{"guid": "fd6b3454-fed5-4663-b543-dafb558e244f:39b8877d-ecff-4dea-b4f6-7aac1e77d30c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201951.1", "spisova_znacka": "3Sžrk/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/1/2020 z 12. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2020, sp. zn. 3Sžrk/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201951.1", "identifikacne_cislo": "1017201951", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/330#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39b8877d-ecff-4dea-b4f6-7aac1e77d30c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201951.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201951.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201951.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžrk/1/2020\n1017201951\n12. 02. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201951.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľky (pôvodne žalobkyňa): F. O., nar. XX.XX.XXXX, H., zastúpená: JUDr. Boris Bednár,\nadvokát, Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky, odbor pozemkový, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti ďalšieho\núčastníka: JRD Spišská Teplica, s.r.o., IČO: 45 281 092, Lesná 457, 059 34 Spišská Teplica, zastúpený:\nAdvokátska kancelária Lebovič s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného číslo spisu 2816/2017-420 číslo záznamu 21757/2017 zo dňa 22.09.2017, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/283/2017-52\nzo dňa 05.09.2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2816/2017-420, číslo záznamu 21757/2017 zo dňa 22.09.2017,\nktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.\n142/2016-430 z 29. mája 2017.\n2. Rozhodnutím č. 142/2016-430 z 29. mája 2017, žalovaný v mimo odvolacom konaní podľa §\n65 ods. 2 Správneho poriadku zmenil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru\nopravných prostriedkov č.j. OU-PO-OOP4-2015/002837-DRA zo dňa 13.04.2015, podľa § 65 ods. 2\nsprávneho poriadku tak, že nevyhovel námietke účastníka konania F. O., bytom H. podanej proti projektu\npozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu v katastrálnom území Q., v ktorej F. O. uvádzala, že\n„nesúhlasí s presunom pôvodného pozemku E KN č. 2165 a žiadala ho ponechať na pôvodnom mieste“.\n3. Postup Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, ktorým vyhodnocoval primeranosť\nhodnoty pozemkov vo vlastníctve odvolateľa samostatne za projektový blok „F“, nebol podľa žalovaného\nv súlade s § 11 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách. Primeranosť nových pozemkov v hodnote a\nvýmere podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových úpravách bola, podľa údajov vyplývajúcich zo\nspisového materiálu, dodržaná v rámci povolenej desať percentnej tolerancie. Tým, že Okresný úrad\nPrešov vyhovel námietke účastníka konania, napriek tomu, že pre jej vyhovenie neboli splnené zákonné\ndôvody, porušil zákon v ustanoveniach § 11 ods. 4 a 5 a § 13 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb., konštatoval\nžalovaný.\n\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný postupoval správne, keď v preskúmavanej\nveci primeranosť v hodnote a vo výmere posúdil za celé pozemkové vlastníctvo žalobkyne v celom\nobvode projektu pozemkových úprav a nie podľa jej jednotlivých pozemkov tak, ako to v žalobe uvádzala.\nPrimeranosť pozemkov i podľa názoru krajského súdu nie je možné posudzovať samostatne bez\nzohľadnenia výmery a hodnoty pozemkov v ostatných projektových blokoch PÚ Spišská Teplica.\n5. Krajský súd konštatoval, že v prípade pôvodných a nových pozemkov žalobkyne bola\ndodržaná primeranosť vo výmere aj hodnote podľa § 11 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 330/1991\nZb. o pozemkových úpravách (koeficienty primeranosti sú (+) 1,51 % vo výmere a (-) 0,16 % v hodnote).\nPrimeranosť pozemkov (ich hodnoty a výmery) sa nemá posudzovať\npodľa jednotlivých pozemkov, ale za celé pozemkové vlastníctvo jedného vlastníka v celom\nobvode projektu pozemkových úprav. Žalobkyni bolo taktiež Okresným úradom v Poprade dňa 19.3.2014\na 8.10.2014 vysvetlené, že pôvodná parcela E KN č. 2165 sa nachádza uprostred hospodárskeho dvora,\npričom vlastní 1/2 z celkovej výmery 806 m2, teda 403 m2. V súlade s platnými zásadami umiestenia\nnových pozemkov bol žalobkyni navrhnutý v projektovom bloku F nový pozemok č. 2021 s výmerou\n403 m2 s vlastníckym podielom 1/1. Obsahom a cieľom pozemkových úprav je racionálne priestorové\nusporiadanie pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku, ktorý\nje v súlade s funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo - ekonomickými hľadiskami moderného\npoľnohospodárstva. Z tohto dôvodu a v súlade so zásadami umiestenia nových pozemkov vychádzal\naj návrh nového pozemku č. 2021, ktorý zosúlaďuje užívacie pomery a vlastnícke práva, ktoré slúžia\nna zabezpečenie chodu a rozvoja družstva, ktoré je pôvodným väčšinovým vlastníkom pozemkov v\nhospodárskom dvore. Umiestnenie nového pozemku bolo tiež navrhnuté v súlade s platnými zásadami\nna umiestnenie nových pozemkov v obvode PPU Spišská Teplica.\n6. I z hľadiska zníženia rozdrobenosti pozemkového vlastníctva žalobkyne je výsledok pozemkových\núprav Spišská Teplica v jej prospech. Z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. vyplýva, že pri\nvýbere nových pozemkov sa prihliada aj na výhody získané pozemkovými úpravami. Z administratívneho\nspisu súd zistil, že žalobkyňa namiesto spoluvlastníctva v 201 pôvodných pozemkov bude vlastníkom\n37 nových pozemkov, čo je nesporne v prípade žalobkyne výhoda.\n7. Podľa názoru krajského súdu orgán verejnej správy prvého stupňa v danej veci postupoval v\nsúlade so zákonom č. 330/1991 Zb., pri rozhodovaní o námietkach žalobkyne proti výpisu z\nrozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav vychádzal z relevantných skutkových podkladov,\nzadovážených v procese vyhotovovania projektu pozemkových úprav v k.ú. Q. a preto jeho skutkový\na právny záver je správny, ktorý aj náležité odôvodnil v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný sa taktiež\nriadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v jej rozklade voči\nprvostupňovému rozhodnutiu. Preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n8. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť.\nNamietala, že zápisnica z pojednávania pred krajským súdom je nepreskúmateľná.\nDňa 05.09.2019 sa Krajskom súde v Bratislave konalo pojednávanie vo veci sp. zn. 1S/283/2017. V\nzápisnici z pojednávanie je uvedené, že „...po otvorení pojednávania predsedníčka senátu oboznámila\ns obsahom súdneho a administratívneho spisu“. Zo zápisnice o pojednávaní nie je možné zistiť,\nktorými spismi a administratívnymi spismi sa krajský súd v konaní zaoberal a s ktorými stranami spisu\na administratívneho spisu sa súd skutočne skutkovo oboznámil a vykonal. Namietala, že zo zápisnice o\npojednávaní nie je možné zistiť, ktoré dôkazy súd v konaní naozaj vykonal.\n9. V merite kasačnej sťažnosti sa sťažovateľka pridržiavala dôvodov uvedených v žalobe. Rozhodnutie\nnie je v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., pretože pozemok, ktorého premiestnenie\nsťažovateľka namietala má násobne nižšiu hodnotu ako ustanovuje právny predpis. Správny orgán\nnemôže vychádzať pri posudzovaní hodnoty pozemkov z celkovej hodnoty výmery, ale každému\npozemku jednotlivo musí zodpovedať zákonný limit rozdielu v hodnote pozemkov a rovnako musí\nzodpovedať zákonný limit rozdielu aj celkovej hodnote všetkých pozemkov. Rozhodnutím správneho\norgánu bola presunutá parcela, ktorá mala hodnotu, na miesto nachádzajúce sa pri stĺpoch elektrického\nvedenia vysokého napätia v ochrannom pásme a presunutá parcela nemá totožnú ani porovnateľnú\nhodnotu ako pôvodná parcela v rámci poľnohospodárskeho dvora. Správny orgán je buď povinný\nponúknuť jej jednu parcelu so zákonom určeným limitom na rozdiel hodnôt a v prípade, že je takýchto\nparciel viac, každá ponúknutá parcela musí spĺňať zákonom stanovený limit hodnôt rozdielov, čo sa v\n\ntomto prípade nestalo a rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné a zasahuje do môjho vlastníckeho\npráva chráneného Ústavou SR.\n10. Ďalej žiadala, aby kasačný súd rozhodnutím vo veci samej vyriešil, či zákonným subjektom na\nstrane žalovaného má byť Ministerstvo alebo Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky. Navrhovala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobkyne.\n11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.12.2019 ku kasačnej sťažnosti navrhoval, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Namietal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k meritu\nveci neuviedol, žiadne konkrétne skutkové ani právne dôvody. Krajský súd rozhodol správne, keď\nprimeranosť v hodnote a výmere posúdil za celé pozemkové vlastníctvo sťažovateľky v celom obvode\npozemkových úprav a nie podľa jednotlivých pozemkov.\n12. Ďalší účastník v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 20.11.2019 ku kasačnej sťažnosti uviedol,\nže pri tvrdených procesných vadách protokolácie do zápisnice o pojednávaní, si sťažovateľka zamenila\ninštitút oboznámenia priebehu administratívneho konania s dokazovaním. Samotné oboznámenie\npriebehu administratívneho konania nie je dokazovaním. Pokiaľ ide o vec samu uviedol, že kľúčovou\nprávnou otázkou v tejto veci bolo posúdenie, či sa v rámci pozemkových úprav má posudzovať\nprimeranosť pôvodných a nových pozemkov za celý obvod pozemkových úprav alebo po jednotlivých\npozemkoch.\n13. Ak by sa mala posudzovať primeranosť hodnoty a výmery za každý pozemok jednotlivo, poprel by\nsa tým samotný zmysel pozemkových úprav a takýto postup nie je v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb.\no pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.4.2014 („zákon o\npozemkových úpravách“). Primeranosť podľa § 11 zákona o pozemkových úpravách sa má posudzovať\ns ohľadom na celkové vlastníctvo pozemkov pred pozemkovými úpravami apo pozemkových úpravách.\nTvrdil, že je logické, že pri pozemkových úpravách sa pozemky jednotlivých vlastníkov „premiestňujú“,\nmení sa ich počet a pod., inak by nebolo možné dosiahnuť účel pozemkových úprav. Z tohto dôvodu\nby sa aj primeranosť výmery a hodnoty pozemkov mala posudzovať za celok, t. j. za všetky pozemky\njedného vlastníka v celom obvode pozemkových úprav.\n14. Primeranosť nových a pôvodných pozemkov sa posudzuje v celkovom súčte výmer a hodnôt\nvšetkých pôvodných a nových pozemkov, nie je ich možné posudzovať jednotlivo, nakoľko dochádza\nk sceľovaniu výmer z pôvodných pozemkov do nových pozemkov pri dodržaní zákonných podmienok\na zásad na umiestnenie nových pozemkov (takýto právny názor bol akceptovaný aj v rámci súdneho\nprieskumu rozhodnutí - napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/39/2012\nzo dňa 13.11.2012).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nPreskúmaním veci kasačný súd zistil, že skutkový problém v tejto veci sa na prvý pohľad javí ako\nneprimeranosť - ujma na spoluvlastníckom práve sťažovateľky, keďže za pozemok v hospodárskom\ndvore družstva (v hodnote 197,150 €) bol jej určený menej bonitný pozemok v hodnote 21,40\n€. Zásadnou spornou otázkou v konaní zostalo, či výsledok\npozemkových úprav možnou určiť\nexaktným párovaním starých a nových pozemkov. Kasačný súd konštatuje, že metódu párovania\nnie je možné dodržať, pretože výsledkom pozemkových úprav týkajúcich sa pozemkov tohto istého\nvlastníka v obvode pozemkových úprav je kombinatórium pôvodného a nového stavu vlastníckeho\n(čl. 10 administratívneho spisu). Sťažovateľka nerozporovala hodnoty pozemkov v kombinatóriu podľa\npôvodného a nového stavu.\n\nPreskúmaním veci zistil, že sťažovateľka v námietke podanej dňa 27.08.2014 na Okresnom úrade\nPoprad proti výpisu z registra nového stavu (RNS) zn. OÚ-PP-PLO-2014/3705-202 zo dňa 18.07.2014\nžiadala pozemok parcela č. E-KN 2165 k. ú. Q., ktorá je súčasťou hospodárskeho dvora družstva\nponechať na pôvodnom mieste. (Nežiadala peňažné vyrovnanie).\nPodľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového\nvlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (v znení\núčinnom ku dňu 13.04.2015) obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie\npozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a\nlesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a\npodmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami\npoľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a\nlesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.\nPodľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách (v znení účinnom ku dňu 13.04.2015 pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové\nusporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode\npozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov).\nKasačný súd hodnotil ako podstatnú okolnosť, že na pôvodnej parcele č. E-KN 2165 k. ú. Q., ktorej bola\nsťažovateľka spoluvlastníčkou v podieli 1 - ica sa nachádza stavba súp. č. XXX (poľnohospodárska\nbudova), ku ktorej sťažovateľka nemala vlastnícky vzťah. Jej návrh - námietka, aby v rámci pozemkových\núprav zostala táto parcela na pôvodnom mieste je v rozpore s účelom pozemkových úprav, najmä s\nracionálnym priestorovým usporiadaním vlastníctva a súvisiacich iných vecných práv.\nKasačný súd zovšeobecňuje, že ponechanie pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k pozemku v\nhospodárskom dvore v kombinácii s rozdielnym vlastníkom stavby\n(Poľnohospodárska budova) v rámci pozemkových úprav by bolo v rozpore so zásadou racionálneho\npriestorového usporiadania pozemkového vlastníctva nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku\npodľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 330/1991 Zb.\nVýsledok pozemkových úprav je vždy určitým kompromisom pri usporiadaní vlastníctva. Sťažovateľka\nv danom prípade izolovane z celkového množstva 201 vlastných usporiadaných parciel, ktoré boli\nusporiadané do 37 parciel namietala iba túto jednu. Podľa kombinatória z registra pôvodného a nového\nstavu zo dňa 06.06.2014 (čl. 10 admin. spisu) rozdiel v hodnote celkovo usporiadaného vlastníctva je\n-21,52 €, koeficient primeranosti v hodnote je -0,16%. Sťažovateľka nerozporovala hodnoty jednotlivých\npozemkov a spoluvlastníckych podielov, ktoré boli uvedené v registri pôvodného a nového stavu.\nCelková hodnota parciel sťažovateľky podľa registra pôvodného stavu bola 13.597,152 € a nového stavu\n13,618,696 €. V starom stave sťažovateľka mala pozemky v spoluvlastníctve. Výsledkom je usporiadanie\nvlastníctva, v ktorom má pozemky vo výlučnom vlastníctve, okrem spoločných nehnuteľností v podieli\n25059/4604000.\nSpornou otázkou zostala primeranosť vyrovnania.\nPodľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách (v znení účinnom ku dňu 13.04.2015) nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel\nhodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty\npôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia.\nKasačný súd konštatuje, že primeranosť pozemkov (ich hodnoty a výmery) sa v zmysle\n§ 11 ods. 4 prvá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. sa posudzuje komplexne z hľadiska celkového\nvlastníctva pôvodného a nového pozemkového stavu. Ide o zákonné pravidlo, pri ktorom kasačný súd\nnezistil jeho neproporcionálny zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Z tohto dôvodu\nnepodal návrh na začatie konania o súlade uvedeného ustanovenia s Ústavou.\nV rámci prejudikatúry kasačný súd poukazuje na skutkovo obdobnú vec, rozsudok NS SR sp. zn. 1\nSžr/39/2012 zo dňa 13.11.2012 v právnej veci žalobkyne A.S. proti Ministerstvu pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka SR v skutkovej časti premiestnenia pozemku v spoluvlastníctve v hospodárskom\n\ndvore poľnohospodárskeho družstva, na ktorom sa nachádzala poľnohospodárska stavba. Kasačný súd\nnezistil dôvod, aby sa odchýlil od tejto prejudikatúry.\nPokiaľ ide o procesné námietky sťažovateľky tak kasačný súd nezistil ich dôvodnosť. Pasívna\nlegitimácia bola správne označená tak, že smeruje proti ministerstvu, ktoré ako orgán verejnej správy\nmá procesnú subjektivitu na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii\nústrednej štátnej správy. Účinky napadnutého rozhodnutia žalovaného sa neviažu na Ministerku, ale\nna Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy, v mene ktorého Ministerka koná. Pokiaľ ide o\nprotokoláciu krajského súdu do zápisnice, tak dokazovanie nebolo na pojednávaní vykonávané, ale bola\npodaná správa o priebehu doterajšieho konania podľa § 112 ods. 1 SSP.\nObiter dictum kasačný súd poukazuje na to, že pozemkové úpravy sú ovládané zásadou aktívnej\nsúčinnosti účastníkov konania pozemkových úprav, ktorí by mali nachádzať vzájomnú zhodu pri\nusporiadavaní vlastníctva a vecných práv. Hodnota predmetu konania prevyšuje náklady trov právneho\nzastúpenia. V takýchto prípadoch je vhodnejšou formou dohoda vlastníka stavby s vlastníkom pozemku\nv rámci pozemkových úprav.\nO trovách konania pred krajským a kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a ďalší účastník a žalovaný\nnepreukázali dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie trov v zmysle § 168 a § 169 SSP.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPonechanie pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k pozemku v hospodárskom dvore v kombinácii\ns rozdielnym vlastníkom stavby (Poľnohospodárska budova) v rámci pozemkových úprav by bolo v\nrozpore so zásadou racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva nehnuteľného\npoľnohospodárskeho majetku podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 330/1991 Zb.\nKasačný súd konštatuje, že primeranosť pozemkov (ich hodnoty a výmery) sa v zmysle § 11 ods.\n4 prvá veta zákona SNR č. 330/1991 Zb. sa posudzuje komplexne z hľadiska celkového vlastníctva\npôvodného a nového pozemkového stavu. Ide o zákonné pravidlo, pri ktorom kasačný súd nezistil jeho\nneproporcionálny zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/283/2017", "guid": "0e0e037e-9cf8-4162-84d2-0c80ab761e6d:12fa7d7e-e9c0-4048-b684-d2763a995204", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}