{"guid": "f8eb46f7-26af-4d8a-93c1-e4cbdf801699:e279293d-82be-4139-b132-7259010cf8e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201080.1", "spisova_znacka": "10Asan/16/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/16/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 10Asan/16/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201080.1", "identifikacne_cislo": "1017201080", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-223"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-223", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e279293d-82be-4139-b132-7259010cf8e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201080.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201080.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/16/2019\n1017201080\n26. 05. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201080.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): EDYMAX Flexibility, s.r.o., so sídlom Bajkalská 22, Bratislava, zastúpeného JUDr.\nMilošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OPS/BEZ/2017/3534 O-201/2017 z 5. mája 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/144/2017-43 zo 17. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. 5S/144/2017-43 zo 17. apríla 2018 Krajský súd v Bratislave podľa § 190 Správneho\nsúdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. OPS/BEZ/2017/3534 O-201/2017 z 5. mája 2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nInšpektorátu práce Bratislava č. 2017/146 z 2. februára 2017, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods.\n1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta vo výške 12 000 eur za\nporušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce a za porušenie ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a)\nzákona o inšpekcii práce.\n2. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca sa porušenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce dopustil\ntým, že v období apríl 2014 až február 2015 porušil povinnosť uzatvárať dohody o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru výnimočne, keď so zamestnankyňou X. X. po ukončení dohody z 1. januára\n2014 opakovane dňa 12. februára 2015 uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov s dohodnutou\npracovnou úlohou „baristka“, opakovane uzatváral dohody o vykonaní práce so zamestnancami U. P.\n(dohody z 13. júna 2014 a 7. januára 2015), P. B. (dohody zo 14. apríla 2014 a 7. januára 2015) a L. V.\n(dohody z 10. júna 2014 a 7. januára 2015) na vykonávanie pracovnej činnosti: „potrebné práce na linke\na v skladoch“, so zamestnankyňami K. G. (dohody z 19. mája 2014 na vykonávanie pracovnej činnosti:\n„pomocné manuálne činnosti“ a z 1. januára 2015 na vykonávanie pracovnej činnosti: „montážna\npracovníčka“) a Y. K. (dohody z 12. novembra 2014 na vykonávanie pracovnej činnosti: „pomocné\nmanuálne činnosti“ a z 1. januára 2015 na vykonávanie pracovnej činnosti: „montážna pracovníčka“), ako\naj s U. M., s ktorou po ukončení dohody o vykonaní práce z 31. decembra 2013 s dohodnutou pracovnou\núlohou „pomocné manuálne činnosti“ uzatvoril opakovane 1. januára 2015 dohodu o vykonaní práce na\nvykonávanie pracovnej činnosti: „montážna pracovníčka“, pričom tieto dohody boli so zamestnancami\n\nuzatvárané na dlhé obdobie, časovo na seba bezprostredne nadväzujúce (U. M., K. G., Y. K.M.),\nprípadne s krátkymi prerušeniami (X. X., U. P., P. B., L. V.), čím vzniklo tvz. „reťazenie“ dohôd o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru, čo vylučuje ich výnimočné uzatvorenie, a tiež tým, že dohody\no vykonaní práce U. P. (dohody z 13. júna 2014 a 7. januára 2015), P. B. (dohody zo 14. apríla 2014 a\n7. januára 2015), L. V. (dohody z 10. júna 2014 a 7. januára 2015), U. M. (dohoda z 1. januára 2015), K.\nG. (dohody z 19. mája 2014 a 1. januára 2015) a Y. K. (dohody z 12. novembra 2014 a 1. januára 2015)\nneboli uzatvorené na prácu (pracovnú úlohu), ktorá je vymedzená výsledkom a dohoda o brigádnickej\npráci študentov X. X. z 12. februára 2015 nebola uzatvorená na príležitostnú činnosť, ale išlo u všetkých\nuvedených dohôd o pravidelnú a opakujúcu sa činnosť.\n3. Porušenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce sa žalobca dopustil tým, že do 13. októbra\n2015 na požiadanie inšpektorátu práce neposkytol všetky podklady potrebné na výkon inšpekcie práce\nuvedené v II. predvolaní na výkon inšpekcie práce z 13. júla 2015 a v III. predvolaní na výkon inšpekcie\npráce z 9. septembra 2015.\n4. Správny orgán posúdil závažnosť oboch správnych deliktov a s ohľadom na charakter objektu deliktu\nprijal záver, že závažnejším správnym deliktom je porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce,\nnakoľko jeho porušenie spočíva v poskytovaní nižšej miery ochrany zamestnancom pracujúcich na\ndohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom negatívny následok tohto porušenia\nuž spätne nie je možné odstrániť. V súlade s absorpčnou zásadou, v zmysle ktorej sankcia za závažnejší\nsprávny delikt pohlcuje sankciu za menej závažný správny delikt, uložil správny orgán žalobcovi sankciu\nza porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce.\n5. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že orgány verejnej správy prihliadli\nna závažnosť zistených porušení povinností a ich následkov, počet kontrolovaných zamestnancov\nzamestnávateľa, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia\nochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, ako aj na opakované\nzistenia tohto istého nedostatku. Krajský súd dospel k záveru, že zistené porušenia predstavujú výrazný\nzásah do práv kontrolovaných zamestnancov, nakoľko mala byť s nimi uzatvorená pracovná zmluva,\nčím by sa na nich vzťahovali všetky ustanovenia Zákonníka práce.\n6. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia neboli dostatočne odôvodnené, krajský súd uviedol,\nže správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom\npre rozhodnutie, opísal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu\nohľadne výšky sankcie. Zohľadnil aj okolnosť, že u žalobcu išlo o prvý prípad správneho konania o\nuloženie pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)\nzákona o inšpekcii práce.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 198 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku zmenil\nvýšku sankcie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, aj keď orgán verejnej správy pri\njej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy. Zároveň žiadal, aby sťažovateľovi priznal\nnárok na náhradu trov konania. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd vo svojom rozhodnutí vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).\n8. Poukázal na zásady, ktorými sa vo všeobecnosti riadi správny súd pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu a podľa ktorých sa správny súd zameriava na otázku, či vykonané dôkazy\nsú dostatočné a nie sú pochybné a či odôvodňujú skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.\nRovnako správny súd skúma presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu a relevantnosť\naplikovaných právnych predpisov. Aj pri zákonom dovolenej úvahe správneho orgánu sa správny súd\npodľa názoru sťažovateľa musí zamerať len na zákonné kritériá a medze takej úvahy a nemôže skúmať,\nči správny orgán mohol alebo nemohol vychádzať zo zákonom dovolenej úvahy.\n9. Sťažovateľ poukázal na názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 10Sžd/22/2014 z 12.\nnovembra 2014, podľa ktorého „sankcia nemá byť pomstou, ale nápravným prostriedkom, ktorý má\nviesť priestupcu k zmene svojho postoja k priestupku - ku konaniu, ktorého sa dopustil a za ktorý bol\npostihnutý.“\n\n10. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, vydali rozhodnutia, ktoré\ntrpia takými vadami, ktoré majú negatívny účinok na práva a právom chránené záujmy sťažovateľa.\nKrajský súd sa pritom zameral len na dôkazy svedčiace v neprospech sťažovateľa, aj keď existujú dôkazy\nv jeho prospech, ako napríklad vykonané opatrenie pre jeho nápravu do budúcnosti (napomenutie a\nusmernenie zodpovedných osôb), uznanie zodpovednosti, ako aj skutočnosť, že ide o prvé porušenie\nprávnych predpisov.\n11. Vyrubená pokuta nie je spravodlivá a adekvátna povahe zistených porušení, lebo nezodpovedá\ncharakteru, závažnosti, spôsobu a následkom protiprávneho konania. Žalovaný nijako nezdôvodnil\nvýšku vyrubenej pokuty, iba uviedol, že sťažovateľ porušil povinnosť a že túto pokutu považuje za\nprimeranú. Výška pokuty je preto nepreskúmateľná, pričom táto vada rozhodnutia nemôže byť na ujmu\ntoho, komu bola vyrubená. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s právnym stavom a o zistených\nskutočnostiach vyvodil nesprávny právny záver týkajúci sa výšky pokuty. Sťažovateľ uviedol, že už\nsamotné prejednanie veci pred správnym orgánom vyvolalo pozitívny a želaný efekt, preto je uložená\npokuta neprimerane vysoká. Poukázal na to, že porušenie sa týkalo 7,87 % jeho zamestnancov, zistené\nnedostatky zobral na vedomie a zároveň deklaroval prijatie nápravných opatrení.\n12. Uviedol, že z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil\nuloženie sankcie v určitej výške, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho\nnásledok. Pri uložení pokuty nestačí pokutu len uložiť v rozsahu vymedzenom zákonom, správny orgán\nmusí prihliadnuť na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\n13. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti plne stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a uviedol, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci a sú riadne odôvodnené. Pri uloženej výške pokuty správny orgán zohľadnil všetky\nkritériá vyplývajúce zo zákona o inšpekcii práce. Navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad\ndodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,\nzmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných\npodmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré\nnedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\n16. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo\nna zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a\ndohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o\nvykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).\n17. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je na požiadanie povinný\nposkytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon\ninšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.\n18. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode\nalebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto\nporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000 eur.\n\n19. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a rizika, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n20. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bola sťažovateľovi\npodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 12 000 eur, keď vykonanou\ninšpekciou bolo u sťažovateľa zistené porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce a porušenie\nustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, pričom v súlade s absorpčnou zásadou\nvzťahujúcou sa na ukladanie trestov bola pokuta uložená za závažnejší správny delikt, teda za porušenie\n§ 223 ods. 1 Zákonníka práce.\n21. Sťažovateľ nepovažuje uloženú pokutu za spravodlivú a primeranú. Namieta, že žalovaný výšku\nuloženej pokuty nijako neodôvodnil a krajský súd sa zameral len na dôkazy svedčiace v neprospech\nsťažovateľa.\n22. Úlohou kasačného súdu bolo vo svetle námietok sťažovateľa posúdiť správnosť záverov krajského\nsúdu, ktorý žalobu sťažovateľa zamietol. Po oboznámení sa s podkladmi v prejednávanej veci, ktorými\nsú rozhodnutia žalovaného a Inšpektorátu práce Bratislava a napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave, ako aj s relevantnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na prejednávanú vec, dospel najvyšší\nsúd k záveru, že námietky sťažovateľa nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu je v súlade\nso zákonom.\n23. Najvyšší súd zistil, že Inšpektorát práce Bratislava výšku uloženej sankcie podrobne odôvodnil,\na to vo vzťahu ku všetkým kritériám uvedeným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktorými\nsú závažnosť zistených porušení a ich následkov, počet zamestnancov sťažovateľa, ako aj počet\nzamestnancov, ktorých sa dotklo porušenie povinností, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je\ndôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt\nnedostatku, skutočnosť, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku. Vzhľadom na to, že v zmysle\n§ 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce bolo za zistené porušenia možné uložiť pokutu až do\nvýšky 100 000 eur, inšpektorát práce sa detailne zaoberal zvolenou výškou sankcie, a to tak vo vzťahu\nk uvedeným kritériám, ako aj k zabezpečeniu naplnenia účelu uloženej sankcie, ktorá má pôsobiť tak\nrepresívne, ako aj preventívne. Zdôraznil pritom základnú úlohu inšpekcie práce, ktorou je ochrana\nzamestnancov a vo vzťahu k tomu podrobne rozobral porušenia Zákonníka práce zistené u sťažovateľa\na ich vplyv na práva zamestnancov, pričom zohľadnil aj časovú dĺžku trvania zistených porušení, keď v\ntomto období nepožívali niektorí zamestnanci sťažovateľa takú ochranu, na ktorú by mali nárok v prípade\ndodržania pracovnoprávnych predpisov sťažovateľom.\n24. Rovnako aj žalovaný (ako odvolací orgán) vo svojom rozhodnutí reagoval na námietky sťažovateľa\na vo vzťahu k odôvodneniu uvedenému v prvostupňovom rozhodnutí Inšpektorátu práce Bratislava\naj žalovaný ozrejmil svoje úvahy vedúce k súhlasnému stanovisku ohľadne výšky pokuty uloženej\nprvostupňovým správnym orgánom. Nie je preto vôbec pravdivá námietka sťažovateľa, že žalovaný\nnijako nezdôvodnil výšku vyrubenej pokuty, ale len konštatoval porušenie povinnosti sťažovateľom a\nprimeranosť uloženej pokuty. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí na stranách 5 a 6 zaoberal\nnámietkami sťažovateľa vo vzťahu k uloženej sankcii a odôvodnil svoje závery o jej primeranosti a\nzákonnosti a o správnosti postupu a uvažovania prvostupňového správneho orgánu.\n25. Najvyšší súd uvádza, že uznanie svojej zodpovednosti a vykonanie opatrení na nápravu\nprotiprávneho stavu do budúcnosti (na ktoré poukazoval sťažovateľ), nemôžu sťažovateľa zbaviť\nzodpovednosti za porušenie právnych predpisov a znamenať jeho faktickú beztrestnosť, resp.\nodôvodňovať upustenie od uloženia sankcie a považovať samotné prejednanie veci pred správnym\norgánom za postačujúce, ako to uvádzal sťažovateľ. Najvyšší súd, rovnako ako krajský súd, nepovažoval\n\nvo vzťahu k závažnosti zistených porušení a ich následkov (tak ako boli opísané v bode 2 tohto rozsudku)\nuloženú pokutu za neprimerane vysokú. Žalovaný dostatočne určito odôvodnil výšku uloženej sankcie,\nktorá sa pohybuje bližšie k dolnej hranici zákonného rozpätia, a najvyšší súd považuje jeho uvažovanie\nza súladné so zákonom a nijako nevybočujúce z jeho medzí. Skutočnosť, že sťažovateľ sa doposiaľ\nžiadneho porušenia právneho predpisu nedopustil, bola poľahčujúcou okolnosťou, tak ako to vyplýva z\nodôvodnenia rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava. Je teda zrejmé, že táto okolnosť bola správnym\norgánom zohľadnená a nebyť tejto skutočnosti, eventuálne sa uložená pokuta mohla pohybovať na\nvyššej hranici.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, že sťažovateľ v podanej žalobe, a rovnako\nani v kasačnej sťažnosti (s výnimkou tvrdenia, že samotné prejednanie veci pred správnym orgánom\nvyvolalo želaný efekt) neuviedol konkrétnu výšku pokuty, resp. hornú hranicu pokuty, ktorú by považoval\nza primeranú, pričom by zároveň argumentoval konkrétnymi okolnosťami prípadu. Argumentácia\nsťažovateľa v kasačnej sťažnosti sa v prevažnej miere nesie len v rovine všeobecných teoretických\núvah o pravidlách konania pred správnymi orgánmi, ako aj o pravidlách súdneho prieskumu. Okrem\nvšeobecného tvrdenia o neprimeranosti a nespravodlivosti uloženej pokuty v podaní sťažovateľa\nabsentuje vlastná argumentácia poukazujúca na konkrétnu skutkovú situáciu a na ňu sa vzťahujúcu\nprávnu úpravu, ktorá by preukazovala nezákonné rozhodnutie v prejednávanej veci.\n27. Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy je zákonné. Námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti\ntento záver žiadnym spôsobom nevyvrátili, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\npodľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení\ns ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi nepriznal\nnáhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}