{"guid": "3e9fb88a-e4d5-4012-a31d-501adcc37731:2985b186-bcf6-4930-8c00-c53ab0c71f91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017201078.1", "spisova_znacka": "10Sžk/34/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/34/2019 z 24. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 10Sžk/34/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017201078.1", "identifikacne_cislo": "1017201078", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2985b186-bcf6-4930-8c00-c53ab0c71f91", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201078.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201078.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017201078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/34/2019\n1017201078\n24. 11. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:1017201078.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa) Ing. Q. C., bytom J. XXXX/X, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou\nBaloghovou, advokátkou, so sídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-7/2017/OPK zo dňa 10. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/157/2017-53 zo dňa 15. mája 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 83 zo dňa 17.04.2013, bol žalobca podľa § 192 ods. 1\npísm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru.\n2. Na rozklad žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-7/2017/OPK zo dňa 10.05.2017\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v konaní nezistil takú namietanú vadu v zmysle § 191 ods. 1\nS.s.p., na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný\nvydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti,\nktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní\nprávnych predpisov, na ktoré sa odvolával. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, úsudok\n\nžalovaného o tom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod na prepustenie\nzo služobného pomeru vyplýval jednak z priamych dôkazov (výpoveď agenta a prepis zvukového\nzáznamu jeho rozhovoru so žalobcom, videozáznam), ako aj zo série nepriamych dôkazov s tým, že\nhodnotenie ich vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predstavovalo vlastnú syntetickú časť hodnotenia\nžalovaného. Išlo o analýzy poznatkov o prameni dôkazov, o závažnosti skutočností vyplývajúcich z\ndôkazov, o ich súvislosti a nadväznosti na iné skutočnosti a dôkazy, kedy správny orgán získal obraz\no skutočnosti, ktorá bola predmetom dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená\nna vnútornom presvedčení príslušného orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ktoré však nie je\nprejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych\npredpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov\na ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu.\n5. Prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.\nje možné len v tom prípade, že mu bolo preukázané protiprávne konanie, ktoré je porušením služobnej\nprísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a ktoré je nezlučiteľné s jeho zotrvaním\nv služobnom pomere. Fakt, že v trestnom konaní vedenom na KS v Žiline pod spis. zn. 2To/118/2013\nnebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, v nijakom ohľade nenaznačuje\nautomatický záver o neporušení jeho služobných povinností. V trestnom konaní je záver o vine prijatý na\nzáklade celkom odlišných zásad zisťovania skutkového stavu a potrebnej miery pravdepodobnosti, ktoré\nje potrebné striktne odlíšiť od miery pravdepodobnosti potrebnej pre rozhodovanie v preskúmavanom\nsprávnom konaní. Posudzovanie miery pravdepodobnosti preukazovanej skutočnosti je zásadne odlišné\nv administratívnom ako trestnom procese, kde o vine žalobcu by nesmela byť takmer vôbec žiadna\npochybnosť. Hoc aj otázka trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu bola právoplatne rozhodnutá, bez\nohľadu na absenciu kompetencie správneho súdu rozhodovať o vine a treste obžalovaného naďalej\nvyvstávala nezodpovedaná otázka, prečo by mal označený agent uvádzať nepravdivú výpoveď o\ndejovom priebehu, ktorý mal svoj počiatok, priebeh a zakončenie. Ako aj nezodpovedaná úvaha o tom\n- či vôbec niekto iný okrem žalobcu mohol byť jeho priamym účastníkom.\n6. Podstatným právnym argumentom uvedeným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/222/2013-44 zo dňa 24.04.2015 bolo, že po oboznámení sa s obsahom administratívneho\nspisu vyvodil záver „o nejednoznačnosti preukázania prítomnosti žalobcu na konaní, ktoré sa mu\nkládlo za vinu. Z administratívneho spisu súd nemohol identifikovať žalobcu zo žiadneho záznamu\ntam uvedeného, keďže takáto identifikácia v spise absentovala. V spise neboli založené ani obrazovozvukové záznamy a napriek tvrdeniu agenta, že žalobca mal byť tou osobou, nebola vykonaná\nani konfrontácia, resp. iný presvedčivý dôkaz, že žalobca je tou osobou, ktorej by sa dané konanie\ntýkalo.“ Žalovaný v ďalšom procesnom postupe odstránil tento nedostatok a doplnil dokazovanie v\nnaznačenom smere, kedy výpoveďami mjr. Mgr. F. L., pplk. Mgr. O. Q., mjr. Mgr. F. F. bol žalobca\nna videozázname identifikovaný. Zároveň zabezpečil do administratívneho spisu zápisnice o výsluchu\nsvedkov, videozáznam o kontakte agenta so žalobcom, fotografie s vyobrazením žalobcu z predmetného\nvideozáznamu, zvukový záznam. Z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol akceptovať námietku\nžalobcu, že žalovaný neodstránil rozpory a nejasnosti, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne\nposúdil a teda že rozhodnutie trpí rovnakými vadami ako to predchádzajúce, ktoré bolo správnym súdom\nzrušené. Správny súd prijal záver, že získaný dôkazný materiál obsiahnutý v administratívnom spise\ndostatočne podporil záver žalovaného o protiprávnosti konania žalobcu, ktorý svojím konaním porušil\nslužobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a teda jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na\nujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nebolo možné preto konštatovať, že by žalovaný nevykonal\ndôsledné prešetrenie veci. Správny súd sa najmä nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný správny\norgán nedostatočne zistil skutkový stav veci na jeho riadne posúdenie. Vychádzajúc z vyššie uvedených\nhľadísk žalovaný, ako príslušný správny orgán, postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v\nsúlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov\nsprávnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k\nzáveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nárok\nna náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania\nnevznikli, žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno\nnáhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ preto navrhol kasačnému\nsúdu, aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného\na vec mu vráti na ďalšie konanie.\n9. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nevyhodnotil ním navrhované dokazovanie. Podľa jeho názoru\nžalovaný dospel za rovnako zisteného skutkového stavu k tomu, že sa skutok stal a súd v trestnom\nkonaní na základe tých istých dôkazov dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa skutok stal. Tiež\nnamietal, že žalovaný si účelovo vykladá ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. a tieto aplikoval na tento\nprípad. Podľa názoru sťažovateľa na záver o dôvodnosti prepustenia zo služobného pomeru neexistujú\nobjektívne a nespochybniteľné dôkazy.\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s argumentáciou sťažovateľa\nnestotožňuje a plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku, a preto navrhol kasačnému súdu, aby\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá\nslužobnú prísahu, ktorá znie:\n\"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a\nschopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a\nto aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!\".\n13. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení\npovinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n14. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) až i) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\nc) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon\nštátnej služby, a hroziacu škodu,\nd) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu\nv tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,\ne) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym\nzamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,\nf) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami,\nnajmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na\nprospech iného,\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu,\n\ni) vykonávať štátnu službu nestranne.\n15. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n16. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n17. Kasačný súd po preskúmaní veci uvádza, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.\n18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jedinou hliadkou, ktorá v kritickom čase operovala na teritóriu\nslužobného obvodu OO PZ Liptovská Osada bola hliadka v zložení sťažovateľ a nstržm. V.J. Q. (záznam\nriaditeľa OO PZ Liptovská Osada čp. p.. ORPZ-RK-VO-205-019/2013 zo dňa 21.03.2013). Agent Á. O. z\nMaďarskej republiky vypovedal, že jeho úlohou bolo jazdiť nákladným motorovým vozidlom maďarského\nevidenčného čísla po určitej trase nepripútaný bezpečnostným pásom, kde sa predpokladalo, že ho\nzastaví tam stojaci policajt. Mal pokyn správať sa ako obyčajný občan Maďarskej republiky a po\nzastavení plniť pokyny príslušníka PZ. Keď jazdil s nákladným motorovým vozidlom z Liptovského\nMikuláša smerom na Donovaly dňa 22.02.2013 asi o 21,30 hod., zastavil ho policajt v rovnošate tmavej\nfarby stojaci asi 5 metrov pred zaparkovaným policajným autom, v ktorom ešte niekto sedel, prikázal\nmu s vozidlom zájsť na bok, prišiel k dverám vodiča a keď tento otvoril dvere, vyžiadal si od neho\ndoklady. Keď vodič vystúpil z vozidla, ukazoval mu policajt trhnutím na bezpečnostný pás a po anglicky\nmu povedal, že to bude pokuta 60,- € a či má u seba nejaké peniaze. Vodič odpovedal áno a vtedy\nmu policajt povedal nech mu teda dá 60,- €. Vodič odišiel k predným svetlám nákladného vozidla,\naby lepšie videl, nakoľko bola tma, vybral z peňaženky 3 ks dvadsaťeurových bankoviek a odovzdal\nich policajtovi. Vtedy policajt prišiel k nemu bližšie, prstom mu pootvoril peňaženku pozrel sa do nej a\nprstom v nej prelistoval ostatné jeho peniaze. Následne na to mu z tých troch prevzatých bankoviek\ndve vrátil do peňaženky a z peňaženky mu vybral jednu desaťeurovú. Policajt si teda ponechal 30,- €,\npoložil vodičovi ešte nejakú otázku a rukami vo vzduchu ukazoval, ako by chcel niečo napísať. Vodič\nmu po anglicky odpovedal, že nerozumie. Vtedy mu policajt vrátil všetky jeho doklady a ukázal mu, že\nmôže odísť, čo vodič aj urobil. Policajt mu nevydal žiadne pokutové bloky ani iné potvrdenie o prevzatí\nuvedených 30,-€. S touto výpoveďou agenta korešpondoval aj voľný preklad doslovného písomného\nprepisu jeho rozhovoru so žalobcom v čase a na mieste kontroly. Výsluchy mjr. Mgr. F. L.B., mjr. Ing.\nF. F. a pplk. Mgr. O. Q. zo dňa 28.03.2017 po predložení fotografií a videozáznamu s istotou potvrdili,\nže na fotografiách a videozázname išlo o osobu sťažovateľa. Ich výpovede sú zdokumentované aj v\nzápisnici Okresného súdu Ružomberok spis. zn. 0Tp/11/2013 zo dňa 02.03.2017, zápisnice z hlavného\npojednávania Okresného súdu Ružomberok spis. zn. 1T/79/2013 zo dňa 11.09.2013 a 09.10.2013.\nnstržm. V. Q., ktorý v kritickom čase vykonával službu spoločne so sťažovateľom v obci Liptovská Osada\nvypovedal, že si nevšimol, že by veliteľ hliadky (sťažovateľ) na uvedenom mieste v čase od 21:00 hod\ndo 24:00 hod ukladal nejakému vodičovi blokovú pokutu. Ak by sa tak stalo, všimol by si to, nakoľko by si\nsťažovateľ prišiel do služobného vozidla vypísať pokutové bloky a urobiť o tom zápis do hliadkovej knihy.\nZvukový záznam a jeho prepis zaznamenaný na základne príkazu sudkyne Okresného súdu Žilina spis.\nzn. OS ŽA-V-49-1/2013 zo dňa 15.02.2013 založený v administratívnom spise jednoznačne preukazuje,\nže policajt uložil agentovi pokutu vo výške 60 € a následne 30 €. Napriek uvedenému nevypísal diel\nA pokutového bloku, vodičovi nevydal diely B pokutových blokov, t. j. potvrdenie o zaplatení blokovej\npokuty s tým, že uloženie pokuty nebolo administratívne vykázané.\n19. Vzhľadom na uvedené zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy u sťažovateľa spočívalo v tom,\nže nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď zneužil služobné postavenie i vzniknutú\nsituáciu a po prevzatí 30 € ako pokuty za priestupok v cestnej premávke nevypísal diel A pokutového\nbloku, priestupcovi nevydal diely B pokutových blokov ako potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty.\nUloženie a uhradenie predmetnej pokuty sťažovateľ nevykázal v žiadnych administratívnych pomôckach\na obdržanú hotovosť neodviedol do štátneho rozpočtu, ale si ju ponechal pre vlastnú spotrebu. Za zvlášť\n\nhrubé porušenie služobnej povinnosti možno považovať, že sťažovateľ v čase služby vykonával svoju\nprávomoc spôsobom odporujúcim zákonu s cieľom zabezpečiť pre seba neoprávnený prospech. Pri\nvykonávaní služobnej činnosti sťažovateľ nedbal na vlastnú česť, vážnosť a dôstojnosť a nedodržal\nnariadenie ministra o etickom kódexe policajta.\n20. Podľa názoru kasačného súdu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevybočil z medzí zákona,\nkeď v konaní sťažovateľa videl tak závažné a hrubé porušenie služobnej prísahy aj povinnosti, ktoré\nodôvodňuje prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.\n73/1998 Z.z. Je nevyhnutne potrebné, aby samotní príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi\n„predĺženou rukou štátu“ a ich úlohou je dohliadať nad dodržiavaním právnych predpisov platných\nv Slovenskej republike, ako aj postihovať ich porušenie, dôsledne dodržiavali tieto právne predpisy.\nVerejnosť oprávnene očakáva, že príslušníci silových zložiek štátu budú sami rešpektovať zákony,\nktorých dodržiavanie kontrolujú, a preto možno konanie sťažovateľa kvalifikovať ako spôsobilé narušiť\nvážnosť policajného zboru a dôveru v neho. Konanie sťažovateľa, keď zneužil svoje služobné postavenie\na po prevzatí finančnej hotovosti túto neodovzdal do štátneho rozpočtu, ale si ju ponechal pre vlastnú\npotrebu, možno oprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy i služobnej povinnosti\na táto skutočnosť je spôsobilá spôsobiť ujmu policajnému zboru, a preto ponechanie sťažovateľa v\nslužobnom pomere by bolo aj podľa názoru kasačného súdu na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n21. Rovnaký právny názor najvyšší súd vyslovil aj v rozsudku č. R 36/2004, v ktorom najvyšší súd\nuviedol, že služobná prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu\nslávnostného prijatia občana do policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Zložením sľubu\nsa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s\nprávnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne\nzodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu.\nFunkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné\nzabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať\nzákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali.\n22. Po oboznámení sa so súdnym spisom, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného,\nkasačný súd dospel k záveru, že krajský súd i žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach adekvátne\nzaoberali námietkami sťažovateľa a vysporiadali sa s nimi zákonným spôsobom. Krajský súd\nodvolávajúc sa na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR správne konštatoval, že porušenie\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnou, resp. s priestupkovou\nzodpovednosťou policajta, a že zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase\nrozhodovania o ňom, pričom nie sú závislé od výsledku prípadného trestného alebo priestupkového\nkonania. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyplýva, že v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je\nslužobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada\nprezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení\nsťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny,\nale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa\nzákona č. 73/1998 Z.z. Preto nemožno vo veci sťažovateľa v správnom súdnom konaní skúmať otázku\nprezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom, prípadne naplnenie\nznakov skutkovej podstaty priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov. Súd teda v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru nie je viazaný rozhodnutím\npríslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej\nprísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou.\nZákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú\nzávislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej\npovinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2Sžo/189/2010 zo dňa 18.05.2011).\n23. Kasačný súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom krajského súdu, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný nevybočil z medzí zákona a postupom správneho orgánu teda nedošlo k\nporušeniu zákona a zákonom chránených záujmov sťažovateľa. Vykonávanie právomoci spôsobom\nodporujúcim zákonu s cieľom zabezpečiť pre seba neoprávnený prospech je absolútne neprijateľné a\n\ntým boli naplnené podmienky prepustenia sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka Policajného\nzboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.\n24. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n26. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}