{"guid": "f3cdfe0e-41e7-404f-bd77-26e32aea8f64:ca245f31-5c43-4286-b481-6a1bb84b7970", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201919.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/51/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/51/2019 z 7. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. apríla 2020, sp. zn. 4Sžfk/51/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201919.1", "identifikacne_cislo": "1017201919", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2020-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a", "nazov": "§ 27a zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca245f31-5c43-4286-b481-6a1bb84b7970", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201919.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201919.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201919.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/51/2019\n1017201919\n07. 04. 2020\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201919.1\n\nUznesenie\nUZNESENIE\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,\nso sídlom Šrobárova 2, Košice, IČO: 00397768, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Zoborská 13, Košice, proti žalovanému: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu\na športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00164381, 2. Výskumná\nagentúra, so sídlom Sliačska 1523/1, Bratislava, IČO: 31819494, o preskúmanie zákonnosti Správy\no zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220120058 č. spisu\nP 1136/2017-073, č. záznamu A7513/2017-062 zo dňa 11. septembra 2017, Správy o zistenej\nnezrovnalosti N21700745/S01 zo dňa 11. septembra 2017, Správy o zistenej nezrovnalosti N21700746/\nSO1 zo dňa 11. septembra 2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z07 zo\ndňa 11. septembra 2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z08 zo dňa 11.\nseptembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 2S/277/2017-138, 2S/16/18-138, 2S/17/18-138, 2S/18/18-138, 2S/19/18-138 zo dňa 10. apríla 2019,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nzamieta.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/277/2017-138, 2S/16/18-138, 2S/17/18-138,\n2S/18/18-138, 2S/19/18-138\nzo dňa 10. apríla 2019 z a m i e t a.\nIII. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol podľa § 98\nods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia- Správy o zistenej nezrovnalosti\na Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov projektu 26220120058 č. spisu P 1136/2017-073, č. záznamu A7513/2017-062\nzo dňa 11. septembra 2017, Správy o zistenej nezrovnalosti N21700745/S01 zo dňa 11. septembra\n2017, Správy o zistenej nezrovnalosti N21700746/SO1 zo dňa 11. septembra 2017 ( ďalej len „správa“)\nŽiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z07 zo dňa 11. septembra 2017 a Žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z08 zo dňa 11. septembra 2017 ( ďalej len „žiadosť“)\npre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní,\nktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.\n\n2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia bližšie konkretizoval jednotlivé kroky žalovaného,\nvystupujúceho v pozícii riadiaceho orgánu, ktoré je povinný uskutočniť v prípade zistenia nezrovnalosti,\nuvádzajúc, že zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“) oprávňuje\nžalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto\nštádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať\ntaktiež\nna vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky\n(§ 27a ods. 1\nzákona č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť\nvyzvať“ je podľa názoru krajského súdu nutné vykladať v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, pričom\nv žiadnom prípade nemožno hovoriť o výkone vrchnostenskej rozhodovacej právomoci tak, ako sa\ndomnieva žalobca.\n3. V predmetnom kontexte krajský súd konštatoval, že v správnom súdnictve je právo na prístup k\nsprávnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, zdôrazňujúc,\nže na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú\nrozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili\nalebo rušili práva\na povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom\nchránených záujmov a povinností\n(§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP), a preto nepodliehajú\nsúdnemu prieskumu. Pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných\nprostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu\nprávomoc. Išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci,\nt.j. ide o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j.\niba tvrdených) skutočností.\n4. Na podporu svojej argumentácie krajský súd poukázal na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (R 57/2018), ako aj skoršiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.novembra 2012\na sp. zn. 4Sžf/56/2015\nzo dňa 8. júna 2016), v rámci ktorej dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že Správa o\nzistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o\nsebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu).\nSprávu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať len za výstup z kontroly, ktorý sa nemohol dotknúť\nprávneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. V prípade, že správny orgán\nvydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa\nzákona č. 528/2008 Z.z., nemohol zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie\nuloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. Z uvedeného dôvodu možno\nvysloviť záver, že súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha.\n5. Krajský súd označil za nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný\nvýrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť,\nže došlo k\nfinančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť\nfinančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných\nprostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Krajský súd navyše poukázal na\nskutočnosť, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol\nžalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky.\n6. Predmetnými Správami boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly tak, ako\nto ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. a preto ich možno považovať\nza podkladové\nrozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č.\n528/2008 Z. z. Ohľadom preskúmania Žiadostí je nesporné,\nže týmito písomnosťami\nžalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1\nzákona č. 528/2008 Z. z., a keďže\nzistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzval žalobcu ako prijímateľa, na vrátenie\nčasti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. V danom prípade nejde o žiadne rozhodnutie vydané\nv rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo\nmožné podrobiť súdnemu prieskumu.\n\n7. Krajský súd uviedol, že s ohľadom na prezentované závery sa nezaoberal námietkami žalobcu,\ntýkajúcimi sa nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, dôvodiac, že tieto je možné\npreskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení\nzákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s\npriamym dopadom na právne postavenie žalobcu. Rovnako sa krajský súd nezaoberal ani posúdením\nnávrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP.\n8. Na základe vyššie uvedeného krajský súd zaujal stanovisko, že v danom prípade neboli naplnené\nvšetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí, nakoľko žaloba smerovala proti aktom\norgánov verejnej správy, ktoré nemohli mať v tomto štádiu konania\nza následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy. Z uvedeného\ndôvodu krajský súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP\nv spojení s § 7 písm. b/ a\npísm. e/, § 97 SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.\n9. Krajský súd v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že rozsudkom\nsp.\nzn. 2S/148/2016 zo dňa 12. júla 2017 síce preskúmal žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako\nspôsobilý predmet prieskumu, no zároveň podčiarkol, že zovšeobecnená najaktuálnejšia judikatúra\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (R/57/2018) dospela\nk opačnému právnemu názoru,\nteda o nepreskúmavaní žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Krajský súd preto postupoval v\nzmysle aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a žalobu ako neprípustnú\nodmietol.\n2.\n10. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/277/2017-138, 2S/16/18-138, 2S/17/18-138, 2S/18/18-138,\n2S/19/18-138 zo dňa 10. apríla 2019 v napadnutých výrokoch (t. j. vo výroku o odmietnutí žaloby a\nvýroku o trovách konania) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. f/, g/, h/ a j/ SSP.\n11. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre\nodmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b/ SSP, argumentujúc,\nže\nrozhodnutím o odmietnutí žaloby bez meritórneho prejednania veci, krajský súd odňal žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu\nna nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté uznesenie krajského súdu žalobca označil za\nnedostatočne odôvodnené, vzájomne rozporné a z uvedeného dôvodu za nepreskúmateľné. Krajský\nsúd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n12. Žalobca nesúhlasil s výkladom krajského súdu, že správa ani žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov nezasahujú do práv a povinností prijímateľa finančného príspevku\na nemôžu\nmať za následok ani vznik ujmy na subjektívnych právach prijímateľa, v dôsledku čoho tieto opatrenia\nnemožno považovať za rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy - individuálny správny akt, ktorý\nby zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu, alebo sa ich priamo dotýkal, resp. ktorým by\nmohli byť práva alebo povinnosti žalobcu ako prijímateľa nenávratného finančného príspevku dotknuté.\n13. Podľa názoru žalobcu žiadosť, ako aj správa o zistenej nezrovnalosti nepochybne predstavujú\nindividuálne správne akty - rozhodnutia, resp. opatrenia, ktoré sa bezprostredne dotýkajú a zasahujú\ndo práv a právom chránených záujmov žalobcu, na ich základe môže byť žalobca ukrátený na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch.\n14. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe Rozhodnutia o schválení NFP\na v súlade\nso Zmluvou o NFP mu bolo priznané právo na nenávratný finančný príspevok\nvo výške 3\n400 237, 62 eur. Neoprávneným uložením korekcie (opravy) v sume 46 135, 45 eur bola žalobcovi časť\npriznaného nenávratného finančného príspevku jednostranne zrušená (odňatá). Žalobca sa domnieva,\nže jeho právo bolo predmetnými správnymi aktmi priamo dotknuté tiež tým, že v prípade, ak žalobca ako\nprijímateľ na ich základe nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť, riadiaci orgán v zmysle § 27a\nods. 3, resp. § 27a ods. 5\nzákona č. 528/2008 Z. z. obligatórne rozhodne o vrátení až\n\njeden a pol násobku (150 %) sumy uvedenej v týchto správnych aktoch - takéto právoplatné rozhodnutie\nby bolo exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanie voči žalobcovi.\n15. Žalobcu zastáva názor, že správa a žiadosť podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva,\npretože sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu,\nide o správne akty\nvydané orgánom verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva, právom chránené záujmy a\npovinnosti žalobcu, resp. ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo\ndotknuté. Týmito správnymi aktmi sú navyše dotknuté základné práva žalobcu, ktorých preskúmanie\nsúdom nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy v podmienkach materiálneho právneho štátu vylúčené\n(k tomu tiež ÚS ČR PI. ÚS 12/2014).\n16. Žalobca v závere kasačnej sťažnosti žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447\nSSP s prihliadnutím na predmet konania, ako aj hroziace závažné ujmy, značné finančné škody a iné\nnenapraviteľné následky spôsobené právnymi následkami napadnutých správnych aktov. Žalobca mal\nza to, že v prípade nepriznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti môže dôjsť k nenapraviteľným\nnásledkom nielen vo vzťahu k žalobcovi,\nale tiež vo vzťahu k verejnosti, študentom a\nzamestnancom žalobcu pôsobiaceho ako subjekt vo verejnom záujme.\n3.\n17. Žalovaný 1. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril písomným podaním, doručeným Krajskému\nsúdu v Bratislave dňa 12. augusta 2019, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\nvzhľadom na skutočnosť, že smeruje iba proti dôvodom uznesenia Krajského súdu v Bratislave, podľa\n§ 459 písm. c/ SSP odmietol, alternatívne, aby postupoval podľa § 461 SSP a kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\n18. Žalovaný 1. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu\npovažuje za vecne správne a stotožňuje sa s jeho odôvodnením. Žalovaný 1. zastáva stanovisko, že\npodanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania Správy a Žiadosti je predčasné, pretože\nku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov\npodľa § 27a ods. 3, prípadne ods. 5\nzákona č. 528/2008 Z.z. Žalovaný 1. zároveň\nzdôraznil, že až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa § 27a zákona\nč. 528/2008 Z.z. bude žalobca povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a\niba takéto rozhodnutie bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a bude preskúmateľné\nv rámci správneho súdnictva.\n19. Na podporu svojej argumentácie žalovaný 1. poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č.\n528/2008 Z.z., z obsahu ktorej vyplýva, že Správa, resp. Žiadosť o vrátenie NFP má „dobrovoľný\ncharakter“ vo forme výzvy na vrátenie ešte pred začatím správneho konania. Správou a Žiadosťou nebol\nžalobca zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu prostriedkov, pričom Správa má iba informatívny\ncharakter a Žiadosť vydaná zo strany riadiaceho orgánu, resp. SORO má iba „dobrovoľný charakter“,\npretože postup po neuhradení/nevrátení prostriedkov je exaktne stanovený v § 27a zákona č. 528/2008\nZ.z.\n20. V kontexte vyššie uvedeného žalovaný 1. konštatoval, že dopad na práva a právom chránené záujmy\nžalobcu bude mať až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie riadiaceho orgánu, vydané v správnom\nkonaní podľa § 27a ods. 3 alebo ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., ktoré bude možné následne po\nvyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmať v rámci správneho súdnictva.\n21. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaný 1. uviedol, že v\ndanom prípade nie sú splnené podmienky potrebné pre jeho priznanie v zmysle § 447 SSP, nakoľko\nnapadnutá Správa a Žiadosť nie sú vykonateľné a preto nie sú v danom štádiu konania spôsobilé\nspôsobiť žalobcovi ujmu.\n4.\n22. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2., a to písomným podaním, doručeným\nKrajskému súdu v Bratislave dňa 14. augusta 2019, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nžalobcu podľa § 461 SSP zamietol. Žalovaný 2. zároveň žiadal,\naby kasačný súd žiadnemu\nz účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania.\n\n23. Žalovaný 2. vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti konštatoval, že sa stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým odmietol žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1\npísm. g/ SSP a s jeho argumentáciou. Žalovaný 2. podčiarkol, že Správy ani Žiadosti nie sú končenými\nrozhodnutiami o povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok, alebo jeho časť, ale týmto je až rozhodnutie\npodľa § 27a ods. 5, resp. ods. 6 zákona č. 528/2008 Z.z., proti ktorému je možné uplatniť riadny opravný\nprostriedok, alebo v prípade potreby preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia.\n24. V uvedenom kontexte žalovaný 2. poukázal na skutočnosť, že v prípade začatia správneho konania,\nžalobca bude mať k dispozícii opravné prostriedky, a tým mu bude poskytnutá možnosť brániť sa voči\nkonzekvenciám, vyplývajúcim zo skutočností uvedených v Správach. Žalovaný 2. zároveň upozornil,\nže v priebehu správneho konania môže dôjsť taktiež k situácii, že sa nepotvrdia zistenia uvedené v\nSprávach a Žiadostiach, resp. bude vyvodený iný dôsledok. Samotné začatie správneho konania preto\nautomaticky neznamená,\nže žalobcovi bude uznaná vyššia korekcia.\n25. Žalovaný 2. nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že Správy a Žiadosti predstavujú individuálne správne\nakty, ktorými je zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu, argumentujúc, že v danom\nprípade ide o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti príspevku, ktorá nemá za následok založenie, zmenu\nalebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu.\n26. Na podporu svojich tvrdení žalovaný 2. poukázal na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa\n14. februára 2017, uznesenie\nsp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8. júna 2016, uznesenie\nsp. zn. 3Sžf/12/2016 zo dňa 21.\njúna 2017) a Krajského súdu v Bratislave (uznesenie\nsp. zn. 2S/41/2016, uznesenie sp. zn.\n1S/182/2015, uznesenie sp. zn. 1S/181/2015, uznesenie sp. zn. 5S/168/2016, atď.), so závermi ktorých\nsa plne stotožňuje. Žalovaný 2. zároveň uviedol, že v predmetnom konaní nedošlo k zásadnej zmene\nprávneho prostredia, ani k odlišnému skutkovému stavu či prijatiu protichodného zjednocovacieho\nstanoviska v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré by odôvodňovali odchýlenie\nsa Najvyššieho súdu od jeho rozhodovacej praxe.\n27. V závere vyjadrenia žalovaný 2. vo vzťahu k žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti uviedol, že žalobca podľa jeho názoru jednoznačne nepreukázal, že by mu korekciou\nuvedenou v Žiadostiach hrozila závažná ujma. Žalovaný 2. v tejto súvislosti argumentoval, že v prípade,\nak rozhodnutie nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej povinnosti alebo priamo nezakladá\nprávo, ktoré vykonáva vo svoj prospech sám účastník správneho konania, nie je prípustné o odklade\nvykonateľnosti rozhodovať. Z uvedeného dôvodu žalovaný 2. žiadal, aby kasačný súd nepriznal kasačnej\nsťažnosti žalobcu odkladný účinok.\n5.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438\nods. 2 SSP,\npreskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a kasačnú sťažnosť prejednal\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).\n29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n31. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za\npreukázané, že dňa 1. júla 2010 bola medzi žalobcom a žalovaným 1. ako poskytovateľom, v zastúpení\nžalovaným 2., uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 060/2010/2.1/\nOPVaV (ďalej len „Zmluva o NFP“) na projekt s názvom „Centrum excelentnosti pre výskum faktorov\n\novplyvňujúcich zdravie so zameraním na skupinu marginalizovaných a imunokompromitovaných osôb\n(CEMIO)“, kód ITMS: 26220120058.\n32. Žalobca ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní zákazky na dodanie\ntovaru na predmet zákazky „Spotrebný materiál pre biomedicínsky výskum“, a to uverejnením\nOznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 172/2012 zo dňa\n7. septembra 2012 pod č. 1385910456-POT a v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2012/S 173-285921\nzo dňa 8. septembra 2012.\n33. Na základe výsledkov verejného obstarávania žalobca uzatvoril dňa 2. mája 2013 Rámcovú dohodu\nč. 201/2013 s úspešným uchádzačom- spoločnosťou K-TRADE spol. s r.o., so sídlom Dúbravská cesta\n9, Bratislava, IČO: 35 848 570 a dňa 2. mája 2013\nuzatvoril Rámcovú dohodu č.\n202/2013 s úspešným uchádzačom- spoločnosťou\nFISHER Slovakia spol. s r.o., so\nsídlom: Mäsiarska 13, Levoča, IČO: 36 483 095.\n34. Dňa 15. mája 2013 žalovaný 2. vystavil záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania a\nkontrolný zoznam k identifikácii porušenia pravidiel a princípov verejného obstarávania k predmetnému\nverejnému obstarávaniu, pričom konštatoval, že nebolo zistené porušenie postupov a princípov\nverejného obstarávania v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“).\n35. Dňa 26. januára 2015 vykonal žalovaný opätovnú administratívnu kontrolu predmetného verejného\nobstarávania, na základe ktorej vystavil kontrolný zoznam\nna identifikáciu porušenia\nzásad verejného obstarávania zo dňa 20. februára 2015 a záznam z administratívnej kontroly verejného\nobstarávania zo dňa 26. januára 2015, pričom konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní.\n36. Listom zo dňa 23. septembra 2016 žalovaný 2. požiadal Úrad pre verejné obstarávanie o vykonanie\nkontroly verejného obstarávania. Na základe kontroly Úrad\npre verejné obstarávanie vydal\nProtokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 18812-7000/2016-ODII/5\nzo dňa 18. januára 2017, v ktorom boli uvedené tri pochybenia partnera žalobcu a na základe ktorého\nžalovaný 2. uplatnil voči žalobcovi korekciu vo výške 10% výšky z ceny zákazky, ktorá bola predmetom\nverejného obstarávania.\n37. V auguste 2017 vykonalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Sekcia auditu a kontroly kontrolu\ndodržiavania postupov a princípov zákona o verejnom obstarávaní v rámci predmetného verejného\nobstarávania. Výsledkom kontroly bol záznam vládneho auditu č. A 884, č. K 4531.\n38. Na základe výsledkov kontroly Ministerstva financií Slovenskej republiky, Sekcie auditu a kontroly\nzaslal žalovaný 2. žalobcovi list zo dňa 11. septembra 2017- Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť\no vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220120058, č. spisu P 1136/2017-073, č. záznamu\nA7513/2017-062 zo dňa 11. septembra 2017, prílohu ktorého tvorila Správa o zistenej nezrovnalosti\nN21700745/S01 zo dňa 11. septembra 2017, Správa o zistenej nezrovnalosti N21700746/SO1 zo\ndňa 11. septembra 2017, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z07 zo dňa 11.\nseptembra 2017, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z08 zo dňa 11. septembra\n2017.\n6.\n39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\n\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu\nv\ncivilnom procese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu\nna subjektívnych\nprávach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy\na\ndisciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n41. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n42. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona\nnie sú preskúmateľné správnym súdom.\n43. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného\npodnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti\ncertifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\n44. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\n45. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na\nzáklade výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\n46. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol\nnásobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky, ak\na) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, alebo\nb) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v\nprotokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania\na za\nktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).\n47. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., ak bola na základe podnetu podľa osobitného\npredpisu 66d) právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel\na\npostupov verejného obstarávania, 66b) alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania uvedené v protokole, 66c) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv\nna výsledok\nverejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a),\na ak\nriadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.\n48. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho\nčasť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy\n\nuvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na\npredmet zákazky.\n7.\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave po tom,\nako sa oboznámil s obsahom\nsúdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti\nuž opakovane\nriešil spory týkajúce sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu\nSprávy o zistenej nezrovnalosti, vrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (napr. v konaniach\nsp. zn. 1Sžfk/54/2017, 3Sžfk/50/2017, 1Sžfk/48/2017, 1Sžfk42/2017, 6Sžfk/38/2017, 5SSžfk/34/2017).\nZároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty\n(čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. že v obdobných veciach je možné\nsa\nod predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili\nskutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše\ns princípom\nprávnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\n51. Doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke spôsobilosti Správy o\nzistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov tvoriť predmet súdneho prieskumu\nv správnom súdnictve prešla aj následným testom ústavnosti viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/1/2018 zo\ndňa 11. septembra 2018, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením\nsp. zn. I. ÚS 39/2019-16 zo dňa 23. januára 2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžfk/56/2018 zo dňa 31. januára 2019, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky\nrozhodol uznesením sp. zn. I. ÚS 326/2019-10 zo dňa 20. augusta 2019, uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 25. októbra 2018,\nvo vzťahu ku\nktorému Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením\nsp. zn. IV.\nÚS 52/2019-11 zo dňa 31. januára 2019 ).\n52. Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v tejto veci stotožňuje\ns právnym\nnázorom vysloveným inými senátmi v obdobnej veci, a to napr. prostredníctvom uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/38/2017 zo dňa\n27. októbra 2017,\npodľa ktorého v rozsahu analogicky relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov v\nbodoch 66 až 74 uviedol (v podrobnostiach je celý text rozhodnutia zverejnený na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu):\n„66. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak,\nže\npreskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými\nsa\nrozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí\nbyť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n67. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola\nukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach\nžalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo\noprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho\npredpisu.\n68. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n69. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie\n\nv písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n70. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona\no pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých\nfinančných prostriedkov s poukazom na porušenie podmienok Zmluvy o NFP, ktoré mali byť zistené\nopätovnou administratívnou kontrolou verejného obstarávateľa.\n71. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci\na podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto\nzákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie\n§ 7 písm. h) SSP. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné:\n72. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, a teda, že Správa\na Žiadosť\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú\nzásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Povinnosť žalobcu vrátiť\nfinančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé\nzasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho\nsúdnictva.\n73. Vychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to,\npredmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré\npredbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.\n\nže\nmá\n\n74. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté\nfinančné prostriedky, následne žalovaný v 1. rade v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom\nktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní\nopravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok)\npodliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo\nvzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť\niba žalovaný v 1. rade vydaním rozhodnutia, a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané,\nči nezasiahlo do práv sťažovateľky. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo 14.\nfebruára 2017,\nsp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).“\n53. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s vyššie uvedeným záverom,\nže na prvom\nmieste sa musí správny súd vysporiadať s otázkou svojej právomoci, a to najmä\ns prihliadnutím\nna ustanovenie § 7 SSP, pretože ako správne konštatovali už aj iné senáty najvyššieho súdu, nie je\nmožné si osvojiť záver, že právo sťažovateľa na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí\nk základným právam a slobodám v zmysle nižšie citovaného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n54. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. sa úspešnému\npredkladateľovi žiadosti a v preskúmavanej veci aj žalobcovi pomoc, resp. podpora poskytuje na základe\nsúkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa\n§ 269\nods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však žalovaný 1. vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t. j.\nako riadiaci orgán, ktorý zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením,\nktoré mu vyplýva najmä z ustanovení § 24b a nasl.\nzákona č. 528/2008 Z. z.\n(výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci\na podpory, súlad platby\na súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť\npoužitia pomoci a podpory), resp. § 26\nzákona č. 528/2008 Z. z. (výkon\nochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\n55. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný 1. z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu\nnezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zákona č.\n528/2008 Z. z.) prostredníctvom tzv. Správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného 2. v\nprípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu\ndohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.\nz.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6\n\nzákona č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s\nprihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. žalovaným\nv tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy\nv rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej\nrozhodovacej právomoci ako sa domnieva sťažovateľ.\n56. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného 1. ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v\nokamihu, kedy žalovanému 1. je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných\nsituáciách len zachyteného v protokole iného správneho orgánu, konkrétne Úradu pre verejné\nobstarávanie. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému 1. rozhodovacia právomoc rozhodnúť o\nvrátení príslušného násobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100\n% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n57. Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vyhodnotil napadnuté správne akty (opatrenia) tak, že ich nie je možné v\nzmysle § 7 SSP podrobiť súdnemu prieskumu v intenciách správneho súdnictva v tomto štádiu veci.\n58. Z uvedeného vyplýva, že pri vydávaní Výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých\npodľa zákona č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný 1. uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom žalovaného 1. a 2., že v danom prípade išlo o\nindividuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t. j. ide o výzvu\nna „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t. j. iba tvrdených)\nskutočností.\n59. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že doručením Správy o zistenej\nnezrovnalosti spolu s Výzvou na vrátenie finančných prostriedkov podľa zákona č. 528/2008 Z.z. ešte\nnedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu\ndo právnej sféry žalobcu s uložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu je potom treba nazerať ako\nna naplnenie povinného štádia riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním nenávratného finančného\npríspevku. Pokiaľ žalovaný 1. ako riadiaci orgán nepristúpi následne k začatiu správneho konania podľa\n§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., potom je vecou zváženia žalobcu, či uvedenú výzvu splní.\n60. Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti ustanovenie § 14 ods. 18 zákona\nč. 528/2008 Z. z., podľa znenia ktorého rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona (druhá\nčasť zákona č. 528/2008 Z. z., do ktorej spadá aj § 27a, na základe ktorého bola vypracovaná správa a\nžiadosť) nie sú preskúmateľné správnym súdom (v zákone sa nachádza priamo odkaz na § 7 písm. h)\nSSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy\na pokyny, personálne rozkazy\na disciplinárne rozkazy orgánov verejnej\nsprávy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje\ntaktiež na závery a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57/2018, podľa\nktorých v prípade, že orgán verejnej správy vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie\nfinančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej\nz fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol orgán verejnej správy zároveň uplatniť\nsvoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide\ntotiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba\ntvrdených) skutočností.\n61. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených argumentov konštatuje, že\nžalobca sa bude môcť súdnej ochrany dovolávať až proti prípadnému rozhodnutiu o povinnosti vrátiť\nposkytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Žalobca si v prejednávanej veci neuplatňoval právo v\nštádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o\nvrátenie finančných prostriedkov, ktoré nie sú individuálne správne akty ukladajúce povinnosť z pozície\nmocenskej autority s možnosťou ich núteného výkonu, ale podkladový materiál, ktorý má predbežnú\npovahu a nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.\n\n62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v závere opätovne zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej\nsťažnosti bol obdobný skutkový a právny stav, ktorý bol už predmetom konaní a rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (napr. v konaniach\nsp. zn. 1Sžfk/54/2017, 3Sžfk/50/2017,\n1Sžfk/48/2017, 1Sžfk42/2017, 6Sžfk/38/2017, 5SSžfk/34/2017). Vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od ich obsahu a vyslovených\nprávnych názorov s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo\nzamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v Francúzska\nrepublika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská\nrepublika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.\n63. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a vyššie prezentovanými úvahami Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave predmetnú vec správne právne\nposúdil, keď konštatoval, že v danom prípade neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie\nnapadnutých rozhodnutí, nakoľko žaloba smerovala proti aktom orgánov verejnej správy, ktoré nemohli\nmať v danom štádiu konania za následok ujmu\nna subjektívnych právach žalobcu, nakoľko ide\no podkladové rozhodnutia predbežnej povahy. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n64. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\n65. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uvádza, že vzhľadom k tomu, že Správa ani Žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť\nžalobcovi závažnú ujmu, keďže nemôžu zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov tak, ako bolo\nkonštatované vyššie (vzhľadom na ich predbežnú\na informatívnu povahu), v danom prípade\nnie sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Vo svetle uvedeného\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nv zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP\nv spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.\n8.\n66. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP), preto žalobcovi ani žalovanému\n1. a 2. právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/277/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}