{"guid": "17435369-29cc-4212-8768-48c38f4e0c52:7868a4b3-da01-4790-91e0-385acaea83be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201998.1", "spisova_znacka": "3Sžk/36/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/36/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 3Sžk/36/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201998.1", "identifikacne_cislo": "1017201998", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7868a4b3-da01-4790-91e0-385acaea83be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201998.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201998.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201998.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/36/2019\n1017201998\n10. 09. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201998.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci žalobcov: 1/ Ing. W. P. CSc., nar. XX.XX.XXXX, E., 2/ Mgr. I. P., nar. XX.XX.XXXX, MO., obaja právne\nzastúpení: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovanému: Okresný\núrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti sťažovateľov\n(pôvodne ďalších účastníkov konania): 1/ Ing. L. T., nar. XX.XX.XXXX, R., 2/ MUDr. A. T., nar. 07.09.1970,\nVlčkova 1018/15, Bratislava, obaja právne zastúpení: AK Valko Marián & partners s. r. o., Porubského 2,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/63847/\nKIZ zo dňa 14.09.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S/240/2017- 264 zo dňa 13. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov 1/ a 2/ (pôvodne ďalších účastníkov 1/\na 2/) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/240/2017-264 zo dňa 13. 11. 2018 z a m i e t a.\nNávrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nŽalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a\nkonania.\n\nproti sťažovateľom 1/ a 2/ právo na úplnú náhradu trov kasačného\n\nŽalovanému právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.\ng) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OUBA-OVBP2-2017/63847/KIZ zo dňa 14.09.2017 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) a rozhodnutie\nMestskej časti Bratislava - Staré mesto (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. 1860/14830/2017/STA/\nVas/K-50 zo dňa 30.03.2017 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie.\n2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie ďalších účastníkov 1/ a 2/ a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán povolil ďalším účastníkom 1/ a 2/, ako\nstavebníkom zmenu rozostavanej stavby „Rekonštrukcia, dostavba a nadstavba rodinného domu, E.,\nsúpisné číslo XXXX, na pozemkoch parc. č. 2973/4 a 2973/1, k. ú. J., s napojením na inžinierske siete\naj cez pozemok v reg. „C“, parc. č. 21535 v k. ú. J. v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa\nprojektovej dokumentácie vypracovanej v júni 2015 s doplnením v decembri 2016 spoločnosťou Uhliarik\nArchitects s. r. o.\n\n3. Pre dotknutú stavbu bolo pôvodnému stavebníkovi JUDr. H. P. v spojenom územnom a stavebnom\nkonaní vydané stavebné povolenie č. 2132/16560/2012/STA/Vas/A7 zo dňa 25.04.2012, právoplatné\ndňa 16.11.2012 (ďalej aj len ,,pôvodné stavebné povolenie“). Listom zo dňa 24.04.2014 stavebný úrad\nzobral na vedomie, že právnym nástupcom pôvodného stavebníka sa stali ďalší účastníci konania 1/ a 2/,\nktorí zároveň týmto listom stavebnému úradu oznámili začatie stavby a jej dodávateľa. Dňa 24.08.2016\nďalší účastníci konania 1/ a 2/ adresovali stavebnému úradu žiadosť o stavebné povolenie na zmenu\nstavby pred dokončením „Rekonštrukcia, dostavba a nadstavba rodinného domu, E.“ spolu s projektovou\ndokumentáciou, ktorej prvostupňový orgán vyhovel prvostupňovým rozhodnutím.\n4. Krajský súd uznesením č. k. 5S 240/2017-117 zo dňa 03.07.2018 pribral do konania účastníkov\nadministratívneho konania - ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ a uznesením, č. k. 5S 240/2017-219\nzo dňa 27.09.2018 priznal správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa\n14.09.2017 odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.\n5. Krajský súd konštatoval, že stavebný úrad povolil zmenu stavby pred jej dokončením v zmysle §\n68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona, avšak takýmto povolením presiahol zákonnú možnosť zmeny\nstavby pred jej dokončením v zmysle citovaných ustanovení stavebného zákona. Krajský súd mal na\nzáklade priloženej fotodokumentácie za preukázané, že v danej veci došlo k zániku pôvodnej stavby, ku\nktorej bola povolená rekonštrukcia (prestavba). V tejto súvislosti uviedol, že v čase vydania pôvodného\nstavebného povolenia v roku 2012 a v čase vydania napadnutého rozhodnutia v roku 2017 bol iný\nskutkový stav.\n6. Krajský súd uviedol, že umiestnenie stavby na pozemku a zmenu stavby je možno riešiť a povoliť\niba v samostatnom územnom a stavebnom konaní a nie v konaní o povolenie zmeny stavby pred\ndokončením, kedy chýba predmet konania. V tomto prípade sa totiž na predmetnom pozemku z pôvodnej\nstavby jedného nadzemného a troch podzemných podlaží nachádzali len pivnice na treťom podzemnom\npodlaží a pivnice na štvrtom a piatom podzemnom podlaží, čo potvrdil aj štátny stavebný dohľad, dňa\n10.05.2016. Podľa názoru krajského súdu zmenami stavieb pred ich dokončením v zmysle § 139b ods.\n4 stavebného zákona zákonodarca mal na mysli zmeny čiastkové a nie zbúranie objektu a postavenie\nnového. Ani pojmy „rekonštrukcia, dostavba a nadstavba...“ vyjadrené v prvostupňovom rozhodnutí\nnevystihujú reálny stav nehnuteľnosti už v čase pred jeho vydaním. Krajský súd konštatoval, že v prípade\ndotknutej stavby ide v podstate o nový objekt, čo vyplýva aj z výroku prvostupňového rozhodnutia,\nkedy sa uvádza, že zmena stavby pred dokončením bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej\nv stavebnom konaní vypracovanej v júni 2015 s doplnením v decembri 2016. V dôsledku uvedeného\nprvostupňové rozhodnutie povoľuje rekonštrukciu troch nejestvujúcich podlaží (1. nadzemného podlažia\na 1. a 2. podzemného podlažia).\n7. Pokiaľ ide o námietku nedodržania odstupovej vzdialenosti medzi existujúcim rodinným domom E.,\npar. č. 2980/2 vo vlastníctve žalobcov (ďalej aj len ,,rodinný dom XX“) a už nejestvujúcim rodinným\ndomom E., par. č. 2973/4 vo vlastníctve stavebníkov (ďalej aj len ,,rodinný dom 22“), ktorá merala podľa\nžalobcov 1/ a 2/ v inkriminovanej časti plánovanej prístavby schodiska k pôvodnému rodinnému domu\nXX vyše 4m, krajský súd konštatoval, že s touto sa žalovaný nevysporiadal dostatočne, pričom krajský\nsúd nevedel z jeho odôvodnenia vyhodnotiť, aké odstupové vzdialenosti boli medzi domami XX a XX\npred začatím práce na dome XX, keďže žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že 4 - 4,4 metra a žalovaný tvrdí, že\n3,35 m. S poukazom na § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných\ntechnických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len ,,vyhl. č. 532/2002 Z. z.“), krajský\nsúd dal za pravdu žalobcom 1/ a 2/, že prvostupňový orgán síce konštatoval, že sú splnené zákonné\npodmienky podľa § 6 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z. a danú vec tak aj posúdil, avšak z kontextu povolenia\nrozhodnutia vyplýva, že postupoval podľa § 6 ods. 5 vyhl. č. 532/2002 Z. z. V tejto súvislosti krajský\nsúd konštatoval, že ak stavebný úrad určí iné riešenie vzdialenosti rodinných domov, ako je ustanovené\nv § 6 ods. 3 a 4 vyhl. č. 532/2002 Z. z., môže tak urobiť iba na podklade výpočtov a meraní, ktoré by\npreukázali, že sú splnené požiadavky na vzájomné vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z.,\navšak takéto výpočty a merania sa v spise ani rozhodnutiach nenachádzajú.\n8. Krajský súd akceptoval námietku procesného pochybenia správnych orgánov, kedy žalobcom 1/ a 2/\nnedoručili vyjadrenie stavebníkov k ich odvolaniu ani oznámenie o termíne plánovanej obhliadky, ktorej\nsa v dôsledku uvedeného nemohli zúčastniť, pričom sami ju v odvolaní navrhovali a o jej uskutočnení\n\nsa dozvedeli až z napadnutého rozhodnutia. S poukazom na § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len ,,správny poriadok“) konštatoval, že je nesprávne,\nak si citované ustanovenia správne orgány vykladajú tak, že záleží len na aktivite nositeľov dotknutých\npráv, či si sami iniciatívne právo uplatnia a nie je v tomto smere potrebná aktivita správneho orgánu.\nTakýto výklad je v rozpore s § 3 ods. 2 správneho poriadku.\n9. Krajský súd s poukazom na § 59 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona a § 14 ods. 1 správneho\nporiadku akceptoval aj námietku, že prvostupňový orgán nekonal s PhDr. A. U. a Mgr. E. U., ktorí sú\nvlastníkmi časti nehnuteľností - dvojdom s parc. č. 2980/2, 3, kedy časť dvojdomu parc. č. 2980/3 vlastnia\nA. U. a E. U. a časť dvojdomu parc. č. 2980/2 vlastnia žalobcovia 1/ a 2/. Obe nehnuteľnosti dvojdomu sú\npostavené na parc. č. 2980/1, ktorá susedí s parcelou č. 2973/4, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť\nstavebníkov-ďalších účastníkov konania 1/ a 2/. Z uvedeného vyplýva, že účastníkmi správneho konania\nmali byť aj A. U. a E. U. (spolu ďalej aj len ,,opomenutí účastníci“).\n10. Sťažovatelia 1/ a 2/ zastúpení advokátom podali včas kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku\nz dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) a navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a konanie zastavil a zároveň, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n11. Odňatie možnosti konať pred súdom sťažovatelia 1/ a 2/ videli v tom, že napadnutý rozsudok\npovažujú za arbitrárny, kedy krajský súd neuviedol presné, jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie ako\ndospel k svojim záverom a taktiež sa žiadnym spôsobom nezaoberal argumentáciou sťažovateľov 1/ a\n2/. K otázke zmeny stavby uviedli, že štátny stavebný dohľad zo dňa 10.05.2016 žiadnym spôsobom\nnepotvrdil, že došlo k zániku rodinného domu, pretože sa týkal inej stavby a to terénneho schodiska pri\nrodinnom dome a nie domu samotného. Poukázali na svoje vyjadrenia zo dňa 14.08.2018 a 02.11.2018,\nkde sa zaoberali vzťahom § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona v spojení s § 11 ods. 3 vyhl.\nč. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj len ,,vyhl.\nč. 453/2000 Z. z.“). Za nedostatočne odôvodnené považovali sťažovatelia 1/ a 2/ aj závery krajského\nsúdu ohľadom odstupových vzdialeností. K otázke procesných pochybení namietali, že krajský súd sa\nvôbec nevysporiadal s ich argumentáciou a ani nezdôvodnil, prečo a v čom ju nepovažoval za správnu\na v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 a judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Za nedostatočne odôvodnené považujú sťažovatelia 1/ a 2/ aj\nzávery krajského súdu ohľadom opomenutia účastníkov p. U. a p. U., keďže krajský súd neuviedol,\nakým spôsobom mala byť právna pozícia menovaných ovplyvnená. Sťažovatelia 1/ a 2/ namietajú\nnedostatočné odôvodnenie aj vo vzťahu k záverom ohľadom procesného pochybenia vo vzťahu k\ndoručovaniu vyjadrenia žalovaného, keďže krajský súd sa podľa ich názoru obmedzil na strohú citáciu\nz komentára k správnemu poriadku, avšak nevysporiadal sa v tomto smere s ich argumentáciou. V tejto\nsúvislosti poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a na zásadu správneho súdnictva\nnezrušovať administratívne rozhodnutia iba za účelom odstránenia formálnych vád.\n12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky zmeny stavby sťažovatelia 1/ a 2/ argumentovali tým,\nže krajský súd podľa ich názoru nesprávne interpretoval § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona, pričom\nopomenul posúdiť skutkový stav v intenciách § 43 stavebného zákona a ustanovení vyhl. č. 453/2000 Z.\nz. Poukázali na to, že realizovali svoje subjektívne oprávnenie na základe stavebného povolenia, pričom\npočas realizácie prác smerujúcich k uskutočneniu stavby požiadali o zmenu stavby pred jej dokončením.\nTáto zmena sa týkala priestorového a výrazového stvárnenia stavby a zmeny v napojeniach na\ninžinierske siete. Nemenia sa žiadne územnotechnické ukazovatele, ani stavebnotechnické určenie\na účel budúceho využitia stavby. Ďalej argumentovali tým, že stavebný zákon neupravuje časový\nokamih, kedy je možné žiadať o zmenu stavby, z gramatického a logického výkladu však vyplýva,\nže tak možno spraviť počas realizácie stavebných prác na základe stavebného povolenia. Uviedli,\nže nie je pravdou, že by pôvodný dom neexistoval a poukázali na to, že stavebný zákon nedefinuje\npojem rekonštrukcia stavby, avšak tento je možno subsumovať pod pojem ,,zmena stavby pred jej\ndokončením“. Za rekonštrukciu sa považuje aj prestavba či znovu-postavenie častí stavby, ktoré\npredstavujú zásah do konštrukčno-výrobného systému stavby, pričom uvedené sa prejavuje v tom, že\nstavebné konštrukcie postavené stavebnými prácami a výrobkami, ktoré sú spojené pevným základom\nso zemou po celú dobu od začatia výkonu prác podľa stavebného povolenia po dnešný deň, stále existujú\nv celom rozsahu intencií definície stavby podľa § 43 stavebného zákona. Podľa názoru sťažovateľov\n1/ a 2/ dotknutý rekonštruovaný a prerábaný rodinný dom aj v stave rozostavanosti nepretržite spĺňa\nkritériá stavby podľa stavebného zákona.\n\n13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky procesných pochybení sťažovatelia 1/ a 2/\nargumentovali tým, že krajský súd nesprávne posúdil otázku okruhu účastníkov. Poukazujúc na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžp/1/2010, krajský súd podľa sťažovateľov 1/ a 2/ nesprávne aplikoval\nlex generalis § 14 správneho poriadku namiesto § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a zároveň\nnešpecifikoval, akým spôsobom môže byť právna situácia údajne opomenutých účastníkov ovplyvnená\ns ohľadom na priestorové a situačné umiestnenie, prírodné podmienky priestoru a charakteristiky stavby.\nĎalej uviedli, že opomenutí účastníci sa počas konania nedomáhali svojho postavenia ako účastníka a\nzároveň nebolo preukázané, že stavba môže mať priamy vplyv na ich práva alebo záujmy.\n14. K nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky procesných pochybení sťažovatelia 1/ a 2/\nargumentovali tým, že krajský súd nesprávne posúdil nedoručenie vyjadrenia sťažovateľov 1/ a 2/\nžalobcom 1/ a 2/, keďže odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre žalobcov nie je dôvodom pre zrušenie administratívneho rozhodnutia. Závery krajského\nsúdu sú tak podľa sťažovateľov 1/ a 2/ aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR založené\nna nesprávnej aplikácii § 33 ods. 1 a 2, keďže tieto nemožno vykladať formalisticky, ale vzhľadom\nna konkrétne okolnosti v každej individuálnej veci a žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení\nsťažovateľov 1/ a 2/, preto ide v prípade nedoručenia predmetného vyjadrenia len o formálny nedostatok,\nktorý nezasahuje do subjektívnych práv žalobcov 1/ a 2/.\n15. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti túto zamietnuť ako nedôvodnú.\nRozsudok krajského súdu považujú za vecne i procesne správny. Pridržali sa názoru, že dotknutá\nstavba v čase napadnutého rozhodnutia neexistovala a, že povolenie zmeny stavby pred jej dokončením\npresahuje zákonnú možnosť zmeny stavby pred jej dokončením. Nepovolenými búracími stavbami došlo\npodľa názoru žalobcov 1/ a 2/ k zániku pôvodnej stavby. Poukázali na obsah pôvodného stavebného\npovolenia z roku 2012 a rozdiel v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré opomína 3. nadzemné\npodlažie. S poukazom na novú projektovú dokumentáciu z roku 2015 uviedli, že sťažovatelia 1/ a 2/\nnamiesto povolenej rekonštrukcie rodinného domu XX plánovali nepovolené odstránenie tejto stavby\na následnú novostavbu iného rodinného domu XX. Nová projektová dokumentácia z roku 2015 bola\nvýrazne odlišná oproti tej pôvodnej z roku 2010, pričom neumožňovala rekonštrukciu, ale vyžadovala\npriamo odstránenie pôvodnej stavby a následnú novostavbu. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli, že namiesto\npovolenej rekonštrukcie podľa pôvodnej projektovej dokumentácie sťažovatelia 1/ a 2/ začali nepovolené\nodstraňovanie celých podlaží v rozpore s pôvodným právoplatným stavebným povolením a vyjadrením\nKrajského pamiatkového úradu. K tomuto by však bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie o\nodstránení stavby, ktoré vyžaduje aj iné podklady v stavebnom konaní a iné podmienky pre stavebníka.\nŽalobcovia 1/ a 2/ poukázali na to, že nová projektová dokumentácia z roku 2015 nemá s tou pôvodnou\nz roku 2010 spoločný počet podlaží, výškovú úroveň jednotlivých podlaží, výšku stavby a ani dispozičné\nriešenie, čiže ani úžitkovú plochu jednotlivých podlaží. Poukázali na rozličné druhy stavieb podľa\nstavebného zákona a súčasne uviedli, že predmetom konania o zmene stavby pred jej dokončením má\nbyť také pokročilé štádium výstavby toho-ktorého druhu stavby, aké sa vyžaduje pri kolaudácii tohoktorého druhu stavby (v danom prípade rodinného domu). Pridržali sa tak tvrdenia, že nebolo možné\nkonať o zmene stavby pred jej dokončením, keďže chýbal predmet konania, pretože pôvodný rodinný\ndom XX už v rozhodnom čase neexistoval.\n16. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nestotožnili s namietanou arbitrárnosťou napadnutého rozsudku. Nestotožnili\nsa ani s tvrdením sťažovateľov 1/ a 2/, že by nedoručenie ich vyjadrenia žalobcom 1/ a 2/ bolo len\nformálnym pochybením, pričom v tejto súvislosti poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu\nSR, Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo vzťahu k námietke týkajúcej\nsa spochybnenia záverov krajského súdu ohľadom opomenutých účastníkov konania žalobcovia 1/ a\n2/ s poukazom na zákonné ustanovenia uviedli, že opomenutí účastníci sú spoluvlastníkmi rodinného\ndomu so súpisným číslom XXXX na E., ktorý susedí s rodinným domom vo vlastníctve sťažovateľov\nso súpisným číslom XXXX na E. a okrem jednotného súpisného čísla rodinného domu vo vlastníctve\nopomenutých účastníkov a žalobcov 1/ a 2/ sa jedná o jeden dom. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na to,\nže rodinný dom XX, ktorý je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a opomenutých účastníkov je umiestnený v\nprudko svahovitom teréne, ktorý staticky zabezpečuje cca 7m vysoký a cca 30m dlhý oporný múr, pričom\ntento pozemok par. č. 2980/1 susedí s pozemkom sťažovateľov 1/ a 2/ par. č. 2973/1. Uvedené má podľa\nžalobcov 1/ a 2/ významný vplyv na statické zabezpečenie stability rodinného domu 20 so súpisným č.\n6300, ktorého spoluvlastníkmi sú opomenutí účastníci, najmä pri búracích a rekonštrukčných prácach\nna susedných nehnuteľnostiach. Záverom navrhli nepriznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe a odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť\nsťažovateľov 1/ a 2/ podľa § 461 SSP zamietol.\n19. Kasačný súd vníma otázku procesných pochybení ako kľúčovú pre posúdenie prejednávanej veci.\nPopri uvedenom sa však javí ako relevantným subsidiárne sa dotknúť aj otázky právneho posúdenia\nzmeny stavby pred dokončením.\n20. Vo vzťahu k otázke procesných pochybení sa kasačný súd stotožňuje s rozsudkom krajského súdu\n(body 57 až 65). Pokiaľ ide o nedoručenie vyjadrenia sťažovateľov 1/ a 2/ kasačný súd konštatuje, že v\ntomto prípade bolo potrebné zvážiť, či nedoručením vyjadrenia sťažovateľov 1/ a 2/ k odvolaniu žalobcov\n1/ a 2/ bola týmto odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. K takémuto posúdeniu je potrebné\npristupovať z materiálneho hľadiska a v tejto súvislosti prihliadať na podstatu a obsah dotknutého\nvyjadrenia. Za zásah do práva na spravodlivý proces sa považuje nedoručenie takého vyjadrenia\nprotistrany, ktoré bolo formulované ako skutková a právna argumentácia. Po preštudovaní obsahu a\npodstaty dotknutého vyjadrenia v prejedávanej veci je nepochybné, že toto predstavovalo rozsiahlu\nskutkovú, ako aj právnu argumentáciu smerujúcu voči námietkam žalobcov 1/ a 2/, ktoré vzniesli v\nodvolaní. V tomto prípade nemožno uvedené procesné pochybenie akceptovať a nemožno sa stotožniť\ns názorom sťažovateľov, že ide len o formálne pochybenie. V rámci skutkovej a právnej argumentácie\ntotiž vyjadrenie obsahuje podstatnú časť argumentácie, ktorú následne sťažovatelia využili aj v rámci\nsúdneho konania. Bolo by preto nelogické konštatovať, že dotknuté vyjadrenie nemá argumentačnú\nhodnotu a s tým spojený vplyv na následne prijaté rozhodnutie žalovaného jeho nedoručenie je len\nformálnym pochybením. Kasačný súd uvádza, že pokiaľ vyjadrenie stavebníkov k odvolaniu účastníkov\nstavebného konania obsahovalo argumentáciu, malo jednoznačne aspoň potenciálny vplyv na následné\nrozhodnutie. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že pokiaľ vyjadrenie jedného z účastníkov\nobsahuje skutkovú a právnu argumentáciu je potrebné doručiť ho druhej strane a to bez ohľadu na to,\nči jeho vplyv bol len potenciálny, alebo faktický, v tom zmysle, že si jeho obsah osvojil príslušný správny\norgán, ktorý vo veci rozhodol. Uvedené podľa názoru kasačného súdu korešponduje zmyslu a účelu §\n33 ods. 1 a 2 správneho poriadku a krajský súd tento v prejednávanej veci správne interpretoval a jeho\naplikáciu dostatočne odôvodnil.\n21. Pokiaľ ide o otázku viažucu sa k opomenutým účastníkom, kasačný súd sa stotožňuje s posúdením\nkrajského súdu (body 60 až 64). Je zrejmé, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ je\ndvojdom, ktorého časť je vo vlastníctve opomenutých účastníkov. Je teda nepochybné, že z faktického\nhľadiska nemožno izolovať časť tejto nehnuteľnosti a tvrdiť, že nie je bezprostredne susediacou\nso stavbou sťažovateľov 1/ a 2/. Argument sťažovateľov, že medzi nehnuteľnosťou opomenutých\núčastníkov a ich stavbou sa nachádza nehnuteľnosť žalobcov 1/ a 2/ neobstojí, pretože hoci je pravdou,\nže časť nehnuteľnosti vo vlastníctve opomenutých účastníkov je, vychádzajúc z katastrálnej mapy,\numiestnená na parcele priamo susediacej s parcelou žalobcov 1/ a 2/ a nie priamo susediacej s parcelou\nvo vlastníctve sťažovateľov 1/ a 2/, na ktorej sa nachádza dotknutá stavba, významnú skutočnosť\npredstavuje to, že ide o dvojdom. Prihliadnuc aj na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ ku kasačnej sťažnosti\nmožno konštatovať, že realizácia stavby môže mať vzhľadom na terénne podmienky potenciálne\nnegatívny vplyv na statiku celej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a opomenutých účastníkov.\nZ uvedeného dôvodu sa preto kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že v predmetnom\nkonaní mohli byť dotknuté záujmy a práva opomenutých účastníkov a preto mali byť títo účastníkmi\nadministratívneho konania. Skutočnosť, či sa tohto postavenia domáhali počas konania je irelevantná\npre posúdenie otázky, či spĺňajú podmienky pre nadobudnutie postavenia účastníka v tomto konaní.\n22. Kasačný súd považuje za vhodné subsidiárne sa zaoberať aj spornou otázkou, týkajúcou sa zmeny\nstavby pred jej dokončením.\n\n23. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby\nešte pred jej dokončením.\n24. Vyhodnotenie, či ide o zmenu stavby pred jej dokončením, je predmetom správnej úvahy stavebného\núradu, ktorá je preskúmateľná správnym súdom. Ide o právnu otázku, ktorú ustaľuje stavebný úrad na\nzáklade odborných znalostí.\n25. Kasačný súd preskúmal, či voľná správna úvahy ohľadne pojmových znakov zmeny stavby pred\ndokončením v konkrétnom prípade nevybočila z medzí a hľadísk ustanovení § 43 ods. 1, § 68 a § 139b\nods. 4 Stavebného zákona.\n26. Vychádzajúc zo skutkových okolností, ako aj spisového materiálu je možno konštatovať, že stavba\nmá predstavovať rodinný dom. Je zrejmé, že stavba-rodinný dom v najaktuálnejšom štádiu, ktorý je na\núčely aplikácie § 68 a § 139b ods. 4 stavebného zákona vymedzený ako štádium ,,pred dokončením“\nbude mať obytné miestnosti minimálne v štádiu rozostavania. V danom prípade však bola žiadosť o\nzmenu stavby pred jej dokončením adresovaná stavebnému úradu v momente, kedy stavba nemala\nžiadnu obytnú miestnosť v dôsledku zbúrania všetkých podlaží, okrem tých, ktoré predstavujú pivničné\npriestory. Pokiaľ by teda stavebný úrad vychádzal zo spoľahlivo a úplne zisteného skutkového stavu,\nmusel by v tomto prípade konštatovať, že stavba rodinného domu neobsahuje obytné priestory a\nprimeraný stupeň rozostavanosti. Je zrejmé, že v dôsledku absencie týchto priestorov nemožno zistiť o\naký druh stavby fakticky ide. Z faktickej existencie len pozostatkov z pivničných priestorov nevyplýva,\nže by išlo o zmenu stavby rodinného domu pred dokončením v zmysle § 68 ods. 1 Stavebného zákona.\n27. Senát najvyššieho súdu nezistil v danej veci procesné dôvody na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP, keďže sťažovatelia 1/ a 2 nepreukázali, že išlo o zmenu\nstavby pred jej dokončením.\n28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľom 1/ a 2/ a žalovanému, ktorí v\ntomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP) a\nžalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania priznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keďže mali úspech v kasačnom\nkonaní.\n29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\n§ 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nZ faktickej existencie len pozostatkov z pivničných priestorov nevyplýva, že by išlo o zmenu stavby\nrodinného domu pred dokončením v zmysle § 68 ods. 1 Stavebného zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}