{"guid": "3cd5f577-fb58-428a-b189-0d4b06384166:9c820982-8a5d-427c-9543-54af82fba34c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201626.1", "spisova_znacka": "2Obo/14/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/14/2019 z 29. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 2Obo/14/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201626.1", "identifikacne_cislo": "1017201626", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "nazov": "§ 525 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c820982-8a5d-427c-9543-54af82fba34c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201626.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201626.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201626.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/14/2019\n1017201626\n29. 07. 2020\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201626.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek\nMgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v spore žalobcu: Michal Retzer - Miešareň krmív,\nso sídlom Vlčkovce 44, 919 23 Vlčkovce, IČO: 33 205 655, zastúpeného JUDr. Štefanom Jurčom,\nPhD., advokátom, so sídlom Šafárikovo námestie č. 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovenskej\nrepublike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so\nsídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o náhradu škody vo výške 538.148,31 Eur\ns príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. júna 2018,\npod č. k. 12Cb/l/2017-516, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. júna 2018, pod\nč. k. 12Cb/l/2017-516, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n a l.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12. júna 2018,\npod č. k. 12Cb/\nl/2017-516, žalobu zamietol s tým, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobou\npodanou na súd dňa 30.04.2001 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške\n28.737.230,- Sk (538.148,31 Eur) s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 01.08.1996 vstúpil Štátny majetok\nGalanta, ktorého zriaďovateľom je žalovaný, do likvidácie. Žalobca ako dodávateľ kŕmnych zmesí pre\nŠtátny majetok Galantu pokračoval s dodávkami aj počas likvidácie. Nakoľko si likvidáciu Štátneho\nmajetku Galanta objednal žalovaný ako zriaďovateľ tohto štátneho podniku, bol podľa žalobcu povinný\nzabezpečiť jej priebeh a znášať aj náklady spojené s jeho likvidáciou. Požadovaná suma predstavovala\nnezaplatené faktúry za dodávky kŕmnej zmesi určenej pre stáda, ktoré boli podstatou likvidovaného\npodniku. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.10.2002 žalobca podal návrh na zmenu\nnávrhu, ktorým prekvalifikoval svoju pôvodne podanú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na\nžalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu vo výške 16.212.256,Sk s príslušenstvom. Namietaný nesprávny úradný postup mal spočívať v nečinnosti žalovaného\npo zistení výmazu Štátneho majetku Galanta, š. p. v likvidácii z obchodného registra, čím žalovaný\nporušil povinnosti mu uložené zákonom, ktorým postupom mal znemožniť žalobcovi vymáhanie jeho\nnesporných právnych nárokov a spôsobiť mu tak škodu.\n2. Súd prvej inštancie mal za preukázané uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 14.05.2003\n(ďalej len „zmluva“), ktorou mala spornú pohľadávku od žalobcu nadobudnúť spoločnosť MCST, a.s., so\nsídlom Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365 (ďalej len „spoločnosť MCST“). Argumentáciu\nžalobcu, týkajúcu sa skartovania originálu predmetnej zmluvy súd prvej inštancie posúdil tak, že takýto\núkon nerobí zmluvu neplatnou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca\n\nnie je v predmetnom spore aktívne legitimovaný, keďže už predmetnú pohľadávku nevlastní a túto\nplatne postúpil. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel na základe zápisnice zo stretnutia konaného\ndňa 10.10.2006, kde zmluvné strany za účasti svojich právnych zástupcov konštatovali, že došlo k\nuzatvoreniu zmluvy, pričom ani jedna zo strán, a teda ani právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný\nna uvedenom stretnutí, nespochybnil jej autentickosť. Podporným pre tento záver bolo podľa súdu prvej\ninštancie aj podanie zo dňa 27.10.2006, ktorým žalobca zobral späť odvolanie podané proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 28. júla 2006, pod č. k. 45Cb/41/2001-94, ktorým pripustil zámenu\núčastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca a na jeho miesto vstúpi spoločnosť MCST.\n3. S námietkou žalovaného, týkajúcou sa jeho označenia a tým aj jeho pasívnej vecnej legitimácie\nsa súd prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že žalobca podaním označeným ako Doplnenie návrhu\n(č. l. 226 spisu) upravil označenie žalovaného na Slovenská republika, zastúpená v tom čase\nMinisterstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 1, Bratislava, práve v tej súvislosti,\nže prekvalifikoval uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\norgánu štátu, nakoľko v takomto prípade nie je možné žalovať ministerstvo, ale štát, t. j. Slovenskú\nrepubliku, zastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva. Uvedeným postupom žalobca podľa súdu prvej\ninštancie opravil označenie žalovaného, tzn. nešlo o zmenu účastníka v zmysle vtedy platného ust. §\n92 ods. 2 O. s. p., ale išlo iba o spresnenie označenia v súvislosti so zmenou žaloby.\n4. V závere súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko s poukazom na ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, nevidel dôvod na to, aby sa zaoberal\nžalovaným vznesenou námietkou premlčania, ani ďalšími hmotnoprávnymi námietkami, ktoré žalovaný\nnamietal vo svojich vyjadreniach a v rámci pojednávania v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu žalobu\nzamietol.\n5. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal prostredníctvom svojho\nsplnomocneného právneho zástupcu žalobca, ktorý svoje odvolanie odôvodnil ust. § 355 a nasl. C. s. p.\nŽalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ku\nktorému dospel po viac ako 15 rokoch od podania žaloby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na konanie\nvedené na súde prvej inštancie pod. sp. zn. 45Cb/41/01, ktoré predchádzalo konaniu 12Cb/1/2017.\nŽalobca zastáva názor, že zmluva sa prieči účelu a cieľu, ktorý účastníci postupovaním pohľadávok chcú\ndosiahnuť a ako taká je pre žalobcu zvlášť nevýhodná. Okrem iného v priebehu konania nebol originál\nzmluvy žiadnou stranou sporu predložený.\n6. Z obsahu čl. VI. zmluvy pod názvom „Platobné podmienky“ v kontexte s ostatnými jej ustanoveniami je\npodľa žalobcu zrejmé, že podpisom zmluvy sa jeho postavenie podstatne zhoršilo, nakoľko postúpením\npohľadávky nezískal ku dňu podpisu zmluvy žiadne plnenie od postupníka. Odplata mala byť dohodnutá\nv dodatku k zmluve a poskytnutá postupcovi, teda žalobcovi, iba v prípade, ak postupník získa plnenie\nod dlžníka, tzn. žalovaného. Splatnosť odplaty mala byť podľa zmluvy do jedného roka odo dňa\nzaplatenia pohľadávky dlžníkom postupníkovi. Za takto dohodnutých podmienok by žalobca vstupoval\ndo zmluvného vzťahu so spoločnosťou MCST s tým, že odovzdáva celú svoju splatnú a riadne uplatnenú\npohľadávku aj s príslušenstvom za protihodnotu nejasných podmienok čo do odplaty. Inými slovami, by\nzmluvou podľa žalobcu došlo k zámene vysoko bonitného dlžníka za iného, u ktorého by rovnako žalobca\nčakal na splnenie záväzku, naviac ešte s ďalším ročným odstupom. Dojednanie takýchto zmluvných\npodmienok považuje žalobca za nerovnovážne, a to v jeho neprospech. Žalobca je toho názoru, že\nzmluva predstavuje simulovaný právny úkon - zmluvu o inkase pohľadávok, ktorú formálne nazvali\nzmluvou o postúpení podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n7. V ďalšom žalobca uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom a trpí takými\nprávnymi vadami, pre ktoré je podľa jeho názoru neplatná. Zdôraznil, že základnou podmienkou\npre platné uzavretie zmluvy je jasné prejavenie vôle uzavrieť za konkrétnych podmienok zmluvu. V\nopačnom prípade by bola takáto zmluva neplatná. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá bez\nakéhokoľvek odkazu na „cenu“, žalobca ju považuje za neplatnú. V zmluve musí byť obsiahnuté\naspoň minimálne kritérium jej výpočtu, ktoré však v danom prípad absentuje. V spore zároveň nebolo\npreukázané relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, ktoré by bez ďalšieho\nzakladalo aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Rovnako žalobca\npoukázal na nedostatky, ktoré vykazuje „overená kópia“ zmluvy, konkrétne absencia prepojenia zmluvy\ns osvedčovacou doložkou, vyhotovenou Obecným úradom Vlčkovce dňa 30.06.2003. Inými slovami,\n\nosvedčovacia doložka nie je pevne zviazaná a spojená s telom zmluvy, tzn. previazaná trikolórou alebo\nprelepením okrajov v hornom rohu a označenie prelepenia pečiatkou matriky obce. So zmluvou je pevne\nspojená jedine osvedčovacia doložka o legalizácii podpisu predsedu predstavenstva spoločnosti MCST,\nktorú vykonal notár.\n8. Právny názor súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí je podľa žalobcu v priamom rozpore\ns rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obo/255/2006, ktoré bolo pre súd prvej inštancie\nzáväzné. V rámci odvolania žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n13Co/329/2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/2001 a rozsudok Najvyššieho súdu\nČR, sp. zn. 31Cdo/1328/2007 (R 61/2010), z ktorých vyplýva, že relevantným oznámením postupcu\no postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na jej\nvymáhanie a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť\nzmluvy o postúpení.\n9. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 11.09.2014, sp. zn.: II. ÚS/409/2013, bol odmietnutý názor\nokresného súdu a krajského súdu, že ich nevyhnutnou a zákonnou povinnosťou je z vlastnej iniciatívy\nskúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupca uplatňované pohľadávky na\npostupníka previesť. Jej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa môžu\nnavzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu Ústavný súd SR\nv danom náleze skonštatoval, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky nezodpovedá\npožiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n10. Ďalej žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/49/2008, sp. zn.\n1Cdo/76/2007 ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2012, č. k.: IV. ÚS 337/2012-19,\nz ktorých podľa neho vyplýva, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. v spore\no splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku\nskutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení\npohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol\nnamietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie bolo oznámené\ndlžníkovi postupcom.\n11. Žalobca trvá na tom, že rovnopisom zmluvy spoločnosť MCST ako postupník nedisponuje, keďže\nvšetky jej rovnopisy boli dňa 14.05.2003 odovzdané žalobcovi na likvidáciu. Žalobca zdôraznil, že on\nani jeho právny zástupca nikdy nepotvrdili autentickosť a vierohodnosť zmluvy v takej forme, v akej bola\nspoločnosťou MCST predložená súdu prvej inštancie.\n12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom\nvysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ktorý dostatočne zistil skutkový stav veci,\nvysporiadal sa so všetkými listinnými dôkazmi, oboznámil sa s celým pripojeným spisovým materiálom\na vyvodil správny právny záver. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že vyjadrenie žalovaného\nnekorešponduje s jeho podaniami predloženými v priebehu konania. Predovšetkým žalovaný zastával\nnegatívny postoj k tomu, aby spoločnosť MCST akokoľvek vstúpila do prebiehajúceho konania. Žalobca\ntrvá na tom, že žalovaný počas celého konania až do vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie zastával názor, že ak už je niekto oprávnený si uplatňovať pohľadávku v predmetnom spore,\nje to práve žalobca, ako primárny vlastník a kontinuálny držiteľ pohľadávky počas celého obdobia od\njej vzniku z plnení realizovaných priamo žalobcom, ako výrobcom a dodávateľom kŕmnych zmesí pre\nŠtátny majetok Galanta, š.p. Všeobecné zhrnutie žalovaným považuje žalobca za účelové a logické,\npretože v konečnom dôsledku bolo vo veci súdom prvej inštancie rozhodnuté v jeho prospech.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1, 4\nzákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nmožné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi\na zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal\nodvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.\n\n15. Vzhľadom na dlhotrvajúce riešenie situácie ohľadom postupovania pohľadávky, ktorá je predmetom\nsporu, odvolací považoval za potrebné zhrnúť jej priebeh. Na základe návrhu na zámenu účastníka\nkonania podaného spoločnosťou MCST dňa 07.07.2006 (č. l. 85 spisu) Krajský súd v Bratislave\nuznesením zo dňa 28. júla 2006, č. k. 45Cb/41/01-94, pripustil zámenu účastníka na strane žalobcu tak,\nže z konania vystúpi žalobca a na jeho miesto na strane žalobcu do konania vstúpi spoločnosť MCST.\n16. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (č. l. 94 spisu) podal žalobca odvolanie.\nNajvyšší súd SR ako súd odvolací o odvolaní žalobcu uznesením zo dňa 26. októbra 2006, č. k.\n2Obo/255/2006-115, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. júla 2006, č. k.\n45Cb/41/01-94, zmenil a zámenu účastníka na strane žalobcu nepripustil. Svoje rozhodnutie odvolací\nsúd odôvodnil tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či nastala právna skutočnosť predvídaná\nv ust. § 92 ods. 2 O. s. p., teda skutočnosť majúca za následok univerzálnu alebo singulárnu sukcesiu.\nOdvolací súd bol toho názoru, že v prípade návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu podaného\ntým, kto má na miesto doterajšieho žalobcu vstúpiť, je nevyhnutné vyžiadať súhlas pôvodného žalobcu\nna zmenu účastníka. Ďalej odvolací súd skonštatoval, že v prejednávanej veci je predmetom sporu\npohľadávka, ktorá je sotva postihnuteľná exekúciou. Odvolací súd nemal za preukázané, že by v\npredmetnom konaní došlo k univerzálnej alebo singulárnej sukcesii, a tým aj k uplatneniu postupu podľa\nust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nebol daný dôvod na\npripustenie zámeny účastníkov na strane žalobcu.\n17. Dňa 27.10.2006 bolo na Krajský súd v Bratislave osobne doručené späťvzatie odvolania žalobcu\n(č. l. 113 spisu). Proti uzneseniu Najvyššieho súdu č. k. 2Obo/255/2006-115 zo dňa 26.10.2006 ako\nodvolacieho súdu (č. l. 115 spisu) podala dovolanie spoločnosť MCST. Najvyšší súd SR rozsudkom\nzo dňa 31. januára 2007, č. k. 1ObdoV/109/2006-126, dovolanie spoločnosti MCST zamietol. V rámci\nodôvodnenia dovolací súd uviedol, že žalobca je oprávnený určovať okruh účastníkov konania podľa ust.\n§ 90 O. s. p. Preto pokiaľ doterajší žalobca chce zostať účastníkom konania a so zmenou nesúhlasí, nie\nje potom možné návrhu na zmenu účastníka konania zo strany toho, kto má do konania vstúpiť vyhovieť.\n18. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2006 bol súdu prvej inštancie krátkou cestou doručený návrh\nna pripustenie vedľajšieho účastníka do konania s tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania\nbola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2007 postúpená spoločnosťou MCST na spoločnosť\nMANNINVEST Corporation LLC., so sídlom 1220 N. Market Street, Suite 606, Wilmington, USA (ďalej\nlen „spoločnosť MANNINVEST“). Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. septembra 2006, č.\nk. 45Cb/41/01-137, návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka spoločnosti MANNINVEST zamietol z\ndôvodu, že žalobca ani žalovaný nemali záujem na vstupe vedľajšieho účastníka do konania.\n19. Návrhom na zámenu účastníka konania (č. l. 139 spisu), doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa\n18.10.2007 sa spoločnosť KENTI, s.r.o., so sídlom Jugoslávská 115, 613 00 Brno, Česká republika, IČO:\n607 208 08, (ďalej len „spoločnosť KENTI“) domáhala pripustenia zámeny seba namiesto pôvodného\nžalobcu. Dôvodom tejto zámeny bolo uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 30.08.2007 medzi\nspoločnosťou MANNINVEST ako postupcom a spoločnosťou KENTI ako postupníkom.\n20. Voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (č. l. 137 spisu) podala spoločnosť MCST odvolanie.\nNajvyšší súd SR o odvolaní spoločnosti MCST uznesením zo dňa 23. januára 2008, č. k.\n6Obo/235/2007-207, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. septembra 2006, č.\nk. 45Cb/41/01-137, potvrdil. Najvyšší súd SR uzavrel, že spoločnosť MCST v konaní nepreukázala, že\nmá originál zmluvy, z ktorej odvodzuje nadobudnutie predmetnej pohľadávky, tzn. že jej práva vyplývajú z\nhmotného práva. Následne uzavreté zmluvy o postúpení pohľadávky nepredstavovali podľa odvolacieho\nsúdu relevantný dôkaz, že má spoločnosť MCST právny záujem na víťazstve žalobcu ako vedľajší\núčastník.\n21. Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, podaného proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 23. januára 2008, č. k. 6Obo/235/2007-207, dovolací súd uznesením\nzo dňa 16. decembra 2010, č. k. 1MObdoV/20/2008-275, napadnuté uznesenie odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd skonštatoval, že závery odvolacieho súdu\nnezodpovedajú obsahu súdneho spisu, nakoľko súčasťou súdneho spisu bola aj notársky osvedčená\nkópia zmluvy, späťvzatie odvolania žalobcu (č. l. 113 spisu ), záznam zo stretnutia zo dňa 10.10.2006 (č.\n\nl. 114 spisu), na ktorom právny zástupca žalobcu nespochybnil autentickosť notársky osvedčenej kópie\nzmluvy. Okrem iného dovolací súd súhlasne s generálnym prokurátorom poznamenal, že v priebehu\nkonania účastníci konania, ani samotný súd o predloženie originálu zmluvy nepožiadali. Na doplnenie\ndovolací súd zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť predkladať súdu\noriginály písomností, keďže originály nahrádzajú v plnom rozsahu notársky osvedčené kópie. Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd vychádzal z nesprávneho skutkového aj\nprávneho názoru.\n22. Odvolací súd s prihliadnutím na zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu rozhodol uznesením zo\ndňa 16. januára 2012, č. k. 5Obo/13/2011-288, ktorým uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26. septembra 2006, č. k. 45Cb/41/01-137, zmenil, tak že vstup spoločnosti MCST do konania ako\nvedľajšieho účastníka na strane žalobcu pripustil, a to s prihliadnutím na záväznosť právneho názoru\ndovolacieho súdu.\n23. O dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. januára 2012, č. k.\n5Obo/13/2011-288, rozhodol dovolací súd uznesením zo dňa 30. mája 2013, č. k. 1ObdoV/10/2012,\ntak, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd\nposúdil dovolanie žalobcu ako dôvodné, pretože odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňalo\nzákonom predpokladané požiadavky, čím sa toto stalo nepreskúmateľným podľa ust. § 237 písm. f/ O.\ns. p. Ďalším dôvodom zrušenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu bolo zistenie vady podľa ust.\n§ 237 písm. g/ O. s. p.\n24. Odvolací súd následne uznesením zo dňa 29. júla 2015, č. k. 2Obo/55/2013-354, uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 26. septembra 2006, č. k. 45Cb/41/01-137, potvrdil. Rozhodnutie\nodvolací súd odôvodnil s prihliadnutím na znenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2007\ntým, že právne postavenie spoločnosti MCST by jej pripustením do konania ako vedľajšieho účastníka\nna strane žalobcu nebolo ovplyvnené výsledkom sporu. Ochranu oprávnených záujmov postupníka ako\nnového vlastníka postupovanej pohľadávky, ktorou spoločnosť MCST odôvodňovala svoje pripustenie\ndo konania podľa odvolacieho súdu nepostačovalo na preukázanie záujmu na výsledku sporu. Odvolací\nsúd zdôraznil, že nakoľko predpokladom účasti vedľajšieho účastníka v konaní je existencia právneho\nzáujmu na výsledku konania, tak v čase podania podnetu na vstup do konania ako vedľajší účastník už\nnebola spoločnosť MCST vlastníkom predmetnej pohľadávky, ale týmto bola spoločnosť MANNINVEST,\npričom v súčasnosti je vlastníkom predmetnej pohľadávky spoločnosť KENTI. Na základe uvedených\nskutočností odvolací súd uzavrel, že právny záujem na výsledku konania za účelom ochrany právnych\nzáujmov vlastníka pohľadávky, tzn. spoločnosti MANNINVEST, a to ani v čase podania návrhu na\nvstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu nebol daný v zmysle ďalšieho postúpenia\npohľadávky na spoločnosť KENTI. Toto uznesenie odvolacieho súdu (č. l. 354 spisu) nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 08.09.2015.\n25. Ďalší návrh na zmenu účastníka konania podala dňa 10.11.2015 spoločnosť Tusculum, s.r.o., IČO:\n36 721 581 (ďalej len „spoločnosť Tusculum“). Jeho prílohou bola zmluva o postúpení pohľadávky\nuzavretá dňa 25.11.2008 medzi spoločnosťou MANNINVEST a spoločnosťou KENTI (č. l. 368\nspisu), teda zmluva odlišná od pôvodnej zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi tými istými\nzmluvnými stranami dňa 30.08.2007 (č. l. 155 spisu), zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá\nmedzi spoločnosťou MANNINVEST v postavení postupcu, pánom Vladimírom Jakubom v postavení\npostupníka a spoločnosťou KENTI dňa 25.03.2010 (č. l. 370 spisu) a zmluva o postúpení pohľadávky\nzo dňa 25.09.2015, ktorou postupca, Ing. Vladimír Jakub, pohľadávku postúpil na spoločnosť Tusculum\n(č. l. 374 spisu).\n26. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18. novembra 2015,\nč.\nk. 45Cb/41/01-390, pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu\nna nového, ktorým sa stala spoločnosť Tusculum. Súd prvej inštancie mal za to, že nastala právna\nskutočnosť podľa ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p., s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod\npráv alebo povinností, tzn. uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom,\na preto návrhu vyhovel.\n27. Na odvolanie žalobcu a aj žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 29. novembra 2016, č.\nk. 2Obo/3/2016-417, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. novembra 2015, č. k.\n\n45Cb/41/01-390, zmenil a návrh na zámenu žalobcu zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky\npodľa ust. § 80 C. s. p. na to, aby mohlo byť podanému návrhu vyhovené. Podstatou bolo, že návrh\nna zmenu žalobcu nepodal oprávnený subjekt. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu\nSR (sp. zn. 1ObdoV/43/2010, 1MObdo/5/2010) odvolací súd uviedol, že jedným z predpokladov zmeny\núčastníka konania na strane žalobcu je súhlas žalobcu, ako osoby, ktorá má z konania vystúpiť, pokiaľ\nnávrh podáva osoba, ktorá má do konania vstúpiť, pretože žalobca disponuje a určuje okruh účastníkov\npodľa ust. § 90 O. s. p. Odvolací súd uzavrel, že neboli splnené predpoklady na zámenu žalobcu, a\nto ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobca nevyslovil súhlas s predmetným\nnávrhom na zmenu žalobcu v tomto konaní.\n28. Následne podala spoločnosť Tusculum návrh na vstup do konania podľa ust. § 82 C. s. p. (č.\nl. 422 spisu), ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 12.01.2017. Súd prvej inštancie zaslal\nsporovým stranám oznámenie zo dňa 17.01.2017 o vstupe intervenienta, spoločnosti Tusculum,\ndo konania. Na základe vyjadrení sporových strán k doručenému oznámeniu o vstupe spoločnosti\nTusculum ako intervenienta do konania, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. októbra 2017, č.\nk. 12Cb/1/2017-473, vstup intervenienta, tzn. spoločnosti Tusculum, do konania na strane žalobcu\nnepripustil. Tento svoj záver súd prvej inštancie odôvodnil tým, že spoločnosť Tusculum so žalobcom\nnetvoria nerozlučné spoločenstvo a nesúhlasom samotného žalobcu ako súčasného držiteľa a vlastníka\npredmetnej pohľadávky so vstupom intervenienta na jeho strane do konania.\n29. Podnet na vstup do konania podala aj spoločnosť MCST (č. l. 478 spisu) dňa 17.01.2018, a to\nz dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky zo spoločnosti Tusculum ako postupcu na postupníka,\nspoločnosť MCST na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2018. Súd prvej inštancie\nv uznesení zo dňa 12. februára 2018, č. k. 12Cb/1/2017-500, vstup intervenienta, spoločnosti MCST,\ndo konania na strane žalobcu nepripustil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca spolu so\nspoločnosťou MCST netvoria nerozlučné spoločenstvo. Za daných okolností a s poukazom na ust. §\n85 C. s. p., prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného úkotu podľa ust. § 149-154 C. s. p.\nuplatnené intervenientom vyžadujú súhlas strany, inak na ne súd neprihliada. Vzhľadom ku skutočnosti,\nže žalobca nemá záujem na vstupe intervenienta (spoločnosti MCST) do konania, neboli podľa súdu\nprvej inštancie splnené predpoklady na jeho vstup do konania, preto jeho vstup do konania nepripustil.\n30. Predmetom odvolacieho konania je námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne právne\nposúdil platnosť zmluvy, na základe čoho potom dospel k záveru, že žalobca predmetnú pohľadávku\nnevlastní a nie je preto ani aktívne vecne legitimovaný. Rovnako žalobca namietal zmluvu ako\nsimulovaný právny úkon, a to s ohľadom na platobné podmienky zakotvené v zmluve, ktoré boli\npre žalobcu nevýhodné, tzn. dohodnuté v jeho neprospech. Záver súdu prvej inštancie o platnosti\nzmluvy namietol žalobca s argumentáciou o absencii zákonom predpísaných náležitostí (ceny za\nodplatné postúpenie pohľadávky, resp. aspoň minimálne kritérium jej výpočtu) a existencii takých\nprávnych vád, ktoré majú za následok jej neplatnosť. Právne vady podľa žalobcu spočívali v tom,\nže nedošlo ku kvalifikovanému oznámeniu postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupcom, ktoré by bez\nďalšieho zakladalo aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca ďalej\npoukázal na nedostatky, ktoré vykazuje „overená kópia“ zmluvy, konkrétne absencia prepojenia zmluvy\ns osvedčovacou doložkou, vyhotovenou Obecným úradom Vlčkovce dňa 30.06.2003. Zdôraznil, že\nosvedčovacia doložka nie je pevne zviazaná a spojená s telom zmluvy, tzn. previazaná trikolórou alebo\nprelepením okrajov v hornom rohu a označenie prelepenia pečiatkou matriky obce). So zmluvou je pevne\nspojená jedine osvedčovacia doložka o legalizácii podpisu predsedu predstavenstva spoločnosti MCST,\nktorú vykonal notár. Žalobca upozornil, že on ani jeho právny zástupca nikdy nepotvrdili autentickosť a\nvierohodnosť zmluvy v takej forme, v akej bola spoločnosťou MCST predložená súdu prvej inštancie.\n31. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého\nje zrejmé, že súd prvej inštancie považoval za prvoradé vysporiadať sa s právnym posúdením otázky\nuzatvorenia zmluvy. K tvrdeniu žalobcu, že zmluva sa prieči účelu a cieľu, ktorý účastníci postupovaním\npohľadávky chcú dosiahnuť a je pre žalobcu nevýhodná, súd prvej inštancie uviedol, že zmluva v danom\nprípade nepredstavuje simulovaný právny úkon, pretože v nej bola pohľadávka presne špecifikovaná a\nzmluvné strany sa v nej dohodli, že pri postúpení pohľadávky sa riadia príslušnými ust. § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi žalobcom a spoločnosťou MCST\ndošlo k platnému uzavretiu zmluvy v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správnosti\nzáveru o platnom uzavretí zmluvy a tým aj platnom postúpení pohľadávky podľa súdu prvej inštancie\n\nsvedčilo okrem iného aj stretnutie zmluvných strán konané dňa 10.10.2006 (ďalej len „stretnutie“), kde\nzmluvné strany za účasti svojich právnych zástupcov skonštatovali, že došlo k uzatvoreniu zmluvy,\npričom ani jedna zo strán, a teda ani JUDr. Jurčo, právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na\nuvedenom stretnutí, nespochybnil jej autentickosť. S prihliadnutím na závery zo stretnutia týkajúceho sa\npostúpenia predmetnej pohľadávky, kde bola táto žalobcovi v notársky overenej fotokópii predložená,\nžalobca svojím podaním zo dňa 27.10.2006 zobral späť odvolanie podané proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 28. júla 2006, č. k. 45Cb/41/2001-94, ktorým pripustil zámenu účastníkov na\nstrane žalobcu tak, že z konania vystúpi a na jeho miesto vstúpi spoločnosť MCST. Ďalej súd prvej\ninštancie poukázal na pojednávanie pred Krajským súdom v Bratislave, kde právny zástupca žalobcu\npotvrdil, že zmluva bola uzatvorená tak, ako to vyplýva aj z ďalších listín. Vzhľadom na predložené\ndôkazy bol súd prvej inštancie toho názoru, že v konaní nikto nespochybnil uzavretie zmluvy. Napriek\ntomu, že originál zmluvy bol skartovaný z dôvodu, že žalobca z určitých dôvodov namietal postúpenie\npohľadávky, súd prvej inštancie skonštatoval, že uvedená skutočnosť nerobí takúto zmluvu neplatnou.\n32. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na doplnenie v tejto\nsúvislosti uvádza, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané uzavretie zmluvy medzi\nžalobcom a spoločnosťou MCST, a to bez ohľadu na skutočnosť, že originály zmluvy boli žalobcovi ešte\nv deň jej uzavretia, tzn. 14.05.2003 vydané spoločnosťou MCST, a podľa tvrdení žalobcu zničené.\n33. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.09.2013, sp. zn. 3Cdo/65/2012 je zrejmé, že „uzavretie\nzmluvy o postúpení pohľadávky je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa,\npôvodný veriteľ (postupca) stráca postúpenú pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou\nspojenými a nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postúpením\npohľadávky sa veriteľom stane postupník. Ak veriteľ postúpil pohľadávku po začatí súdneho konania proti\ndlžníkovi, stráca aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,\nže ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, v skutočnosti toto oprávnenie nemá.“ Odvolací súd\nzdôrazňuje, že samotné zničenie originálov zmluvy o postúpení pohľadávky nespôsobuje automatické\nnavrátenie pohľadávky z postupníka postupcovi, v tomto prípade žalobcovi.\n34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že k podpisu žalobcu na zmluve bola vyhotovená osvedčovacia\ndoložka Obecným úradom Vlčkovce až dňa 30.06.2003 a k podpisu predsedu predstavenstva za\nspoločnosť MCST bola vyhotovená osvedčovacia doložka notárom, JUDr. Ľubomírom Vlhom, dňa\n03.07.2003. Originál podpísanej zmluvy bol následne spoločnosťou MCST spolu s vyhotovenou kópiou\nzmluvy predložený dňa 31.08.2006 na overenie na notárskom úrade JUDr. Miloslava Kováča, ktorý\nskonštatoval, že sa jedná o úplnú kópiu listiny (zmluvy) pozostávajúcej z 3 listov, ktorá sa doslova\nzhoduje s úplným prvopisom pozostávajúcim zo 4 listov (č. l. 107-109 spisu). Z uvedeného vyplýva,\nže overenie fotokópie zmluvy sa uskutočnilo dňa 31.08.2006, a preto podľa odvolacieho súdu nemohlo\ndôjsť k zničeniu originálov zmluvy ešte dňa 14.05.2003, ako tvrdí žalobca. Odvolací súd uvádza, že\noriginály v plnom rozsahu nahrádzajú ich notársky osvedčené kópie.\n35. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 07.07.2006 (č. l. 85 spisu), (tak ako už bolo\nvyššie uvedené ), bol zo strany spoločnosti MCST podaný návrh na zámenu účastníka konania, prílohou\nktorého bola iba vo fotokópii predložená zmluva s osvedčenými podpismi zmluvných strán. Krajský\nsúd v Bratislave uznesením zo dňa 28. júla 2006, č. k. 45Cb/41/01-94, pripustil zámenu účastníka\nna strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobca a na jeho miesto na strane žalobcu do konania\nvstúpi spoločnosť MCST. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (č. l. 94 spisu) podal\nžalobca odvolanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila spoločnosť MCST podaním doručeným súdu prvej\ninštancie dňa 26.10.2006 (č. l. 105-106 spisu), ktorého prílohou boli: 1) už overená fotokópia zmluvy s\nosvedčovacími doložkami podpisov zmluvných strán, 2) kópia vyhlásenia uskutočneného žalobcom dňa\n20.09.2004 o vzdaní sa nároku na plnenie z pohľadávok vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného pod\nsp. zn. 45Cb/41/01 voči žalovanému v prospech spoločnosti MCST s podpisom žalobcu osvedčeným\nObecným úradom Vlčkovce dňa 23.09.2004, ktorej pravosť bola osvedčená na notárskom úrade JUDr.\nMiloslava Kováča dňa 31.08.2006 (č. l. 110 spisu) a 3) záznam zo stretnutia uskutočneného dňa\n10.10.2006 (č. l. 111 spisu).\n36. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 26. októbra 2006, č. k. 2Obo/255/2006-115,\nnapadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. júla 2006, č. k. 45Cb/41/01-94, zmenil\na zámenu účastníka na strane žalobcu nepripustil. Dňa 27.10.2006, tzn. deň po vydaní rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu, bolo na súd prvej inštancie osobne podané späťvzatie odvolania žalobcom (č. l.\n113 spisu), ktoré tento odôvodnil osobným stretnutím uskutočneným dňa 10.10.2006 so zástupcami\nspoločnosti MCST (ďalej len „stretnutie“), kde mu bola predložená kópia zmluvy overená u notára dňa\n31.08.2006 (č. l. 107-109 spisu), na základe ktorej došlo ku zmene účastníka konania - žalobcu. Ako\njediný dôvod podania odvolania žalobca uviedol, že spoločnosť MCST nedisponovala originálom zmluvy.\nPrílohou tohto späťvzatia bol aj záznam zo stretnutia vo fotokópii (č. l. 114 spisu), z ktorého vyplývalo,\nže sa na ňom prebrali aktuálne otázky ohľadne pohľadávok spoločnosti MCST voči žalobcovi a voči\nžalovanému, pričom JUDr. Jurčovi bola predložená notársky overená kópia originálu zmluvy, ktorý ju\nprevzal a po jej preštudovaní nespochybnil jej autentickosť.\n37. Odvolací súd konštatuje, že z jednotlivých úkonov urobených žalobcom v priebehu konania,\nako napríklad uzavretie zmluvy, vyhlásenie o vzdaní sa nároku na plnenie žalovaného v prospech\nspoločnosti MCST (č. l. 110 spisu), späťvzatie odvolania (č. l. 113 spisu), vyplýva, že si bol vedomí\nplatného uzavretia zmluvy ako aj všetkých následkov, ktoré s právnym úkonom postúpenia pohľadávky\nprávna úprava spája, okrem iného aj stratu aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.\n38. K žalobcom tvrdenej neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie určenia ceny za odplatné postúpenie\npohľadávky, odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník pripúšťa možnosť uzavrieť platnú zmluvu o\npostúpení pohľadávky aj bezodplatne, a nie len za odplatu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. februára 2014, sp. zn. 2Obo/6/2013, v ktorom je uvedené, že\n„Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky je označenie zmluvných strán, identifikácia\npostúpenej pohľadávky /popis pohľadávky, čo do jej výšky a právneho dôvodu jej vzniku/. Nevyhnutnou\nsúčasťou zmluvy o postúpenie pohľadávky je dojednanie o tom, či ide o bezodplatnú, či odplatnú\nzmluvu. V prípade odplaty musí byť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky. V opačnom prípade\nje zmluva o postúpení pohľadávky z dôvodu neurčitosti a možnosti obchádzania zákona neplatná (§\n37 a 39 Občianskeho zákonníka).“ Rovnako z tohto uznesenia, sp. zn. 2Obo/6/2013, vyplýva, že ak\nzmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu, že sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky,\na teda ani cenu za jej postúpenie, tak na základe takejto zmluvy o postúpení pohľadávky sa postupník\nstal veriteľom pohľadávky bezodplatne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že\nabsencia konkrétnej výšky odplaty v zmluve nespôsobuje jej neplatnosť, ale následkom je bezodplatné\npostúpenie pohľadávky.\n39. Odvolací súd považoval za potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. apríla 2015,\nsp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého „určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a\nje považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah\nnie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie\nplatnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností\no určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky\nnemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a § 266\nods. 1 až 3 OBZ. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou\nvšeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak.“\n40. Okrem vyššie uvedených nedostatkov zmluvy žalobca namietal aj nedostatok overenej kópie zmluvy\npredloženej spoločnosťou MCST, ktorý mal spočívať v absencii prepojenia (previazania trikolórou\nalebo prelepením okrajov v hornom rohu a označenie prelepenia pečiatkou matriky obce) zmluvy s\nosvedčovacou doložkou vyhotovenou Obecným úradom Vlčkovce dňa 30.06.2003. Pevné spojenie\nzmluvy bolo iba s osvedčovacou doložkou o legalizácii podpisu predsedu predstavenstva spoločnosti\nMCST. Sládečka, ktorú vykonal notár. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon pre platnosť\nzmluvy o postúpení pohľadávky síce vyžaduje písomnú formu, ale nevyžaduje, aby podpisy zmluvných\nstrán boli osvedčené.\n41. Žalobca v ďalšom argumentoval rozporom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie s\nprávnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. októbra 2006, č. k.\n2Obo/255/2006-115, kde v uznesení, sp. zn. 2Obo/255/2006, súd poukázal na znenie ust. § 525 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou\nveriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ\nnemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.“ Súd rovnako v tomto uznesení uviedol, že „V súdenej\nveci pohľadávka je predmetom sporu a sotva je postihnuteľná exekúciou. Ak by aj postihnuteľná bola,\n\ntento spor by nemal logiku.“ K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z uznesenia,\nsp. zn. 2Obo/255/2006 nie je celkom zrejmé, na základe akých skutočností dospel odvolací súd k\ndaným záverom. Odvolací súd sa môže len domnievať, že pravdepodobne odvolací súd v uznesení,\nsp. zn. 2Obo/255/2006, vychádzal z exekučnej imunity štátu, ktorý právny názor bol však ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít už prekonaný.\n42. K rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 13Co/329/2016, na ktorý\nžalobca v odvolaní poukázal, odvolací súd uvádza, že sa v ňom riešil spor z úverovej spotrebiteľskej\nzmluvy, ktorá obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu v tom, že spotrebiteľ nebol\noprávnený bez písomného súhlasu veriteľa postúpiť pohľadávku tretím osobám, naopak dodávateľ\nbol oprávnený pohľadávku zo zmluvy tretím osobám postúpiť bez toho, aby dlžník (spotrebiteľ) s\ntakýmto postupom udelil písomný súhlas. V danom spore sa uskutočnilo postúpenie pohľadávky na\nžalobcu na základe neprijateľnej podmienky, upravenej v spotrebiteľských zmluvách, z ktorého dôvodu\ntakéto postúpenie súdy vyhodnotili ako neplatné. Vzhľadom na to, že nedošlo k prevodu práva z\nuvedenej úverovej zmluvy na žalobcu, tento sa nestal nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací\nsúd konštatuje, že uvedené rozhodnutie nerieši situáciu ako je predmetom tohto sporu.\n43. V rámci rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9. decembra 2009, sp. zn. 31Cdo/1328/2007 (R\n61/2010) bolo skonštatované, že ak oznámil postupca dlžníkovi postúpenie pohľadávky postupníkovi,\ndlžník nemá (s výnimkou prípadov uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, eventuálne prípadov,\nv ktorých by dlžník preukázal, že postúpenie pohľadávky malo za následok zmenu/zhoršenie jeho\nprávneho postavenia) voči postupníkovi v spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na\nnámietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.\n44. Žalobca v rámci svojho odvolania poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 11. júna 2003, sp. zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi\no postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej\npohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal\nexistenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať\nneplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by\npostúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.\n45. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdna prax sa už odklonila od\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pod sp. zn. 4Obo/210/2001. Odklon od uvedeného rozhodnutia\nvyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2008, pod sp. zn. 2Obo/49/2008, ako aj\nz rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2009, pod sp. zn. 1Cdo/76/2007, podľa ktorého v\nspore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku\nskutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení\npohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 03.07.2012,\npod sp. zn. IV. ÚS 337/2012.\n46. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49, uviedol, že „právny názor\nokresného súdu zhodný s názorom krajského súdu v tom, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou\npovinnosťou skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mala sťažovateľka uplatňované\npohľadávky nadobudnúť, aj keď to správkyňa nenamietala, nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej\nsúdnej praxi. Podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž platí, že oznámenie\npostúpenia cedentom (doterajším veriteľom) zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o\npostúpení. Dlžník tak podľa citovaného ustanovenia nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva\nbola uzatvorená, a fortiori tak nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti (zhodne už R 119/2003);\njeho závery boli síce neskôr čiastočne relativizované v R 46/2009, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky\nv rozpore s § 525 Občianskeho zákonníka, ale o taký prípad v prerokúvanej veci nejde. Vo vzťahu\nk dlžníkovi je tak v týchto prípadoch postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo\nk postúpeniu (zmene veriteľa), podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nerozhodné je, či je\ntoto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou\no postúpení pohľadávky (v podobe kúpy pohľadávky, jej darovania či zabezpečovacieho postúpenia\npohľadávky a pod.), ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa\nprípadne môžu navzájom voči sebe domáhať bezdôvodného obohatenia.“\n\n47. Vzhľadom na to, že každé rozhodnutie súdu vychádza z hodnoteného skutkového stavu, ktorý je v\nkaždom prípade iný, odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnom konaní žalobca v postavení postupcu\nžalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky neoznámil a túto skutočnosť rovnako kvalifikovaným\nspôsobom neoznámila dlžníkovi ani spoločnosť MCST v postavení postupníka. V predmetnom spore\nsa dlžník (žalovaný) o postúpení pohľadávky dozvedel v súvislosti s rozhodovaním súdov o návrhu\nna zámenu účastníka konania podanom spoločnosťou MCST, prílohu ktorého tvorila zmluva. Tým,\nkto primárne namieta platnosť zmluvy je podľa odvolacieho súdu samotný žalobca, nie žalovaný. Z\nuvedeného dôvodu odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v skúmaní platnosti\nzmluvy za správny, a nie v rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami, na ktoré sa odvolával žalobca.\nNemenej dôležitá skutočnosť je aj tá , že žalobca na jednej strane uvádza, že Zmluvu o postúpení\npohľadávky uzatvoril so spoločnosťou MCST , avšak neskôr ju považoval za pre neho nevýhodnú\na preto došlo k jej zničeniu. Teda nespochybnil jej uzatvorenie a podpísanie. Následne spochybnil, že\nnebola platne podpísaná , overená a pod., čím sám vyvrátil svoje tvrdenie a aj z uvedeného dôvodu\nvyhodnotil odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu za irelevantnú.\n48. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu,\ndospel k záveru, že žalobca so spoločnosťou MCST uzavreli platnú zmluvu o postúpení pohľadávky,\nktorá je predmetom tohto sporu. Odvolacie dôvody vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné s poukazom\nna to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny\nzáver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo\nveci samej podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.\n49. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 396 ods. 1 C. s.\np. v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému\nvzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žalovaný žiadne trovy neuplatnil,\nodvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže\npodať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ\nmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť\nspísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 227, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526"}, {"guid": "171ccb4b-1911-4044-be8a-aa061ca5d838:4e4cf9e0-940e-4eb3-9058-71f095cdeb7a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6415207226.1", "spisova_znacka": "13Co/329/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/329/2016 z 26. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6415207226.1"}], "citovane_v": [{"guid": "66a1233a-ea74-4f23-af84-370d3c4294a6:17c35f01-2694-4827-af3f-a63748dd350f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2314223607.2", "spisova_znacka": "21Cob/123/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/123/2019 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2314223607.2"}]}