{"guid": "ba8c45b6-7dc5-4284-b04c-699b2cb6b221:41bced67-6c93-4142-8d5e-2935cf71c166", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201351.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/43/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/43/2018 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. 6Sžfk/43/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201351.1", "identifikacne_cislo": "1017201351", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27.odsek-5", "nazov": "§ 27 ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41bced67-6c93-4142-8d5e-2935cf71c166", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201351.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201351.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201351.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/43/2018\n1017201351\n16. 01. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201351.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): FARDOUS PARTNERS\nsprávcovská, k.s., so sídlom: Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 48 002 381, správcu konkurznej\npodstaty úpadcu: Európska vzdelávacia akadémia, n.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Nobelova\n16, Bratislava, IČO: 37 924 010, proti žalovaným: 1/ Výskumná agentúra, so sídlom Sliačska 1212/1,\nBratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,\nso sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej\nnezrovnalosti č. N21400279/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.\n26130230007/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/\nZ02 zo dňa 28.03.2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S/158/2017-111 zo dňa 5. decembra 2017, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“, „krajský súd“) uznesením č.k. 5S/158/2017-111 zo dňa\n05.12.2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti\nSprávy o zistenej nezrovnalosti č. N21400279/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov č. 26130230007/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.\n26130230007/Z02 zo dňa 28.03.2014 (ďalej aj ako „napadnuté akty“, „Správa“, „Žiadosti“) a zároveň\nžiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 09.08.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá zmluva o\nposkytnutí nenávratného finančného príspevku č. 014/2009/3.2/OVP, ITMS kód Projektu: 26130230007\nzo dňa 11.12.200 (ďalej iba „zmluva o NFP“) na realizáciu aktivít projektu s názvom „Vzdelávanie\nzdravotne znevýhodnených osôb v informačných a komunikačných technológiách“. Na základe zmluvy\no NFP žalobca realizoval aktivity projektu, ktoré boli predmetom zmluvy. Dňa 14.06.2017 bola žalobcovi\ndoručený list označený ako „Správa o zistenej nezrovnalosti“ a „Žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov - nezúčtovaní zálohová platba“ zo dňa 02.04.2014, ktorého prílohou boli napadnuté akty.\nPodľa žalobcu žalovaný v 1. rade mu v liste uložil povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov\nposkytnutých mu na základe zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia listu\nz dôvodu „podozrenia z nezrovnalosti“. Konkrétna suma, ktorú žalovaný v 1. rade žiadal zaplatiť\nvyplývala z formulárov tvoriacich prílohy k listu, kde bola v kolónkach celková výška nezrovnalosti resp.\nzostávajúca suma v úhrne 82.574,00 Eur, ktorá má byť vrátená.\n3. V odôvodnení rozhodnutia správny súd uviedol, že dňa 27.03.2014 žalovaný v 1. rade vykonal\nadministratívnu kontrolu projektu, pričom zistil, že žalobca vstúpil do likvidácie, čím porušil článok 9\n\nbod 2.3. písm. k/ Zmluvy o NFP a zároveň finančnú disciplínu podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. o\nrozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Dňa 14.06.2017 bola likvidátorovi žalobcu doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a\ntiež Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - nezaúčtovaná zálohová platba zo dňa 28.03.2014.\nŽalovaný v 1. rade v sprievodnom liste uložil žalobcovi povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov\nposkytnutých žalobcovi na základe Zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia z\ndôvodu podozrenia z nezrovnalosti. Konkrétna suma, ktorú žalovaný v 1. rade žiadal zaplatiť, vyplýva z\nformulárov tvoriacich prílohy k listu, kde je v kolónkach „celková výška nezrovnalosti“ resp. „zostávajúca\nsuma, ktorá má byť vrátená“ uvedená suma 82.574,00 Eur.\n4. Správny súd ďalej konštatoval, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu\nprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom\ngenerálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\nvšetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú\noprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,\nktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán\nverejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného\nprávneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo\nopatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava\nSlovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.\nV takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno\nuplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej\núnie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy\nSR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.\n5. Správny súd vyjadril názor, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.\n6. Konajúci súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v\nrozsudku sp.zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp.zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016\ndospel k záveru, že napadnuté akty ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve,\npretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného\nsubjektu.\n7. Podľa názoru krajského súdu Správu a Žiadosti je nutné považovať za postup podľa § 27a ods.\n4 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 528/2008 Z.z.“), teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie\nčasti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú\nza následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo\npovinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí\nslúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na\nvyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosti sú vo svojej podstate len opatreniami\npredbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože\nprávne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre\nďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku\nzačne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve.\nSpráva ani Žiadosti teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a\npovinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania\na vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je\npreto neprípustné.\n8. Podľa správneho súdu bolo nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti\nvrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu\n\nsamo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Napadnutými\naktami nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, mali informatívny charakter, pričom\nku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o\nvrátení finančných prostriedkov.\n9. S ohľadom na uvedené sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných\nzistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách\nprocesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa,\nak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie\nžalobcu.\n10. Zo záveru napadnutého uznesenia vyplýva, že správny súd považoval za potrebné uviesť, že právo\nžalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca podanou\nžalobou domáhal, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej\nhlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec\nnie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež krajský súd poukázal na § 14 ods.\n18 zákona č. 528/2008 Z.z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom\nkonaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. b/ SSP).\n11. Proti uzneseniu správnho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej namietol, že správny\nsúd porušíl zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa\nod ustálenej rozhodovacej praxe a žalobu nezákonne odmietol, čím mu odňal možnosť konať pred\nsúdom a preukázať nedostatky v postupe žalovaného 1/ v správnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu\nnapadnutých rozhodnutí, ako aj na nedostatky samotných napadnutých rozhodnutí.\n12. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu o tom, že napadnuté akty nepodliehajú\nrozhodovacej právomoci správneho súdu. Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodntuia je potrebné\npovažovať za rozhodutia orgánu verejnej správy, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do jeho\noprávnených záujmov tým, že žalovaný v 1/ si voči nemu uplatňuje nárok na peňažné plnenie v sume\n82.474,00 Eur s určením konkrétnej lehoty na plnenie a s upozornením na právne následky hroziace\nsťažovateľovi v prípade, ak v určenej lehote sumu nezaplatí. Ide preto podľa neho o individuálne správe\nakty vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní v rámci výkonu jeho pôsobnosti v\noblasti verejnej správy, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k sťažovateľovi (žalobcovi), keďže mu\nnimi bola uložená vykonateľná povinnosť na peňažné plnenie. Nakoľko napadnuté akty nebolo možné\nnapadnúť opravným prostriedkom a podľa sťažovateľa príslušné právne predpisy mu neumožňujú\ndosiahnuť ich zrušenie ani zmenu inou ako súdnou cestou, nemá k dispozícii iný prostriedok právnej\nobrany proti nim a ochrániť svoje subjektívne práva a oprávnené záujmy inak, ako podaním správnej\nžaloby o preskúmanie ich zákonnosti podľa SSP, pričom ich preskúmanie nevylučuje ani žiadny osobitný\npredpis.\n13. Sťažovateľ poukázal na to, že prax Najvyššieho súdu SR považuje za súdne preskúmateľné všetky\nrozhodnutia správnych orgánov, ktorými dochádza k zásahu do práv a povinností účastníka správneho\nkonania. Za preskúmateľné považuje aj tie rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nie sú formálne\noznačené ako rozhodnutia a nemajú všetky náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku. Od tejto\nrozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa podľa sťažovateľa krajský súd odchýlil a teda nezákonne\nrozhodol o odmietnutí žaloby.\n14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté akty sú rozhodnutia\norgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle ustanovenia § 6 SSP, keďže nimi bol\nžalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch a neboli vylúčené zo súdneho prieskumu\nv zmysle § 7 písm. h/ SSP.\n15. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. Žalovaný v 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté akty neobsahujú právne\nvynútiteľný nárok, neviažu sťažovateľa k vráteniu finančných prostriedkov, ale obsahujú iba dôležité\ninformácie pre monitorovanie vývoja nezrovnalosti a ich riešenie, ktoré sa povinne predkladajú\n\ninštitúciám EÚ. Žalovaný 1/ ako sprostredkovateľský orgán iba vyzval sťažovateľa na dobrovoľné\nvrátenie časti poskytnutého finančného príspevku. V danom prípade nezačalo správne konanie\na nedošlo k vydaniu rozhodnutia podľa Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Napadnuté\nakty nie sú konečnými rozhodnutiami, iba deklarujú zistený stav v rámci administratívnej kontroly\nprojektu s odporúčaním ďalšieho postupu, nespĺňajú požiadavku materiálnej vykonateľnosti a nie sú\npreskúmateľné správnym súdom. Poukázal na názor Krajského súdu v Bratislave i Najvyššieho súdu\nSR, že Správa ani Žiadosti nie sú preskúmateľné súdom, nakoľko nie sú rozhodnutiami konečnými,\nale sú len spôsobom ako sa možno mimosúdne v danej veci dohodnúť. Samotné správne konanie\nje vedené až po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. V tomto konaní môže sťažovateľ uplatniť\nvšetky obranné prostriedky, ktoré mu Správny poriadok ponúka, teda môže sa v danej veci vyjadrovať,\npredkladať dôkazy ako i využiť opravné prostriedky. Uviedol, že v prípade, ak v Správe identifikované\nporušenie povinností sťažovateľa bude mať za následok vrátenie nenávratného finančného príspevku\nbudú predmetné neoprávnené výdavky vymáhané v súdnom konaní. Z uvedeného podľa žalovaného\n1/ vyplýva, že napadnuté akty majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom\nchránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až správne, resp. súdne rozhodnutie. Nakoľko podľa\nžalobcu 1/ sú napadnuté akty len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok\nujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, nie sú rozhodnutiami a teda ich súdne preskúmanie je\nneprípustné. S uvedenými závermi Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave sa žalovaný 1/\nplne stotožňuje a keďže v predmetnom konaní nedošlo k zásadnej zmene právneho prostredia, ani k\nodlišnému skutkovému stavu či prijatiu protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých\nrozsudkov, a teda neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby sa Najvyšší súd SR odchýlil od svojej\nrozhodovacej praxe.\n17. Na základe uvedeného žalovaný 1/ vyjadril názor, že správny súd rozhodol správne, keď žalobu\nodmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, požiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť podľa § 461\nSSP zamietol a aby zaviazal sťažovateľa na zaplatenie trov kasačného konania.\n18. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie správneho\nsúdu považuje za vecne správne a stotožňuje sa s jeho odôvodnením. Podanie žaloby o preskúmanie\nzákonnosti v čase vypracovania a odoslania napadnutých rozhodnutí považuje za predčasné, nakoľko\nku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov\npodľa §27a ods. 3, príp. ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. Až na základe právoplatného rozhodnutia\nvydaného v správnom konaní podľa § 27a zákona 528/2008 Z.z. bude žalobca povinný vrátiť finančné\nprostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a iba takéto rozhodnutie bude spôsobilé zasiahnuť\ndo subjektívnych práv žalobcu a bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Výzva obsiahnutá\nv napadnutých aktoch predstavuje výzvu na dobrovoľné vrátenie finančných prostriedkov ešte pred\nzačatím správneho konania, ktorou sťažovateľ nebol zaviazaný na vrátenie prostriedkov, preto v\nsúvislosti s napadnutými aktami nemožno hovoriť o individuálnych správnych aktoch podliehajúcich\nsúdnemu prieskumu.\n19. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 2/ navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm.\nc/ SSP odmietol, alebo podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n20. Najvyšší súd SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle §\n440 SSP. Kasačný súd konštatuje, že k právnej otázke, ktorá je predmetom konania prijalo Správne\nkolégium Najvyššieho súdu SR na podklade Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/87/2015 zo\ndňa 14.02.2017, na zasadnutí dňa 28.06.2018 právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11: „Ak správny\norgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých\npodľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva\nv znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nnakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné\nplnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností“.\n21. Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom v tom, že správa o nezrovnalosti je iba podkladom\npre ďalšie administratívne konanie, ktoré v čase vyhotovenia správy a zaslania výzvy nie je ešte začaté.\nTieto akty preto samy o sebe nepredstavujú ujmu na právach, ktorú je nevyhnutné správnemu súdu\n\nosvedčiť ako procesnú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti. Ako konfliktným sa\njaví iba skutočnosť o potencionálnom vyrubení dvojnásobku sumy uvedenej vo výzve podľa § 27a\nods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2014, v prípade jej dobrovoľného nevrátenia.\nToto ustanovenie „odrádza“ prijímateľov príspevku od namietania zistených nezrovnalostí. Naznačuje i\nrozpor so zásadou správneho trestania zákaz reformatio in peius, pretože priamo zvyšuje sankciu len\nv dôsledku dobrovoľného nezaplatenia. Kasačný súd konštatuje, že uvedené otázky možno preskúmať\naž na základe rozhodnutia, prípadne podať návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov, čo by bolo možné až v štádiu konania, kedy toto ustanovenie by bolo voči\nsťažovateľovi realizované.\n22. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 2K/44/2015 zo dňa 19.03.2018, zverejneným dňa\n05.04.2018 v Obchodnom vestníku 66/2018, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - pôvodného\nžalobcu. Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn. 2K/44/2015 zo dňa 01.08.2018, dňa 08.08.2018\nzverejneným v Obchodnom vestníku 152/2018, bola do funkcie správcu úpadcu - pôvodného žalobcu,\nustanovená spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14,\nBratislava, IČO: 48 002 381. Kasačný súd poukazujúc na ustanovenie § 47 zákona č. 7/2005 Z.z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov a na\nrozhodujúcu prax Najvyššieho súdu SR (napr. m.m. 8Sžfk/58/2018), za použitia argumentu a minori\nad maius konštatuje, že vyhlásením konkurzu sa súdne konanie o preskúmanie zákonnosti správnou\nžalobou napadnutých správnych aktov neprerušuje.\n23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a § 467 ods. 1 SSP v spojení s §\n167 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania,\nkeďže v konaní nebol úspešný. Žalovaným 1/ a 2/ trovy konania nevznikli.\n24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}