{"guid": "58890376-16d7-4f6a-a173-4cf852009a03:f58e615c-9d7b-4ed1-8c87-58a932c15d04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201434.1", "spisova_znacka": "2Sžk/10/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/10/2018 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 2Sžk/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201434.1", "identifikacne_cislo": "1017201434", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "nazov": "§ 469 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-469"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-o", "nazov": "§ 108 ods. 2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/175-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/175/#paragraf-4a", "nazov": "§ 4a zákona č. 175/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175/#paragraf-4a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/175-1999/paragraf-4a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-469", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/1999/175#paragraf-4a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f58e615c-9d7b-4ed1-8c87-58a932c15d04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201434.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201434.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201434.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/10/2018\n1017201434\n30. 09. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201434.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka\ncirkev, farnosť Zbehy, so sídlom Zbehy 60, IČO: 34 013 997, právne zastúpený: JUDr. Jozefom\nZámožíkom, PhD., advokátom, so sídlom Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy\na výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P. O. BOX 100, Bratislava, za účasti:\nMH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: MAPLE\n& FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25. apríla 2016, rozhodujúc o\nkasačnej sťažnosti žalovaného (sťažovateľ 1/) a účastníka konania (sťažovateľ 2/) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/199/2017-293 zo dňa 16. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/199/2017-293 zo dňa\n16. novembra 2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky priznáva kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a 2/ odkladný účinok.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1S/199/2017-293 zo dňa 16.\nnovembra 2017 vydaným pri opakovanom rozhodovaní vo veci, postupom podľa § 191 ods. 1 písm.\ne/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa 25.04.2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu - Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008\nzo dňa 30.03.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský\nsúd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania vrátane náhrady trov predchádzajúceho kasačného konania.\n2. Predmetom súdneho prieskumu bolo Rozhodnutie č. 14360/2016/B624-SV/26066/To zo dňa\n25.04.2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo\ndňa 30.03.2016, ktorým v konaní o návrhu spoločnosti MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie zo dňa\n15.02.2016, vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia v k. ú. Y. v\nspoluvlastníctve žalobcu, v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods.\n2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach\ntýkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“), pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, k. ú. A.,\n\nY., B., P.Ž., Y., Č.. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným vo\nvýroku tohto rozhodnutia v k. ú. Y. v spoluvlastníctve žalobcu určil prvostupňový správny orgán podľa\n§ 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015,\nznalecký úkon č. 416/2015 zo dňa 10.12.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších\npredpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v\nodbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác.\n3. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Namietal, že značná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje iba na\nsumarizáciu faktov predchádzajúceho konania, citovanie odvolaní žalobcu, uvedenie ustanovení\npríslušných právnych predpisov a strohé odmietnutie návrhov žalobcu bez akéhokoľvek podrobnejšieho\nodôvodnenia podaných námietok a argumentácie žalobcu. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav\nveci a nezaoberal sa dôsledne argumentmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu\nstavebného úradu.\n4. V žalobných dôvodoch uviedol, že pred začatím samotného vyvlastňovacieho konania mu bol\ndňa 20.01.2015 doručený list s označením - Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v prílohe ktorej\nnavrhovateľ vyvlastnenia (MH Invest, s.r.o.) zaslal návrh kúpnej zmluvy, v ktorom na základe znaleckého\nposudku ponúkol za pozemky vo vlastníctve žalobcu sumu 12 893,36 eur. Žalobca s ponukou nesúhlasil,\nnakoľko cena určená na základe znaleckého posudku bola značne podhodnotená, preto na návrh\nnereagoval. Argumentácia o nízkej cene pozemkov bola odôvodnená a odprezentovaná právnym\nzástupcom žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2016 na Okresnom úrade Nitra, v priebehu\nktorého predložil písomné námietky, ktorými poukazoval na nesprávne určenie ceny za vyvlastňované\npozemky v znaleckom posudku, nakoľko pri použití metódy polohovej diferenciácie je nutné, aby\ncena akou bola vyvlastňovaná nehnuteľnosť ocenená, zodpovedala trhovej cene rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti. V súvislosti s tým žalobca poukázal na znalecký posudok č. 1/2016,\nvypracovaný znalcom Ing. D. L., dňa 16.01.2016 na účely vyvlastňovania pozemkov, ktoré patria\ndo vlastníctva iného subjektu - Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra. Pozemky, ktoré patria do\nvlastníctva tohto subjektu, boli taktiež určené na výstavbu predmetného strategického parku a sú\nv priamom susedstve s vyvlastňovanými pozemkami žalobcu, obe skupiny pozemkov sa vyznačujú\nrovnakým charakterom a kvalitou, pričom pri pozemkoch Biskupstva Nitra ustanovil Ing. D. L. v\nznaleckom posudku s použitím metódy polohovej diferenciácie cenu vyvlastňovaných pozemkov na 27,eur za m2.\n5. Vo vzťahu k argumentácii o objektívnom stanovení ceny vyvlastňovaných nehnuteľností formou\nznaleckého posudku poukázal na ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, ako aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 s tým, že z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR\njednoznačne vyplýva nutnosť analyzovania miestneho trhu s použitím všetkých troch spomínaných\nmetód pri určovaní ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom použitím metódy\npolohovej diferenciácie. Žalovanému vytkol, že s argumentáciou žalobcu k tejto otázke sa vysporiadal\nnedostatočne, resp. vôbec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže preskúmanie správnosti\ntransparentnosti a objektívnosti znaleckého posudku by malo značný vplyv na výšku priznanej finančnej\nnáhrady a na charakter samotného rozhodnutia žalovaného. Nezohľadnením tejto argumentácie došlo\nk postupu v rozpore s princípom materiálnej pravdy a nutnosťou spoľahlivo a precízne zistiť skutočný\nstav veci, ako aj vysporiadať sa s námietkami a argumentáciou žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 8Sžo/16/2008) pričom žalovaný mal možnosť vykonať dodatočné dokazovanie ustanovením\nznalca v zmysle správneho poriadku.\n6. Nesúhlasil s tým, že navrhovateľ vyvlastnenia nedisponuje pozemkami, ktoré by bolo možné\nprideliť ako náhradné. Navrhovateľom je právnická osoba, ktorá je 100 % dcérskou spoločnosťou\nžalovaného a v nedávnej minulosti bola v 100% vlastníctve žalovaného, v konaní aj podľa svojich\nvlastných tvrdení vystupuje v mene Slovenskej republiky, teda štátu pri realizovaní strategických cieľov\n- prípravy priemyselného parku pre príchod významného investora, navrhovateľ vyvlastnenia teda\nzákonite disponuje pozemkami, ktoré by mohol ponúknuť ako náhradu za vyvlastňované pozemky\nžalobcu. Ani jedna zo žalobcom špecifikovaných možností poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme\nnáhradného pozemku zo strany žalobcu nebola realizovaná, bolo zohľadnené tvrdenie navrhovateľa, že\nnedisponuje žiadnymi dostupnými pozemkami, teda žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami\n\nžalobcu uvedenými v tejto otázke a svojim rozhodnutím zasiahol do práv žalobcu na určenie primeranej\na zákonnej náhrady za svoje vyvlastňované pozemky.\n7. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť\ndohodou alebo iným spôsobom. Okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie k vyvlastneným\npozemkom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku, čiže pri námietke\nvoči výške náhrady za vyvlastnenie postupoval podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. keď náhradu za\nvyvlastnenie určil v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku\na vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez\nprerušenia konania. Zdôraznil, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999\nZ.z., ako aj stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní, žalovaný preto nebol\noprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady\nza vyvlastnenie. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správny orgán mal vo vyvlastňovacom konaní\npostupovať podľa § 36 správneho poriadku a nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie a žalobcom\nuvedenú judikatúru nie je možné v žiadnom prípade aplikovať na tento prípad, keďže nezohľadňuje\npríslušné ustanovenia zákona č. 175/1999 Z.z. ako osobitného predpisu vo vzťahu k stavebnému\nzákonu. K otázke možnosti poskytnutia náhradných pozemkov zdôraznil, že z vyjadrenia navrhovateľa\nvyvlastnenia vyplýva, že nemá vo svojom vlastníctve pozemky, ktoré by mohol použiť na zámenu, pričom\nuviedol, že má vo vlastníctve výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie stavby a žiadne\niné, ktoré by mohol žalobcovi ako náhradné pozemky prideliť. Poukaz na to, že sa jedná o spoločnosť v\n100 % -nom vlastníctve štátu považuje za nedôvodný, okresný úrad postupoval v súlade so zákonom,\nkeď námietku žalobcu ohľadne poskytnutia náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov formou\nzámeny pozemkov zamietol. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považoval za\núčelové.\n8. V predchádzajúcom konaní krajský súd rozsudkom 1S/107/2016 -126 zo dňa 8.9.2016 vyhovel\nžalobe v celom rozsahu, zrušil rozhodnutia právnych orgánov oboch stupňov z dôvodu, že napadnuté\nrozhodnutie vychádzalo zo zistenia skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci. Odôvodnenie rozsudku poukázalo na právnu úpravu vyvlastnenia podľa stavebného zákona,\nprávnu úpravu dokazovania podľa správneho poriadku a ústavnoprávny rozmer vyvlastnenia ako\nobmedzenia vlastníckeho práva. Za rozhodujúce považoval to, že nebola v správnom konaní\nzohľadnená žalobcova námietka vo vzťahu k správnosti postupu znalca pri určovaní výšky náhrady za\nvyvlastňované pozemky, nezohľadnenie jeho požiadavky na dokazovanie v tejto otázke s vyslovením\nnázoru o možnosti ustanoviť v správnom konaní kontrolného znalca (bod 66 odôvodnenia). Rovnako\npovažoval za dôvodnú žalobnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v otázke\nmožnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku. Uložil správnym orgánom\ndoplniť dokazovanie, aby skutkový stav ohľadne možnosti poskytnutia požadovanej náhrady formou\nnáhradných pozemkov bol nepochybne zistený.\n9. Rozsudok krajského súdu zo dňa 8.9.2016 bol v kasačnom konaní zrušený rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sžk/2/2017 zo dňa 26.07.2017 a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd vyhodnotil kasačné sťažnosti žalovaného a pribratého účastníka ako dôvodné. Krajskému\nsúdu vytkol, že vec posudzoval výlučne podľa ustanovení všeobecnej úpravy vyvlastnenia v stavebnom\nzákone (lex generalis), bez zohľadnenia na vec sa vzťahujúcej špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v\nzákone o významných investíciách (lex specialis), bez odôvodnenia takéhoto postupu. Zároveň poukázal\nna viazanosť právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP.\n10. Krajský súd v Bratislave po opätovnom prejednaní veci opätovne konštatoval, dôvodnosť žaloby\nnakoľko žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci,\nnepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutkový stav,\nhlavne ohľadne výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu a možnosti pridelenia náhradného\npozemku žalobcovi za vyvlastnené pozemky. Zdôraznil, že vyvlastňovacie konanie a následné\nrozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale v preskúmavanej\nveci musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v zákone č. 175/1999 Z.z., ako aj podmienky obsiahnuté\nv zákone č. 50/1976 Zb.\n11. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci bola spornou otázka zákonnosti určenia\nprimeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom. Zákon č. 50/1976 Zb. v § 111 ods. 2 a rovnako\n\naj zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú\nnehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom\na keďže zákon č. 175/1999 Z.z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2\nzákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je potrebné za ňu\npovažovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v\nporovnateľnej kvalite. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžo/16/2008 zo 17.04.2008, sp. zn. 8Sžo/63/2014 z 20.11.2014, sp. zn. 4Sžo/65/2015 z 05.05.2015,\nkde konkretizoval, že primeraná náhrada za vyvlastnenie sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu,\nvšetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých\nvýnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom\nposudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter\nštvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je\nnajpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu\nv podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou\ninformovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.\n12. Podľa krajského súdu z rozhodnutia stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2016/012299-008 zo dňa\n30.03.2016 nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to\npredpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená\nlen metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015,\nvypracovaného ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie trhovej ceny\npozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda).\n13. Správny súd tiež dôvodil, že pre účely vyvlastňovacieho konania musí návrh na vyvlastnenie\npodľa § 112 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. obsahovať okrem iného aj návrh náhrady. Podľa jeho\nnázoru skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti\npostupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť\nskutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 4a\nods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je\nteda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované\npozemky. O to viac to platí v prípade, že zo strany dotknutého vlastníka boli vznesené vážne výhrady\nproti navrhnutej náhrade za vyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým posudkom.\n14. Vytkol stavebnému úradu, že sa s námietkami žalobcu ohľadne zákonnosti znaleckého posudku\nnáležitým spôsobom nevysporiadal. Považoval za nedostatočné ak sa stavebný úrad obmedzil len na\nkonštatovanie, že pri určení výšky náhrady za vyvlastňované pozemky vychádzal zo zaobstaraného\nznaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015, a z dôvodu, že správny orgán hodnotí iba\nto, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov\nvykonaných správnym orgánom, nie je oprávnený znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť\nho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Poukázal na to, že na odborné posúdenie\nzistenia primeranej náhrady za vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny\nmal správny orgán možnosť, použijúc primerane § 36 zákona č. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca, ktorý by\nnebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa vyvlastnenia. Znaleckým\nposudkom, obstaraným si stavebným úradom, určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada\nza vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (správny súd\ntu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2008 zo 17.04.2008).\n15. Považoval za pochybenie žalovaného, keď námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti a objektívnosti\nznaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa 31.07.2015 vyhodnotil za irelevantné s odôvodnením, že zákon\nč. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnému zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným zákonom, ktorý v prípade\nstavieb, ktoré sú významnou investíciou upravuje v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. postup správnych\norgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak vyvlastnený uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za\nvyvlastnenie. Vzhľadom na túto osobitnú zákonnú úpravu neboli stavebný úrad a ani žalovaný oprávnení\nkonať a rozhodnúť o námietke žalobcu, týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, pričom žalobca sa s\ntakouto požiadavkou môže obrátiť na súd žalobou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Uvedené namietal\nžalovaný a ďalší účastník aj v konaní pred správnym súdom, odvolávajúc sa na účel zákona č. 175/1999\n\nZ.z., ktorým je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov pri realizácii významných\nstrategických investícií.\n16. Správny súd nespochybnil, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k zákonu č. 50/1976 Zb. osobitným\npredpisom, čo nakoniec vyplýva aj z § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z. V tejto súvislosti\nvšak poukázal na to, že samotný zákon č. 175/1999 Z.z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu orgánu\npovinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe\nznaleckého posudku a keďže zákon č. 175/1999 Z.z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade\ns § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z.z.) je\npotrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom\nistom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti,\no vyvlastnení ktorej sa koná. Takýto postup ako konštatoval správny súd pri určení primeranej náhrady\nza vyvlastnenie v preskúmavanej veci dodržaný nebol.\n- Správny súd rovnako nespochybnil ani to, že účelom zákona č. 175/1999 Z.z. je zjednodušenie\nusporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, čo\nnapokon taktiež vyplýva z § 1 tohto zákona. Zastával názor, že tým nemožno ospravedlniť nezákonnosť\nvyvlastňovacieho konania na účel realizácie významnej investície, spočívajúcu v nedodržaní zákonného\npostupu správneho orgánu pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie. Na základe toho dospel k\nzáveru, že odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd podľa §\n4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. možno iba v prípade, ak bol zo strany správneho orgánu dodržaný\nzákonný postup pri určení primeranej náhrady za vyvlastnenie a vyvlastnený aj napriek tomu požaduje\nvyššiu náhradu za vyvlastnenie.\n17. K časti, kde žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možného poskytnutia\nprimeranej náhrady za vyvlastnenie formou náhradných pozemkov. Podľa názoru krajského súdu\nsprávny orgán pri rozhodovaní nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní\nnevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo\nforme náhradného pozemku a v rozhodnutí len uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že podľa vyjadrenia\nnavrhovateľa vyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nedisponuje. Zo strany\nžalobcu bola prejavená vôľa na majetkové vyrovnanie formou pridelenia náhradného pozemku (§ 111b\nods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v tomto smere vykonať\ndokazovanie, či navrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemky, ktoré by bolo možné prideliť žalobcovi ako\nnáhradné, resp. či môže za týmto účelom nejaké pozemky získať. Správny súd tu poukázal na to,\nže v zmysle § 111b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok\npridelením náhradného pozemku, ak s tým vyvlastnený súhlasí, má prednosť pred poskytnutím náhrady\nv peniazoch. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby správny orgán aj v tomto smere doplnil\ndokazovanie, aby skutkový stav ohľadne možnosti poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie\nformou náhradných pozemkov bol nepochybne zistený.\n18. Správny súd tak aj po novom prejednaní veci dospel k záveru, že správny orgán vo vyvlastňovacom\nkonaní, keďže postupuje aj v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. (§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.), je povinný\nrešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí aj zásada materiálnej pravdy, teda\npresné a úplné zistenie skutkového stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných\ndôkazov. Stavebný úrad a žalovaný boli teda povinní vykonať všetky dôkazy pre úplné a presné zistenie\nskutkového stavu týkajúceho sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti pridelenia náhradného\npozemku žalobcovi za vyvlastnené pozemky.\n19. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podali kasačnú sťažnosť žalovaný\n(ďalej len ,,sťažovateľ 1/“) a účastník konania MH Invest, s.r.o., (ďalej len ,,sťažovateľ 2/“). Súčasne\nvo svojich kasačných sťažnostiach podali návrh, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal ich\nkasačným sťažnostiam odkladný účinok.\n20. Sťažovateľ 1/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440\nods. 1 písm. i) SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n\n1 písm. j) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n21. Mal za to, že spôsob akým sa krajský súd vysporiadal s povinnosťou uloženou v zrušujúcou rozsudku\nnie je dostatočný. Krajský súd v rozsudku uviedol rovnaký názor ako v zrušenom rozsudku. Samotné\nskonštatovanie, že „... správny súd nespochybňuje, že zákon č. 175/1999 Z.z. je vo vzťahu k zákonu\nč. 50/1976 Zb. osobitným predpisom ...“ (bod 71) a ďalej len opis predpokladaného priebehu ďalšieho\nkonania nepovažoval za dostatočný. Správny súd sa podľa jeho názoru v prvom rade nevysporiadal s\nnámietkou žalovaného akým spôsobom má byť naplnený účel zákona č. 175/1999 Z.z. spočívajúci v\nzjednodušení a urýchlení vyvlastňovacieho konania (odkázaním vyvlastneného bez prerušenia konania\nna súd). V prípade, ak by na základe právneho názoru krajského súdu okresný úrad postupoval pri\nvysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri\nkaždom inom dôkaze a každej inej námietke, a teda by nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, nie\nje zrejmé, čo by následne bolo predmetom konania pred súdom v konaní podľa § 4a ods. 4 zákona\nč. 175/1999 Z.z., keďže by celé dokazovanie, ktoré by mal vykonať správny súd už realizoval správny\norgán.\n22. S poukazom na ust. § 440 ods. 2 SSP namietol nesprávne právne posúdenie krajským súdom, ktorý\nnesprávne subsumoval zistený skutkový stav pod normy všeobecného právneho predpisu (stavebný\nzákon a správny poriadok), pričom naďalej ignoroval existujúci špeciálny zákon (zákon č. 175/1999\nZ.z.). Na základe tohto omylu nesprávne vyhodnotil postup okresného úradu a žalovaného, ktorí vo\nvyvlastňovacom konaní postupovali v súlade so zákonom č. 175/1999 Z.z., ako nesprávny. Týmto\nkonaním porušil nielen zásadu lex specialis derogat legi generali, ale ignoroval aj ustanovenie čl. 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Zdôraznil, že v zmysle § 4 ods. 4 zákona 175/1999 Z.z. pri absencii dohody o výške náhrady za\nvyvlastnenie je o spornej výške náhrady za vyvlastnenie oprávnený rozhodnúť len súd v civilnom konaní\na žiaden správny orgán nemá právomoc o takejto námietke rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal aj na\ndôvodovú správu k zákonu č. 154/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z.z., bod 8.\npodľa ktorej účelom ustanovenia § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. je vyňať rozhodovanie o prípadných\nnezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného\ncivilného súdneho konania, čím vyvlastňovaný získa objektívne rozhodnutie súdu, ktoré bude správny\norgán plne rešpektovať a zároveň tak nedôjde k zbytočným prieťahom pri realizácii významnej investície.\nTvrdenie krajského súdu, že okresný úrad a žalovaný nesprávne zistili skutkový stav, keď sa riadne\nnezaoberali námietkou žalobcu týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie, nenariadili kontrolne znalecké\ndokazovanie, čím porušili ustanovenia § 32 a § 36 správneho poriadku považoval sťažovateľ 1/ za\nnesprávne, keďže okresný úrad a ani žalovaný neboli oprávnení zaoberať sa touto námietkou vzhľadom\nna existenciu špeciálneho právneho predpisu (zákon č. 175/1999 Z.z.), ktorý má v tomto prípade\nprednosť pred všeobecný právnym predpisom (stavebný zákon a správny poriadok).\n24. Správnemu súdu vytkol, že nedal odpoveď na rozhodujúcu otázku a v rozsudku sa nijakým spôsobom\nnevysporiadal s tým, prečo nemal žalovaný a okresný úrad aplikovať ustanovenia osobitného predpisu\n(zákon č. 175/1999 Z.z.), teda vydal nedostatočne odôvodnený rozsudok, nerešpektujúci vyslovený\nnázor Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.\n25. Sťažovateľ 2/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov, že v napádanom rozsudku Krajský súd v Bratislave\nnesprávne právne posúdil vec (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď pri svojom rozhodovaní nezohľadnil\nlex specialis (Zákon o významných investíciách), ktorý sa mal prioritne aplikovať na predmetné konanie\na následne nesprávne vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy Stavebného zákona a\nnerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440\nods. 1 písm. i) SSP). S odkazom na právnu úpravu ust. § 4a ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. ako aj na\ndôvodovú správu k zákonu č. 154/2015, Z.z., ktorým bol novelizovaný, namietal, že správny súd vo\nsvojom rozhodovaní dospel k záverom, ktoré úplne popierajú zmysel osobitnej právnej úpravy a najmä\nstavajú správny orgán do pozície, kedy má rozhodovať o oprávnenosti námietok účastníkov konania k\nvýške náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola určená znaleckým posudkom, a to aj napriek tomu, že osobitný\nprávny predpis (Zákon o významných investíciách) výslovne zveruje túto kompetenciu civilnému súdu.\n\nNavrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň,\naby priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/.\n26. Namietal, že úvaha Krajského súdu v Bratislave k pojmu „všeobecná hodnota“ je nesprávna,\nkeďže aj vzhľadom na logiku ustanovenia §4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. a účelu tohto zákona je\nzrejmé, že zákonodarca v uvedenom ustanovení zaviedol svojbytný, na iných právnych predpisoch\nnezávislý, pojem „všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom“, ktorý má zodpovedať sume\nnáhrady za vyvlastnenie. Z gramatického výkladu uvedeného pojmu je zrejmé, že sa jedná o funkčné\nprepojenie pojmov všeobecná hodnota a znalecký posudok, pričom náhradu za vyvlastnenie tvorí\nsuma zodpovedajúca všeobecnej hodnote, ktorá má byť určená znaleckým posudkom, pri ktorom je\nznalec viazaný vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku v znení neskorších zákonov (ďalej len „Vyhláška“), kde je to uvedené v časti B.\nZákladné postupy ohodnocovania nehnuteľností a stavieb prílohy 3. Pojem „všeobecná hodnota určená\nznaleckým posudkom“ je kľúčovým pojmom celého ust. § 4a ods. 4 Zákona a popisuje spôsob výpočtu\nnáhrady za vyvlastnenie odkazom na znalecký posudok, v ktorom sa určí potrebná všeobecná hodnota\npostupom stanoveným vo Vyhláške. Ak by mal zákonodarca záujem použiť pre účely §4a ods. 4\nZákona o významných investíciách pojem „trhová cena“, potom by tento pojem bol v tomto zákone\nbez ďalšieho použitý. Keďže zákon č. 175/1999 Z.z. ako lex specialis presne určuje, čo sa považuje\nza všeobecnú hodnotu, resp. ako sa určuje náhrada za vyvlastnenie podľa Zákona o významných\ninvestíciách (všeobecná hodnota, ktorá má byť určená znaleckým posudkom), je subsidiárne použitie\nStavebného zákona a v ňom uvedeného pojmu trhová cena úplne vylúčené.\n27. Krajskému súdu vytkol nerešpektovanie záväzného právneho názoru, vysloveného v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR, pričom napriek pokusu Krajského súdu v Bratislave o výklad vzťahu medzi lex\nspecialis Zákonom o významných investíciách a Stavebným zákonom, došlo vydaním napádaného\nrozsudku k popretiu osobitnej právnej úpravy. Vo svetle výkladu správneho súdu sa javí osobitná právna\núprava zbytočná. Správny súd pri vydávaní oboch rozsudkov odignoroval zásadnú skutočnosť, že\nZákon o významných investíciách obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní\nnedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie.\n28. Namietal, že podaním správnej žaloby voči rozhodnutiam o vyvlastnení z dôvodu jeho nesúhlasu\ns výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obišiel ustanovenie § 4a ods. 4 Zákona o významných\ninvestíciách, ktoré ustanovuje, aký inštitút má v takomto prípade žalobca využiť, t. j. civilnú žalobu\nv zmysle lex specialis. Účelom predmetného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných\nnezhodách medzí účastníkmi týkajúcich sa hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného\ncivilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. V takomto civilnom súdnom\nkonaní si už potom môže vyvlastnený uplatniť všetky námietky, argumenty ako aj zvýšené nároky\nvyplývajúce z jeho nespokojnosti s výškou náhrady za vyvlastnenie, pričom rovnako je možné v\nrámci dokazovania vyhotovovať kontrolné znalecké posudky, pripadne môže byť znalecký posudok\nvykonaný znaleckým ústavom. Zmyslom osobitnej právnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania\nmajetkovoprávnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania pri realizácii významných\nstrategických investícii. Tento postup na jednej strane zabezpečí, že nedôjde k neprimeranému zdržaniu\nv procese prípravy územia na realizáciu Strategického parku a na druhej strane bude poskytnutá\nprimeraná ochrana aj legitímnemu právu vyvlastneného na adekvátnu náhradu za vyvlastnenie o ktorej\nv prípade nespokojnosti vyvlastneného rozhoduje všeobecný súd.\n29. Ďalej sťažovateľ 2/ uviedol, že ak by správny súd vychádzal primárne z osobitnej právnej úpravy,\npotom by nemohol dôjsť v bode 68 napadaného rozsudku k záveru, že správne orgány mali v\npredmetnom prípade riešiť kontrolné znalecké dokazovanie. Pri aplikácii takejto praxe by sa úprava §\n4 ods. 4 zákona č. 175/1999Z.z. stala nadbytočnou. Preto sa nestotožnil s názorom správneho súdu o\ntom, že postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní a ich rozhodnutia mali také vady, ktoré by\nspôsobovali nezákonnosť ich rozhodnutí. Upozornil, že postupom v zmysle právneho názoru krajského\nsúdu dôjsť k úplnému popretiu zmyslu osobitnej právnej úpravy, ktorá v prípade nesúhlasu žalobcu s\nvýškou náhrady za vyvlastnenie predpokladá podanie osobitnej žaloby na súd mimo režimu správneho\nsúdnictva. Správne orgány postupovali v konaní presne v súlade s textom zákonného ustanovenia § 4a\nods. 4 Zákona o významných investíciách a v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Podotkol, že judikatúra,\nna ktorú odkazuje správny súd je neaplikovateľná. Poukázal tu na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v\nktorých boli riešené obdobné prípady (sp. zn. 6Sžk/1/2017 a sp. zn. 7Sžk/1/2017).\n\n30. K bodom 76-77 rozsudku ohľadne preverovania možnosti poskytnúť/nadobudnúť spôsobilý náhradný\npozemok zdôraznil, že ust. § 111b ods. 1 stavebného zákona dáva prednosť prideleniu náhradného\npozemku pred poskytnutím náhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové\nvyrovnanie je možné. Vydaním Osvedčenia sťažovateľ 2/ síce získal v zmysle Zákona o významných\ninvestíciách určité zvýhodnenie pri nadobúdaní pozemkov vymedzených v Osvedčení a tieto pozemky aj\nnadobúdal; ich nadobudnutím však získal aj nové povinností, a to konkrétne zabezpečiť využitie týchto\npozemkov výlučne na konkrétny účel, ktorým je realizácia Strategického parku. Navyše sťažovateľa 2/\nby to mohlo vystaviť sankciám podľa Zákona o významných investíciách s poukazom na ust. § 5a ods.\n3 predmetného zákona.\n31. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ podanom dňa 19.02.2018, žalobca nesúhlasil s\nvyjadreniami a právnou argumentáciou žalovaného nesúhlasil a žiadal zamietnutie kasačnej sťažnosti.\nDňa 19.02.2018 sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/. vyjadril účastník konania MH Invest s.r.o. s\ntým, že argumenty sťažovateľa 1/ považuje za správne, opodstatnené a riadne odôvodňujúce návrh,\naby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil. Zároveň žiadal, aby bol obom kasačným sťažnostiam\npriznaný odkladný účinok.\n32. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2/ podanom dňa 15.02.2018 vyjadril žalobca, ktorý\nuviedol, že s jeho vyjadreniami a právnou argumentáciou v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal jej\nzamietnutie. Zdôraznil, že pri tak vážnom zásahu do subjektívnych práv jednotlivca, akým je strata\nvlastníckeho práva vyvlastnením nie je možné argumentovať účelom zákona č. 175/1999 Z.z. vrátane\nnezdržovania vyvlastňovacieho konania. Zefektívnenie procesu vyvlastnenia nemôže byť dôvodom na\nospravedlnenie nezákonného postupu správnych orgánov počas vyvlastňovacieho konania. Považuje\nza vecne a právne správne odôvodnenie rozsudku v bode 60., 61., 62. v zmysle ktorého sťažovateľ\n2/ nijakým relevantným spôsobom nepreukázal rozpor ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z.\ns možnosťou ustanoviť nové znalecké dokazovanie. K bodom 62., 63., 64 rozsudku uviedol, že\nposkytnutá náhrada by mala tvoriť ekvivalent skutočnej hodnoty vyvlastnenej nehnuteľnosti a mala by\nvyvlastnenému subjektu umožniť zaobstarať si obdobnú vec v danom čase a mieste. Na podporu tejto\nargumentácie poukázal na relatívne nedávne rozhodnutie ESĽP vo veci Vistins a Perepjolkins proti\nLotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012: v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v\nrozumnom pomere k hodnote majetku v zásade iba plná hodnota vo výške trhovej ceny“. Mal za to,\nže pri rozhodovaní krajského súdu bol krajským súdom dostatočne zohľadnený záväzný právny názor\nkasačného súdu a považoval za dôvodné závery krajského súdu v otázke nedostatočného skúmania\nmožnosti pridelenia náhradného pozemku.\n33. Dňa 03.05.2018 bolo kasačnému súdu doposlané nesúhlasné vyjadrenie účastníka konania MH\nInvest s.r.o. k vyjadreniu žalobcu k jeho kasačnej sťažnosti. Tvrdenia žalobcu vo vyjadrení považuje\nza nesprávne, účelové a zavádzajúce. Zároveň žiadal, aby bol priznaný odkladný účinok obom\nkasačným sťažnostiam. Dňa 16.08.2018 bolo kasačnému súdu, týmto účastníkom doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/4/2018 zo dňa 11.07.2018 ktorým bol v obdobnej veci priznaný\nodkladný účinok kasačnej sťažnosti.\n34. Z obsahu kasačných sťažností sťažovateľov, ktoré boli podané včas, subjektmi na tento procesný\núkon oprávnenými, pričom mali zákonom požadované náležitosti, vyplýva, že obaja sťažovatelia\nkasačné sťažnosti odôvodnili zákonným dôvodom, v zmysle § 440 ods. 1 písm. g), i), j) SSP, konkrétne,\nže krajský súd porušil pri rozhodovaní zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci; nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej\nsťažnosti; nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému a účastníkovi MH Invest s.r.o., aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n35. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis, je zrejmé, že v posudzovanej\nveci bola sporná správnosť postupu pri určovaní výšky finančnej náhrady, ktorá bola žalobcovi priznaná\ntitulom vyvlastnenia nehnuteľností podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a § 4a zákona\nč. 175/1999 Z.z. pre stavbu ,,Vybudovanie strategického parku“, k. ú. A., Y., B., P., Y., Č. a zároveň\nbola spochybnená správnosť postupu vedúceho k ustáleniu záveru, že navrhovateľ vyvlastnenia (MH\nINVEST s.r.o.) nemá k dispozícii pozemky, ktoré by mohol použiť na zámenu za vyvlastnené pozemky.\nKrajský súd sa opakovane stotožnil s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou vyššieuvedené postupy\na závery.\n\n36. Za vyvlastnené pozemky, D.-C. parc. č. XXX o výmere 32,4 m2, parc. č. XXX o výmere 188,3\nm2, parc. č. XXX o výmere 190,4 m2, parc. č. XXX o výmere 203,2 m2, parc. č. XXX o výmere 239\nm2, bola žalobcovi priznaná náhrada podľa ustanovenia § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume\nzodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 212/2015 zo dňa\n31.07.2015 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava,\nv súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výške 12 893,36\neur. K možnosti zámeny bolo s odkazom na právnu povahu spoločnosti MH Invest s.r.o. (spoločnosť\nv 100% vlastníctve štátu založená za účelom výstavby strategického parku), ako držiteľa osvedčenia\no významnej investícii podľa § 3 zák. č. 175/1999 Z.z. skonštatované, že subjekt nevlastní žiadne\npozemky, ktoré by mohol zameniť za pozemky vyvlastňované. Predmetná výstavba Strategického parku\nje významnou investíciou uskutočňovanou vo verejnom záujme, právne vzťahy ku ktorej sú spravované\nrežimom zák. č. 175/1999 Z.z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.\n37. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nŠtátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon.\n38. Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky\n1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a\nochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými\nzáujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu,\nkultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.\n(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo\nverejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\n39. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií,\ntento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb,\nktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej\ninvestícii.\n40. Podľa § 4a zák. č. 175/1999 Z.z.\n(1) Na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo\nvlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné\nnadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje\nsa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania\nnie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom\nrozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na\nvydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.\n(4) Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie,\nsprávny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej\nvšeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za\nvyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči\npodniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,\ninak toto právo zanikne.\n41. Podľa § 108 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\n(1) Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom\nzáujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno\nobmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).\n(2) Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\no) uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov, 10ja)\n(3) Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom\nkonaní.\n42. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n\n43. Podľa § 111 stavebného zákona\n(1) Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.\n(2) Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa\ntrhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti\npovažuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v\nporovnateľnej kvalite.\n44. V prejednávanej veci je nepochybné, že proces vyvlastňovania na účely prípravy významných\ninvestícií definovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií, sa primárne riadi právnou úpravou zákona č. 175/1999 Z.z. ktorý predstavuje lex\nspecialis vo vzťahu k právnej úprave vyvlastnenia podľa stavebného zákona. Je nepochybné, že obe\ntieto úpravy predstavujú ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavného práva vlastniť\nmajetok, prípustnú a predvídanú v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR.\n45. Podstatou sporu medzi účastníkmi je zákonnosť postupu orgánov rozhodujúcich o vyvlastnení\nv súvislosti s aplikáciou zák. č. 175/1999 Z.z. ako lex specialis na rozhodovanie vo veci náhrady\nza vyvlastňované pozemky, resp. na stanovenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných ustanovení\nstavebného zákona (v nadväznosti na správny poriadok) na rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie.\n46. V súvislosti s tým treba uviesť, že právna úprava zákona 175/1999 Z.z. predstavuje v otázke\nrozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný\nsprávny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom\nsúdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej\nnehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V civilnom konaní sa môže domáhať priznania\nnavýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého\nposudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych\nvzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného\nvlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl.\n20 Ústavy Slovenskej republiky.\n47. Kasačný súd nepovažuje za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu,\nktorý zotrvával na stanovisku o povinnosti správnych orgánov riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zák.\nč. 175/1999 Z.z. správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom. V súvislosti\ns jeho argumentáciou a použitými odkazmi treba zároveň upozorniť na potrebu odlišovať judikatúru v\notázke spôsobu určenia výšky náhrady za vyvlastnenie podľa zákona č. 175/1999 Z.z. o opatreniach\ntýkajúcich sa významných investícií od judikatúry vo veciach vyvlastnenia podľa zákona č. 669/2007 Z.z.\no jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové\nvozidlá.\n48. Pokiaľ sa týka krajským súdom opakovane akceptovanej požiadavky na uprednostnenia poskytnutia\nnáhradného pozemku, kasačný súd uvádza, že za situácie, ak by navrhovateľ vyvlastnenia takýto\npozemok vlastnil a jeho ponuka na zámenu by bola prijatá, by to nepochybne bol prednostne použitý\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na základe dohody v zmysle §\n4 ods. 1 zák. č. 175/1991 Z.z.. Existenciu dohody, bez ohľadu na jej obsah však nie je možné vynucovať.\nPožiadavka na poskytnutie náhradného pozemku za danej situácie teda nemá v právnej úprave lex\nspecialis oporu.\n49. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj „nárok“ na prednostné priznanie náhrady od ust. § 110 ods. 1\nstavebného zákona, (ako lex generalis) ktoré pred vyvlastnením uprednostňuje dohodu alebo iný\nspôsob dosiahnutia cieľa vyvlastnenia, k prípustnosti takéhoto postupu absentuje zo strany krajského\nsúdu akákoľvek právna argumentácia. Okrem toho, nadväzujúci vyslovený právny názor o povinnosti\ndoplniť dokazovanie v otázke vlastníctva resp. možnosti získať vhodný pozemok použiteľný na zámenu,\nnijakým spôsobom neinštruuje správny orgán, akým spôsobom a v akom rozsahu by sa takého\ndoplnenie zisťovania malo uskutočniť. Je však zrejmé, že nie je možné vlastnícke možnosti a povinnosti\nnavrhovateľa vyvlastnenia (ako spoločnosti v 100 % vlastníctve štátu) rozširovať až nad rámec možností\n\nštátu. Rovnako nebol vyhodnotený charakter spoločnosti MH Invest. s.r.o. v nadväznosti na možnosť\nzískavania pozemkov na účely zámeny pozemkov predchádzajúcej vyvlastneniu.\n50. V prípade zotrvania krajského súdu na požiadavke v zmysle bodu 49 tohto rozsudku by mohlo\nvyplynúť viacero problémov, ku ktorým by sa mal vyjadriť. Ak by teoreticky bolo zistené, že navrhovateľ\nvyvlastnenia vlastní pozemok, ktorý by žalobca bol ochotný akceptovať, ale navrhovateľ vyvlastnenia by\nho nebol ochotný previesť na žalobcu v rámci zámeny (či už z dôvodu obavy zo spáchania správneho\ndeliktu podľa § 5a zákona 175/1999 Z.z., alebo akéhokoľvek iného dôvodu), teda neprichádzala by do\núvahy prednostná dohoda v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona, ktorý orgán, na základe akých\nkritérií a v akom konaní by posudzoval legitímnosť, dôvodnosť, účelnosť a prípustnosť prípadného\nvynucovania takéhoto „iného spôsobu dosiahnutia cieľa vyvlastnenia“ v zmysle § 108 a nasl. stavebného\nzákona.\n51. Aj vzhľadom na vyššieuvedené závery o ústavnej konformnosti postupu v zmysle § 4a zákona\n175/1999 Z.z., by podľa názoru kasačného súdu bol postup požadovaný krajským súdom v rozpore\ns účelom zákona 175/1999 Z.z., ktorý v prípade pochybností do značnej miery určuje aj spôsob jeho\nvýkladu.\n52. Za stavu, keď krajský súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval dôsledne vyslovený právny názor\nkasačného súdu, svoje právne názory o povinnosti správnych orgánov oprel o nerelevantnú judikatúru,\npričom vecnú správnosť svojho postupu a výsledkov rozhodovanie logicky, ústavne konformne a\ndostatočne zrozumiteľne nezdôvodnil, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou\nsťažovateľov o nesprávnom právnom posúdení nedostatočnom rešpektovaní záväzného právneho\nnázoru kasačného súdu a následnom porušení práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na\nprávnu úpravu § 462 ods. 1 SSP preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vyslovenými právnymi názormi kasačného súdu rešpektujúcimi\nrelevantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky.\n53. Pokiaľ sa týka návrhov na priznanie odkladného účinku kasačných sťažností, Najvyšší súd\nvychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisového materiálu krajského súdu,\ndospel k záveru, že návrh žalovaného a účastníka konania MH Invest, s.r.o. na priznanie odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti, poddaný v ich kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, je dôvodný.\nKasačný súd sa v podstate stotožnil s dôvodmi sťažovateľov uvedenými v ich kasačnej sťažnosti o tom,\nže právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu by hrozila závažná ujma spočívajúca\nv pozastavení výstavby ,,Strategického parku“ a súčasne, že priznanie odkladného účinku nie je v\nrozpore s verejným záujmom, keď skutkové okolnosti danej veci potvrdzujú, že jeho realizácia je vo\nverejnom záujme a na dôvažok priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie je v rozpore ani s\nnárokom žalobcu, ktorý v podstate napáda rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu nesúhlasu s výškou\nnáhrady za vyvlastňované pozemky.\n54. O trovách kasačného konania bude vzhľadom na výsledok rozhodovať v novom rozhodnutí vo veci\nkrajský súd (§ 467 ods. 3 SSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd pomerom hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/199/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}