{"guid": "92835318-c80a-4a51-818d-d1a2b1aa7ec2:24bfc5f2-0347-4e28-a670-bc0ccf3801f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017202066.1", "spisova_znacka": "3Sžk/45/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/45/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 3Sžk/45/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017202066.1", "identifikacne_cislo": "1017202066", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-119.odsek-3", "nazov": "§ 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-119.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-119"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-119"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24bfc5f2-0347-4e28-a670-bc0ccf3801f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017202066.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017202066.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017202066.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/45/2019\n1017202066\n10. 09. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:1017202066.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v\nprávnej veci sťažovateľov (pôvodne žalobcov): 1/ MUDr. I. X., nar. XX.XX.XXXX, M., 2/ Ing. arch. W.\nN., nar. XX.XX.XXXX, K., 3/ Ing. I. K., nar. XX.XX.XXXX, K., 4/ Ing. F. K., nar. XX.XX.XXXX, K., 5/ Mgr.\nW. L., nar. XX.XX.XXXX, K., 6/ Mgr. Art. H. L., nar. XX.XX.XXXX, K., všetci právne zastúpení: Mgr.\nEva Braxatorisová, advokátka, Trenčianska 17, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,\nodbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/83533/KVJ zo dňa 20.09.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/244/2017-66 zo dňa 05. marca\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov 1/ až 6/ (pôvodne žalobcov 1/ až 6/)\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/244/2017-66 zo dňa 05.03.2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok („SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/83533/KVJ zo dňa 20.09.2017 (,,napadnuté rozhodnutie“), ako aj\nprvostupňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2173/28162/2017/STA/UR-Gal\nzo dňa 26.06.2017 o umiestnení stavby č. 1420 „Prístavba a nadstavba bloku B, prístavba bloku C,\nonkologického ústavu Svätej Alžbety Heydukova ulica Bratislava“. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nzamietol odvolanie žalobcov 1/ až 6/ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán\npodľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\n(ďalej aj len ,,stavebný zákon“) umiestnil stavbu č. 142 „Prístavba a nadstavba bloku B, prístavba bloku\nC, Onkologického ústavu Svätej Alžbety, Heydukova ulica Bratislava“ na pozemkoch parc. č. 8538, 8539,\n8540/1, 8540/3, 8540/4, 8540/2, k. ú. M. W. pre navrhovateľa Onkologický ústav Svätej Alžbety s. r. o.,\nHeydukova 10, 812 50 Bratislava a to tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese koordinačnej situácii,\nktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Išlo o stavbu v členení na stavebné objekty; S0 101\nobjekt B, S0 102 vstup a hala objektu, S0 103 objekt C, S0 201 príprava územia, S0 205 spevnené plochy,\nS0 206 areálové rozvody kanalizácie, S0 301 preložka slaboprúdu, S0 407 areálové rozvody VN, S0 408\nareálové rozvody NN. Prvostupňový orgán súčasne stanovil podmienky pre umiestnenie stavby, ako aj\npodmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a rozhodol o námietkach účastníkov konania.\n2. Krajský súd konštatoval, že námietka spočívajúca v tom, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán,\nktorý na to nebol zo zákona oprávnený nemá právny základ. Poukázal na § 119 ods. 3 stavebného\n\nzákona, z ktorého vyplýva, že obec nemôže byť zároveň stavebným úradom a navrhovateľom,\nstavebníkom, alebo vlastníkom stavby. V tejto súvislosti konštatoval, že mal za preukázané, že\nprvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad, nebol navrhovateľom ani stavebníkom a ani vlastníkom\nstavby, keďže vlastníkom pozemku bola Rehoľa svätej Alžbety, Špitálska 21 v celosti, čo vyplýva\nz listu vlastníctva č. XXX a táto dala súhlas listom zo dňa 29.04.2016. Prvostupňový orgán bol\nvlastníkom susedných pozemkov a preto sa ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona na daný\nprípad nevzťahovalo. Krajský súd uviedol, že prvostupňový orgán správne rozhodol ako príslušný orgán\no námietke zaujatosti vznesenej počas administratívneho konania žalobcami 1/ až 6/ voči pracovníkom\nprvostupňového orgánu.\n3. Krajský súd mal preukázané, že prvostupňový orgán mal všetky podklady nevyhnutné pre vydanie\nrozhodnutia o umiestnení stavby, pričom súčasťou administratívneho spisu sú všetky stanoviská\ndotknutých orgánov k projektovej dokumentácii.\n4. Krajský súd k námietkam žalobcov 1/ až 6/ k umiestneniu predmetnej stavby konštatoval, že v\ndanom prípade ide o zmenu dokončenej stavby, ktorá už roky existuje a slúži na liečbu onkologických\nochorení a krajský súd nemá vedomosť o tom, že by uvedené zariadenie v minulosti ohrozovalo zdravie\nobyvateľov bývajúcich v jeho tesnej blízkosti a s poukazom na stanoviská dotknutých orgánov uzavrel, že\nrozšírenie existujúceho objektu neohrozuje zdravie obyvateľov a nezhoršuje kvalitu bývania. K námietke\nnerešpektovania svetlo-technických požiadaviek krajský súd uviedol, že zo stanoviska Regionálneho\núradu verejného zdravotníctva Bratislava Hlavné mesto (,,RÚVZ“) č. HZZ/16357/2015 zo dňa 02.11.2015\na z rozhodnutia č. HZZ/08561/2016 zo dňa 23.05.2016 zistil, že podľa predloženého svetlo-technického\nposudku realizácia predmetnej stavby nespôsobí žiadnej z obytných miestností v stavbou dotknutých\nokolitých objektov neprípustné skrátenie doby preslnenia pod limit ustanovený v STN 73 4603 budovy\nna bývanie. Vo vzťahu k opomenutej materskej škole poukázal na stanovisko zo dňa 23.05.2016, podľa\nktorého navrhovaná stavba v územnom konaní z hľadiska kritérií sústavy noriem STN 73 0580 tejto\nvyhovuje aj po zohľadnení tienenia v pôvodnom svetlo-technickom posudku.\n5. K predloženému oponentskému svetlo-technickému posudku č. S161008 zo dňa 04.10.2016\nvypracovaného Ing. Irenou Kreutzovou - RENAK, preloženému prvostupňovému orgánu uviedol, že\ntento požiadal RÚVZ, ako aj Úrad verejného zdravotníctva SR o stanovisko k jednotlivým námietkam\nodvolateľov a z vyjadrenia RÚVZ č. HZZ/02329/2017, HZZ/05292/2017 zo dňa 14.02.2017 vyplýva, že\nnámietky účastníkov konania považuje za neopodstatnené, na svojich vydaných stanoviskách naďalej\ntrvá a nepovažuje za potrebné ich revidovať. Stanoviská RÚVZ vydaných pre umiestnenie predmetnej\nstavby potvrdil aj Úrad verejného zdravotníctva SR.\n6. Pokiaľ ide o projektovú dokumentáciu, krajský súd uviedol, že túto vypracovala odborne spôsobilá\nosoba a z administratívneho spisu neboli zistené namietané nedostatky vo vzťahu k výške stavby.\nPoukázal na to, že prvé nadzemné podlažie sa začína kóte 141,35m n.m. a výška stavby je na kóte\n162,75m n.m. z čoho vyplýva, že výška stavby je 21,4m a táto výška bola podkladom pre vydanie\núzemného rozhodnutia. K námietke, že projektová dokumentácia bola upravovaná výmenou jedného\nvýkresu 1. NP, túto krajský súd nemal za preukázanú z administratívneho spisu, pričom z tohto a z\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že k novému výkresu 1. NP nemali dotknuté orgány výhrady.\n7. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu ohľadne parkovacích miest keďže z\nadministratívneho spisu a projektovej dokumentácie vyplýva, že parkovanie je zabezpečené zo strany\nŠpitálskej ulice a plocha zo strany Hollého ulice, kde v súčasnosti parkujú autá je čiernou stavbou, čiže\nnie je oficiálne vyhradená na parkovanie.\n8. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu a rozhodnutí správnych\norgánov mal preukázané, že obe rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového\nstavu veci a správnej právnej úvahy, súčasne boli dostatočným spôsobom preukázané skutočnosti, ktoré\nje potrebné preukázať v územnom konaní, ako preukázanie vlastníckeho práva k dotknutému pozemku,\npredloženie všetkých stanovísk príslušných dotknutých orgánov (ktoré súd nemôže spochybňovať) a\npreto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n9. Sťažovatelia 1/ až 6/ zastúpení advokátkou podali včas kasačnú sťažnosť proti napadnutému\nrozsudku z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) a navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\n\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené namietali s poukazom na námietky,\nktoré už vzniesli v žalobe.\n10. Poukázali na nemožnosť kumulácie postavenia účastníka konania a súčasne orgánu, ktorý meritórne\nrozhoduje. V tejto súvislosti uviedli, že prvostupňový orgán bol účastníkom konania z titulu, že bol\nvlastníkom susedných pozemkov a správcom nebytových priestorov v bytovom dome Hollého 9-11,\n5-904 (LV XXXX). Sťažovatelia 1/ až 6/ sa nestotožnili so závermi krajského súdu, že vzhľadom\nna to, že prvostupňový orgán je vlastníkom susedných pozemkov nemožno aplikovať § 119 ods. 3\nstavebného zákona, pretože podľa nich je potrebné citované ustanovenie aplikovať primerane a krajský\nsúd predmetné ustanovenie nesprávne interpretoval. Namietali aj to, že krajský súd len všeobecne\nodkázal na stanovisko RÚVZ vo vzťahu k materskej škole, avšak nie k jasliam, ktorých zatienenie by\ntvorilo prekážku územného konania. Ďalej sťažovatelia 1/ až 6/ namietali zhoršenie kvality bývania vo\nvzťahu k svetelným podmienkam. Sťažovatelia 1/ až 6/ namietali rozpor rozhodnutia o umiestnení stavby\ns § 4 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických\npožiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s\nobmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej ,,vyhl. č. 532/2002 Z. z.“) a súčasne namietali, že\nnebol správne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci. Namietali, že výpočet statickej dopravy\nnezodpovedá skutočnosti a poukázali na rozpory ohľadom počtu lôžok, uvedených v podkladoch. Ďalej\nsťažovatelia 1/ až 6/ namietali nedostatočné odôvodnenie v súvislosti so zachovaním pohody bývania,\npri ktorom poukázali na nedostatočný odstup umiestňovanej stavby a namietali rozpor s § 52 ods. 1\nvyhl. č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorého má byť zdravotnícke zariadenie umiestnené v dostatočnom\nodstupe od cesty a od zdroja hluku. Závery krajského súdu ohľadom toho, že nemá vedomosť ohľadom\ntoho, že by dotknuté zdravotnícke zariadenie v minulosti ohrozovalo zdravie obyvateľov, bývajúcich v\njeho blízkosti považuje za arbitrárne. Sťažovatelia 1/ až 6/ namietali, že krajský súd sa nevysporiadal s\nnámietkou vo vzťahu k tomu, že navrhovaná nadstavba zmení vzhľad mesta a úplne zakryje pamiatkovo\nchránený objekt - Kláštor z pohľadu Hollého ulice. Poukázali na to, že stavebník uviedol, že dotknuté\nbudú 3 dreviny, avšak zo spisu vyplýva, že dotknutých bude 11 drevín. Sťažovatelia 1/ až 6/ opätovne\nnamietali, že projektová dokumentácia bola menená. V dôsledku namietaných pochybení došlo z\npohľadu sťažovateľov 1/ až 6/ k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správnej\nprávnej úvahy a v súlade so zákonom.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť\nsťažovateľov 1/ až 6/ podľa § 461 SSP zamietol.\n13. Podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení účinnom ku dňu 26.06.2017 ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je\nzároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych\núprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný\núrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.\nPreskúmaním veci kasačný súd nezistil tvrdenú nepríslušnosť Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto\nako stavebného úradu v prvostupňovom územnom konaní, v zmysle § 119 ods. 3 stavebného zákona (s\nohľadom na vlastnícke právo k susedným pozemkov). Stotožnil sa s krajským súdom, že prvostupňový\norgán ako príslušný stavebný úrad nebol navrhovateľom ani stavebníkom a ani vlastníkom stavby, keďže\nvlastníkom pozemku bola Rehoľa svätej Alžbety, Bratislava, Špitálska 21 v celosti. Samotná skutočnosť,\nže Mestská časť Bratislava - Staré Mesto je vlastníkom susedných pozemkov, nie je spôsobilá vylúčiť\nmesto (obec) ako stavebný úrad v zmysle 119 ods. 3 Stavebného zákona. Obce a mestá ako stavebné\núrady sú spravidla vlastníkmi pozemných komunikácii susediacich s umiestňovanými stavbami, a preto\ntáto skutočnosť nie je dostatočne intenzívna pre založenie nepríslušnosti stavebného úradu.\n\n14. Kasačný súd sa ďalej stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (body 23 až 31) a konštatuje,\nže krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, uviedol právny rámec, z ktorého vychádzal pri\nrozhodovaní, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery.\n15. Pre posúdenie prejednávanej veci, aj v kontexte kasanej sťažnosti je však potrebné zaoberať sa\notázkou predpokladov pre povolenie umiestnenia stavby a to aj vo vzťahu k súladu s územným plánom.\n16. Ustanovenie § 39a stavebného zákona predstavuje obsahové vymedzenie rozhodnutia o umiestnení\nstavby in concreto určenie stavebného pozemku, umiestnenie stavby na tomto pozemku, určenie\npodmienok na umiestnenie stavby, určenie požiadaviek na obsah projektovej dokumentácie a čas\nplatnosti rozhodnutia. Podmienky na umiestnenie stavby sú výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v\núzemí s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia,\nsúladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj\nvo vzťahu k susedným stavbám a výšky stavby. Osobitne sú vymedzené požiadavky vyplývajúce zo\nstanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (napr. na likvidáciu alebo zmiernenie exhalátov, hluku,\ntepla, otrasov, pre nakladanie s odpadmi).\n17. Rozhodnutie o umiestnení stavby je typom územného rozhodnutia, ktoré je výsledkom územného\nkonania. V zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia\nsú územné plány obcí a zón. V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje najmä na stanovisko\nHlavného mesta Bratislava č. MAGS ORM 55956/16-375129 zo dňa 11.11.2016. Hlavné mesto\nBratislava (ďalej aj len ,,mesto“) vo svojom stanovisku posudzovalo navrhované umiestnenie stavby v\nintenciách námietok sťažovateľov 1/ až 6/ vo vzťahu k územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy,\nrok 2007, v znení zmien a doplnkov. V tejto súvislosti mesto poukázalo na skutočnosť, že pozemky\nna parc. č. 8538, 8539, 8540/1 a 8540/3, na ktorých je riešená predmetná zmena dokončenej stavby\nsú súčasťou uzavretého areálu Onkologického ústavu sv. Alžbety a nachádzajú sa v jednej spoločnej\nfunkčnej ploche, ktorej funkcia je stanovená ako občianska vybavenosť celomestského a nadmestského\nvýznamu (kód 201). Z definície územia pod kódom 201 vyplýva, že v prípade územia areálov a\nkomplexov občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu podiel s funkciou bývania\nnesmie prekročiť 30% z celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby funkčnej plochy. Okrem\nuvedeného kasačný súd poukazuje na časť definície, v zmysle ktorej medzi prevládajúce spôsoby\nvyužitia funkčných plôch patria zariadenia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. V tomto kontexte je\npotrebné vnímať aj prípadné zásahy do sťažovateľmi 1/ až 6/ namietanej pohody bývania.\n18. Na posúdenie splnenie podmienok pre vydanie územného rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha\nstavebného úradu, ktorú správny súd preskúmava v rozsahu § 27 ods. 2 SSP v rozsahu či rozhodnutie\nnevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a územným plánom. Navrhovaná prístavba a\nnadstavba nie je umiestňovaná v území, ktoré je určené výlučne na bývanie, ale je umiestňovaná v území\nvymedzenom územným plánom ako občianska vybavenosť celomestského a nadmestského významu\n(kód 201).\n19. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, kasačný súd konštatuje, že zo spisu mal za preukázané, že\nprvostupňový orgán si pred vydaním svojho rozhodnutia zaobstaral stanoviská dotknutých orgánov,\nktoré popri súhlase obsahovali aj podmienky. Obsah stanovísk, ako aj v nich uvedené podmienky\npremietol do svojho rozhodnutia. Kasačný súd sa plne stotožňuje s krajským súdom (bod 32), že\nrozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a\nsprávnej právnej úvahy. Dostatočným spôsobom boli preukázané skutočnosti, ktorých preukázanie je\npotrebné v územnom konaní, ako preukázanie vlastníckeho práva k dotknutému pozemku, predloženie\nvšetkých odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov a preukázanie súladu s územným\nplánom.\n20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľom 1/ až 6/, ktorí v tomto konaní\nnemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému\nich náhradu nepriznal, keďže mu v zmysle § 467 ods.1 SSP v spojení s § 168 SSP nárok nevznikol.\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nSamotná skutočnosť, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto je vlastníkom susedných pozemkov,\nnie je spôsobilá vylúčiť mesto (obec) ako stavebný úrad v zmysle § 119 ods. 3 Stavebného zákona.\n\nObce a mestá ako stavebné úrady sú spravidla vlastníkmi pozemných komunikácií susediacich\ns umiestňovanými stavbami a preto táto skutočnosť nie je dostatočne intenzívna pre založenie\nnepríslušnosti stavebného úradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}