{"guid": "1b1f070a-85e8-4af4-9f63-805c3983eaee:c839c4fb-e63b-49c7-b18b-80047f4b083e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1017200160.1", "spisova_znacka": "5Sžk/16/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/16/2019 z 16. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 5Sžk/16/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017200160.1", "identifikacne_cislo": "1017200160", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c839c4fb-e63b-49c7-b18b-80047f4b083e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1017200160.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017200160.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1017200160.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/16/2019\n1017200160\n16. 12. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:1017200160.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SWAN Mobile, a.s., so sídlom\nLandererova 12, Bratislava, IČO: 35 680 202, zastúpeného BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o.,\nso sídlom Jakubovo nám. 19, Bratislava, IČO: 47 243 805, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu\nelektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti Metodického pokynu č. 1/OŠD/2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 2S/23/2017-121 zo 7. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.\n2S/23/2017-121 zo 7. novembra 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 2S/23/2017-121 zo 07.112018 podľa\n§ 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu\nžalobcu o preskúmanie zákonnosti Metodického pokynu č. 1/OŠD/2016 a podľa § 170 písm. a/ SSP\nrozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že predmetný Metodický pokyn nebol vydaný v\nadministratívnom konaní s náležitosťami rozhodnutia, nakoľko vo svojej podstate ide o interný akt,\nktorý upravuje postup na vyhodnocovanie splnenia rozvojových kritérií, ktoré na seba prevzali podniky\nv priebehu výberového konania, stanovených v podmienkach účelného využívania frekvencií v rámci\n„Výzvy na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie\nfrekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz a 2600 MHz formou elektronickej aukcie“. S poukazom na\nobsah a účel Metodického pokynu je podľa krajského súdu zrejmé, že nejde v pravom zmysle slova\no rozhodovanie o právach resp. právom chránených záujmoch žalobcu. O takýto zásah môže ísť až\nv prípade faktickej alebo rozhodovacej činnosti žalovaného pri výkone dohľadu. Samotný Metodický\npokyn, ktorý upravuje postup na vyhodnocovanie splnenia rozvojových kritérií, ktoré na seba prevzali\npodniky v priebehu výberového konania, nič nemení na subjektívnych právach žalobcu a nejde o\nspôsobilý predmet súdneho prieskumu. Podľa krajského súdu Metodický pokyn predstavuje štandardný\ninterný akt upravujúci vnútorné pomery žalovaného, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej resp. právnickej osoby (§ 7 písm. b/ SSP).\n3. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. j/ SSP, teda že žaloba bola nezákonne odmietnutá. Navrhol, aby kasačný súd uznesenie\nkrajského súdu zmenil tak, že Metodický pokyn zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n4. V dôvodoch žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 183/2003,\nsp. zn. I. ÚS 354/08 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/29/2010, podľa\n\nktorých môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú\npredpísané formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených\nzáujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím orgánu verejnej správy\nje každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva\na povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.\n5. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že Metodický pokyn vzhľadom na svoj obsah materiálne predstavuje\nrozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa mení a dopĺňa individuálne povolenie vydané žalovaným\ndňa 30.12.2013 pre žalobcu (licencia). Licencia bola žalobcovi vydaná ako jednému zo štyroch\núspešných účastníkov výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií\nz frekvenčných pásiem 800 MHz, 1800 MHz a 2600 MHz formou elektronickej aukcie v roku 2013.\nMetodický pokyn z hľadiska svojho účelu a obsahu materiálne predstavuje spätné doplnenie tak\npodmienok výberového konania, ako aj výsledkov výberového konania, konkrétne doplnenie časti\ntýchto rozhodnutí s názvom „Záväzky, ktoré na seba prevzal podnik v priebehu výberového konania“.\nTúto skutočnosť výslovne uvádza aj žalovaný vo vyššie špecifikovaných ustanoveniach Metodického\npokynu, čím potvrdzuje, že ustanovenia Metodického pokynu sa dotýkajú práv a právom chránených\nzáujmov žalobcu. Žalobca poukázal najmä na § 2 ods. 1, § 5 až 7 a § 9 Metodického pokynu,\nktoré podľa neho technicky predstavujú zmenu ustanovení licencie. Metodický pokyn v § 2 ods. 1\nstanovuje, že predstavuje postup pri výkone kontroly pokrytia signálom, teda stanovuje postup orgánu\nverejnej správy vždy navonok vo vzťahu k žalobcovi ako kontrolovanému subjektu. Navyše § 23\nods. 5 Metodického pokynu priamo predpokladá práve a iba na základe postupu žalovaného podľa\nMetodického pokynu ďalšie úkony orgánu verejnej správy podľa § 38 ods. 5 písm. e/ a ods. 8 zákona č.\n351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ZEK), teda úkony bezprostredne dopadajúce na žalobcu\nako kontrolovanú osobu. Metodický pokyn podľa žalobcu materiálne bez právneho dôvodu a v rozpore\nso ZEK zmenil podmienky licencie aj vykonávacích rozhodnutí o určení podmienok, za ktorých je možné\nfrekvencie pridelené licenciou používať, ktoré boli vydané orgánom verejnej správy podľa § 32 ods. 1\nZEK na vykonanie licencií v období od marca do júla 2014. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to,\nže Metodický pokyn spadá do právomoci správnych súdov ako objekt súdneho prieskumu.\n6. Ďalej žalobca zopakoval dôvody nezákonnosti Metodického pokynu špecifikované už v podanej\nžalobe (Metodický pokyn vydal neoprávnený orgán, nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie\nskutkového stavu a rozpor s administratívnymi spismi, podstatné porušenie ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy).\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje uznesenie krajského súdu za vecne\nsprávne a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nPoukázal na to, že nestačí, ak práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby sú len dotknuté, ale musia byť dotknuté priamo. Táto požiadavka v zásade odlišuje\nrozhodnutie priamo ovplyvňujúce konkrétny subjekt od interných, prípadne organizačných právnych\naktov. Práve túto zásadnú podmienku sa podľa názoru žalovaného žalobcovi preukázať nepodarilo.\nŽalobca nielenže nešpecifikuje, ktoré konkrétne záväzné povinnosti vyplývajúce z ním spomenutých\nustanovení mali byť Metodickým pokynom priamo zmenené, zrušené alebo inak zasiahnuté, aby bolo\nmožné hovoriť o rozhodnutí v materiálnom slova zmysle, ale žalobca sám tvrdí, že postupy uvedené v\nMetodickom pokyne môžu viesť k ďalším úkonom žalovaného, a až tieto ďalšie úkony bezprostredne\ndopadnú na žalobcu. Zjavne sa preto podľa žalobcu jedná o nepriame dotknutie na subjektívnych\nprávach, na ktoré sa však právna ochrana vyplývajúca z možností brániť sa ako pred priamym dotknutím\nnevzťahuje. Ostatné námietky žalobcu považoval žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené za právne\nirelevantné.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti\n(§ 440 ods. 1, 2 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n9. Predmetom kasačného konania bolo uznesenie krajského súdu č.k. 2S/23/2017-121 z 07.112018,\nktorým podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti Metodického\npokynu č. 1/OŠD/2016 na vyhodnocovanie splnenia rozvojových kritérií, ktoré na seba prevzali podniky\nv priebehu výberového konania, stanovených v podmienkach účelného využívania frekvencií v rámci\n\n„Výzvy na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie\nfrekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1800 MHz a 2600 MHz formou elektronickej aukcie“ (ďalej\nlen „Metodický pokyn“) s odôvodnením, že ide o interný akt upravujúci vnútorné pomery žalovaného,\nktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu\n(§ 7 písm. b/ SSP).\n10. Podľa § 1 ods. 1 Metodického pokynu úrad vydáva tento dokument, ktorým stanovuje postup\nvyhodnocovania pokrytia obyvateľstva signálmi vysokorýchlostných mobilných sietí vo frekvenčných\npásmach 800 MHz, 1800 MHz a 2600 MHz.\n11. Podľa § 1 ods. 2 Metodického pokynu tento dokument upravuje jednotný postup pri plnení\núloh kontroly pokrytia stanoveného percentuálneho počtu obyvateľov Slovenskej republiky, ktorým\nje dostupná služba poskytovaná prostredníctvom signálov prenášaných prostredníctvom frekvencií\npridelených na základe výsledkov výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie\nfrekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1800 MHz a 2600 MHz formou elektronickej aukcie pre\nmobilné elektronické komunikačné siete (ďalej len „úroveň pokrytia“), ktorú v súlade s § 33 ods. 15\nZEK na seba záväzne prevzal úspešný účastník výberového konania (ďalej len „podnik“). Predmetná\npovinnosť bola podniku stanovená vo výroku príslušného individuálneho povolenia (ďalej len „IP“) v\nčasti „Záväzky, ktoré na seba prevzal podnik v priebehu výberového konania“), ktorým úrad rozhodol o\npridelení frekvencií dotknutému podniku.\n12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n15. Podľa § 7 písm. b/ SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,\nktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej\nosoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia\nupravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.\n16. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba\nalebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá\nna tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba\nvysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne\nprávo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu\nsprávnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by\ndošlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve\n(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžk/7/2017 z 28. júna 2017).\n17. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo znamená, že súdnemu prieskumu\nzákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia alebo opatrenia vydané orgánmi verejnej správy\ns výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní\nsprávnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy\nnepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú taxatívne vymedzené v § 7 SSP.\n\n18. Aj po nadobudnutí účinnosti SSP teda naďalej platí, že v systéme správneho súdnictva vychádza\nprávna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na\nzáklade žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,\nmenia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté,\nokrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\n19. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také\nsprávne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu,\nže sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných\nprostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb\nalebo sa ich priamo dotýkajú.\n20. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v § 7 SSP. Predmetné\nustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych aktov, ktoré sú vylúčené\nzo súdneho prieskumu. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú\npredovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu\na negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach\nalebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.\n21. V § 7 písm. b/ SSP sú vymedzené správne akty, ktoré sú síce vydané orgánmi verejnej správy a\ntýkajú sa alebo sa môžu týkať výkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, ale absentuje u nich\npriamy dotyk na subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb. Ide najmä o rozhodnutia\na opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý\nich vydal.\n22. V širšom chápaní možno pod úpravu vnútorných pomerov zaradiť aj vnútorné riadiace akty (napr.\nusmernenia, stanoviská, metodické návody), ktoré už síce nemusia mať len čisto abstraktnú podobu\na môžu sa dotýkať vecí určitého druhu alebo aj konkrétnej veci, no ich adresátom nie je účastník\nadministratívneho konania, resp. fyzická osoba a právnická osoba stojaca mimo štruktúry orgánov\nverejnej správy, ale orgán verejnej správy (Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. Správny súdny\nporiadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 124 s.).\n23. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd aj na nález sp.zn. PL. ÚS 21/08, v ktorom Ústavný súd\nSlovenskej republiky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný individuálny právny akt formálne\noznačený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku\nkonkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.\n24. Kasačný súd sa na základe vyššie uvedeného a s prihliadnutím na účel a obsah žalobou\nnapadnutého Metodického pokynu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že Metodický pokyn\nako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje\nzásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Žalobca nie je adresátom\nMetodického pokynu, tento upravuje postup žalovaného pri plnení úloh kontroly splnenia rozvojových\nkritérií, ktoré na seba prevzali podniky v priebehu výberového konania, stanovených v podmienkach\núčelného využívania frekvencií v rámci „Výzvy na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie\nindividuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz a 2600 MHz formou\nelektronickej aukcie“. Metodický pokyn žalovaného právne záväzným spôsobom nezakladá, nemení ani\nneruší práva alebo povinnosti žalobcu a ani sa ich priamo nedotýka. Ako už uviedol krajský súd, o zásah\ndo práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu môže ísť až v prípade faktickej alebo\nrozhodovacej činnosti žalovaného pri výkone dohľadu.\n25. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd dospel k záveru, že v prípade žalobou napadnutého Metodického\npokynu ide o vnútorný riadiaci akt žalovaného, ktorý nemá povahu rozhodnutia alebo opatrenia o\nprávach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, z ktorého dôvodu súdnemu\n\npreskúmaniu v správnom súdnictve nepodlieha, považoval kasačný súd námietky žalobcu týkajúce sa\nnezákonnosti Metodického pokynu a postupu pri jeho vydaní za irelevantné.\n26. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\nako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v kasačnom konaní\nnemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Žalovanému\nkasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo neboli splnené podmienky podľa § 168\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4\nSSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/23/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}], "citovane_v": []}