{"guid": "19ce455e-bbbd-4cba-ae7d-c202a31b4ffd:9573d81d-68e7-4994-abe2-8712fa8a0f8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202527.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/9/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/9/2019 z 5. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2020, sp. zn. 5Sžfk/9/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1016202527.1", "identifikacne_cislo": "1016202527", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2020-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9573d81d-68e7-4994-abe2-8712fa8a0f8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202527.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202527.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202527.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/9/2019\n1016202527\n05. 05. 2020\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2020:1016202527.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nRURAL s.r.o., so sídlom Ontopa 815, Zlatná na Ostrove, IČO: 36 663 743, zastúpeného JUDr.\nJozefom Zámožíkom, PhD., advokátom so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č. 22452/2016 z 2. septembra 2016, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/261/2016-88 z 15.\nnovembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/261/2016-88 z 15. novembra 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/261/2016-88 z 15.11.2018 podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania oparenia žalovaného č. 22452/2016 z 02.09.2016 a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zo súdneho a administratívneho spisu zistil,\nže rozhodnutím č. 110NR0800135 zo 17.08.2009 Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj\n„prvostupňový orgán“ alebo „platobná agentúra“) neschválila žiadosť žalobcu o nenávratný finančný\npríspevok (ďalej len „NFP“) pre projekt „Rekonštrukcia bývalej hydinárskej farmy na modernú farmu pre\nchov kožušinových zvierat“ (ďalej aj ako „projekt“), a to pre nedostatok verejných finančných príspevkov.\nNa základe následnej žiadosti žalobcu o preskúmanie uvedeného rozhodnutia prvostupňového orgánu\nžalovaný dňa 19.10.2009 rozhodol tak, že rozhodnutie o neschválení žiadosti o NFP zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Po následnom vrátení veci prvostupňový orgán rozhodnutím\nč. NR00135 zo 14.12.2009 schválil žiadosť žalobcu o NFP na projekt v maximálnej výške NFP 674\n213,46 €. Na základe tohto rozhodnutia bola dňa 17.12.2009 medzi žalobcom a prvostupňovým orgánom\nuzavretá zmluva o poskytnutí NFP, ktorý bol zložený z dvoch častí, a to z prostriedkov Európskeho\npôdohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v sume 505 660,09 € predstavujúcej 37,5% z celkových\noprávnených výdavkov a z prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 168 553,37 € predstavujúcej 12,5%\nz celkových oprávnených výdavkov. V čl. V. tejto zmluvy boli upravené platby konečnému prijímateľovi\n(žalobcovi), ktoré sa poskytovali na základe žiadosti o platbu, pričom po splnení všetkých podmienok sa\nprvostupňový orgán zaviazal konečnému prijímateľovi (žalobcovi) preplatiť výdavky v schválenej výške\nnajneskôr do 4 kalendárnych mesiacov odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o platbu. Na základe\n\nžiadosti žalobcu o platbu zo 04.12.2012, ktorá bola platobnej agentúre doručená dňa 14.12.2012 a\nsúčasťou ktorej bola monitorovacia správa projektu, platobná agentúra vyplatila žalobcovi schválený\nNFP vo výške 674 213,46 €.\n3. Listom z 19.06.2015, doručeným 03.07.2015, platobná agentúra žalobcovi zaslala správu o zistenej\nnezrovnalosti a žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov, v ktorých bol žalobca vyzvaný na vrátenie\nneoprávnene poskytnutých finančných prostriedkov. Zo správy o zistenej administratívnej chybe vyplýva,\nže žalobca v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia platobnej agentúry o neschválení žiadosti o NFP č.\n110NR0800135 zo 17.08.2009 poukázal na dosiahnutie vyššieho bodového hodnotenia projektu o 10\nbodov v rámci bodovacieho kritéria č. 4, pričom opísal predpokladané tržby a zdôvodnil, prečo nemôžu\nbyť brané dosiahnuté tržby. Bodovacie kritérium č. 4 znie: Percentuálny pomer oprávnených nákladov\nna jeden projekt k dosiahnutým príjmom z poľnohospodárskej prvovýroby (tržby z poľnohospodárskej\nprvovýroby a súvisiace podpory v roku posledného účtovného obdobia), t.j. podľa správy o zistenej\nadministratívnej chybe v bodovacom kritériu č. 4 sa nezohľadňujú predpokladané tržby ale reálne tržby\nz posledného účtovného obdobia (v tomto prípade z roku 2008). Následne platobná agentúra listom\nz 25.02.2016, doručeným 08.03.2016, žalobcovi oznámila začatie správneho konania vo veci vrátenia\nneoprávnenej platby.\n4. Po upovedomení žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie vydala platobná agentúra rozhodnutie\nč. 600/362/-R/15 z 02.05.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi\npovinnosť vrátiť NFP na projekt v sume 674 213,46 € v dôsledku porušenia pravidiel a podmienok, za\nktorých bol NFP poskytnutý, čím malo dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm.\nn/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon č. 523/2004\nZ.z.“). V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na správu certifikačného orgánu z koncoročného\nauditu finančného roku 2014, v ktorej je uvedené, že bodovacie kritérium č. 4 znie: Percentuálny\npomer oprávnených nákladov na jeden projekt k dosiahnutým príjmom z poľnohospodárskej prvovýroby\n(tržby z poľnohospodárskej prvovýroby a súvisiace podpory v roku posledného účtovného obdobia),\nt.j. v bodovacom kritériu č. 4 sa nezohľadňujú predpokladané tržby, ale reálne tržby z posledného\núčtovného obdobia (v tomto prípade z roku 2008). Podľa overenia výkazov ziskov a strát zverejnených\nžalobcom v registri účtovných závierok Ministerstva financií SR žalobca vykázal tržby z predaja vlastných\nvýrobkov a služieb až v roku 2012 v hodnote 195 000,- €, pričom v liste z 27.08.2009 (žiadosť o\npreskúmanie rozhodnutia platobnej agentúry č. 110NR0800135 zo 17.08.2009) deklaroval dosiahnutie\ntržieb v hodnote 1 842 000,- €. Podľa certifikačného orgánu došlo k neoprávnenému schváleniu\npodanej žiadosti, a tým aj k neoprávnenému vyplateniu finančného príspevku. Toto rozhodnutie platobnej\nagentúry, voči ktorému bolo možné podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku v lehote 15 dní odo\ndňa jeho doručenia, bolo žalobcovi doručené dňa 18.05.2016.\n5. Proti rozhodnutiu platobnej agentúry podal žalobca odvolanie, ktoré bolo podané na poštovú prepravu\ndňa 03.06.2016 a doručené platobnej agentúre dňa 06.06.2016. V odvolaní žalobca poukázal na\nviacnásobnú kontrolu jeho účtovných údajov pred schválením NFP, pred podpisom zmluvy o poskytnutí\nNFP a pred jeho vyplatením. Listom zo 06.07.2016, doručeným žalovanému dňa 08.07.2016 a žalobcovi\ndňa 20.07.2016, platobná agentúra oznámila oneskorenosť podaného odvolania žalobcu a predložila\nvec žalovanému za účelom preskúmania podľa § 60 Správneho poriadku. Po upovedomení žalobcu o\npredĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia a jeho vyjadrení na základe výzvy na vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia žalovaný v liste z 02.09.2016 pod č. 22452/2016 (žalobou napadnutý akt správneho orgánu)\ns názvom: „Preskúmanie oneskoreného odvolania - odpoveď“ žalobcovi oznámil, že po preskúmaní\nadministratívneho spisu a námietok uvedených v oneskorenom odvolaní dospel k záveru, že platobná\nagentúra pri vydaní rozhodnutia, ako i v procese, ktorý jeho vydaniu predchádzal, postupovala v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný preto konštatoval, že skúmaním námietok v oneskorenom\nodvolaní nezistil dôvody na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov, a preto o tejto skutočnosti\nupovedomuje neformálnym listom.\n6. Krajský súd mal za to, že v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou spôsobilosti žalobou\nnapadnutého listu žalovaného byť predmetom súdneho prieskumu. V tomto kontexte uviedol, že ide\no akt žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým bol žalobca upovedomený o vybavení\njeho oneskoreného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry postupom podľa §\n60 Správneho poriadku. Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu\nv záujme ochrany práv účastníkov konania, ale aj iných osôb, preskúmať aj odvolanie, ktoré bolo\n\npodané oneskorene, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania, a to z hľadiska\nexistencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov (nariadenie obnovy konania\nalebo preskúmanie rozhodnutia v tzv. mimoodvolacom konaní). Ak odvolací správny orgán zistí, že v\nkonkrétnom prípade neexistujú dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, nevydáva\no tom rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, ale neformálnym spôsobom (listom)\no tom upovedomí účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Žalobca v žalobe okrem\nhmotnoprávnych námietok týkajúcich sa dôvodov, na ktorých stojí prvostupňové rozhodnutie platobnej\nagentúry, namietal nesprávne posúdenie nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a\nabsenciu riadneho odôvodnenia žalovaného pri vyvodení záveru, že platobná agentúra pri vydávaní\nnapadnutého rozhodnutia postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi.\n7. V súvislosti s oneskoreným odvolaním krajský súd uviedol, že ide o procesný úkon, ktorý nie je\nspôsobilý vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie, preto nezabráni tomu, aby\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Napriek tomu, že oneskorené\nodvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie a odvolací orgán nemôže\ntakéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 Správneho poriadku, to znamená vydať rozhodnutie o\ntakom odvolaní, prípadný list, ktorým odvolací správny orgán upovedomí účastníka konania o vybavení\njeho oneskoreného odvolania v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku, je potrebné považovať\nza akt správneho orgánu, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Predovšetkým preto, že\nprípadným nesprávnym posúdením včasnosti odvolania by účastník konania bol ukrátený na svojom\npráve podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku, keďže by o jeho odvolaní nebolo vôbec\nrozhodnuté.\n8. Ďalej krajský súd uviedol, že aj keď v tomto prípade nie je žalobou napadnutý list žalovaného\nrozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, vzhľadom na možnosť ukrátenia práva\nžalobcu je nutné ho považovať za akt (opatrenie) orgánu verejnej správy, ktorým sa rozhodlo o\nžalobcových právach. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného,\navšak len z hľadiska toho, či žalovaný posúdil včasnosť odvolania žalobcu proti prvostupňového\nrozhodnutiu správne. Súd neskúmal hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa prvostupňového\nrozhodnutia a jeho posúdenia žalovaným v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku. Týmto\npostupom totiž žalovaný nepreskúmava prvostupňové správne rozhodnutie tak, ako v riadnom\nodvolacom konaní, ale toto rozhodnutie len posudzuje z hľadiska existencie dôvodov na postup v\nrámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Posúdenie, či existujú dôvody na obnovu konania alebo\nzmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je plne v kompetencii\nodvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania, ktorý oneskorené\nodvolanie podal, právny nárok. Preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto právomoci odvolacieho\nsprávneho orgánu a jeho úvahy.\n9. Krajský súd zistil, že po doručení odvolania prvostupňový správny orgán postupoval v súlade\ns § 56 Správneho poriadku a potom ako zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene postupom\npodľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil spis odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán\nmá povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 59\nSprávneho poriadku len v prípade, ak je odvolanie podané včas (v zákonnej lehote) a ak bolo\npodané oprávnenou osobou, pričom rozsah prieskumu a spôsob rozhodnutia je stanovený v citovanom\nustanovení § 59 a nasl. Správneho poriadku. Z § 60 Správneho poriadku vyplýva pre odvolací orgán\npovinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo\nzmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takomto prípade však § 60 Správneho\nporiadku a ani žiadne iné ustanovenie Správneho poriadku neukladá žalovanému povinnosť, aby v\nprípade, ak po preskúmaní oneskoreného odvolania nezistí dôvody pre obnovu konania alebo zmenu\nalebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vydal rozhodnutie a zamietol\nodvolanie ako to namietal žalobca. Krajský súd pre úplnosť poukázal na znenie § 60 Správneho poriadku\nv znení účinnom do 31.12.2003, podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo\nneprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie\nrozhodnutia mimo odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne. Po novele Správneho poriadku účinnej\nod 01.01.2004 však bola časť textu citovaného § 60 Správneho poriadku, veta za bodkočiarkou\n„inak odvolanie zamietne“ vypustená, to znamená že od 01.01.2004 odvolací správny orgán nemá\nexpressis verbis stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania, zmenu alebo\nzrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie\n\nzamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje,\naby odvolací správny orgán (v tomto prípade žalovaný) vybavil oneskorené odvolanie neformálnym\nspôsobom, napríklad listom, tak ako to urobil v preskúmavanom prípade. Uvedený postup vyplýva tak\nz ustanovení citovaného Správneho poriadku, ako aj judikatúry všeobecných súdov. V tejto súvislosti\nnie je potom dôvodná ani námietka žalobcov, podľa ktorých nezákonnosť napadnutého oznámenia mala\nspočívať v tom, že toto oznámenie nemalo esenciálne formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle §\n47 Správneho poriadku, hlavne že neobsahovalo odôvodnenie. Nedostatok odôvodnenia napadnutého\noznámenia vo vzťahu k záveru správneho orgánu, že oneskorené odvolanie neodôvodňuje obnovu\nkonania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nespôsobuje nezákonnosť\nnapadnutého oznámenia. Keďže žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom a nebol\npovinný o oneskorenom odvolaní rozhodnúť, potom pokiaľ zákon pre takéto oznámenie nestanovuje\nžiadne formálne náležitosti, postačuje, ak z takéhoto oznámenia je zrejmý len výsledok preskúmania\noneskoreného odvolania v rozsahu ustanovenom v § 60 Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že napadnuté\noznámenie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti.\n10. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi\ndoručené dňa 18.05.2016. Svedčí o tom pripojená poštová doručenka podpísaná konateľom žalobcu.\nPrvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry napadol žalobca odvolaním, ktoré bolo podané na poštovú\nprepravu dňa 03.06.2016 a doručené platobnej agentúre dňa 06.06.2016. Zákonná lehota na podanie\nodvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu ustanovená v § 54 ods. 2 Správneho poriadku je lehotou\nprocesnou. To znamená, že lehota je zachovaná a odvolanie je podané včas aj vtedy, ak odvolanie\nje síce doručené správnemu orgánu po jej márnom uplynutí, ale na poštovú prepravu bolo podané v\nlehote. V tomto prípade 15-dňová lehota na odvolanie začala v súlade s § 27 ods. 2 veta prvá Správneho\nporiadku plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené žalobcovi,\nt.j. od 19.05.2016 (vrátane) a uplynula dňa 02.06.2016, ktorý bol posledným dňom lehoty, a uplynutím\nktorého zákonná lehota na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu márne uplynula. Tento deň bol\npracovným dňom (štvrtok), čo znamená, že na prípad žalobcu nie je možné aplikovať ani § 27 ods. 2\nSprávneho poriadku. Žalobca teda podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu oneskorene, a\npreto žalovaný na základe oneskoreného odvolania žalobcu nebol povinný prvostupňové rozhodnutie\nplatobnej agentúry podrobiť preskúmaniu v odvolacom konaní podľa § 59 Správneho poriadku, ale len\nv zmysle § 60 tohto zákona.\n11. Krajský súd zdôraznil, že na posúdenie včasnosti odvolania žalobcu nemá jeho námietka\no nesprávnom uvedení dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia v napadnutom liste\nžalovaného žiadny vplyv. Právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu nemá vplyv na plynutie odvolacej\nlehoty z pohľadu posúdenia včasnosti odvolania účastníka správneho konania. Je preto irelevantné,\nči prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry nadobudlo právoplatnosť posledným dňom lehoty\nna odvolanie alebo dňom nasledujúcim po jej uplynutí. Podstatné v tomto prípade je preukázateľné\nzmeškanie zákonnej 15-dňovej lehoty na odvolanie zo strany žalobcu.\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ) z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n13. V dôvodoch uviedol, že v podanej žalobe poukazoval na viaceré vady, ktorými trpí prvostupňové\nrozhodnutie platobnej agentúry a ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť, ako aj na skutočnosť, že žalovaný\nbol v rámci postupu podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku v rámci preskúmania rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania povinný sa zaoberať zákonnosťou prvostupňového rozhodnutia. Namietal, že\nkrajský súd namiesto toho, aby sa zaoberal všetkými dôvodmi žaloby, vybral si len niektoré, po posúdení\nktorých žalobu zamietol. Krajský súd sa tak vôbec nezaoberal hmotnoprávnou stránkou prejednávanej\nveci, dôvodmi nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, nezákonným záverom žalovaného, podľa\nktorého orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydaní prvostupňového rozhodnutia ako i v procese,\nktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal, postupoval v súlade s platnými a účinnými právnymi\npredpismi.\n14. Po tom, ako žalobca zrekapituloval skutkový stav v prejednávanej veci, poukázal na skutočnosti, na\nzáklade ktorých má za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a všeobecne\n\nzáväzným právnym predpisom, a malo byť žalovaným v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušené\nalebo zmenené.\n15. V tomto kontexte žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n3Sžo/28/2013 z 03.12.2013, podľa ktorého inštitút mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorého účelom je odstrániť právne pochybenia. Na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných\nrozhodnutí správnych orgánov, ktoré môže preskúmať nadriadený správny orgán buď z vlastného\npodnetu alebo z podnetu iného subjektu. Ak sú však v jednotlivom prípade splnené zákonné podmienky,\nsprávny orgán koná z úradnej povinnosti. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (sp.zn. 4Sž/31/2002 z 27.08.2002, sp.zn. 5Sžo/38/2014 z 29.02.2016 a sp.zn.\n7Sžo/10/2016 z 27.09.2017), podľa ktorých „Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania\nprocedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie\n- procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie\nvo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s\nhmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných\nprostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za\nsituácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore\ns hmotným právom. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené\nnepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné\npre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto\nzisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal“.\n16. Žalobca mal za to, že v prípade, ak žalovaný postupoval v zmysle § 60 Správneho poriadku, bolo\njeho povinnosťou aplikovať § 65 ods. 2 Správneho poriadku, keďže prvostupňové rozhodnutie podľa\nžalobcu trpí takými vadami, v dôsledku ktorých je v rozpore s hmotným právom. Žalovaný podľa žalobcu\nnedostatočne objasnil všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, keďže ak by postupoval v súlade\nso zásadou materiálnej pravdy, zistil by z úradnej povinnosti, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore\ns hmotným právom.\n17. Z uvedených dôvodov žalobca namietal záver krajského súdu, že posúdenie, či existujú dôvody na\nobnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je\nplne v kompetencii odvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania,\nktorý oneskorené odvolanie podal, právny nárok a preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto\nprávomoci odvolacieho správneho orgánu a jeho úvahy. Napadnutý rozsudok krajského súdu trpí podľa\nžalobcu aj nedostatkom odôvodnenia, keď súd náležitým spôsobom nezhodnotil všetky skutočnosti\ntýkajúce sa rozporu napadnutého opatrenia a prvostupňového rozhodnutia so zákonom, uvádzané\nžalobcom v konaní pred správnym súdom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/10/2016 z 27.09.2017.\n18. V závere žalobca uviedol, že je rodinnou spoločnosťou a núteným výkonom prvostupňového\nrozhodnutia príde o nehnuteľnosti zrekonštruované v rámci podporného projektu a zároveň je zaviazaný\nzaplatiť penále, ktoré sú ku dňu podania kasačnej sťažnosti v sume 656 683,91 €. Vzniknutá situácia má\npre neho likvidačný charakter. Zdôraznil, že počas realizácie podporného projektu postupoval v súlade\nso zmluvou, neporušil zákon, nemal vplyv na rozhodovanie o schválení NFP a nenesie zodpovednosť\nza akékoľvek nezrovnalosti vzniknuté v procese vydávania tohto rozhodnutia. V prípade, ak pochybil\norgán verejnej správy, dôsledky nemôže znášať žalobca, ktorý v súlade s dohodnutými podmienkami\nrealizoval podporený projekt a dobromyseľne nadobudol práva súvisiace s jeho realizáciou.\n19. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského\nsúdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2\nSSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).\nMiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods.\n4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n21. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. 22452/2016 z 02.09.2016, ako aj konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu.\n22. Uvedeným opatrením, označeným ako „Preskúmanie oneskoreného odvolania - odpoveď“, žalovaný\noznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej\nagentúry č. 600/362-R/15 z 02.05.2016, bolo podané oneskorene, pričom v rámci preskúmavacej\npovinnosti, vyplývajúcej mu z § 60 Správneho poriadku, žalovaný nezistil skutočnosti odôvodňujúce\nobnovu konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku.\n23. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho\ndňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a\nak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na\nsobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.\n24. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo\npodať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne\nalebo ústne do zápisnice nevzdal.\n25. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\n26. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia\nrozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.\n27. Podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia\nalebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal\nvčas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.\n28. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho\nhľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania.\n29. Ustanovenie § 60 Správneho poriadku upravuje špecifický procesný inštitút, ktorého cieľom je\npreskúmanie oneskorene podaného odvolania z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych\nopravných prostriedkov, teda na nariadenie obnovy konania alebo preskúmania rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania.\n30. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúry č. 600/362-R/15 z 02.05.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 18.05.2016. Lehota na\npodanie odvolania, ktorá bola v zmysle § 54 ods. 2 Správneho poriadku 15 dní od oznámenia (v danom\nprípade doručenia) rozhodnutia a o ktorej bol žalobca v prvostupňovom rozhodnutí riadne poučený,\nzačala v súlade s § 27 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku plynúť dňa 19.05.2016 a márne uplynula dňa\n02.06.2016 (štvrtok). Kasačný súd teda potvrdzuje záver krajského súdu a žalovaného, že odvolanie\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, dané na poštovú prepravu až dňa 03.06.2016, bolo podané\noneskorene. Nakoniec správnosť tohto záveru v kasačnej sťažnosti nenamietal ani sám žalobca.\n31. Žalobca v kasačnej sťažnosti v zásade namietal, že sa krajský súd nevysporiadal so všetkými\njeho žalobnými námietkami, konkrétne s tými, pre ktoré považuje prvostupňové rozhodnutie\nPôdohospodárskej platobnej agentúry za nezákonné.\n32. Ako už bolo vyššie uvedené, v prejednávanej veci bolo predmetom súdneho prieskumu oznámenie\nžalovaného o preskúmaní oneskoreného odvolania žalobcu podľa § 60 Správneho poriadku. Toto\n\nopatrenie žalovaného tak bolo krajským súdom v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky preskúmané iba z hľadiska toho, či išlo skutočne o oneskorené odvolanie. K\nuvedenej otázke sa už vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 8Sžo/116/2015 z\n25.01.2018, v ktorom uviedol, že „Rozhodnutie správneho orgánu podľa § 60 Správneho poriadku je\npodľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutím v zmysle § 247 Občianskeho súdneho poriadku len z toho\nhľadiska, či išlo skutočne o oneskorené alebo o neprístupné odvolanie, a či bol žalobca ukrátený na\nsvojich právach nevykonaním odvolacieho prieskumu v správnom konaní“.\n33. V súlade s vyššie uvedeným právnym záverom sa tak krajský súd nemohol zaoberať žalobcom\nuplatnenými námietkami nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej\nagentúry, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca oneskorené odvolenie. Žaloba, ktorá by smerovala\niba proti takémuto rozhodnutiu by bola v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP neprípustná, nakoľko žalobca\nnevyčerpal riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní. Takéto právoplatné rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa totiž (na rozdiel od odvolacieho rozhodnutia podľa § 59 Správneho\nporiadku) netvorí jednotu s opatrením (oznámením) nadriadeného správneho orgánu o výsledku\npreskúmania oneskoreného odvolania podľa § 60 Správneho poriadku (primerane rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky č.j. 5 As 105/2008-135 z 23.12.2009).\n34. Obdobne je potrebné hodnotiť aj spôsob, ako sa krajský súd vysporiadal so žalobnými bodmi,\nktoré žalobca smeroval proti tej časti napadnutého opatrenia, v ktorej žalovaný konštatoval, že sa\nv súlade s § 60 Správneho poriadku zaoberal oneskoreným odvolaním žalobcu aj z toho hľadiska,\nči skutočnosti v ňom uvedené neodôvodňujú obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania a žalobcovi oznámil, že nezistil skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania alebo\nzmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\n35. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že v danom prípade nemožno preskúmavať\nzáver žalovaného o nenaplnení podmienok pre zahájenie obnovy konania resp. preskúmania\nprvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry mimo odvolacieho konania. K\ntomu už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 8Sžo/116/2015 z 25.01.2018 uviedol,\nže „Preskúmaniu správnym súdom nepodlieha tá časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu\n(oznámenia žalovaného), ktorým bolo odvolanie žalobcu podľa § 60 Správneho poriadku vybavené\nako oneskorené alebo neprípustné, v ktorej odvolací správny orgán žalobcovi oznamuje, prečo nevidí\ndôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani pre nariadenie obnovy\nkonania (sp.zn. 5As 105/2008 <http://merit.slv.cz/5As105/2008>). Podnet na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania je podľa odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv.\ndozorového práva. Na výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny\nnárok. Odložením podnetu ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet\nsmeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto\nnegatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi\nkonania oznámené vybavenie tohto podnetu nie je preskúmateľný v správnom súdnictve. Charakter\nvýkonu dozorového práva má aj záver správneho orgánu, že nezistil dôvody, pre zrušenie či zmenu\nrozhodnutia napadnutého oneskoreným odvolaním podľa § 60 Správneho poriadku. Z preskúmavania\nrozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve sú rovnako vylúčené aj tie časti odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného, ktoré sa zaoberajú otázkou, či skutočnosti uvedené v odvolaní neodôvodňujú\nnariadenie obnovy konania. Aj tu totiž odvolací orgán skúma dôvody obnovy konania z úradnej moci,\nnejedná sa teda o rozhodnutie, ktorým by bol zamietnutý návrh účastníka správneho konania na\npovolenie obnovy konania (§ 63 ods. 1 Správneho poriadku). Na základe vyššie uvedeného podľa\nodvolacieho súdu nie je možné v správnom súdnictve preskúmať záver žalovaného o naplnení, resp.\nnenaplnení podmienok pre preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania alebo\npre nariadenie obnovy konania v zmysle § 60 Správneho poriadku. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný\nsa možnosťou uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov nezaoberal, krajský súd v tejto časti\npreskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie nemohol, a preto nebol daný ani dôvod pre zrušenie\nrozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že\nsprávny orgán pri odvolaní právneho zástupcu žalobcu nevyhodnotil, či toto podanie neodôvodňuje\npreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, respektíve nie je daný dôvod pre nariadenie\nobnovy konania“.\n\n36. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je\nprocesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad\nčinnosťou podriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných\nrozhodnutí správnych orgánov. Uplatňuje sa za zákonom ustanovených podmienok, z úradnej\npovinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. Na rozdiel od\nriadnych opravných prostriedkov nie je na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania právny\nnárok. To súvisí predovšetkým s otázkou právnej istoty, pretože prípadná zmena alebo zrušenie\nnapadnutého správneho rozhodnutia predstavuje vždy mimoriadny zásah do existujúceho právneho\nstavu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/80/2015 z 26.10.2017).\n37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že akt, ktorým nadriadený správny orgán oznamuje, že nevzhliadol\ndôvody pre obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania teda nemá\npovahu rozhodnutia (opatrenia), ktorým by sa zakladali, menili, zrušovali alebo deklarovali práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti osôb, nezasahuje do sféry ich subjektívnych práv, tie zostávajú\nnedotknuté, a je teda vylúčený z preskúmania v správnom súdnictve, pričom je irelevantné, či je tento\núkon súčasťou odôvodnenia opatrenia podľa § 60 Správneho poriadku alebo ide o samostatný prípis v\nprípadoch, kedy táto otázka nie je skúmaná v súvislosti s oneskoreným odvolaním (primerane rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 5 As 105/2008-135 z 23.12.2009). Krajskému súdu\nteda v prejednávanej veci neprináležalo preskúmať tú časť napadnutého oznámenia žalovaného o\nnenaplnení podmienok pre preskúmanie prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej\nagentúry mimo odvolacieho konania alebo pre nariadenie obnovy konania, a nemožno mu teda vytýkať,\nže sa námietkami žalobcu z tohto hľadiska nezaoberal. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda aj v tejto časti\nnedôvodná.\n38. Ako už teda bolo uvedené, krajský súd bol oprávnený preskúmať napadnuté oznámenie žalovaného\niba z hľadiska včasnosti odvolania a jeho povinnosťou pritom bolo vysporiadať sa s námietkami, ktoré\nboli v tomto smere žalobcom uplatnené. Krajský súd sa včasnosťou odvolania podrobne zaoberal a\ndospel pri tom v zhode s vyššie uvedeným názorom kasačného súdu k tomu, že odvolanie žalobcu bolo\npodané oneskorene, čo aj v napadnutom rozsudku dostatočne odôvodnil.\n39. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n4Sž/31/2002 z 27.08.2002, sp.zn. 5Sžo/38/2014 z 29.02.2016, sp.zn. 7Sžo/10/2016 z 27.09.2017, sp.zn.\n3Sžo/28/2013 z 03.12.2013, kasačný súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v uvedených\nveciach boli rozhodnutia vydané v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa\n§ 65 a nasl. Správneho poriadku, a nie oznámenie o výsledku preskúmania oneskoreného odvolania\npodľa § 60 Správneho poriadku.\n40. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu\nalebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v\nkasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).\nŽalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo neboli splnené podmienky\npodľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.\n42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4\nSSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}