{"guid": "48841006-3ec1-4d82-86b2-b4b5efa51144:4c9250bc-64e5-4310-8abc-3bc56fa3a00b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1018200008.1", "spisova_znacka": "1Sžk/19/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/19/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 1Sžk/19/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1018200008.1", "identifikacne_cislo": "1018200008", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c9250bc-64e5-4310-8abc-3bc56fa3a00b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200008.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200008.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1018200008.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/19/2019\n1018200008\n26. 05. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:1018200008.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ):\nL. X., narodený X. L. XXXX, bytom M. XXX/X, B., zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, advokát so\nsídlom Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium\nPolicajného zboru, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného\nzo 16. októbra 2017 č. PPZ-OKS2-347-007/2017 o výsledku prešetrenia sťažnosti, ako aj opatrení\nPrezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva Hraničnej a cudzineckej\npolície Sobrance - odobratie bezpečnostnej previerky stupňa utajenia „Vyhradené\" pod č. PPZ-HCPSO1-47-032/2016 zo dňa 30. mája 2016 a Vyhodnotenie bezpečnostnej previerky I. stupňa č. p.: PPZHCP-SO1-128/2016 zo dňa 30. mája 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach z 27. februára 2019, č. k. 7S/131/2018-59, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Listom označeným ako „Odobratie bezpečnostnej previerky stupňa utajenia ‚Vyhradené' - zaslanie\",\nč. PPZ-HCP-SO1-47-032/2016, zo dňa 30.05.2016 (ďalej len „Odobratie\") oznámil riaditeľ Prezídia\npolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície\nSobrance žalobcovi, že svojím správaním nezaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností\na v súčasnej dobe nespĺňa predpoklady na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami\nstupňa utajenia „Vyhradené\" (v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností\n<ďalej len „zákon č. 215/2004 Z.z.\">) v podmienkach riaditeľstva.\n2. Prílohou listu bolo „Vyhodnotenie bezpečnostnej previerky I. stupňa\" č. PPZ-HCP-SO1-128/2016\nzo dňa 30.05.2016 (ďalej len „Vyhodnotenie\"), podľa ktorého žalobca nesplnil predpoklady na vznik\noprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v súlade s § 10 ods. 1 písm. a) až g)\nzákona č. 215/2004 Z.z. pre stupeň utajenia Vyhradené.\n3. Žalobca podal dňa 19.06.2017 poštou „Sťažnosť na postup riaditeľa RHPC Sobrance pri odobratí\nbezpečnostných previerok stupňa ‚Vyhradené', postup počas šetrenia úniku služobných informácií a\nich poskytnutia reportérke TV JOJ a porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania a postup riešenia\nporušení zákona zo strany bývalých funkcionárov OHK PZ Ulič\", v ktorej uviedol, že bezpečnostná\nprevierka mu bola odobratá neoprávnene a nebol zákonný dôvod uplatniť voči nemu ustanovenia\n§ 8 písm. g), § 10 ods. 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z.z. Mal za to, že odmietnutím vyšetrenia\n(psychofyziologického overovania pravdovravnosti) neporušil žiadnu právnu normu či interný predpis.\nĎalej poukázal na opakované porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany riaditeľa\n\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance (ďalej len „RHCP\"). Zdôraznil svoju ochotu\npodrobiť sa vyšetreniu na polygrafe.\n4. Žalobcovi bol dňa 02.11.2017 doručený list žalovaného č. PPZ-OKS2-347-007-2017 zo dňa\n16.10.2017 označený „Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti\" (ďalej len „napadnuté oznámenie\").\nŽalovaný v ňom podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o\nsťažnostiach\") uviedol, že sťažnosť bola po prešetrení vyhodnotená ako neopodstatnená a bolo zistené,\nže konaním riaditeľa RHCP Sobrance pri výkone bezpečnostnej previerky nedošlo k porušeniu práv a\nprávom chránených záujmov žalobcu. Ako neopodstatnená bola vyhodnotená aj časť sťažnosti vo veci\nporušenia zásady rovnakého zaobchádzania.\nII. Konanie na krajskom súde\n5. Správnu žalobu, ktorou žalobca navrhoval zrušenie napadnutého oznámenia ako i Odobratia a\nVyhodnotenia, krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd\") odmietol uznesením č.k. 7S/131/2018-59\nz 27.02.2019 ako neprípustnú s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g), písm. d) Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.\").\n6. V odôvodnení krajský súd uviedol, že napadnuté oznámenie nie je možné považovať za rozhodnutie\nani za opatrenie, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, pretože nemá za následok\nvznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani nimi nemohli byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa krajského súdu je riadne\nodôvodnené a žalobca ním bol informovaný o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice\no prešetrení sťažnosti.\n7. Vo vzťahu k Odobratiu a Vyhodnoteniu krajský súd mal za to, že išlo o opatrenia v zmysle § 3 písm.\nc) S.s.p., ktorými mohli byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby priamo\ndotknuté, avšak tieto opatrenia boli žalobcovi doručené dňa 30.05.2016, pričom žaloba bola odoslaná\nsúdu e-mailom až dňa 02.01.2018, teda zjavne oneskorene.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n8. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. j) S.s.p., teda tvrdil, že krajský súd porušil zákon tým,\nže nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci; a podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté.\n9. Krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne oddelil súvisiace správne akty (opatrenia), ktoré boli\nnapadnuté žalobou, čo viedlo k odmietnutiu žaloby z dvoch dôvodov - pretože nie je v časti prípustná a\nv časti bola podaná oneskorene. Sťažovateľ mal za to, že od začiatku išlo o konanie vo veci služobného\npomeru v zmysle dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.\"), preto mu namiesto prípisu s prílohou malo byť doručené\nriadne rozhodnutie podľa § 241 tohto zákona s odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný\nprostriedok. Namiesto toho mu bola doručená písomnosť, voči ktorej nemal iný prostriedok nápravy ako\npodanie sťažnosti, ktorou sa bránil a zároveň dodržal služobný postup. Sťažnosť je podľa sťažovateľa\nmožné považovať za riadny opravný prostriedok a napadnuté oznámenie za rozhodnutie (opatrenie),\nktorým boli jeho práva dotknuté.\n10. Záver krajského súdu o neprípustnosti jeho prešetrenia sťažovateľ považoval za rozporný so\nzákonom. Poukázal na § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach, podľa ktorého sťažnosť je podanie fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov,\no ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, čo je\naj prípad sťažovateľa. Keďže podľa § 18 zákona o sťažnostiach je sťažnosť vybavená oznámením o\nvýsledku prešetrenia sťažnosti, je toto oznámenie potrebné považovať za opatrenie, ktoré má vplyv na\npráva sťažovateľa.\n\n11. Sťažovateľ poukázal na § 7 písm. a/ S.s.p. a v kontexte toho ustanovenia uviedol, že osobitným\npredpisom, podľa ktorého pred podaním žaloby vyčerpal opravné prostriedky, bol zákon o sťažnostiach.\nTvrdil, že nemal inú možnosť sa proti opatreniu brániť.\n12. Porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v tom, že krajský súd sa v dôsledku\nnezákonného odmietnutia žaloby nezaoberal meritom veci, ktorá nebola riadne prejednaná.\n13. Záverom sťažovateľ zhrnul, že mu boli v rozpore so zákonom odobraté previerky, ktoré sú\npodmienkou výkonu povolania, k čomu došlo len obyčajnou písomnosťou a nie rozhodnutím, pričom\nnemal inú možnosť ako podať sťažnosť, čím využil všetky opravné prostriedky. Jeho sťažnosť bola\nvyhodnotená ako neopodstatnená a napadnuté oznámenie, ktoré má vplyv na jeho práva, mu bolo\ndoručené 02.11.2017. Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne a mylne rozdelil žalobu a jeho podania,\nčím nezákonne rozhodol o jeho žalobe.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie.\nIV. Právne názory kasačného súdu\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že\nide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci\nv zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n16. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu, čo podľa neho\nviedlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby a to v konečnom dôsledku k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Kasačný súd teda skúmal dôvodnosť týchto tvrdení.\n17. Sťažovateľ nesúhlasil predovšetkým s tým, že krajský súd nevnímal prešetrenie sťažnosti a\njej vybavenie napadnutým oznámením ako opravný prostriedok proti Odobratiu a Vyhodnoteniu.\nKasačný súd však považuje právne posúdenie tejto otázky krajským súdom za presné. Na sťažnosť\na konanie o nej nemožno pri súčasnej právnej úprave hľadieť ako na pokračovanie administratívneho\npodania či opravný prostriedok proti opatreniu orgánu verejnej správy, ale ako na samostatný nástroj\nadministratívnej kontroly zákonnosti postupu (činnosti alebo nečinnosti) orgánov verejnej správy a\nodstraňovania kontrolou zistených nedostatkov.\n18. Hoci v niektorých prípadoch podanie sťažnosti môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že príslušný\norgán verejnej správy po zistení dôvodnosti sťažnosti pristúpi k takým opatreniam, ktoré vedú k ochrane\npráv (administratívneho) sťažovateľa, nejde o opravný prostriedok, na ktorého použitie by odkazoval\nzákon č. 73/1998 Zb. ako na nástroj preskúmania zákonnosti rozhodnutí, opatrení či iných postupov\nslužobných orgánov. V skutkových okolnostiach súdenej veci samotným prešetrením a vybavením\nsťažnosti nedochádza ani k akémusi relevantnému potvrdeniu iného správneho aktu, a rovnako ani\nk jeho zmene či zrušeniu. Neukladajú sa ním nijaké povinnosti, nemenia a neodnímajú sa práva.\nVybavením sťažnosti vo forme oznámenia sa v podstate mení len to, že sa zákonom predpokladaným\nspôsobom končí prešetrovanie sťažnosti, čo neznamená zásah do právneho postavenia sťažovateľa.\n19. V súdenej veci bola podaná sťažnosť, ktorá bola žalovaným v zmysle zákona o sťažnostiach\nvybavená a napadnuté oznámenie obsahovalo aj stručné odôvodnenie. Keďže konanie o sťažnosti\nje samostatným nástrojom administratívnej kontroly verejnej správy, ktorý stojí mimo systému\nriadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, nemohlo\nsťažovateľovi vzniknúť z výsledkov vybavenia jeho sťažnosti oprávnenie obrátiť sa na správny súd so\nžalobou, keďže vybavením sťažnosti sa na jeho právnom postavení nič nezmenilo.\n20. Kasačný súd v tejto veci poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutia sp. zn. 7Sžso/11/2010\n(publikované pod č. 85 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n\n5/2012) a 3Sžo/12/2016, z ktorých vyplýva rovnaký záver, že písomné oznámenie správneho orgánu\no vybavení sťažnosti nepodlieha súdnemu prieskumu a nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať\nv správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ňou\nnemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo\ndotknuté. Tento záver obstojí aj v procesnom prostredí S.s.p., hoci spomenuté rozhodnutia vznikli v\nkonaniach podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov\nplatný a účinný do 30.06.2016).\n21. Druhú časť odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, týkajúcu sa zmeškania lehoty na podanie\nsprávnej žaloby proti Odobratiu a Vyhodnoteniu v podstate sťažovateľ nenapadol nijakým ďalším\nargumentom okrem vyššie spomenutého tvrdenia o sťažnosti ako opravnom prostriedku proti Odobratiu.\n22. V tejto súvislosti nie je relevantná ani úvaha sťažovateľa, že žalovaný mal byť povinný vydať\nrozhodnutie s poučením o možnosti odvolania, pretože v súdenej veci rozhodnutie vydané nebolo.\nSťažovateľ naopak svoju správnu žalobu smeroval proti trom existujúcim listinám, avšak jeho žaloba\nbola z vyššie uvedených dôvodov neprípustná.\n23. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 S.s.p. na základe\nprincípu úspešnosti sťažovateľa, ktorá v konaní o kasačnej sťažnosti nenastala.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/131/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}