo výške 272,83 € mesačne (po odpočítaní
dane vo výške 221,00 € mesačne).

2. Krajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval v intenciách § 143x písm. a/, § 143y ods. 1 písm. c/ bod
12, § 58 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 328/2002 Z.z. ako aj postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej
v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia
ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd mal preukázané, že žalobca nemal námietky voči rozhodnutiu týkajúcich sa výpočtu výšky
výsluhového príspevku, z toho dôvodu sa krajský súd výpočtom výsluhového príspevku nezaoberal.
Uviedol, že žalobca vo svojej žalobe vzniesol námietku, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe



právnej úpravy, ktorú považuje za nesúladnú s Ústavou Slovenskej republiky, pretože pôsobí podľa jeho
názoru retroaktívne, pretože došlo v jeho prípade k narušeniu právnych skutočností, ktoré už vznikli
počas platnosti a účinnosti zákona, čím došlo k porušeniu práv žalobcu nadobudnutých podľa dovtedy
platného ustanovenia a takáto zmena zákonných podmienok nároku na výsluhový dôchodok je podľa
jeho názoru neprípustná. Krajský súd v tomto smere dôvodil, že zákon č. 80/2013 Z.z. uznávajúc práva
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zaviedol do budúcna nový režim a mechanizmus ich
uplatňovania a právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy, priznáva odo dňa účinnosti neskoršej
právnej úpravy nový obsah. V danom prípade sa jedná o nepravú retroaktivitu, ktorá je v právnom
poriadku Slovenskej republiky prípustná. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť
ich režim. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava uznáva práva a povinnosti nadobudnuté
podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmu uplatnenia týchto
práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. Nepravou retroaktivitou sa rozumie, ak skorší zákon uzná skutkové podstaty alebo
právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny
právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti
tohto zákona ešte nenastali. Ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z.z., cieľom
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. je vytvoriť legislatívne predpoklady
pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov policajného zboru a
ostatných zložiek z osobných účtov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ďalších inštitúcií, ktoré
tento systém spravujú. Ďalším zámerom tohto zákona je aj stabilizácia policajtov a profesionálnych
vojakov v služobnom pomere a primerane zachováva nároky už založené platným zákonom a nové
opatrenia postupne zavádza z hľadiska potrieb úspory a stabilizácie. Zákonom sa zvýšila aj minimálna
doba trvania služobného pomeru potrebná na vznik nároku na výsluhový dôchodok z doterajších
15 rokov a 25 rokov s tým, že u policajtov, ktorí do dňa účinnosti zákona splnili podmienku trvania
služobného pomeru trvania 15 rokov, vzniknutý nárok sa im zachováva. Pre policajtov, ktorým doteraz
nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zákona sa bude doba
trvania zvyšovať až na 25 rokov. Žalobcovi vznikol služobný pomer pred dňom 01. májom 2013 a skončil
po 30. apríli 2013. Žalobcovi k 30. aprílu 2013 nárok na výsluhový dôchodok nevznikol ani vzniknúť
nemohol a ani nová právna úprava účinná od 1. mája 2013 ho nijako reálne nepoškodila z výsluhového
zabezpečenia. Podľa § 143aa písm. a/ č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého policajt alebo profesionálny vojak,
ktorého služobný pomer vznikol pred 01. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový
dôchodok ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 01. májom 2013. Túto podmienku trvania
služobného pomeru žalobca k 1. máju 2013 nesplnil, z toho dôvodu mu nárok na výsluhový dôchodok
nevznikol.

4. Vzhľadom na uvedené, nakoľko krajský súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný
dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania,
pretože mu žiadne trovy nevznikli.
II.

6. Žalobca proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Zotrval na protiústavnosti právnej úpravy zavedenej zákonom č. 80/2013 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý zmenil ustanovenie § 38 tak, že predĺžil dobu minimálneho trvania
služobného pomeru policajta pre vznik nároku na výsluhový dôchodok na 25 rokov. Mal za to, že touto
novelou zavedená zmena má znaky pravej retroaktivity, nakoľko došlo k narušeniu právnych skutočností,
ktoré už vznikli počas platnosti a účinnosti zákona; došlo k porušeniu práv žalobcu nadobudnutých podľa
dovtedy platného ustanovenia.

8. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vráti na ďalšie
konanie.

III.



9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 16. januára 2019 s tým, že s
rozsudkom krajského súdu sa stotožnil; navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV.

10. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 25. januára 2019 na vedomie.

V.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po
zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)
preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

12. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa
osobitného predpisu;

13. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

14. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

15. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. novembra 2017, číslo KM-OLVS-262/2017/OPK, ktorým tento
postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
správne rozhodnutie z 18. júla 2017, Č.p.: SPOU-OSZ-50867-1/2017-VZ. Týmto prvostupňovým
správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 143x písm. a/, § 143y ods. 1 písm. c/ bod 12, ods. 2, § 31
ods. 1 písm. a/, § 58, § 60 ods. 1, 2 a § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový
príspevok na dobu troch rokov od 1. mája 2017 do 30. apríla 2020 vo výške 272,83 eur mesačne (po
odpočítaní dane vo výške 221,00 € mesačne).

16. Žalobca v podanej žalobe namietal protiústavnosť právnej úpravy prijatej zákonom č. 80/2013 Z.z.
a nadväzne na to, považujúc rozhodnutie súdu za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
ktoré by mohlo zjednotiť rozhodovaciu činnosť a posilniť právnu istotu v prípadoch podobnej povahy,
navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP prerušil konanie a podal Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

17. Z obsahu súdneho spisu a primárne z rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by krajský súd o tomto
návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol, i napriek tomu, že to bolo aj v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 162 ods. 3 CSP jeho povinnosťou.

18. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1
v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Najvyšší súd na uvedené
procesné pochybenie krajského súdu prihliadol z úradnej povinnosti, nakoľko sa jednalo o povinnosť
súdu plynúcu priamo zo zákona.

19. V ďalšom konaní krajský súd rozhodne o návrhu žalobcu na prerušenie konania a zároveň vo veci
opätovne rozhodne.

20. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.