{"guid": "975160a2-8bb8-4b68-a0fa-9c0913b0b891:9912cbcc-c567-44da-8772-31410022531f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201345.1", "spisova_znacka": "10Sžak/24/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/24/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžak/24/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201345.1", "identifikacne_cislo": "1017201345", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-59.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-59.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9912cbcc-c567-44da-8772-31410022531f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201345.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201345.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201345.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/24/2019\n1017201345\n28. 04. 2020\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201345.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci sťažovateľky (pôvodne žalobkyne): L. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, O.\nE., štátna príslušnosť: Kazažská republika, právne zastúpená: KADUC&PARTNERS s. r. o., Trojičné\nnámestie 4, Trnava, proti žalovanému: Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo\nhraničnej a cudzineckej polície, Hrobáková 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/007033-008 zo dňa 01.06.2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/71/2018-133 zo dňa 03.07.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2017/007033-008 zo dňa 01.06.2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie č.\nPPZ-HCP-BA9-46-002/2017-Z zo dňa 10.02.2017, ktorým správny orgán prvého stupňa zrušil trvalý\npobyt na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods.1 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPC).\n2. Z predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyni bol dňa 06.11.2013 Oddelením\ncudzineckej polície Nové Zámky podľa § 43 ods. 1 písm. a/ ZoPC udelený trvalý pobyt na 5 rokov\nna území SR ako štátnej príslušníčke tretej krajiny, ktorá je manželkou štátneho občana SR s trvalým\npobytom na území SR. Trvalý pobyt bol žalobkyni udelený s platnosťou do 06.11.2018. Z rozsudku\nOkresného súdu Pezinok č. k. 4C146/2016-35 zo dňa 08.09.2016 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n21.09.2016) vyplynulo, že manželstvo žalobkyne a Mgr. J. X. uzavreté dňa 31.08.2013 bolo rozvedené.\nManželstvo žalobkyne s občanom SR zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov.\nNa základe uvedeného prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-46-002/2017-Z zo\ndňa 10.02.2017 zrušil žalobkyni podľa § 50 ods. 1 písm. e/ ZoPC trvalý pobyt udelený podľa § 43 ods.\n1 písm. a/ ZoPC, pretože jej manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov.\n3. Žalovaný ako odvolací orgán ustálil, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní\npostupoval plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj s ostatnými právnymi normami platnými\nna území Slovenskej republiky a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali právny nárok účastníka\n\nkonania na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K námietke nesprávnej právnej interpretácie § 50 ods.\n2 písm. a/ ZoPC uviedol, že existuje mnoho spôsobov ako si môže žalobkyňa zlegalizovať pobyt\nna území SR, a preto nepovažuje za zásah do súkromného a rodinného života ako neprimeraný. V\nprípade žalobkyne forma rodinného života na základe manželstva, ktoré bolo právoplatným rozsudkom\nrozvedené nie je teda preukázateľná, preto žalovaný zastáva názor, že dôvod na zrušenie trvalého\npobytu považuje za správny.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. PPZ-HCP-BA2-2017/007033-008 zo dňa 01.06.2017, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nprvostupňové správne rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA9-46-002/2017-Z zo dňa 10.02.2017, ktorým správny\norgán prvého stupňa zrušil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. e/ ZoPC.\n5. K námietke prekážky právoplatne rozhodnutej veci uviedol, že konanie vo veci zrušenia trvalého\npobytu, ktoré bolo ukončené zastavením konania zo dňa 23.10.2016, nie je oprávnený posudzovať v\ntomto konaní, uviedol však, že všeobecne ide o rozhodnutie procesné a nejde o rozhodnutie o veci,\nktorou je zrušenie trvalého pobytu, a preto nemôže predstavovať prekážku začatia nového konania.\n6. Ako zjavne nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia stavu\nveci správnymi orgánmi, nakoľko žalobkyňa neoznačila žiaden dôkaz, ktorý by aj napriek jej návrhu\nnebol vo veci vykonaný, či ktorý nebol vykonaný napriek tomu, že ho vykonať mali z úradnej povinnosti,\nani žiadnu z hľadiska rozhodnutia relevantnú skutočnosť , ktorá by bola nedostatočne ozrejmená.\n7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo podľa žalobkyne spočívať v tom,\nže správne orgány nedostatočne zohľadnili jej status zraniteľnej osoby, okolnosť, ktorá odôvodňuje\nneuplatnenie § 50 ods. 1 ZoPC z dôvodu neprimeranosti dôsledkov zrušenia trvalého pobytu\ndôvodu zrušenia trvalého pobytu krajský súd uviedol, že už prvostupňový správny orgán sa zaoberal\nprimeranosťou dôsledkov zrušenia pobytu žalobkyne vo vzťahu k dôvodom jeho zrušenia podľa §\n50 ods. 2 ZoPC, pričom skutočnosť, že okolnosti prípadu nezohľadnil podľa predstáv žalobkyne,\nneznamená, že tieto okolnosti nezohľadnil vôbec.\n8. Podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia správny orgán zohľadnil, že žalobkyňa nebola dôvodom\nukončenia spolužitia s manželom, ako tvrdila, hoci podľa krajského súdu nie je preukázaný\nani dôvod tvrdený žalobkyňou, ktorý mal spočívať v nadmernom požívaní alkoholu, agresivite,\nžiarlivosti a nepredvídateľnosti správania jej manžela, nakoľko podľa rozsudku o rozvode manželstva\nnavrhovateľom rozvodu bol manžel žalobkyne a dôvodom bol rozvrat manželstva, podľa navrhovateľa\njeho tvrdenia boli diametrálne iné, pričom súd dokazovanie v tomto smere nevykonával a skutočné\ndôvody v rozhodnutí o rozvode manželstva nekonštatoval. Súd zohľadňoval práva jej maloletého syna,\npracovné aj športové aktivity žalobkyne a jej sociálne kontakty, na druhej strane však aj skutočnosť, že\nz manželstva žalobkyne s občanom SR deti nepochádzajú.\n9. Správnemu orgánu bolo známe, že žalobkyňa je po rozvode manželstva slobodným rodičom s\nmaloletým dieťaťom a preto napĺňa definíciu zraniteľnej osoby podľa § 2 ods. 7 ZoPC. Podľa krajského\nsúdu status zraniteľnej osoby nenapĺňa ako osoba vystavená závažným formám psychického, fyzického\nalebo sexuálneho násilia, nakoľko takéto skutočnosti v konaní pred súdom ani pred správnym orgánom\npreukázané neboli a vyvodzovať ich nemožno iba zo samotného trestného alebo priestupkového\nkonania vedeného voči bývalému manželovi žalobkyne. Preto hoci takéto postavenie žalobkyne v\nrozhodnutí priamo nepomenoval, neznamená to, že k nemu neprihliadol alebo ho spochybnil.\n10. Krajský súd však zdôraznil, že ZoPC s takýmto postavením účastníka konania vo vzťahu k možnosti\nzrušenia jeho trvalého pobytu nespája priamo žiadne následky a pokiaľ správny orgán napriek takémuto\npostaveniu žalobkyne okolnosti prípadne vyhodnotil ako také, ktoré nie sú prekážkou zrušenia trvalého\npobytu žalobkyne, nie je to dôvodom pre označenie jeho postupu alebo rozhodnutia za nezákonné.\n\n11. Krajský súd poukázal na to, že podmienky zrušenia trvalého pobytu žalobkyne podľa § 50 ods. 1\npísm. e/ ZoPC zánikom jej manželstva do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov od udelenia\ntrvalého pobytu na 5 rokov (manželstvo zaniklo po troch rokoch jeho trvania) nepochybne naplnené\nboli, ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a/ ZoPC upravuje iba výnimočné okolnosti, za danosti ktorých sa\nustanovenie o zrušení trvalého pobytu neaplikuje.\n12. Správne orgány oboch stupňov v tomto smere vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nvyhodnotili všetky tvrdenia, ktoré žalobkyňa spájala s neprimeranosťou dôsledkov zrušenia trvalého\npobytu, vrátane okolností týkajúcich sa syna žalobkyne, jej aktivít na území SR, či príkorí spôsobovaných\njej manžela, a s tým súvisiacich konaní, pričom svoje závery a spôsob ich prijatia zrozumiteľne ozrejmili.\nTieto aj podľa krajského súdu majú racionálny základ a správna úvaha k nim vedúca má rozumné\nopodstatnenie.\n13. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n14. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť.\n15. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že krajský súd:\n- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia námietky žalobkyne ako zraniteľnej osoby,\nv tejto súvislosti uviedla, že je osamelým rodičom s maloletým dieťaťom, ale aj obeťou fyzického a\npsychického násilia zo strany bývalého manžela, ktoré pokračovalo v rôznych formách aj po rozvode,\n- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia o tom, že ZoPC nespája s postavením\núčastníka konania ako zraniteľnej osoby vo vzťahu k nemožnosti zrušenia trvalého pobytu priame žiadne\nnásledky,\n- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia o námietke procesnej prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci,\n- nesprávne vyhodnotil, že žalobkyňa jednoznačne nepomenovala v čom spočíva neprimeranosť\ndôsledkov zrušenia jej pobytu, v tejto súvislosti uviedla, že detailne odôvodnila, aké následky bude mať\npre ňu a jej maloletého syna zrušenie trvalého pobytu.\n16. Z uvedených dôvodov navrhla kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia\nk žalobe zo dňa 14.12.2018.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/007033-008 zo dňa 01.06.2017, ktorým žalovaný podľa\n§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie č. PPZ-HCP-BA9-46-002/2017-Z zo dňa 10.02.2017, ktorým správny orgán prvého stupňa\nzrušil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. e/ ZoPC, a preto primárne v\n\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n20. Podľa § 50 ods. 1 písm. e/ ZoPC policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu príslušníkovi tretej\nkrajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a) ak jeho manželstvo\nzaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov.\n21. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ ZoPC ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého\npobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný\nživot štátneho príslušníka tretej krajiny.\n22. V danom prípade bolo nepochybné, že správny orgán zrušil trvalý pobyt sťažovateľke z dôvodu,\nže jej manželstvo s občanom SR zaniklo rozvodom manželstva do piatich rokov od udelenia trvalého\npobytu na päť rokov.\n23. Nepochybné aj bolo, že správne orgány neaplikovali ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a/ ZoPC, pretože\nnezistili dôvod na jeho aplikáciu.\n24. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či obstoja námietky sťažovateľky uplatnené v kasačnej\nsťažnosti, ktorými brojila proti právnemu názoru krajského súdu ohľadne jeho záverov k otázke ustálenia,\nči sťažovateľka je takou zraniteľnou osobou, aby prichádzala do úvahy aplikácia § 50 ods. 2 písm. a/\nZoPC, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovenia § 50 ods. 1 písm. e/ ZoPC.\n25. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 50 ods. 1\npísm. e) ZoPC správnym orgánom je udržateľná, pokiaľ správny orgán pri rozhodovaní o zrušení trvalého\npobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a)\nalebo § 46 ods. 1 písm. a) a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť\nrokov, dostatočne skúmal existenciu okolnosti, ktorá vylučuje aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona\no pobyte cudzincov a učinil aj správne závery, ktoré nepredstavujú také dôsledky zrušenia trvalého\npobytu pre sťažovateľku, ktoré by boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom\nna súkromný a rodinný život sťažovateľky.\n26. V danom prípade nemal kasačný súd žiadne pochybnosti o tom, že správne orgány dostatočne\nskúmali existenciu okolností, ktoré vylučujú aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov, pretože z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo jednoznačne\npreukázané, že sťažovateľka, ako štátny príslušník tretej krajiny, síce po rozvode manželstva, ktoré\ninicioval jej bývalý manžel sa stala osamelou osobou s maloletým synom, avšak z vykonaného\ndokazovania nebolo preukázané, že status zraniteľnej osoby nenapĺňa ako osoba vystavená závažným\nformám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia. Takéto skutočnosti v konaní pred správnym\norgánom preukázané neboli a vyvodzovať ich nebolo možné iba zo samotného trestného konania\nvedeného voči bývalému manželovi sťažovateľky pre spôsob jeho ukončenia rovnako tak ani z\npriestupkového konania.\n27. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, čo korešponduje aj s obsahom\nadministratívneho spisu, tvrdenie sťažovateľky, že bola vystavená závažným formám psychického a\nfyzického násilia, preukázané nebolo.\n28. Z odpovede zaslanej z Obvodného oddelenia PZ Modra zo dňa 14.11.2016 bolo zistené, že v trestnej\nveci na bývalého manžela sťažovateľky „nebezpečné vyhrážanie“, ktoré bolo ukončené dňa 11.07. 2016\npodľa § 214 ods. 1 a dňa 02.08.2016 bol spisový materiál zaslaný po vyznačení právoplatnosti na\nOkresný úrad Pezinok na prejednanie. V trestnej veci „nebezpečné prenasledovanie“ bolo zistené, že sa\nnejedná o trestný čin, ani priestupok alebo iný správny delikt a vec bola odmietnutá v zmysle § 197 ods.\n1 písm. d/ TP. Z odpovede OR PZ v Pezinku, Odbor kriminálnej polície zo dňa 14.11.2016 bolo zistené,\nže sťažovateľka podala trestné oznámenie pre trestný čin únosu, konanie o uvedenom oznámení je\n\nukončené uznesením o odmietnutí veci a je právoplatné. Z odpovede Okresného úradu Pezinok bolo\nzistené, že dňa 02.02.2017 bolo priestupkové konanie proti bývalému manželovi sťažovateľky ukončené\nrozhodnutím, ktorým bol Mgr. J. X. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolužitiu.\n29. Pokiaľ teda správne orgány dospeli k záveru, že uvedené okolnosti nepredstavujú také dôsledky\nzrušenia trvalého pobytu pre sťažovateľku, ktoré by boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu,\nnajmä s ohľadom na súkromný a rodinný život sťažovateľky, keď bolo preukázané, že z manželstva\nsťažovateľky a jej bývalého manžela Mgr. J. X. nepochádzajú žiadne deti, učinil správny záver a v jeho\nposúdení krajským súdom nevidel ani kasačný súd sťažovateľkou tvrdené nesprávne právne posúdenie.\n30. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, totožnému so záverom krajského\nsúdu, že tvrdenie sťažovateľky, že bola vystavená závažným formám psychického a fyzického násilia,\npreukázané nebolo. Existenciu takéhoto závažného konania nemožno vyvodzovať iba z priestupkového\nkonania (právoplatne ukončeného voči bývalému manželovi sťažovateľky), za situácie, keď je zrejmé,\nže vzťahy medzi bývalými manželmi boli pred aj po rozvode manželstva mimoriadne napäté, pričom\nnemožno nevidieť, že práve bývalý manžel sťažovateľky inicioval rozvodové konanie pre stratu dôvery\na správanie sa jeho manželky, ktoré označil ako neveru.\n31. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 50 ods. 2 predvída také skutočnosti, kedy by\ndôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, čo znamená, že\nza určitých okolností práve v dôsledku takýchto okolností správny orgán nepristúpi k zrušeniu trvalého\npobytu. Pokiaľ však správny orgán po dostatočnom dokazovaní a vyhodnotení jednotlivých dôkazov\nvyčerpávajúco objasní, prečo k aplikácii ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ ZoPC nedošlo, nemožno\nskutočnosť, že okolnosti prípadu nezohľadnili správne orgány podľa predstáv sťažovateľky považovať\nza nesprávne právne posúdenie.\n32. Podľa kasačného súdu sa správne orgány dostatočne a presvedčivo venovali posúdeniu otázky, či\nsťažovateľka v čase vydania prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia bola zraniteľnou osobou\npodľa definície zákona o pobyte cudzincov a pokiaľ dospeli k záverom, že nebolo preukázané, že jej\nstatus osamelej osoby s maloletým dieťaťom, možno spájať so statusom zraniteľnej osoby, ktorá by bola\nvystavená závažným formám psychického a fyzického násilia, s ktorou by bolo možné spojiť uplatnenie\naplikácie § 50 ods. 2 písm. a/ ZoPC, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovenia § 50 ods. 1 písm. e/ ZoPC,\nbola takáto úvaha aj podľa kasačného súdu udržateľná.\n33. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,\nktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1\nS.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.).\n35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}