{"guid": "5324eea7-d11c-47d2-a1c3-06c256b6f646:44f024ef-cd05-4983-a43a-246b4f24d82f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201773.1", "spisova_znacka": "10Sžak/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/2/2020 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžak/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201773.1", "identifikacne_cislo": "1017201773", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44f024ef-cd05-4983-a43a-246b4f24d82f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201773.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201773.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201773.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/2/2020\n1017201773\n28. 04. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201773.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca\nPhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): G. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť\nIránska islamská republika, zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou PhD., advokátkou AK Bednářová &\nHodoňová, Mariánske nám. 31, Žilina, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2- 2017/009703-003\nzo dňa 18.08.2017 o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1S/257/2017-51 zo dňa 17. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/257/2017-51 zo dňa\n17. októbra 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2- 2017/009703-003 zo\ndňa 18.08.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. p.: PPZ- HCP-BA6-313-42/2017-PPC zo dňa 29.05.2017 orgán verejnej správy\nprvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky\nna účel podnikania v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPC) s poukazom na § 33 ods.\n1 písm. a ZoPC .\n2. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2017/009703-003 zo dňa 18.08.2017 zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Uviedol, že pri\nrozhodovaní o žiadosti o udelení prechodného pobytu prihliadal na verejný záujem, osobitne na\nbezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej\nčinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Správny orgán oslovil Ministerstvo hospodárstva Slovenskej\nrepubliky z dôvodu posúdenia prínosu podnikateľskej činnosti účastníka konania pre hospodárstvo\nSlovenskej republiky. Zo stanoviska MH SR zo dňa 07.11.2016 vyplynulo, že MH SR nevie posúdiť či\npodnikateľská činnosť žalobcu je/bude prínosom pre hospodárske záujmy. MH SR žiadalo účastníka\nkonania doplniť žiadosť účastníka o podnikateľský zámer žiadateľa. Nakoľko účastník konania\nodmietol spolupracovať a podnikateľský zámer nedoložil, správny orgán dňa 21.0.72017 zaslal MH SR\nopätovnú žiadosť o vydanie stanoviska, či podnikateľská činnosť účastníka konania bude prínosom\npre hospodárske záujmy SR. Z odpovede MH SR zo dňa 13.03.2017 vyplynulo, že účastník konania\n\nnepreukázal účel pobytu a z toho dôvodu či podnikateľská činnosť účastníka konania nebude prínosom\npre hospodárske záujmy SR. Negatívne vyjadrenie MH SR bolo dostatočným podkladom pre správnu\núvahu správneho orgánu.\n3. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného\nskutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a preto ho potvrdil.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n5. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonnými\npredpismi, vo veci riadne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny názor.\n6. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného uviedol, že žalovaný sa logicky a vecne\nvysporiadal s námietkami žalobcu.\n7. K námietke žalobcu, že nemôže vykonávať podnikateľské aktivity v obchodnej spoločnosti Viki Viktória\ns.r.o., krajský súd vyhodnotil uvedenú námietku vo vzťahu k charakteru preskúmavanej veci ako právne\nirelevantnú.\n8. Podľa krajského súdu sa žalovaný ako odvolací orgán vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi\nžalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania.\n9. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a\nprvostupňové rozhodnutie sú zákonné, a preto žalobu zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n10. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nSťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne vyhodnotenie jeho námietok zo\nstrany krajského súdu týkajúcich sa nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu\nveci žalovaným a správnym orgánom prvého stupňa, ako aj námietky o podstatnom porušení ustanovení\nv konaní pred orgánom verejnej správy.\nSťažovateľ najmä uviedol, že:\n- sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že nepreukázal účel pobytu (bod 56 odôvodnenia),\nnaopak podľa sťažovateľa účel pobytu preukázal a túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný, keď uviedol, že\nsťažovateľ doložil jednu z alternatív týkajúcu sa zabezpečenia účelu prechodného pobytu. Sťažovateľ\npreukázal účel pobytu predložením dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie v súlade s § 32\nods. 5 písm. a/ ZoPC,\n- zastupiteľstvo, ktoré bolo v osobnom kontakte so sťažovateľom, jednoznačne a nesporne odporučilo\nprechodný pobyt udeliť a upozornilo výlučne na potrebu zvýšenej pozornosti v prípade žiadostí o zlúčenie\nrodiny, čo však nebol prípad sťažovateľa,\n- zo stanoviska MH SR vyplýva, že negatívne stanovisko MH SR odvodzuje z nesplnenia podmienky\nuvedenej v § 32 ods. 5 ZoPC, t. j., že sťažovateľ nepreukázal účel podnikania, z rozhodnutia žalovaného\nvyplýva, že sťažovateľ síce splnil podmienky uvedené v § 32 ods. 5 ZoPC, t. j. preukázal účel podnikania,\navšak z vyjadrenia MH SR vyplýva, že udelenie pobytu nie je vo verejnom záujme, uvedené tvrdenia\nsi protirečia,\n- z rozhodnutia žalovaného ani krajského súdu nevyplýva, prečo pobyt sťažovateľa nie je vo verejnom\nzáujme,\n- predpokladom zamietnutia žiadosti nie je preukázanie toho, že pobyt vo verejnom záujme je, ale v\nzmysle § 33 ods. 6 písm. g/ ZoPC preukázanie toho, že udelenie prechodného pobytu vo verejnom\nzáujme nie je. Uvedené sa v správnom konaní nepreukázalo,\n\n- skutočnosť, že žalovaný nedoplnil žiadnym spôsobom dokazovanie v odvolacom konaní, nemôže byť\ndôvodom toho, že sťažovateľ nebol v zmysle § 33 ods. 2 SP vyzvaný na vyjadrenie sa k pokladom\nrozhodnutia. Sťažovateľ sa preto nestotožňuje s názorom krajského súdu, že ide iba o formálny úkon,\nsťažovateľ nemohol uplatňovať svoje práva v rozsahu, aký mu priznáva zákon. V tom videl porušenia\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej.\n- Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nB/ Vyjadrenie žalobcu\n10. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\n11. Poukázal na to, že sťažovateľ bol vyzvaný na doloženie podkladov k svojej podnikateľskej činnosti,\nsťažovateľ úmyselne ignoroval doloženie akýchkoľvek podkladov preukazujúcich jeho podnikateľskú\nčinnosť na území SR, o tejto skutočnosti bolo vyrozumené MH SR, ktoré vydalo stanovisko, ktoré je\npodľa žalovaného potrebné chápať tak, že sťažovateľ vedome nespolupracoval hoci bol na to vyzvaný,\ntak v takomto prípade jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR., t. z.\nvo verejnom záujme.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n13. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCPBA2-2017/009703-003 zo dňa 18.08.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené\nrozhodnutie č. p.: PPZ- HCP-BA6-313-42/2017-PPC zo dňa 29.05.2017, ktorým prvostupňový správny\norgán zamietol žiadosť sťažovateľa o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na\núčel podnikania v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPC) s poukazom na § 33 ods.\n1 písm. a ZoPC .\n14. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa § 22 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (účinnom do 31.3.2018) prechodný pobyt na účel\npodnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny, ktorý\na) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo\nb) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom\nvzťahu.\nPodľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady\nnie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú\na) účel pobytu,\nb) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,\nc) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29,\nd) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22;\nto neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného\nzahraničného investora,\n\ne) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o\n1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez\nštátnu hranicu zo susedného štátu,\n2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1\npísm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú\nčinnosť, alebo\n3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29,\nf) súhlas podľa § 27 ods. 4,\ng) skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada\no udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5.\nPodľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny\npríslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného\npredpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom\noprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej\nkrajiny podľa § 22.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na\na) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,\nnajmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej\nrepubliky a na ochranu verejného zdravia,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho\npríslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,\nc) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.\nPodľa § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského\nzámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko\nod Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.\nPodľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.\n15. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sú dôvodné.\n16. Z administratívneho spisu je zrejmé, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania\npredložil sťažovateľ všetky zákonom vyžadované dokumenty pre potreby posúdenia jeho žiadosti.\nSúčasťou týchto dokumentov bolo aj stanovisko Zastupiteľského úradu v Teheráne, ktoré odporúčalo\nsťažovateľovi udeliť prechodný pobyt. Správne orgány opreli svoje rozhodnutia o stanovisko Ministerstva\nhospodárstva SR, podľa ktorého podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, pretože sťažovateľ prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky\nriadne nepreukázal.\n17. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa nesprávneho právneho\nposúdenia v tejto časti. Správne orgány sa podľa názoru kasačného súdu nedostatočne vysporiadali\nso všetkými predloženými dokumentami, najmä so stanoviskom Zastupiteľského úradu v Teheráne,\nktorý prechodný pobyt sťažovateľovi odporučil udeliť. V rozhodnutiach správnych orgánov správna\núvaha o posúdení tohto stanoviska absentuje úplne. Správne orgány v rozhodnutiach vychádzali iba\nz nesúhlasného stanoviska ministerstva, a teda pri vyhodnocovaní dôkazov postupovali neobjektívne,\nnedostatočne, pretože sa vôbec nevysporiadali s dôkazmi, ktoré boli na prospech sťažovateľa.\n18. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov správny orgán pri rozhodovaní\no žiadosti o udelenie prechodného pobytu má prihliadať aj na stanovisko zastupiteľského úradu k\nudeleniu prechodného pobytu. Je nutné zdôrazniť, že zastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má\npri samotnom rozhodovaní nezastupiteľné miesto, pretože Zastupiteľský úrad v Teheráne mal priamy\nosobný kontakt so žiadateľom a tak mali pracovníci zastupiteľského úradu možnosť vytvoriť si predstavu\nnielen o osobe sťažovateľa, ale o celkovom zámere žiadosti o prechodný pobyt.\n\n19. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia\nMinisterstva hospodárstva Slovenskej republiky k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky za účelom podnikania považoval kasačný súd za dôležité uviesť, že podľa\nustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením § 33 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný\nprihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný\nprospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej\nrepubliky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej\nsprávy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, pretože je žiaduce, aby sa regulovala\nsituácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu\ncudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej\nrepubliky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako\nhospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom\npre hospodárstvo Slovenskej republiky. Na základe uvedeného tiež nie je kasačnému súdu zrejmý\nzáver správnych orgánov, že podnikateľská činnosť sťažovateľa nebude prínosom pre hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, keď žalovaný hospodársky prínos sťažovateľa neskúmal, hoci výpisom z\nobchodného registra spoločnosti Vika Viktória s.r.o, ktorého je sťažovateľ spoločníkom od 16.08.2016\ndisponoval. Z jeho predmetu činnosti je možné vyvodiť aj podnikateľský zámer, ktorý sťažovateľ\ndeklaroval aj vo vyjadreniach pre správny orgán, ten však naopak ministerstvu hospodárstva chýbal.\nPodkladom na záver správnych orgánov o nehospodárnom prínose sťažovateľa pre hospodárstvo SR\nbolo výlučne iba stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.\n20. Kasačný súd vytýka správnym orgánom aj to, že sa vo svojich rozhodnutiach nedostatočne\nzaoberali uprednostnením verejného záujmu Slovenskej republiky pred súkromným záujmom sťažovateľ\nna podnikaní. Správne orgány sa zamerali iba na verejný záujem a prínos podnikateľskej činnosti\nsťažovateľa pre hospodárstvo SR, ale opomenuli sa vysporiadať so súkromným záujmom sťažovateľa\nna podnikaní. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sža/2/2009 zo dňa 21.04.2009, podľa ktorého „Bez náležitého posúdenia uvedených kritérií, na ktoré\nmá žalovaný prihliadať pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o povolenie k jeho prechodnému bydlisku\nza účelom podnikania, sa preto javí názor žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd, že udelenie\npovolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme, za predčasný, pričom podľa odvolacieho\nsúdu je potrebné, aby v ďalšom konaní bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj\nsúkromné hľadisko žalobkyne tak, aby v prípade, že žalovaný uprednostní záujem verejný pred záujmom\nsúkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako\nvyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti žalobkyne...“ Podkladom na záver správnych orgánov\no uprednostnení verejného záujmu však tiež bolo výlučne iba stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.\n21. Verejný záujem v intenciách rozhodovania o udelení povolenia na prechodný pobyt v zmysle zákona\no pobyte cudzincov možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech\nvšetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom preukázať skutočnosť, že udelenie prechodného\npobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je vo verejnom záujme je povinnosťou správnych orgánov.\n22. Pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možných\nbenefitov či už pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni\npodnikať, je žiadúce vychádzať tak zo stanovísk Ministerstva hospodárstva SR ako aj miestnych úradov\nmestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských\nčinností podľa predmetu podnikania, resp. živnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny.\n23. Je však povinnosťou správnych orgánov v prípade negatívneho stanoviska dotknutých orgánov,\nnajmä ak chýbajú bližšie dôvody negatívneho stanoviska, takéto nedostatky odstrániť a vyžiadať\nbližšiu identifikáciu dôvodov, ktoré sa stanú základom pre správne uváženie správnych orgánov pri\nrozhodovaní o udelenie prechodného pobytu, resp. pri rozhodovaní o zrušení povolenia na prechodný\npobyt.\n24. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k\nnesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so\nzákonom a správnu žalobu zamietol. Pretože samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej\nsťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal.\n28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/257/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}