{"guid": "906813ff-3a2e-4114-9b92-5b72868a66dc:f5b66353-72ba-4f4e-a039-44a7994958c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/127/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/127/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/127/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1", "identifikacne_cislo": "1016202729", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5b66353-72ba-4f4e-a039-44a7994958c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/127/2019\n1016202729\n25. 11. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nPANMED, s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, Tatranská č. 615/48, IČO: 36 563 994, právne zast.: JUDr.\nMartinom Rehákom, PhD., advokátom a konateľom IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nŠoltésovej č. 2, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so\nsídlom v Bratislave, Žellova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04.\noktóbra 2016, číslo ZS 404/00001/2016/R, 95522/33961/2016/923, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre z 05. júna 2019, č.k. 11S/133/2017-148, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 05. júna 2019, č.k.\n11S/133/2017-148, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo 04. októbra 2016, číslo ZS 404/00001/2016/R, 95522/33961/2016/923,\nktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\nv rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) pristúpil ku zmene prvostupňového správneho\nrozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra zo 07. marca 2016, číslo\nZS 404/00001/2016, 33961/20165/404, 15707/2016. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán\npodľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,\ndohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení\n(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.200,- eur za porušenie § 4 ods.\n3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 576/2004\nZ.z.“), t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. K porušeniu predmetného\nustanovenia došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke H. H., nar. v roku XXXX (ďalej len\n„pacientka“), počas jej vyšetrenia v gastroenterologickej ambulancii žalobcu dňa 04. júla 2014 a dňa 13.\naugusta 2014 s tým, že\n- pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04. júla 2014 v ambulancii žalobcu mala byť pacientka\nobjednaná na kontrolné gastroenterologické vyšetrenie, a to na zhodnotenie terapie prokinetikom a\nblokátorom protónovej pumpy na potlačenie tvorby HCI (žalúdočnej kyseliny) nasadenej v ambulancii\nžalobcu dňa 04. júla 2014, v skoršom termíne, a to už po dvoch týždňoch od jej prvého vyšetrenia a nie\naž po 3 mesiacoch od tohto prvého vyšetrenia. Gastrofibroskopia mala byť pacientke zo strany žalobcu\n\nvykonaná už v čase, kedy zdravotné ťažkosti pacientky pretrvávali viac ako 2 týždne, a to aj napriek\nnasadenej terapii v ambulancii žalobcu 04. júla 2014,\n- pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení pacientky v ambulancii žalobcu dňa 13. augusta 2014,\na to aj vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti pacientky pretrvávajúce v tom čase viac ako 5\ntýždňov (počítajúc od prvého gastroenterologického vyšetrenia zo 04. júla 2014), mal byť zo strany\nžalobcu stanovený presný termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia.\n2. Zmena prvostupňového správneho rozhodnutia spočívala v tom, že jeho výrok podľa žalovaného\nnebol formulovaný jasne, stručne a určito a zároveň bol zbytočne rozsiahly s tým, že výška pokuty\nzostala nezmenená.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 2 ods. 1,2,9,10, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., § 50 ods. 2 písm. a/, § 64 ods. 2\npísm. b/, ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., § 32 ods. 1, § 34 ods. 1,2,4 Správneho poriadku a postupom\nv zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti\npodanej žaloby.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov k porušeniu\nSprávneho poriadku ani iného právneho predpisu nedošlo. Správne rozhodnutia oboch správnych\norgánov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení správne\norgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení\ndôkazov. Správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje\nrozhodnutie si zadovážili dostatok podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový\nstav a aplikáciou zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaný\nsa v žalobou napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanom\nrozklade, pričom v rozhodnutí riadne zdôvodnil, prečo s nimi nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné.\n5. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa odborného stanoviska W.. O.. O. C., respektíve vo vzťahu\nk podkladom pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov súd uviedol, že úlohou správneho súdu\nje len preskúmavať zákonnosť postupov a rozhodnutí správnych orgánov, teda to, či oprávnené a\npríslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu v správnom súdnictve v takomto type konania\nteda nie je skúmanie, či zo strany správnych orgánov došlo k správnemu zisteniu a pomenovaniu\nnedostatkov, alebo pochybení v postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z odborného (v\ntomto prípade medicínskeho) hľadiska, ale len skúmanie, či pri zisťovaní skutkového stavu veci,\nzabezpečovaní podkladov rozhodnutia a pri rozhodovaní postupovali v súlade so zákonom, či správne\naplikovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy, či vydané rozhodnutia obsahujú zákonné\nnáležitosti a či sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach dostatočne vysporiadali so všetkými\nrelevantnými skutočnosťami (vyplývajúcimi z podkladov rozhodnutí, ako aj námietok účastníkov\nkonania). V tejto súvislosti súd konštatoval, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď\nžalobcovi opakovane poskytli priestor pre oboznámenie sa s obsahom podkladov pre ich rozhodnutia\n(teda i s obsahom odborného stanoviska, ktoré bolo následne preklopené do protokolu o vykonaní\ndohľadu na mieste a jeho závery boli uvedené i v oboch rozhodnutiach správnych orgánov), pričom\nžalobca v priebehu výkonu dohľadu a ani v priebehu správneho konania osobu prizvaného odborníka\nnenamietal, námietky vo vzťahu k odbornému stanovisku žalobca prvýkrát vzniesol až v podanom\nrozklade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom s týmito námietkami sa žalovaný\nrelevantne vysporiadal a zdôvodnil svoj nesúhlas s nimi v žalobou napadnutom rozhodnutí. Správne\nsúdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a súd nie je orgánom, ktorý by mohol a mal vyhľadávať\ndôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pokiaľ tieto dôvody neboli v záveroch administratívneho\nkonania formulované správnym orgánom v rozpore s ústavnými a zákonnými hľadiskami pre postup\nsprávneho orgánu v rámci dokazovania a právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu veci.\nV danom prípade žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán zákonným spôsobom, náležite a\ndostatočne zistili skutkový stav vychádzajúc z podkladov rozhodnutia pre konštatovaný záver, že zo\nstrany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., keď žalobca tento\nzistený skutkový stav a záver správnych orgánov relevantným spôsobom nespochybnil.\n\n6. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne\nodôvodnené, nakoľko pochybnosť o správnosti odborného stanoviska mala byť odstránená prizvaním\niného odborníka z oblasti gastroenterológie a na odstránenie rozporov malo byť nariadené znalecké\ndokazovanie, keď z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správne orgány oboch stupňov\nv súlade so zákonom žalobcovi opakovane poskytli možnosť nahliadnuť do podkladov pre svoje\nrozhodnutia, žalobcu upovedomili o možnosti vyjadriť sa k veci, ako aj k podkladom rozhodnutia, ako\naj o možnosti navrhovať dôkazy (poučenie v protokole o vykonanom dohľade na mieste z 22. októbra\n2015, upovedomenie o začatí správneho konania z 29. januára 2016, výzva žalovaného z 25. mája\n2016). Žalobca v priebehu výkonu dohľadu na mieste a ani v správnom konaní nevzniesol námietku\nvoči osobe prizvaného odborníka W.. O.. O. C., nenamietal zistenia a záver uvedený v protokole o\nvykonanom dohľade na mieste, nenamietal obsah odborného stanoviska (hoci dňa 15. júna 2016 sa bol\noboznámiť s obsahom spisu), pričom ďalšie dokazovanie nenavrhol, a to ani v podanom rozklade. Preto i\npodľa názoru súdu v danej veci neexistoval právny dôvod, aby žalovaný (prípadne správny orgán prvého\nstupňa) vo veci zabezpečil ďalšie odborné stanovisko, prípadne nariaďoval znalecké dokazovanie.\nZároveň treba prisvedčiť vyjadreniu žalovaného, že žalobcovi nič nebránilo dať si vypracovať odborné\nstanovisko, prípadne znalecký posudok iným odborníkom z oblasti gastroenterológie a tento predložiť\nsprávnym orgánom v rámci výkonu dohľadu, respektíve v priebehu správneho konania o uložení pokuty.\nS takýmto dôkazom by sa potom správne orgány museli zaoberať a vysporiadať sa s ním vo svojich\nrozhodnutiach.\n7. K námietke žalobcu ohľadne nepreukázania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym poskytnutím\nzdravotnej starostlivosti žalobcom a úmrtím pacientky, súd zhodne s názorom prezentovaným\nžalovaným v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zisťovanie a preukazovanie príčinnej súvislosti medzi\nnesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úmrtím pacientky patrí do kompetencie orgánov\nčinných v trestnom konaní a nie do kompetencie správnych orgánov. Vo vzťahu k námietkam vzneseným\nnad rámec podanej žaloby uvedeným v stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s týmito\nsa zaoberať nemohol z dôvodu, že tieto boli podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie\nsprávnej žaloby.\n8. S poukazom na uvedené krajský súd uzavrel, že prvostupňový správny orgán postupoval správne,\nkeď zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver o porušení povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a z dôvodu zistenia tohto porušenia v zmysle § 50 ods. 2 písm. a/\nv spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.200,eur. Správne tiež postupoval žalovaný, keď svojím rozhodnutím zmenil výrok napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa tak, že tento v časti skutkového vymedzenia zostručnil, inak vyhodnotil\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako správne a zákonné. Vo vzťahu k výške\npokuty uloženej žalobcovi v sume 1.200,- eur (ktorá vychádzajúc z ustanovenia § 64 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 581/2004 Z.z. mohla byť žalobcovi ako právnickej osobe uložená až do výšky 9.958,- eur),\nsúd mal za to, že uložená pokuta je primeraná zistenému porušeniu povinnosti žalobcu poskytovať\nzdravotnú starostlivosť správne, pričom táto plní svoju preventívnu i výchovnú funkciu a pre žalobcu nie\nje likvidačná.\n9. Z týchto dôvodov krajský súd pristúpil k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej.\n10. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania, a to s poukazom na § 168 SSP vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na\nnáhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch s tým, že o takýto prípad\nsa v predmetnej veci nejednalo.\nII.\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n12. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n\n13. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces konkrétne uvádzal, že dňa\n21. marca 2018, t.j. v súdom stanovenej lehote doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného\ns tým, že súd na námietky v tomto vyjadrení uvedené neprihliadol a s týmito sa v rozsudku ani\nnezaoberal, čo odôvodnil tak, že v príslušnom vyjadrení boli predložené nové námietky a dôvody nad\nrámec námietok popísaných v žalobe, a teda, že na ne nemožno vzhľadom na uplynutie lehoty na\npodanie žaloby prihliadať. Uviedol, že všetky námietky prezentované vo vyjadrení boli obsiahnuté v\nžalobe. Tiež nemôže byť na ťarchu žalobcu, že reagoval na argumentáciu žalovaného. Žalobca tak v\npodanej žalobe, ako aj vo vyjadrení poukazuje na 1/ nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť\nrozhodnutí, 2/ nesprávne právne posúdenie skutkového stavu - poskytovania zdravotnej starostlivosti\nbez riadneho odôvodnenia takéhoto záveru, 3/ nedostatočnosť konania o rozklade žalobcu spočívajúcu\nv neprihliadnutí na návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania. Krajský súd bližšie nevymedzil, na\naké konkrétne námietky prezentované vo vyjadrení neprihliadal a ktoré považuje za predložené po\nlehote na podanie správnej žaloby. Zdôraznil, že nešlo o vyjadrenie podané nad rámec § 106 ods.\n1 SSP, na ktoré súd nemusí prihliadať. Postup súdu v tomto smere považoval za neodôvodnený,\nformalistický a účelový, majúci za následok celkovú nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť rozsudku i\nprocesného postupu súdu. Krajský súd v značnej časti svojho odôvodnenia sa vymedzil len na súhlas\ns postupom žalovaného bez toho, aby vo vzťahu k jednotlivým bodom žaloby podal svoj právny názor\na k tomu zodpovedajúce odôvodnenie. Tiež náležite neodôvodnil (ak by sa aj jednalo o nové dôvody),\nprečo neaplikoval § 195 písm. a/ a c/ SSP, ktoré by umožňovali v prípade správneho trestania takéto\ndoplňujúce dôvody posúdiť. Krajský súd rovnako neprihliadol na návrh žalobcu na vykonanie znaleckého\ndokazovania iným odborníkom (znalcom), ako ani na ďalšie dôvodné žalobcom uplatnené námietky.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. marca 2001, sp. zn. M-SždoV\n1/98, podľa ktorého cit.: „Ak vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné\ndôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci a tiež krajský súd nevykonal žiadne\ndôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu, je to dôvodom,\naby súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ Vo svetle uvedeného rozhodnutia žalobca dôvodil, že krajský\nsúd nielenže nevykonal navrhované dokazovanie, ale ani žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého\ndôvodu považoval žalovaným vykonané dokazovanie a zisťovanie skutkového stavu za dostatočné.\nŽalobca už v správnom konaní navrhoval vykonanie dokazovania, tento návrh nebol akceptovaný,\nrovnako neboli akceptované námietky smerujúce k neobjektívnemu stanoveniu dohliadaného obdobia,\njednostranného posudzovania poskytnutej zdravotnej starostlivosti a tiež nedostatočné posúdenie\nexistujúcich podkladov vo vzájomnej súvislosti.\n14. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci konkrétne uvádzal, že krajský\nsúd sa nesprávne stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nenavrhol doplnenie dokazovania už\nv priebehu správneho konania, ale voči odbornému posúdeniu namietal až v podanom rozklade, v\nnadväznosti na čo žalovaný nebol povinný na tento návrh žalobcu prihliadať a neexistoval právny\ndôvod zabezpečovať ďalšie odborné stanovisko. Žalobca riadne v rozklade namietal proti odbornému\nstanovisku, pričom toto rozporoval obsahovo, vrátane predpokladov, na ktorých bolo postavené, a to v\npodobe nesprávne posúdeného dohľadového obdobia a s tým spojenou genézou zdravotného stavu,\nako aj bez zohľadnenia podkladov dokumentácie súvisiacich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.\nŽalovaný mal preto v prvom rade zabezpečiť doplnenie vyjadrenia pôvodcu odborného stanoviska\nz hľadiska dopadu na jeho závery, ani nebol ustanovený iný znalec / odborník na posúdenie týchto\nnamietaných skutočností a súčasne sa k tomuto aspektu vecne nevyjadrili ani len odborní zamestnanci\nžalovaného. Tieto vecné a podstatné námietky zostali bez akéhokoľvek riadneho zohľadnenia a\nposúdenia v rámci vecného odborného dokazovania. Týmto bola porušená zásada aktívnej súčinnosti\ns účastníkom konania, ako aj zásada zisťovania materiálnej pravdy a obstarania všetkých podkladov\npotrebných pre rozhodnutie. Žalobca sa tiež nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého vo vzťahu\nk navrhovanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že žalobcovi nič nebránilo dať si vypracovať odborné\nstanovisko, prípadne znalecký posudok a tento predložiť správnym orgánom v rámci výkonu dohľadu.\nTakýto postup považoval v príkrom rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ako i zásady minimálneho\nzaťažovania účastníka konania. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.\njúla 2011, sp. zn. 8Szd/1/2010, podľa ktorého cit.: „Pokiaľ žalovaný poukazoval, že krajský súd mal dať\nvypracovať kontrolný znalecký posudok, odvolací súd uvádza, že ak správny orgán rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy\nuž vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i\n\nods. 2 OSP), nemôže sa však jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený\nskutkový stav je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia ako nezákonného podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP,\nkeďže patrí správnemu orgánu zistiť skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia,\nsúd v rámci konania o správnej žalobe nemôže naprávať vady spôsobujúce nezákonnosť správneho\nrozhodnutia.“ Krajský súd nesprávne právne posúdil postavenie žalobcu ako účastníka správneho\nkonania, ktorému neodôvodnene uložil povinnosť vyhľadávať a predkladať dôkazy, ktoré majú slúžiť na\nobjektívne a dostatočné zistenie skutkového stavu a ktorých zabezpečenie je predovšetkým povinnosťou\nsprávnych orgánov a ktorá povinnosť nebola riadne naplnená, pričom tieto nedostatky neboli korigované\nani doplňujúcim dokazovaním správneho súdu v rozsahu, v akom ho SPP pripúšťa. Poukázal tiež na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2011, sp. zn. 9Sžso/24/2011, podľa ktorého\ncit.: „V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok\n(lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní\nboli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný,\nlogický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu.“\n15. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nzruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo (alternatívne) rozsudok krajského súdu\nzruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\nIV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n22. Podľa § 120 SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy\na môže sám vykonať dokazovanie, ak\na/ to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,\nb/ rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/, e/, f/, i/, j/ alebo\nc/ rozhoduje podľa § 192.\n23. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n24. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak\n\na/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe\nneúčinného právneho predpisu,\nb/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,\nc/ ide o veci podľa § 192,\nd/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c/, ak je žalobcom fyzická osoba,\ne/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d/,\nf/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.\n25. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n26. Podľa § 196 SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,\noznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.\n27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako\nnedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo 04. októbra 2016, číslo ZS 404/00001/2016/R, 95522/33961/2016/923, ktorým tento\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra zo 07. marca 2016, číslo ZS 404/00001/2016,\n33961/20165/404, 15707/2016. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 50 ods. 2 písm.\na/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.200,- eur za\nporušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.\n28. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca vystupujúci v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti\n- pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04. júla 2014 v ambulancii žalobcu mala byť pacientka\nobjednaná na kontrolné gastroenterologické vyšetrenie, a to už po dvoch týždňoch od jej prvého\nvyšetrenia a nie až po 3 mesiacoch od tohto prvého vyšetrenia,\n- pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení pacientky v ambulancii žalobcu dňa 13. augusta 2014,\nvzhľadom na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti pacientky pretrvávajúcich v tom čase viac ako 2 týždne\nmal byť zo strany žalobcu stanovený presný termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia.\n29. Zákon č. 576/2004 Z.z. upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej\nstarostlivosti. (§1)\n30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,\nktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a\ndietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len \"osoba\"), zvýšenia kvality jej\nživota a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,\ndiagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.\n31. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom\nstave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\ntejto osobe.\n\n32. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť\nsprávne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na\nsprávne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo\nzlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n33. Zákon č. 581/2004 Z.z. ustanovuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je dohľad nad\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti. (§ 1 písm. d/ bod 2)\n34. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 581/2004 Z.z., úrad v rámci výkonu dohľadu nad\nzdravotnou starostlivosťou (§ 1 písm. d/]) vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami,\nplatiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým\nosobitný predpis 37) ukladá povinnosti, dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi\npoistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).\n35. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z., dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a\nprizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia\núradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s\nich súhlasom.\n36. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40)(odkaz na § 4\nods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.; pozn. súdu) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46\nods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).\n37. Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9.958,- eur, ak ide o právnickú\nosobu.\n38. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, 62)(Správny poriadok; pozn.) ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n40. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n42. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n43. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n44. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n\n45. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n46. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n47. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n48. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n49. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n50. Najvyšší súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal\npreukázané, že\n- na základe podnetu rodičov neb. p. H. H., nar. v roku XXXX, vykonal žalovaný u žalobcu dohľad\nna mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá bola pacientke poskytovaná v rámci\nstanoveného dohliadaného obdobia od 01. januára 2014 do 05. apríla 2015; pacientka dňa 05. apríla\n2015 excitovala,\n- žalobca sa k podnetu vyjadril podaním z 28. mája 2015, opísal priebeh liečby pacientky a vo forme\nprílohy doložil kópiu zdravotnej dokumentácie pozostávajúcej z lekárskych správ z 19. augusta 2009,\nz 28. augusta 2013, 04. júla 2014 a 13. augusta 2014; k podnetu rodičov neb. pacientky sa bližšie\nnevyjadril,\n- za účelom prešetrenia správnosti žalobcom poskytnutej zdravotnej starostlivosti prvostupňový správny\norgán listom zo 16. júna 2015 poveril prizvanú osobu W.. O.. O. C. (odbor gastroenterológia) výkonom\ndohľadu na mieste a tiež o vypracovanie odborného stanoviska k poskytnutej zdravotnej starostlivosti\nneb. pacientke,\n- dňa 18. septembra 2015 odborný konzultant doložil prvostupňovému správnemu orgánu Odborné\nstanovisko z 11. septembra 2015 s tým, že tento dospel k záveru o opodstatnenosti podnetu, a teda\nnesprávnosti postupu žalobcu v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti neb. pacientke\n[predovšetkým uzavrel, že cit.: „ (...) pri úvodných vyšetreniach, či už u praktického lekára, či\ngastroenterologickom vyšetrení (žalobca; pozn. súdu) z júla 2014 sa postupovalo správne. Stav a to\nvzhľadom na vek bol zhodnotený ako funkčná dyspepsia, ktorá nevyžaduje endoskopické vyšetrenie.\nMôže sa postupovať v zmysle terapeutického testu, ktorý ak je úspešný, tak sa pokračuje ďalej v\nterapii aj bez endoskopie. Pri ťažkostiach, ktoré pretrvávajú, alebo sa zhoršia je už nutné (hovoríme o\ndyspeptických ťažkostiach a ťažkostiach zo strany GIT (ýgastrointestinálny trakt; pozn. súdu) pristúpiť\naj k endoskopickému vyšetreniu. Aj keď bolo gastroskopické vyšetrenie u danej pacientky naplánované,\nuž pri druhej návšteve mal byť určený jasný termín vyšetrenia a pri prvom vyšetrení nie je možné\nzhodnotenie terapie až po troch mesiacoch, tak ako to bolo v odôvodnení W.. Š.. Nesprávny postup bol\nv nedostatočnom dokumentovaní termínu gastroskopického vyšetrenia ako aj oddialenom zhodnotení\nterapeutického postupu.“],\n- dňa 22. októbra 2015 prvostupňový správny orgán vyhotovil pod číslom 524/2015 protokol o\nvykonanom dohľade na mieste so záverom, že žalobca neb. pacientke neposkytol zdravotnú\nstarostlivosť správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že neboli vykonané všetky\npotrebné vyšetrenia na správne určenie choroby a tým nebola zabezpečená včasná a účinná liečba,\n- príslušný protokol bol doručený žalobcovi dňa 26. októbra 2015; žalobca bol poučený o možnosti\npodať voči protokolu námietky v lehote 10 pracovných dní od jeho doručenia; nakoľko žalobca námietky\nnepodal, márnym uplynutím lehoty podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. bol dohľad ukončený (09.\nnovember 2015),\n- dňa 29. januára 2016 pod číslom ZS 404/00001/2016, 33961/2016/404, 6600/2016 vydal prvostupňový\nsprávny orgán upovedomenie o začatí správneho konania,\n- žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril,\n- dňa 07. marca 2016 vydal pod číslom ZS 404/00001/2016, 33961/20165/404, 15707/2016\nprvostupňový správny orgán rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.200,- eur,\n\n- žalobca predmetné rozhodnutie napadol rozkladom, ktorému prvostupňový správny orgán nevyhovel,\no ktorej skutočnosti listom z 10. mája 2016 upovedomil žalobcu,\n- listom z 25. mája 2016 prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby sa dňa\n15. júna\n2016 (v prípade záujmu) prišiel oboznámiť so spisovou dokumentáciou, čo žalobca využil, o čom svedčí\nzápisnica o nahliadnutí do spisu z 15. júna 2016, zotrval na svojich vyjadreniach; ďalšie dokazovanie\nnenavrhol,\n- žalovaný správny orgán na podaný rozklad žalobcu vydal dňa 04. októbra 2016, pod číslom\nZS 404/00001/2016/R, 95522/33961/2016/923 tu žalobou napadnuté a zároveň preskúmavané\nrozhodnutie.\n51. Najvyšší súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\n52. Najvyšší súd na úvod poukazuje na to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z.z. zriadil Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej\nsprávy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. úrad\nokrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a\nza podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ustanovení § 43 a\nnasl. tohto zákona, kde sa upravuje spôsob, ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu\nnad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli\nvykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej\nliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov\nlekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004\nZ.z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia\nzdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu, ako i poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na\nvýkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa\nosobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má vykonávať dohľad a najmenej\npäťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto\npodmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona\nč. 581/2004 Z.z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania písomných námietok poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c/\ncitovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. postupom\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, navrhne uloženie sankcie. Úrad upovedomí poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého postup sa vzťahuje Správny poriadok,\na umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda podkladom rozhodnutia\nsú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Zároveň má možnosť účastník konania navrhnúť vykonanie\nďalších dôkazov. V rozhodovacom procese orgánu verejnej správy zistenie skutočného stavu veci a\nza tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým\npovinnostiam v správnom konaní. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný\nstav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Aj keď\nzisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nemožno\nuplatňovaním týchto zásad popierať iné zásady, ako napríklad zásadu materiálnej pravdy. Pred vydaním\nrozhodnutia v správnom konaní je za účelom dôkladného zistenia skutočného stavu žiaduce, najmä v\nprípade, pokiaľ odborný záver tvorí jediný podklad pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho,\naby správny orgán pristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných dôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne\nv zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu vysporiadal s námietkami poskytovateľa zdravotnej\n\nstarostlivosti tak, aby pri právnom posudzovaní správnosti záveru správneho orgánu o porušení\nustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v správnom konaní zo strany správneho súdu nevznikali\npochybnosti o jeho riadnom a úplnom zistení. Podľa zákona je zdravotná starostlivosť poskytnutá\nsprávne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej\na účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných\npoznatkov lekárskej vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá\n„lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe\nsprávnej úvahy. Záver, o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá\nprotiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto\nprotiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb, najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky\njasne preukázaná. V rámci správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné\nprostriedky, dôkazy vykonať, z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, ktoré následne pri\nrešpektovaní zmyslu a účelu zákona a jeho medzí dospieť na základe logickej postupnosti k rozhodnutiu.\nVykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o\nuložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol\nvedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia. Okrem toho pri konštatovaní protiprávneho konania t.j. postupe „non lege\nartis“ je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“, teda\nna základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto\nzáveru aj výslovne vyplývať. Je výslovne vylúčené, aby pri ustaľovaní otázky, či zo strany poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti došlo k pochybeniu na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti, bola\naplikovaná a realizovaná tzv. „ex post analýza“; postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je nutné\nhodnotiť „ex ante“, teda na základe tých poznatkov, ktoré mal k dispozícii poskytovateľ zdravotnej\nstarostlivosti v čase jej poskytovania.\n53. Najvyšší súd ďalej poukazuje na všeobecne uplatňované pravidlo plynúce z vyššie citovaného §\n134 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby s tým, že SSP\nvo svojich ustanoveniach upravuje výnimky z tohto pravidla. Prvé výnimky z tohto pravidla vyplývajú z\nnadväzujúceho ods. 2 § 134 SSP, podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,\nak rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe\nneúčinného právneho predpisu, rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona\noprávnený, ide o veci podľa § 192 (peňažná moderácia), ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c/, ak je\nžalobcom fyzická osoba (správna žaloba v sociálnych veciach), ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d/\n(správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), vec súvisí s ochranou práv\nspotrebiteľa. Ďalšia výnimka z pravidla podľa § 134 ods. 1 SSP je upravená § 195, t.j. v časti týkajúcej sa\nsprávneho trestania. Uplatní sa teda vždy, keď orgán verejnej správy rozhoduje o priestupku, správnom\ndelikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo\nveciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu, ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia\nprekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny\ndelikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, ide o základné zásady trestného konania podľa\nTrestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, ide o dodržanie zásad ukladania\ntrestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho\ntrestania, ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy. V prípade, ak by správny súd dospel k záveru o existencii čo i len jednej z týchto vád\ntrestania, a to nad rámec žalobných bodov, je súčasne povinný postupom podľa § 196 SSP bezodkladne\noznámiť túto skutočnosť účastníkom konania a vyzvať ich, aby sa k tejto zistenej vade / vadám v určenej\nlehote vyjadrili.\n54. Vo svetle vyššie uvedenom je potom úlohou správneho súdu aj nad rámec žalobných bodov\nzisťovať vady trestania v zmysle § 195 SSP. Krajský súd v tomto smere žiadne vady plynúce z §\n195 SSP nevzhliadol, čomu zodpovedalo aj jeho odôvodnenie, že cit.: „ (...) zo strany správnych\norgánov k porušeniu správneho poriadku ani iného právneho predpisu nedošlo. Správne rozhodnutia\noboch správnych orgánov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok\n\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nv odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami\nboli vedené pri hodnotení dôkazov. Správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách citovaných\nprávnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok podkladov, na základe ktorých náležitým\nspôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili\nsprávny právny záver. Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal námietkami\nžalobcu uvedenými v podanom rozklade, pričom v rozhodnutí riadne zdôvodnil, prečo s nimi nesúhlasí\na považuje ich za nedôvodné.“ Najvyšší súd však musí krajskému súdu vytknúť, že na časť námietok\nuplatnených žalobcom neprihliadol z dôvodu, že tieto boli uplatnené po lehote na podanie správnej\nžaloby bez toho, aby tieto v odôvodnení svojho rozsudku aspoň v základnom rámci označil (bod 23\nrozsudku krajského súdu). Tento postup je možné vyhodnotiť ako nie celkom štandardný, ale na druhej\nstrane nedosahuje až takú intenzitu pochybenia, ktoré by malo za následok zrušenie rozsudku krajského\nsúdu. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že jadrom tohto (čiastkového) sporu bolo vyjadrenie\nžalobcu z 21. marca 2018 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného\nk žalobe. Po preskúmaní predmetného vyjadrenia žalobcu možno skonštatovať, že časť vyjadrenia\noznačená pod bodom II. obsahovo korešponduje so žalobnými bodmi, t.j. týka sa dohliadaného obdobia\npacientky, predchádzajúcich vyšetrení, (t.j. osobná anamnéza pacientky - predchorobie; pozn. súdu)\na otázkou pribratia do konania ďalšieho odborného konzultanta, prípadne znalca. Na druhej strane,\nskutočnosti uvádzané pod bodom III. vyjadrenia, ktorými žalobca poukazoval na to, že správne orgány\nžiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo by neurčenie termínu kontroly, respektíve vyšetrenia malo byť\nvyhodnotené ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najvyšší súd vyhodnotil ako nové\nprávne skutočnosti, na ktoré účinky § 195 SSP nedopadajú, keďže sa týkali výlučne právneho posúdenia\na nie zisťovania skutkového stavu veci. Táto skutočnosť je obsahom zápisnice z pojednávania, ktoré sa\nuskutočnilo 05. júna 2019 a na ktorom bol zároveň vyhlásený rozsudok krajského súdu.\n55. Po preskúmaní veci najvyšší súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd; správne orgány\nsprávne na strane žalobcu konštatovali porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. spočívajúce v\ntom, že\n- pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04. júla 2014 v ambulancii žalobcu mala byť pacientka\nobjednaná na kontrolné gastroenterologické vyšetrenie, a to už po dvoch týždňoch od jej prvého\nvyšetrenia a nie až po 3 mesiacoch od tohto prvého vyšetrenia,\n- pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení pacientky v ambulancii žalobcu dňa 13. augusta 2014,\nvzhľadom na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti pacientky pretrvávajúcich v tom čase viac ako 2 týždne\nmal byť zo strany žalobcu stanovený presný termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia.\n56. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bol skutkový stav zistený v rozsahu dostatočnom na to, aby\nbolo možné bezpečne pristúpiť k záveru o spáchaní správneho deliktu zo strany žalobcu na úseku\nposkytovania zdravotnej starostlivosti. V tomto smere najvyšší súd len dopĺňa, že prvostupňový správny\norgán za účelom riadneho posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu\ndo konania postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. prizval W.. O.. O. C., prizvanú\nosobu a odborníka z medicínskeho odboru gastroenterológia. Z jeho záverov (Odborné stanovisko z\n11. septembra 2015) vyplýva, že úvodné ťažkosti pacientky pri gastroenterologickom vyšetrení zo 04.\njúla 2014 sa mohli hodnotiť ako funkčné, na ktoré bola smerovaná aj príslušná terapia, vzhľadom na\nvek, všeobecné ťažkosti sa mohol zvoliť postup v zmysle terapeutického testu bez endoskopie ako\nv tomto prípade, avšak iba na dva týždne s tým, že ak ťažkosti neustupujú, je nutné manažment\nzmeniť. Preto zmienku až o 3 mesačnom intervale kontroly v odôvodnení žalobcu považovala\nprizvaná osoba ako kontroverznú. Ťažkosti pacientky pretrvávali, čoho dôkazom bola aj jednodňová\nhospitalizácia v Ostrihome. Stav nebol zlepšený v rámci subjektívneho hodnotenia. Pri kontrolnom\ngastroenterologickom vyšetrení 13. augusta 2014 v anamnestickom zhodnotení pretrváva údaj o\nepizodických kŕčoch, zmena vo frekvencii ako aj konzistencii stolice, urobené len USG (ultrasonografia;\npozn. súdu) brucha bez endoskopie napriek dlhšiemu intervalu ako je dva týždne. Pri odporučení nie\nje dátum kontroly, respektíve dátum gastroskopického vyšetrenia. Ďalej prizvaná osoba v stanovisku\nuviedla, že Burkittov nádor je agresívne malígne ochorenie, ktoré postihuje mladšiu vekovú skupinu.\nZáludnosť jeho diagnostických možností tkvie v pomerne nešpecifických symptómoch, ktoré môžu\nimitovať bežnú chrípku, či v prípade postihnutia GIT rôzne dyspeptické ťažkosti. Môže sa stať, že\nv úvodných vyšetreniach tak nie je indikované endoskopické vyšetrenie, a to zvlášť pri mladších\nvekových kategóriách. Pri pretrvávajúcich, nelepšiacich sa alebo zhoršujúcich sa symptómoch, je už\nnutná zmena diagnostického prístupu. Vzhľadom na tieto skutočnosti uzavrel, že cit.: „pri úvodných\n\nvyšetreniach, či už u praktického lekára, či gastroenterologickom vyšetrení (žalobca; pozn. súdu) z júla\n2014 sa postupovalo správne. Stav a to vzhľadom na vek bol zhodnotený ako funkčná dyspepsia, ktorá\nnevyžaduje endoskopické vyšetrenie. Môže sa postupovať v zmysle terapeutického testu, ktorý ak je\núspešný, tak sa pokračuje ďalej v terapii aj bez endoskopie. Pri ťažkostiach, ktoré pretrvávajú, alebo\nsa zhoršia je už nutné (hovoríme o dyspeptických ťažkostiach a ťažkostiach zo strany GIT pristúpiť aj\nk endoskopickému vyšetreniu. Aj keď bolo gastroskopické vyšetrenie u danej pacientky naplánované,\nuž pri druhej návšteve mal byť určený jasný termín vyšetrenia a pri prvom vyšetrení nie je možné\nzhodnotenie terapie až po troch mesiacoch, tak ako to bolo v odôvodnení W.. Š.. Nesprávny postup bol\nv nedostatočnom dokumentovaní termínu gastroskopického vyšetrenia ako aj oddialenom zhodnotení\nterapeutického postupu.“ Za takto zistených skutočností a ustáleného stavu prvostupňový správny\norgán konštatoval porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. V tomto smere žalobca neprodukoval\nžiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré by správnym orgánom prijaté a ustálené závery navyše\nmedicínskeho charakteru prinajmenšom spochybnili. Rovnako sa nevyjadril k vyhotovenému protokolu\nani k upovedomeniu o začatí správneho konania. Svoju procesnú obranu žalobca začal uplatňovať\naž podaním rozkladu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu s tým, že námietky v rozklade\nuplatnené boli zo strany žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu vyhodnotené ako nedôvodné.\nNa tomto mieste najvyšší súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu s tým, že vo vzťahu k prizvanej osobe W.. O.. C. žalobca v podanom rozklade namietal\nvýlučne tú skutočnosť, že tento neprihliadol na skutočnosť, že ťažkosti pacientky mali pravidelnejší\ncharakter a pri každom jednom opakovaní tráviacich ťažkostí konzervatívna medikamentózna liečba\nmala pozitívny efekt na zdravotný stav pacientky. K tejto námietke sa žalovaný relevantne vyjadril s tým,\nže k zlepšeniu zdravotného stavu u pacientky došlo vždy len na prechodnú dobu, pričom aj vo svetle\nzáverov plynúcich z odborného stanoviska pri pretrvávajúcich, nelepšiacich sa alebo zhoršujúcich sa\nsymptómoch, je už nutná zmena diagnostického prístupu. V podanom rozklade žalobca nenavrhoval\nzabezpečenie znaleckého posudku správnym orgánom, prípadne sám si nedal vypracovať znalecký\nposudok. Pokiaľ žalobca chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť medicínskych záverov\nprijatých prizvanou osobou, mal možnosť sám navrhnúť nariadenie znaleckého dokazovania, respektíve\nzabezpečiť sám znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom bolo nutné vysporiadať. Zároveň\nje potrebné pripomenúť aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, zdôrazňujúcu aj vlastné pričinenie na\nochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj žalobca sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v\ndôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá,\nže žalobca musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné\nopatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016). Najvyšší súd na tomto mieste tiež poukazuje\nna to, že žalobca bol listom z 25. mája 2016 zo strany prvostupňového správneho orgánu vyzvaný,\naby sa dňa 15. júna 2016 (v prípade záujmu) prišiel oboznámiť so spisovou dokumentáciou, čo žalobca\nvyužil, o čom svedčí zápisnica o nahliadnutí do spisu z 15. júna 2016. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca\nv zastúpení advokátom zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že ďalšie dokazovanie nenavrhol. K\nsamotnému nariadeniu znaleckého dokazovania najvyšší súd uvádza, že v prípade, že žalobca ako\nkontrolovaný subjekt nesúhlasí s odborným posúdením poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ku ktorému\nv rámci vykonávaného dohľadu dospel žalovaný, nevzniká žalovanému automaticky povinnosť ustanoviť\nvo veci znalca. V prejednávanej veci ide o odborné otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu\nna základe zákona kompetentný vysloviť svoj odborný názor, pričom v prejednávanej veci závery\nžalovaného vychádzali zo stanoviska prizvanej osoby s odbornou spôsobilosťou v tých pracovných\nčinnostiach, v ktorých bol vykonávaný dohľad (§ 43 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z.).\n57. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalovaného najvyšší súd\nuvádza, že problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú\npozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS\n1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný\nsúd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti\norgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;\njedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu\npri rozhodovaní, je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v\nsúlade so zákonnou úpravou. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí\n\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia,\nkedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,\nale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd\nvo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné\na je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát\nzaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napríklad v rozhodnutí Kraska c.\nŠvajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.\njanuára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Jedným zo\nzákladných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je rozhodnutie\nnáležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v\nsúlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona č. 581/2004 Z.z. bolo povinnosťou správnych orgánov\ndôsledne postupovať podľa Správneho poriadku. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v\nsúlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 3\nSprávneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky\nskutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto správny orgán v odôvodnení rozhodnutia\nmusí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má\nposkytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu\nveci, realizovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, správny orgán musí reagovať\nna pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa\nvysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne sa musia uviesť závery o tom,\nktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť\núsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho\ns predmetom konania. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle uvedených\nzásad. Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené\nskutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,\nako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa\nsprávny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu,\nuvedenými v podanom rozklade. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho súdu vo\nsvojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru\no spáchaní správneho deliktu žalobcom a o opodstatnenosti uloženia sankcie za porušenie právnych\npovinností na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti.\n58. Vo svetle v predchádzajúcom bode stanovených požiadaviek vzťahujúcich sa na kvalitu odôvodnenia\nrozhodnutí, najvyšší súd tieto posudzoval aj v kontexte s tu napadnutým rozsudkom krajského súdu a\nnedospel k záveru o jeho nepreskúmateľnosti. Krajský súd v predmetnej veci postačujúcim spôsobom\nreflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne\na procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým\nžalobu ako nedôvodnú zamietol, relevantne odôvodnil. V tomto smere najvyšší súd dopĺňa, že\nodôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\n\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\nVzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov\nso záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu,\nuvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o\nuložení pokuty na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti.\n59. K poukazu žalobcu na rozsudok najvyššieho súdu z 30. novembra 2015, sp. zn. 10Sžso/84/2014\nsúd uvádza, že závery z neho plynúce nemožno stotožniť s tu prejednávaným prípadom. V uvedenom\nrozsudku tam konajúci senát správnym orgánom vytkol, že tieto cit.: „ (...) skutkové okolnosti náležite\nnevyhodnotili tak, aby z nich bolo jasným a určitým spôsobom zrejmé v čom spočívalo konanie žalobcu,\nktorým mal podceniť zdravotný stav pacienta, keď k úmrtiu pacienta nedošlo z dôvodu tráviacich ťažkostí,\npre ktoré pacient navštívil dňa 14. júla 2011 žalobcu, ale v dôsledku akútneho infarktu myokardu o 5 dní\nneskôr. Nevyhodnotili ani dôvod, pre ktorý mal byť žalobca povinný pri tvrdených tráviacich problémoch\npacienta prioritne riešiť možnú kardiálnu príčinu ťažkostí, keď pacient iné ako tráviace ťažkosti neuviedol\na súčasne náležite nevyhodnotili príčinnú súvislosť postupu žalobcu spočívajúceho v snahe prvotne\nvylúčiť tráviace ťažkosti pacienta absolvovaním gastroenterologického vyšetrenia a v následnom\nodoslaní pacienta na EKG a úmrtím pacienta, keďže ani zo skutkových okolností doposiaľ spoľahlivo\nnevyplýva, aké zdravotné výkony žalobcu mali za následok smrť pacienta. Uvedený postup má za\nnásledok také pochybenie, ktoré je dôvodom pre zrušenie preskúmavaného správneho rozhodnutia.“\nV tu prejednávanom prípade bolo zo strany správnych orgánov žalobcovi vyčítané, že pri prvom\ngastroenterologickom vyšetrení dňa 04. júla 2014 v ambulancií žalobcu mala byť pacientka objednaná\nna kontrolné gastroenterologické vyšetrenie, a to už po dvoch týždňoch od jej prvého vyšetrenia a\nnie až po 3 mesiacoch od tohto prvého vyšetrenia a pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení\npacientky v ambulancii žalobcu dňa 13. augusta 2014, vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti\npacientky pretrvávajúcich v tom čase viac ako 2 týždne mal byť zo strany žalobcu stanovený presný\ntermín jej gastrofibroskopického vyšetrenia. Smrť pacientky teda súvisela s jej tráviacimi ťažkosťami\na základné ochorenie bolo zistené endoskopiou, konkrétne gastrofibroskopickým vyšetrením počas jej\nhospitalizácie v Nových Zámkoch (Prepúšťacia správa z hospitalizácie pacientky od 14. augusta 2014\ndo 23. augusta 2014). V tejto súvislosti zároveň najvyšší súd podotýka a zdôrazňuje, že zisťovanie a\npreukazovanie príčinnej súvislosti medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a úmrtím\npacientky patrí do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a nie do kompetencie správnych\norgánov, ktoré zásadne v rámci svojich právomocí vykonávajú dohľad nad poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti.\n60. Rovnako aj poukaz žalobcu na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. M-SždoV/98, sp. zn.\n8Szd/1/2010 a sp. zn. 9Sžso/24/2011 nebol spôsobilý vyvolať ním zamýšľané dôsledky spočívajúce či\nuž v zrušení rozsudku krajského súdu, alebo v zmene jeho rozsudku za súčasného zrušenia rozhodnutí\nprijatých správnymi orgánmi na oboch stupňoch, keďže skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom\nna bezpečné ustálenie záveru o porušení povinností žalobcom na úseku poskytovania zdravotnej\nstarostlivosti.\n61. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu; vady trestania plynúce § 195 SSP zistené neboli.\n62. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nV.\n63. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému\nnárok na náhradu trov konania zo zákona vyplýva len v prípade, ak je splnená podmienka výnimočnosti,\nčo podľa najvyššieho súdu v danej veci nebolo splnené (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá\nSSP).\n64. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/133/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:194ce249-74e0-459a-9fa1-f731718fac18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 701/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 701/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": []}