{"guid": "e2fdc7e8-c1cf-4170-9611-c86a4b69fba8:ae72135c-40df-4cf1-ad4c-be3b61d96013", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201826.1", "spisova_znacka": "10Sžk/36/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/36/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 10Sžk/36/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201826.1", "identifikacne_cislo": "1017201826", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae72135c-40df-4cf1-ad4c-be3b61d96013", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201826.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201826.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201826.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/36/2019\n1017201826\n26. 05. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201826.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Go2Sky, spol. s r.o., Ivanská\ncesta 65, Bratislava, IČO: 46 879 951, zastúpeného CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária,\nspol. s.r.o., Royova 9, Piešťany, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,\nNámestie slobody 6, Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/266/2017-68 z 25. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/266/2017-68 z 25.\napríla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/266/2017-68 z 25. apríla 2019 podľa § 98 ods. 1\npísm. d) Správneho súdneho poriadku odmietol žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy\nz dôvodu jej oneskoreného podania. Podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému\nďalej sprístupňovať informáciu obsiahnutú v liste žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta\n2017 označenom ako „Sprístupnenie informácie“ a aby žalovanému uložil povinnosť obnoviť stav pred\nzásahom tým, že osobám, ktorým bola sprístupnená informácia, doručí kópiu rozhodnutia súdu a o\nsplnení tejto povinnosti upovedomí súd.\n2. Žalobca alternatívne žiadal, aby v prípade ustálenia, že napadnuté opatrenie je iným už skončeným\nzásahom orgánu verejnej správy žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 252 ods.\n2 Správneho súdneho poriadku vydal uznesenie, ktorým list žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo\n14. augusta 2017 označený ako „Sprístupnenie informácie“ zruší ako nezákonný. K žalobe predložil\nako dôkaz list žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta 2017 označený ako „Sprístupnenie\ninformácie“.\n3. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca podal žalovanému dňa 18.\naugusta 2017 žiadosť o sprístupnenie informácie č. 59503, ktorého prílohou bol aj list žalovaného č.\n23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta 2017 označený ako „Sprístupnenie informácie“. Zároveň dňa\n18. augusta 2017 žalovanému doručil list zo 17. augusta 2017 pod č. 59337-M, v ktorom informoval\nministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky o skutočnostiach, ktoré podľa žalobcu znamenali\nzásadné prekročenie právomocí ministerstva, nezákonný postup ministerstva podľa zákona č. 211/2000\nZ.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií), a nerovnaký prístup ministerstva k subjektom podnikajúcim v civilnom letectve. Krajský\nsúd poukázal na to, že žalobca už v liste zo 17. augusta 2017 namietal pravdivosť informácií, ktoré\nministerstvo sprístupnilo v liste „Sprístupnenie informácie“. Krajský súd uzavrel, že žalobcovi bol už dňa\n17. augusta 2017 známy obsah odpovede ministerstva č. 23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta 2017\nna žiadosť o sprístupnenie informácie zo 7. augusta 2017.\n\n4. Krajský súd uviedol, že správna žaloba vo veci iného zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná\nv (subjektívnej) lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy o ňom dozvedela. Dotknutou osobou v danom prípade je žalobca, ktorý mal o predmetnom\nzásahu žalovaného vedomosť od 17. augusta 2017 (listu žalobcu adresovaný ministrovi dopravy a\nvýstavby Slovenskej republiky). S poukazom na § 256 Správneho súdneho poriadku krajský súd uviedol,\nže žalobca mohol účinne podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (žalovanému) v\nzákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov, teda do 17. októbra 2017. Predmetná žaloba však bola\npodaná na krajskom súde dňa 31. októbra 2017, teda oneskorene.\n5. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1\npísm. f) Správneho súdneho poriadku) a vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho\nsúdneho poriadku).\n6. Sťažovateľ uviedol, že žalobou napadnuté opatrenie (rozhodnutie žalovaného č. 23185/2017/\nOK/58299 zo 14. augusta 2017) nebolo nikdy adresované sťažovateľovi, ale žiadateľovi o informáciu W.\nH., a teda sťažovateľ sa k informácii, že napadnuté opatrenie existuje a čo je jeho obsahom, v podstate\nani nemusel dostať.\n7. Krajský súd svoje závery, že sťažovateľ mal v čase vzniku listu zo 17. augusta 2017 adresovanom\nministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky vedomosť o skutočnostiach uvádzaných v\nžalobe, založil na skutkových tvrdeniach žalovaného a na zisteniach, ktoré si krajský súd osvojil z\nadministratívnych spisov žalovaného, ktoré sa netýkajú prejednávanej veci, ale konaní iniciovaných\nsťažovateľom. Z uvedených skutočností sťažovateľ vyvodil záver, že krajský súd nesprávne postupoval,\nnakoľko za účelom zisťovania začiatku plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty na podanie\nžaloby vykonával dôkazy nevyplývajúce z administratívneho spisu týkajúceho sa prejednávanej\nveci (sprístupnenia informácie W. H.), ale z iných administratívnych spisov (zhodou okolností\nadministratívnych spisov žalovaného), týkajúcich sa žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácie č.\n59503 zo 17. augusta 2017 a listu sťažovateľa č. 59337-M zo 17. augusta 2017 adresovaného ministrovi\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky. Ide len o dôkazy predložené a navrhnuté žalovaným, pričom\ntieto mali byť podrobené skúmaniu dokazovaním vykonaným na pojednávaní, ktoré krajský súd vo veci\nnenariadil. Rozhodnutie krajského súdu považoval sťažovateľ za arbitrárne.\n8. Sťažovateľ uviedol, že nebol adresátom napadnutého opatrenia a nie je od neho spravodlivé\nžiadať, aby podával akési „preventívne“ žaloby voči domnelým alebo zrejme originálnym aktom orgánu\nverejnej správy. V prejednávanej veci netvrdil, že o existencii akéhosi „pamfletu“ nevedel skôr ako\n31. augusta 2018, avšak až dňa 31. augusta 2018 sa od žalovaného dozvedel, že tento „pamflet“\nje v skutočnosti produktom a právnym aktom orgánu verejnej správy a je tu daná možnosť jeho\npreskúmania súdom. Uviedol, že v dňoch 16. a 24. augusta 2017 mu bola preposlaná e-mailová správa\nod odosielateľa „ricardo enriques“ z adresy enriques.research@gmx.com, prílohou ktorej bol list javiaci\nsa ako list vyhotovený žalovaným, označený ako „Sprístupnenie informácie“, podpísaný neznámou\nosobou, konajúcou za Mgr. J. Q., riaditeľku odboru komunikácie, a jeho obsahom bol nasledovný text:\n„Posádky lietadiel spoločnosti Go2Sky, spol. s r.o. nemajú splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných\nprávnych predpisov vo vzťahu k výcviku posádok v oblasti bezpečnostnej ochrany počas letu“. Až na\nzáklade vlastnej žiadosti zo 17. augusta 2017 (adresovanej žalovanému) sa sťažovateľ dozvedel, že\ndokument, ktorý bol prílohou uvedenej e-mailovej správy, je skutočne právnym aktom žalovaného, teda\nprávnym aktom, ktorý je možné preskúmať správnym súdom.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku),\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku), postupom bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 Správneho súdneho poriadku) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná.\n10. V prejednávanej veci sa sťažovateľ v postavení žalobcu žalobou podanou na Krajskom súde v\nBratislave dňa 31. októbra 2017, domáhal, aby súd zakázal žalovanému sprístupňovať informáciu\n\nobsiahnutú v liste žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta 2017 označenom ako\n„Sprístupnenie informácie“ a aby žalovanému uložil povinnosť obnoviť stav pred zásahom tým, že\nosobám, ktorým bola sprístupnená informácia, doručí kópiu rozhodnutia súdu o tomto zákaze a zároveň,\naby zaviazal žalovaného o splnení tejto povinnosti upovedomiť súd.\n11. Podľa ustanovenia § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny\nsúd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd\nkonať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).\n12. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením\nodmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.\n13. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, predseda senátu nariadi na\nprejednanie veci samej pojednávanie, ak\na) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nb) vykonáva dokazovanie,\nc) to vyžaduje verejný záujem,\nd) je to na prejednanie veci potrebné alebo\ne) tak ustanovuje tento zákon.\n14. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, v ostatných prípadoch rozhoduje\nsprávny súd bez pojednávania.\n15. Podľa ustanovenia § 124 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak sa pojednávanie nenariaďuje,\nsprávny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.\n16. Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže žalobou domáhať\nochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo\nak hrozí jeho opakovanie.\n17. Podľa ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch\nmesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela,\nnajneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.\n18. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že úlohou Krajského súdu v Bratislave po podaní žaloby bolo\nskúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd o podanej žalobe konať a rozhodnúť.\nJednou z procesných podmienok konania je aj včasnosť podania žaloby. Krajský súd zisťoval moment\nrozhodujúci pre začatie plynutia lehoty z tvrdení a listín predložených sťažovateľom, ako aj z vyjadrenia a\nlistín predložených žalovaným. Nie je dôvodná námietka sťažovateľa, že krajský súd mal nariadiť vo veci\npojednávanie, na ktorom by vykonal dokazovanie za účelom zisťovania začiatku plynutia subjektívnej\nlehoty na podanie žaloby. Ako vyplýva z ustanovenia § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,\npojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej. Skúmanie procesných podmienok sa uskutočňuje\nspravidla ešte pred nariadením pojednávania vo veci a podkladom pre zisťovanie sú listiny a tvrdenia\núčastníkov predložené súdu, ako aj skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Krajský súd vychádzal z\ntakýchto podkladov a nebolo jeho zákonnou povinnosťou pre ustálenie momentu začiatku plynutia lehoty\nna podanie žaloby nariaďovať pojednávanie, pokiaľ to nepovažoval pre svoje rozhodnutie (a skutočné\nzistenie stavu veci) za potrebné.\n19. V súlade s § 124 ods. 3 Správneho súdneho poriadku krajský súd vykonal dokazovanie\noboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzali v súdnom spise, pričom na ich základe ustálil\nrozhodný moment pre začatie plynutia lehoty na podanie žaloby. Ako už najvyšší súd uviedol, nebolo\npovinnosťou krajského súdu nariaďovať pojednávanie, nakoľko nepristúpil k prejednaniu veci samej.\nJeho povinnosťou však bolo svoje závery o nedodržaní zákonnej lehoty na podanie žaloby náležite\nodôvodniť, a to najmä vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, ktorý v postavení žalobcu v konaní pred\nkrajským súdom tvrdil, že o zásahu žalovaného sa relevantne dozvedel až 31. augusta 2017. Aj keď\nsa krajský súd s jeho názorom nestotožnil, bolo jeho povinnosťou na túto argumentáciu adekvátne\nreagovať.\n\n20. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sťažovateľ nebol účastníkom konania ani adresátom rozhodnutia\nžalovaného, ktoré považuje za iný zásah orgánu verejnej správy do svojich práv, z čoho vyplýva, že\no tomto rozhodnutí žalovaného sa musel dozvedieť sprostredkovane a pre účely posúdenia dodržania\nsubjektívnej lehoty v zmysle § 256 Správneho súdneho poriadku je nevyhnutné zistiť, kedy sa tak stalo.\nSťažovateľ tvrdí, že relevantnú informáciu obdŕžal až 31. augusta 2017, keď mu žalovaný v reakcii na\njeho žiadosť oznámil, že dokument, ktorý predtým sťažovateľ obdŕžal v e-mailovej správe, je aktom\nžalovaného.\n21. Na rozdiel od sťažovateľa považoval krajský súd za rozhodný moment pre začatie plynutia lehoty\nna podanie žaloby deň, keď sťažovateľ adresoval ministrovi dopravy a výstavby list (17. augusta 2017),\nktorý podľa krajského súdu preukazuje, že sťažovateľovi bol známy obsah rozhodnutia žalovaného č.\n23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta 2017 („Sprístupnenie informácie“), ktoré v tejto veci sťažovateľ\npovažuje za iný zásah orgánu verejnej správy.\n22. Najvyšší súd sa oboznámil s listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zo žiadosti sťažovateľa\no sprístupnenie informácie z 18. augusta 2017 (zaevidovanej u žalovaného pod č. 59503) zistil, že\nsťažovateľ požadoval sprístupniť kópiu dokumentu „Sprístupnenie informácie“ (podľa prílohy), a to bez\nvymazania dátumu, čísla a adresáta, a požadoval sprístupniť kópiu vyjadrenia sekcie civilného letectva,\nna ktorú dokument „Sprístupnenie informácie“ odkazuje. Prílohou žiadosti bol list žalovaného označený\nvo veci ako „Sprístupnenie informácie“, adresát, číslo a dátum neboli viditeľné, a z jeho obsahu vyplývalo,\nže žalovaný na základe žiadosti neznámeho žiadateľa o informácie mu poskytol informáciu, že „Posádky\nlietadiel spoločnosti Go2Sky, spol. s r.o. nemajú splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych\npredpisov vo vzťahu k výcviku posádok v oblasti bezpečnostnej ochrany počas letu“. Žalovaný listom č.\n24013/2017/OK/59720 zo dňa 28. augusta 2017, zaslaným sťažovateľovi 31. augusta 2017, sprístupnil\npožadované dokumenty, a to s výnimkou osobných údajov fyzických osôb, ktoré žalovaný anonymizoval.\n23. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ potom, ako mu bola v\ndňoch 16. a 24. augusta 2017 do elektronickej pošty preposlaná správa (pôvodne poslaná z\nadresy enriques.research@gmx.com), prílohou ktorej bol list pod hlavičkou žalovaného, označený ako\n„Sprístupnenie informácie“, obsahujúci odpoveď týkajúcu sa spoločnosti sťažovateľa, nepostupoval\nnesprávne, keď si najskôr priamo u žalovaného overil autorstvo tohto dokumentu (na základe vlastnej\nžiadosti o poskytnutie informácií) a až následne, po faktickom potvrdení žalovaného, že sa jedná o ním\nvydaný dokument, podal žalobu na správny súd. Nemožno v tejto veci na ťarchu sťažovateľa prijať\nzáver, že nemal mať pochybnosť o pravosti sporného dokumentu a bez toho, aby sa najskôr obrátil na\ndeklarovaného autora tohto dokumentu, mal ihneď podať žalobu na súd.\n24. Ako vyplýva z uvedeného, závery krajského súdu, že sťažovateľovi bol preukázateľne známy obsah\nrozhodnutia žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo 14. augusta 2017 už dňa 17. augusta 2017, keď\nadresoval list ministrovi dopravy a výstavby, považoval najvyšší súd za nesprávne.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 1S/266/2017-68 z 25. apríla 2019 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku). V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkasačného konania (§ 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku).\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}